Narodnostnŷj vŷbor: Menšŷnŷ choťať maty holos pry možlyvij reorganizaciji diliňa Slovakiji

25.05.2023


Narodnostnŷj vŷbor: Menšŷnŷ choťať maty holos pry možlyvij reorganizaciji diliňa Slovakiji

Menšŷnŷ žadajuť pryzvaty upovnomočenoho ku reformi verejnoj spravŷ.

Narodnostnŷj vŷbor: Menšŷnŷ choťať maty holos pry možlyvij reorganizaciji diliňa Slovakiji
V seredu 24-ho maja 2023-ho roku odbŷlo s’a 49-te zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť.

Zasidaňa vže tradično prochodylo v bratislavskim vladnim hoteli Bôrik. Predstavyteli menšŷn obhovoryly vece koncepčnŷch materialiv, ale tak samo rišŷly dila, kotrŷ vkazaly s’a v ostanim časi i pr’amo dotuľajuť s’a narodnostnŷch komunit na Slovakiji.

Rusyňskŷj muzej potrebuje rekonštrukciju
V programi majovoho zasidaňa bŷv jednŷm z najvažnišŷch punktiv informacija o ričnŷch ocinkach robotŷ narodnostnŷch muzejiv na Slovakiji za 2022-ŷj rik.

Tot koncepčnŷj material peredkladav Branislav Panis, generalnŷj dyrektor Slovac’koho narodnoho muzeja (SNM), pid kotrŷj naležať narodnostnŷ muzeji. Panis osobno odprezentovav spomynanŷj material na zasidaňu vŷboru.

Mož skonštatovaty, že Slovac’kŷj narodnŷj muzej – Muzej rusyňskoj kulturŷ v Pr’ašovi za poslidni rokŷ zdobŷvať pozitivnŷ rezultatŷ, što do joho cilkovoj dijateľnosty, choc’ išči vse musyť robyty na pidnymaňu čisla navščivnykiv, ci na naučno-badateľskij roboti, v kotrij doteper’ zaostavať za inšŷma narodnostnŷma muzejamy.

No tak samo z ocinkŷ za 2022-ŷj rik vydity, že dakotrŷ naučno-badateľskŷ projektŷ našoho muzeja ne bŷly schvalenŷ, dalšŷ, kotrŷ distaly pidporu, majuť naplanovanŷj vŷstup z projektu až na konec’ roka 2023, ci na slidujuči rokŷ. Zato mož očekovaty, že i v tij oblasty muzej rušať s’a doperedu.

No rusyňskŷ predstavyteli u narodnostnim vŷbori, kotrŷma suť Petro Medviď i Milan Jan Pilip, zvernuly v diskusiji uvahu i na temu rekonštrukciji muzeja, kotra je potribna i pomalŷ bezodkladna. Budova, v kotrij bŷly dakoly kasarni, ne je dobra pro vŷstavnŷ prostorŷ, ale i pro inšŷ potrebŷ muzeja, navece je už i v planim techničnim stani.

Choc’ sučasnij dyrektorci Ľubi Kraľovij podarylo s’a zrekonštruovaty prostorŷ na pryzemnim štoci, i vŷnykly dospravdŷ reprezentativnŷ prostorŷ galerijnoj salŷ, sklepu ci toalet, potribna je generalna rekonštruckija ciloj budovŷ.

Generalnŷj dyrektor bŷv zohdnŷj z tŷm, že SNM – Muzej rusyňskoj kulturŷ potrebuje perejty cilkovov rekonštrukcijov i poviv, že to jedna z priorit Slovac’koho narodnoho muzeja. Jak poviv Panis, hrošŷ na rekonštruckiju rusyňskoho muzeja ne mohly bŷty žadanŷ z planu obnovŷ, bo SNM mih z toho planu žadaty lem na budovŷ, kotrŷ suť istoričnŷ pamjatkŷ, što bŷvšŷ kasarni ne suť.

