NEBOJTE SA WARHOLA, POSTMODERNA NEHRYZIE

Dostala sa mi do rúk kniha so zaujímavým názvom: "NEBOJTE SA WARHOLA, POSTMODERNA NEHRYZIE" od autora PaedDr. Michala Bycka, PhD. Odložila som ju „na kopu“ k tým, ktoré chcem prečítať. A čuduj sa svete, do marca som to stihla. Čosi na tom mesiaci kníh bude. Preto som sa rozhodla odporučiť ju tým, pre ktorých je napísaná a ešte si ju nestihli všimnúť: pedagógom výtvarnej, estetickej, etickej výchovy, galéristom, múzejníkom, pracovníkom osvetových a kultúrnych stredísk, ale i mnohým ďalším, ktorí prichádzajú do kontaktu s umením. Dlhoročné odborné skúsenosti autora v oblasti výtvarnej a múzejnej pedagogiky, jeho fundovaná výpoveď v úvodnej časti knihy presvedčia čitateľa o aktuálnosti a úprimnosti tejto neveľkej publikácie. Jej obsah autor rozdelil do niekoľkých problémových okruhov: čo je to múzeoedukológia, reálny stav duchovná v kontexte relatívnych hodnôt a ich vnímanie v umeleckej tvorbe, vzťah výtvarného umenia k umeleckej výchove, postmoderna, vnímanie života a diela A. Warhola, faktory a vplyvy pôsobiace bezprostredne na názory a percepciu jednotlivca, vnímanie a pociťovanie umeleckého diela, obraz pravdy, konfliktu a manipulácie v umení. Neľakajte sa, sú to veľmi zaujímavé témy, zamerané na problematiku umeleckej výchovy, ktorá ešte stále ostáva nedostatočne zodpovedná a v praxi veľmi málo funkčná, aj keď umeleckou výchovou sa zaoberala už Babylónska princezná Bel-Shalt-Naunar.

Umenie, pokiaľ neberiem do úvahy masovo-populárne a komerčné umenie, ktoré nám vnucuje obchod, reklama a médiá, sa ešte stále považuje za luxus, psychologickú činnosť, nadstavbu a nerovnocennú časť života jedinca a spoločnosti. Len máloktorej spoločensko-ekonomickej formácii sa podarilo zrovnoprávniť umenie. V súčasnosti má veľký priestor umelecky nehodnotné, reklamou preferované "umenie", ktoré sa žiaľbohu tvári ako oficiálne umenie a bez súdnosti si vytvára nové kritériá estetických a umeleckých hodnôt, bez ohľadu na možný negatívny, výchovný dopad na spoločnosť. S rozvojom spoločensko-ekonomickej formácie dochádza k špecializácii ľudskej činnosti, k invázii noviniek v oblasti techniky, informatiky, vedy, umenia atď. Táto záplava informácií často dezorientuje a nie vždy sa pozitívne zvláda. Dochádza k duchovnému stresu, rezignácii a nekontrolovateľným vplyvom, ktoré sú zdrojom negatívnej sugescie až manipulácie s vedomím najmä mladej generácie. Vedie to k povrchnosti a lacnému prístupu k umeleckej tvorbe a k umeniu vôbec. Autor tým, že nachádza príčiny, hľadá aj východiská a rozoberá zdroje a možnosti výchovy umením a výchovy k umeniu. Čo všetko s výchovou súvisí, čo ju formuje, obmedzuje a deformuje. Vyhodnocuje výskum vzťahov medzi rodinou, žiakom, pedagógom, múzeom, výtvarným dielom, médiami, módou, spoločenským postavením pedagóga a sociálnym prostredím. Vychádza z výskumu, že takmer polovica akcií percepčno-výchovného charakteru v múzeách a galériách je formálna a nekoncepčná. Tvrdí, že: "škola a pedagóg v modernej dobe by mali učiť deti o tom, aký tento svet, spoločnosť, systém je a nie im dávať vlečúce sa desaťročiami a na aktualite a uplatnení strácajúce návody ako žiť".

Autor v krátkosti spomína proces ontogenézy výtvarného umenia, cez ktorý sa dostáva k postmoderne a popartu, ako estetickej výzve i problému. Poukazuje, že v súčasnom umení a kultúre nastáva istá dezorientácia, zmeny definícií hodnôt, kvas až chaos. Postmoderna prináša pluralitu umenia a kultúry a tým aj istý rizikový faktor sebazneužitia kvôli pragmatickým účelom: tovar - spotrebiteľ. Veľkú pozornosť venuje autor téme vnímania a pociťovania umeleckého diela: "Táto ľudská schopnosť sa nedá zovšeobecniť, ani klonovať." Pociťovaním umeleckého diela dospejeme k istému emocionálnemu stavu, či pozitívnemu, alebo negatívnemu. Pretože vnímanie, ten malý duševný zázrak, je produktom komplexu intelektu, citlivosti, vizuálneho školenia, ale aj všeobecne kultúrneho vedomia spoločnosti. Každé umelecké dielo vzniká, osvojuje a vykladá sa v iracionálnom priestore. Je preto dôležité, v akom duchovnom hodnotnom svete odmeriavame svoj čas bytia. Od polemiky o estetickom vnímaní a teórií interpretácie umeleckého diela prechádza autor k životu a dielu A.Warhola. Nájdeme tu zaujímavé výroky samotného umelca, ktorého autor vykresľuje ako plachého provokatéra s mnohými psychologickými rozpormi, ale i jedinečnou genialitou. Umelca, ktorý povýšil banalitu na post umenia a osobnosť umelca na robotníka pop-artu. Autora zaujala citlivosť A. Warhola a jej odraz v umeleckom živote v rovine - priestor ako obraz. Pod pojmom prázdny priestor Warhol chápal istý stupeň čistoty a vizuálne zneužitie priestoru, ako napratanie rôzneho odpadu do neho. Veľmi originálnou kapitolou je hľadanie a nachádzanie súvislosti medzi tvorbou A. Warhola a rusínskym svetom jeho matky. Autor poukazuje na aktuálnosť diela Warhola v súčasnosti, na kreatívnosť jeho diela, ktoré odporúča využívať v práci s deťmi.

Kniha " NEBOJTE SA WARHOLA, POSTMODERNA NEHRYZIE" od PaedDr. M. Bycka, PhD. nám dáva jedinečnú možnosť zamyslieť sa nad dôležitosťou, problémami a úspechmi pedagogickej praxe v oblasti výtvarného umenia na školách, v múzeách a galériách Pretože, ako hovorí sám autor, ak "nebude gramotný percipient, nebude tu generácia, ktorá by bola kritická k poplatnosti, gýču a negatívnym vplyvom krajne pragmatickej manipulácie s jediným cieľom: v prospech materiálna a peňazí. Nebude možné ani skutočné umenie. Práve dieťa, mladý človek je rozhodujúcim faktorom toho. aké bude umenie a či zajtra nejaké umenie vôbec bude, či nebude iba "bakelitová" náhrada jeho skutočnej podoby a kvality." A tento problém sa netýka len výchovy k umeniu. V dnešnej dobe všetko so všetkým súvisí.

PaedDr. Daniela Kapráľová