Nová Československá republika sa na východe nerodila ľahko

Sľubovali, že z Uhorska bude Švajčiarsko.

VÝCHODNÉ SLOVENSKO.
Nezávislosť Česko-Slovenska bola vyhlásená 28. októbra 1918 v Prahe päťčlenným Národným výborom, ktorého členmi boli štyria Česi a jeden Slovák.

„Kým v českých zemiach vládna moc prišla bez väčších prekážok do rúk českých národných orgánov, na Slovensku bola politická situácia oveľa zložitejšia. V Uhorsku starý reakčný režim padol a demokratická revolúcia viedla k vzniku vlády M. Károlyho. Táto - pokiaľ išlo o ďalší osud Slovenska - zaujala stanovisko jeho udržania v rámci novej Maďarskej republiky,“ uvádza vo svojom materiáli vysokoškolský profesor Ladislav Tajták, odborník na národné dejiny novoveku, ktorého doménou boli najmä dejiny východného Slovenska.

V Prešove rabovanie a popravy
Slovenská národná rada nezávisle od udalostí v Prahe prijala Deklaráciu slovenského národa 30. októbra 1918, ktorou sa prihlásila k rodiacemu sa československému štátu.

Vyzývala k zakladaniu slovenských národných rád, k utváraniu národných gárd, k udržaniu bezpečnosti a k zotrvaniu úradov na svojom mieste a k plneniu rozkazov SNR.

„Po páde uhorského režimu prebehla na celom Slovensku vlna živelnej ľudovej revolúcie, ktorá bola namierená proti bezprostredným nositeľom starej utlačovateľskej moci - notárom, žandárom, krčmárom a obchodníkom, ale nie proti Maďarom ako etnickej menšine. Budapeštianska vláda prijala potom neprimerané opatrenia, ako to ukázali prešovské udalosti: Po vyhlásení veliteľa miestnej vojenskej posádky, že je koniec vojny a vojaci môžu ísť domov, ale bez zabezpečenia vojenskej poriadkovej služby, došlo v noci k rabovaniu krčiem a obchodov. Na druhý deň bolo vyhlásené štatárium, ktoré odsúdilo 41 vojakov a 2 civilov na trest smrti, ktorý bol aj vykonaný v Prešove. Táto hrozivá odveta nemá páru v celej monarchii! Maďarské vojenské gardy i neskôr používali streľbu do občanov na zastrašenie obyvateľstva napr. v Parchovanoch,“ opísal dejinné udalosti prof. Tajták.

Lákavé sľuby
O tom, že v našom regióne sa republika nerodila ľahko, svedčí aj fakt, že Károlyho vláda zmobilizovala vojsko a podporovala zakladanie Maďarských národných rád a ozbrojených gárd.

Maďarskí politici dokonca ľuďom sľubovali, že pod ich vedením môže zo starého Uhorska vzniknúť východné Švajčiarsko.

„Za tým cieľom vláda šírila aj falošné zastrašovanie ľudu zo spolupráce s Čechmi, ktorí vraj povedú k samostatnému ohrozeniu existencie slovenského národa. Budapeštianska vláda vysielala na Slovensko agitátorov a komisárov s právomocami, aby získali slovenský ľud pre myšlienku zotrvania v Uhorsku,“ konštatuje vo svojom materiáli odborník na novoveké dejiny východného Slovenska.

Žiadali pomoc
Väčšina obyčajných ľudí sa však na tieto „medové motúzy“ nedala namotať.

Slovenskú národnú radu žiadali o pomoc a verili, že československé vojsko im čím skôr príde na pomoc a pomôže pri oslobodzovaní regiónu spod maďarského vplyvu a ochráni ich pred útokmi gárd.

“Ľud posmelený vojenským obsadzovaním Slovenska čoraz rozhodnejšie a aktívne vystupoval proti dezintegračným snahám a maďarským orgánom usilujúcim sa o podporu ľudu pre zotrvanie Slovenska v Maďarsku. Príkladom toho bolo aj zhromaždenie v Humennom, na ktorom ľud prekričal rečníkov a zmaril prijatie takej rezolúcie. V Snine začiatkom novembra došlo k pokusu o vyhlásenie ČSR. Postup československého vojska za účasti talianskych legionárov a jednotky Pluku slovenskej slobody také zásahy prekazil. Koncom decembra došlo k obsadeniu Prešova a 29. decembra Košíc a začiatkom januára 1919 sa východné Slovensko dostalo pod vojenskú a administratívnu správu ČSR,“ vysvetlil profesor Tajták.

Pocta od Prešovčanov
Najväčšie sympatie východniarov si zrejme ako aj v iných regiónoch získal prezident Masaryk. V Prešove mu ich dokázali viackrát.

V čase jeho narodenín, a zvlášť okrúhlych, sa v meste organizovali veľkolepé oslavy. V kostoloch sa konali slávnostné bohoslužby, školy usporadúvali slávnostné akadémie a vojaci zorganizovali slávnostnú prehliadku.

V októbri 1931 mu postavili niekoľkometrovú sochu. Umiestnili ju v južnej časti parku, na Hlavnej ulici, ktorá sa vtedy volala Masarykova.

Bola to jedna z výrazných dominánt Prešova, no nezachovala sa a dnes je už len na dobových fotografiách.

Veľký prezident
Celé východné Slovensko euforicky prežívalo aj Masarykovu cestu naprieč Československom. Na trase, kadiaľ mal prezident prechádzať, boli postavené slávobrány, viali štátny vlajky a všetko bolo vyzdobené v národných farbách.

Udalosť okomentovala denná tlač ako najväčšie slávnosti na východnom Slovensku od 28. októbra 1918.

„Vtáci spievali svoje piesne radosti, lístie šumelo sladké melódie, ba aj vlnky Hornádu sa zastavili, aby uctili Veľkého Prezidenta,“ napísal vtedy Slovenský východ.

Masaryk vraj prejavil nášmu regiónu i ľuďom vďaku za to, že sa priklonili k novej republike, keďže si uvedomoval, že ide o región na jej periférii.

ANNA NOVOTNÁ

Zdroj
https://korzar.sme.sk/c/20945409/nova-ceskoslovenska-republika-sa-na-vychode-nerodila-lahko.html


Foto
Socha T.G.Masaryka /presov.sk/