No schosnovala s’a inša vŷzva, v kotrij bŷv podanŷj projekt na 500 tis’ač evr. Z toho projektu bŷ s’a mala zrobyty technična dokumentacija potribna ku rekonštrukciji, i mav bŷ s’a vŷpysaty architektočnŷj konkurz.

Tot projekt Ministerstvo kulturŷ Slovac’koj republikŷ, jak zr’adžovateľ SNM, podalo na Ministerstvo financij. Pokľa to rezort financij schvalyť, zrealizujuť s’a spomynanŷ aktivnosty, i pak bude SNM žadaty za slovamy Panisa 10 milioniv na rekonštrukciju rusyňskoho muzeja.

Teper’ zaležŷť na tim, žebŷ minister financij pidpysav peršu potribnu sumu, inšak s’a ne može robyty druhŷj krok – rekonštruckija.

Narodnostnŷ muzeji oddilenŷ od SNM?
Panis tak samo v diskusiji poviv, že z času na čas vse verne s’a diskusija o tim, pid kŷm bŷ maly bŷty narodnostnŷ muzeji. Ci majuť zistaty pid Slovac’kŷm narodnŷm muzejom, abo bŷ s’a mala stvoryty jakas’ nova inštitucija, ekvivalent SNM, kotra bŷ združovala lem narodnostnŷ muzeji. Panis sam je toho pohľadu, že bŷ narodnostnŷ muzeji maly zistaty pid SNM i žadav, žebŷ menšŷnŷ vŷslovyly s’a ku temi.

Diskutujuči z boku menšŷn bŷly zhodnŷ v tim, že narodnostnŷ muzeji bŷ maly zistaty pid SNM, a to z vece pryčin. Okrim inšoho i zato, že SNM maje svoje renome i v zahraniču, a oddilenŷ narodnostnŷ muzeji bŷ znova musyly nanovo zdobŷvaty svoje meno. SNM naperek všŷtkomu pro narodnostnŷ muzeji predstavľuje teper’ jakus’ kontinualnosť i stabilnosť.

V diskusiji ozvaly s’a i predstavyteli Serbiv a Poľakiv, kotrŷ svoji muzeji doteper’ ne majuť. Generalnŷj dyrektor poviv, že SNM ne je proty toho, žebŷ takŷ muzeji bŷly, no realno na to ne mať hrošŷ, i zato lobovaty treba na vladi. Dokinc’a očekuje zlu situaciju v tim i budučim roci, bo rozrachunok SNM ne maje hrošŷ na plačiňa energij, kotrŷch cinŷ pidňaly s’a, a tot rik ne bŷly pro SNM any schvalenŷ hrošŷ na buďjakŷ akviziciji.

Majeme štŷry mater’skŷ i dvi osnovnŷ školŷ
Narodnostnŷj vŷbor zanymav s’a na zasidaňu i Іnformacijov o stani narodnostnoho školstva. Tot material vŷpracovav Kalman Petocz, generalnŷj dyrektor Sekciji narodnostnoj i inkluzivnoj osvitŷ Ministerstva školstva, naukŷ, badaňa i športu SR. Oprezentovaty ho pryšla robitnyčka sekciji Gabriela Kočkovič.

Іz štatističnŷch danŷch v materiali zname, že v tim škoľskim roci majeme štyry mater’skŷ školŷ i dvi osnovnŷ školŷ z navčalnŷm jazŷkom rusyňskŷm na Slovakiji. V tim čisli ne suť školŷ, de je navčalnŷj jazŷk slovac’kŷj, ale je tam navčaňa rusyňskoho jazŷka. Takŷch škol je vece, napryklad dvi maje misto Medžilabirci, jednu Radvaň nad Labirc’om.

Cilkovo majuť dvi osnovnŷ školŷ, v kotrŷch je navčalnŷj jazŷk rusyňskŷj, 82 škoľariv u tim škoľskim roci. Seredni školŷ Rusynŷ ne majuť.

V materiali nachodyť s’a rekomendacija, žebŷ rozšŷryty ponuku rusyňskoho jazŷka v pereškoľskij i primarnij urovny osvitŷ, a tak samo sprystupnyty osnovnu časť osvitŷ po rusyňskŷ v sekundarnij, techničnij i fachovij osviti.

Rekomenduje s’a napryklad i to, žebŷ v regionach naselenŷch Rusynamy, istorija ci dajakŷ vŷchovnŷ predmetŷ bŷly povjazanŷ z rusyňskov kulturov, a prypadno bŷly i po rusyňskŷ.

Upovnomočenŷj informovav o svojich materialach
Predseda vŷboru, kotrŷm je upovnomočenŷj vladŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ Laslo Bukovskŷj, poznakomyv učastnŷch o materialach, kotrŷ mav obovjazok vŷpracovaty.

Peršŷm materialom bŷla Іnformacija o aktualnim stani chosnovaňa jazŷkiv narodnostnŷch menšŷn. Bukovskŷj zrekapitulovav svoju robotu i aktivnosty v tim dili za ostatnij period, ale tak samo v dokumenti mož s’a dočitaty o dilach, kotrŷ vŷrišujuť s’a teper’, i kotrŷ bŷ znova maly rozšŷryty jazŷkovŷ prava narodnostej.

Jak s’a v materiali pyše, v tim časi prochodyť intenzivna robota na prypravi novelizaciji zakona o chosnovaňu jazŷkiv narodnostnŷch menšŷn. Ciľom novelŷ je rozšŷryty jazŷkovŷ prava v ur’adnim kontakti i na vŷsšŷ teritorialnŷ cilkŷ, značiť na krajsku uroveň.

Upovnomočenŷj v tim roci mav obovjazok tak samo prypravyty Spravu o postavliňu i pravach narodnostnŷch menšŷn za period rokiv 2021 – 2022. Tot kompleksnŷj material, kotrŷj maje 93 storinok plus dalšŷ des’atkŷ storinok pryloženŷch dokumentiv, bŷv schvalenŷj išči pered zasidaňom vŷboru joho členamy holosovaňom per rollam. Cilŷj je k dispoziciji na oficialnim sajti Ur’adu upovnomočenoho.

Bukovskŷj na zasidaňu informovav, že v tŷch dňach s’a material mav distaty na vladu, kotra bude vŷrišovaty o joho schvaliňu. Prypomyname, že tot rik buduť podobnŷj dokument za jednakŷj period pryhotovľovaty i predstavyteli narodnostnŷch menšŷn, kotrŷ ociňujuť situaciju iz svoho pohľadu.

Menšŷnŷ choťať maty holos pry novim diliňu Slovakiji
Іšči pered zasidaňom z boku predstavyteliv rusyňskoj narodnostnoj menšŷnŷ bŷlo propornovane, žebŷ na zasidaňu projidnav s’a i plan reformŷ verejnoj spravŷ, kotrŷj može ovplyvnyty narodnostnŷ prava, jakŷ teper’ menšŷnŷ majuť.

V apriľu distaly s’a do slovac’kŷch medij materialŷ, kotrŷ bŷly z koncepciji, jaku pryhotovylo Ministerstvo vnutrišnich sprav, i kotra rachuje z možlyvŷm novŷm administrativno-teritorialnŷm diliňom Slovac’koj republikŷ.

Podľa materialiv, kotrŷ zdobŷly mediji, bŷ malo bŷty menše okresiv i krajiv. Okresŷ i kraji bŷ s’a maly zlučovaty. Rusyňskŷ predstavyteli zvernuly uvahu na to, že pry zlučovaňu okresiv možuť menšŷnŷ pryjty o jazŷkovŷ prava, kotrŷ dnes’ na okresnij urovny majuť.

Členove vŷboru distaly ku tij temi pered zasidaňom dokument pid nazvov Іnformacija o planovanij reformi verejnoj spravŷ. Za rezort vnutrišnich sprav bŷla učastna na vŷbori Zuzana Maďarova, kotra material odprezentovala, no tota ne znala odpovidaty na konkretnŷ voprosŷ, kotrŷ predstavyteli menšŷn v tij spravi klaly.

Členove vŷboru nakonec’ pryjaly uznesiňa, v kotrim žadajuť ministerstvo, žebŷ do komisiji pro reformu verejnoj spravŷ bŷv pryzvanŷj i upovnomočenŷj pro narodnostnŷ menšŷnŷ, a tak samo, žebŷ s’a pry tij reformi rešpektovaly medžinarodnŷ obovjazkŷ SR v oblasty postavliňa i prav členiv narodnostnŷch menšŷn.

Іz zasidaňa bŷv po holosovaňu vŷboru vŷchablenŷj punkt o roboti Fondu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn, keďže dyrektorka fondu ne mohla z objektivnŷch i važnŷch pryčin braty učasť na zasidaňu, choc’ material ku tomu punktu členove pered zasidaňom od dyrektorkŷ distaly.

Slidujuče zasidaňa vŷboru je naplanovane po vakacijach, na september 2023-ho roku. Na nim bŷ s’a mav obhovoryty i vŷchablenŷj punkt o fondi.

Petro Medviď, avtor
 

žridlo:
https://www.lem.fm/narodnostnyj-vybor-menshyny-khotyat-mati-holos-pri-mozhlivij-reorganizatsiyi-dilinya-slovakiyi/

Aktuality

Zobraziť všetky
20.05.2024

V Starij Ľubovni odbŷv s’a jubilejnŷj 15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku

Na posadi predsedŷ bŷv potverdženŷj Martin Karaš. V Starij Ľubovni odbŷv s’a jubilejnŷj 15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku V nediľu 19-ho maja 2024-ho roku zŷšly s’a v Starij Ľubovni delegatŷ i hosti na jubilejnim 15-im Sejmi Rusyňskoj…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
20.05.2024

„Jenom deset dní nepil, a ejhle! Umřel.“

K alkoholismu na Podkarpatské Rusi   V 19. století se začaly objevovat spolky propagující střídmost a abstinenci a došlo také k  lékařskému popsání následků popíjení alkoholu. Nepřekvapí, že mnohé oblasti a  společenské skupiny byly k těmto názo…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.05.2024

Vychvaľovaný aj kritizovaný Edvard Beneš

Aký bol politik, ktorý doplatil na krutosť dejín V máji pred 140 rokmi sa narodil druhý československý prezident Edvard Beneš. Čo v skutočnosti „napáchal“, čo ho k tomu viedlo a v čom mu jeho vášniví kritici krivdia? V českom Senáte sa bud…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.05.2024

Beneš sa Mussoliniho neobával. Pred 100 rokmi s ním vyjednal medzištátnu zmluvu

V polovici mája 1924 rokoval československý minister zahraničných vecí Edvard Beneš v Ríme s talianskym premiérom Benitom Mussolinim. Výsledkom rokovaní bola československo-talianska zmluva o srdečnej spolupráci. Československý minister zahrani…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
18.05.2024

Rozhovor. Veľa závisí aj od toho, v akej rodine človek vyrastá

Ocenený Marián Marko: Zbožňoval matematiku, páčilo sa mu povolanie rušňovodiča, je z neho herec Už takmer 25 rokov šéfuje jedinému rusínskemu divadlu na Slovensku so sídlom v Prešove. S úsmevom konštatuje, že hercom sa stal vlastne vďaka svoj…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.05.2024

Atentáty v našich dejinách  

O život išlo Masarykovi, Hlinkovi, Tisovi a ďalším Ani medzivojnová československá demokracia sa nevyhla atentátom či aspoň neúspešným pokusom. Po atentáte na Roberta Fica sa začali objavovať varovania, že prudká polarizácia slovenskej spolo…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Mudrota ujka Vasyľa: Svitu panujuť chlopi, chlopam baby a babam hormony...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať