O čo skutočne ide pri novom ukrajinskom zákone

Likvidácia cirkvi?

Rozhodujúce zrejme bude, či je Ukrajinská pravoslávna cirkev skutočne pripravená úplne sa oddeliť od Moskovského patriarchátu. 

Dvadsiateho augusta 2024 prijala Verchovna rada, ukrajinský parlament, zákon „o ochrane ústavného poriadku v oblasti činnosti náboženských organizácií“.

Za nový zákon hlasovalo 265 z celkového počtu 424 poslancov, 29 bolo proti a štyria sa zdržali hlasovania.

Za trochu ťažkopádnym názvom sa skrýva projekt, ktorý pred takmer dvoma rokmi inicioval ukrajinský premiér s cieľom zakázať činnosť Ruskej pravoslávnej cirkvi a s ňou spojených organizácií na Ukrajine. Ruská pravoslávna cirkev a predovšetkým jej hlava patriarcha Kirill sa medzitým stali hlásnou trúbou kremeľskej propagandy a legitimizujú vojnu Ruska proti Ukrajine.

Niektorí jej hierarchovia dokonca popierajú právo Ukrajiny na štátnosť a propagujú obnovenie „historického“ Veľkoruska. Vzhľadom na to je úplne pochopiteľný s týmto zákonom spojený cieľ posilniť národnú bezpečnosť Ukrajiny a jej občanov.

Napriek tomu sa po rozhodnutí parlamentu objavilo veľa rozruchu v médiách. V medzinárodnej tlači sa nový zákon takmer všade označuje za „zákaz“ alebo dokonca „likvidáciu“ Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. 

Aj pápež František trvá na nedotknuteľnosti všetkých cirkví a Svetová rada cirkví dokonca hovorí o „neodôvodnenom kolektívnom potrestaní jedného celého náboženského spoločenstva“ a „porušení princípov slobody náboženského vyznania a viery“.

Sú tieto obvinenia v poriadku?
Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá zahŕňa viac ako 10-tisíc cirkevných obcí na Ukrajine, bola do roku 2022 autonómnou cirkvou v rámci Moskovského patriarchátu. Vzhľadom na celonárodný útok Ruska na Ukrajinu hlava Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi metropolita Onufrij (Berezovskij) hneď v prvý deň vojny odsúdil vojenskú agresiu a vyzval prezidenta Vladimira Putina, aby okamžite ukončil „bratovražednú vojnu“. 

Zároveň podporil ukrajinskú armádu a jej obranu ukrajinskej suverenity. Keď sa v nasledujúcich týždňoch ukázala teologická a historická legitimizácia ruskej invázie zo strany patriarchu Kirilla a ďalších hierarchov Ruskej pravoslávnej cirkvi, Ukrajinská pravoslávna cirkev na národnom koncile 27. mája 2022 vyhlásila svoju „úplnú samostatnosť a nezávislosť“ od Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Napriek tomu Moskovský patriarchát si toto rozhodnutie nevšíma a dodnes považuje Ukrajinskú pravoslávnu cirkev za autonómnu (čiastkovú) cirkev pod svojou právomocou. V cirkevných ročenkách Ruskej pravoslávnej cirkvi na roky 2023 a 2024 sú všetci biskupi Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi naďalej uvádzaní ako biskupi Moskovského patriarchátu.

Podľa poriadku Ruskej pravoslávnej cirkvi je metropolita Onufrij dokonca po patriarchovi najvyššie postaveným stálym členom moskovského Svätého synodu, najvyššieho riadiaceho orgánu Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorý sa schádza pravidelne. 

Hoci sa Onufrij od celonárodnej ruskej invázie na Ukrajinu nezúčastňuje na zasadnutiach v Moskve, zatiaľ neoznámil svoje vystúpenie zo Svätého synodu Ruskej pravoslávnej cirkvi a ani ešte neprotestoval proti svojmu zaradeniu do hierarchie Ruskej pravoslávnej cirkvi. Také niečo nie je známe ani o ďalších biskupoch Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Avšak protojerej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Volodymyr Saveliev v decembri 2022 verejne protestoval proti svojmu nevyžiadanému zaradeniu do Vydavateľskej rady Ruskej pravoslávnej cirkvi na najbližšie roky.

Vzhľadom na to neprekvapuje, že na Ukrajine sa už dva roky opakovane objavujú pochybnosti o nezávislosti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Bol to azda len krok na upokojenie verejnosti alebo vlastných cirkevných obcí? Existujú azda ešte stále úzke väzby medzi jednotlivými biskupmi Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi a moskovským cirkevným vedením v pozadí?

To sú otázky, ktoré si kladie pomerne veľa ľudí na Ukrajine. Dôveru ukrajinských úradov voči Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v čase vojny pravdepodobne nezvýšila ani skutočnosť, že metropolita Onufrij a viacerí ďalší hierarchovia majú alebo mali aj ruské občianstvo, čo však zvyčajne priznali až po zverejnení príslušných dôkazov.

Vzhľadom na túto nejasnú situáciu ukrajinské štátne orgány a domáca spravodajská služba SBU od decembra 2022 opakovane vykonali razie v domoch biskupov a kňazov tejto cirkvi a niektoré osoby aj zatkli. Ukrajinská pravoslávna cirkev musela opustiť veľkú časť monastiera Kyjevská lavra, ktorý využíva, ale ktorý patrí štátu. 

Proti viac ako sto duchovným Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi vrátane viacerých biskupov bolo začaté vyšetrovacie konanie pre kolaboráciu s Ruskom alebo pre ospravedlňovanie či popieranie ruskej útočnej vojny. Medzitým najmenej 26 prípadov vyústilo do súdneho odsúdenia. No vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi sa verejne nedištancovalo od týchto čiernych oviec, ktoré zjavne existujú v radoch duchovenstva.

Tieto a podobné pochybnosti o skutočnom postoji Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi k Ruskej pravoslávnej cirkvi teraz zrejme viedli k tomuto kontroverznému zákonu. Je to naozaj porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobody náboženského vyznania zaručenej ukrajinskou ústavou? 

Proti tomu hovorí už aj samotné znenie zákona, ktoré výslovne uznáva uvedené právne normy a uvádza, že žiadne ustanovenie tohto zákona nemožno vykladať ako obmedzenie slobody náboženstva a viery. Zákon zakazuje len činnosť zahraničných náboženských organizácií na Ukrajine, ak majú sídlo v štáte, ktorý útočí na Ukrajinu zbraňami alebo okupuje časti jej územia, alebo takých organizácií, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú vojenskú agresiu proti Ukrajine.

Konkrétne ide o činnosť Ruskej pravoslávnej cirkvi – nie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi! – na Ukrajine, keďže Ruská pravoslávna cirkev je „predĺženou ideologickou rukou režimu agresorského štátu“ Rusko.

Zákon zároveň zakazuje propagáciu ideológie „ruského sveta“. Túto ideológiu Rusko využíva na popieranie štátnej suverenity Ukrajiny a ďalších bývalých sovietskych republík a na propagáciu imperiálneho Veľkoruska. 

Svetový koncil ruského ľudu, ktorý vedie patriarcha Kirill a ktorý založila Ruská pravoslávna cirkev, v marci 2024 vyhlásil, že podporuje práve tieto ciele. V mene jednoty „ruského sveta“ bola v rezolúcii Svetového koncilu označená „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine za „svätú vojnu“ a zaznela výzva, aby sa celé územie dnešnej Ukrajiny po ruskom víťazstve stalo „výlučnou zónou vplyvu Ruska“.

Podobný zákon bol už prijatý aj v Lotyšsku a Estónsku
Tento zákon ukrajinského parlamentu teda v žiadnom prípade nie je všeobecným zákazom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ako sa to všade tvrdí, ale je skôr organizačným, jurisdikčným a tiež politicko-ideologickým oddelením Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, jej eparchií a farností od Moskovského patriarchátu. 

Podobný zákon, ktorý stanovuje úplnú nezávislosť od Ruskej pravoslávnej cirkvi, prijal napríklad lotyšský parlament 8. septembra 2022, načo sa tamojšia pravoslávna cirkev na októbrovom koncile vyhlásila za nezávislú. Zaujímavé je, že v Lotyšsku sa tak stalo bez akéhokoľvek protestu zo strany cirkvi a bez obvinení, že štát porušuje náboženskú slobodu. 

A v ten istý deň, keď Verchovna rada prijala nový zákon na Ukrajine, vyhlásil v Estónsku svoju odluku od Ruskej pravoslávnej cirkvi miestny koncil tamojšej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Stalo sa tak v rámci realizácie predchádzajúcej dohody s estónskou vládou s perspektívou zjednotenia s pravoslávnou cirkvou v Estónsku, ktorá podlieha Ekumenickému patriarchátu.

To, čo sa viac-menej potichu odohráva v týchto dvoch krajinách – ktoré na rozdiel od Ukrajiny ešte neboli priamo napadnuté Ruskom –, sa však prakticky jednohlasne považuje za útok na náboženskú slobodu a v prípade Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi za pokus o likvidáciu celej cirkvi.

A pritom ukrajinský štát nepožaduje od Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi nič viac, len aby dôsledne presadila do praxe to, o čom v máji 2022 rozhodla samotná cirkev. Bývalý poslanec parlamentu a súčasný šéf Štátnej služby pre etnopolitiku a slobodu svedomia Viktor Jelenskij, ktorý radí ukrajinskému prezidentovi v náboženských otázkach a teraz je zodpovedný za implementáciu nového zákona, medzitým informoval hlavu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, že toto a nič iné je podmienkou štátneho uznania Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. 

Na to, aby sa na Ukrajinskú pravoslávnu cirkev nevzťahovali ustanovenia nového zákona, by podľa Jelenského stačilo, aby Ukrajinská pravoslávna cirkev písomne vyhlásila vystúpenie svojich hierarchov zo Svätého synodu Ruskej pravoslávnej cirkvi a zo všetkých ostatných orgánov Moskovského patriarchátu a oficiálne informovala ostatné pravoslávne cirkvi o tejto úplnej odluke od Ruskej pravoslávnej cirkvi. 

Zo strany štátu sa nepožaduje zjednotenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi s Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny. Jelenskij nepodmieňuje štátne uznanie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi jej vyhlásením autokefálie, keďže podľa pravoslávneho kánonického práva autokefáliu môže udeliť len materská cirkev.

Nedokáže Ukrajinská pravoslávna cirkev splniť tieto požiadavky?
Nie je takéto vystúpenie z orgánov Ruskej pravoslávnej cirkvi po koncile v máji 2022 už dávno na spadnutie? A nemala by mať samotná Ukrajinská pravoslávna cirkev záujem na tom, aby sa v jej chrámoch nešírila Putinova imperialistická ideológia „ruského sveta“? 

To sú otázky, ktoré si musí položiť metropolita Onufrij a jeho duchovenstvo. Ostatné ukrajinské cirkvi, čiže Pravoslávna cirkev Ukrajiny, Ukrajinská gréckokatolícka cirkev a Rímskokatolícka cirkev, ako aj rôzne protestantské cirkvi a iné náboženské spoločenstvá, na videokonferencii s prezidentom Volodymyrom Zelenským krátko pred prijatím zákona nemali žiadne námietky voči návrhu zákona.

Namiesto toho odsúdili propagandistické aktivity Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa stala „komplicom krvavých zločinov ruských okupantov proti ľudskosti“. „Podľa členov Všeukrajinskej rady cirkví a náboženských organizácií „hlavnou hrozbou pre náboženskú slobodu na Ukrajine je ruská agresia, v dôsledku ktorej okupanti zabili desiatky duchovných a zničili stovky chrámov a bohoslužobných miest“.

Názory kritikov zákona
Napriek tomu mimo Ukrajiny katolíci a protestanti v súčasnosti ostro kritizujú nový zákon. V tejto veci teraz existuje pozoruhodné spojenectvo medzi Rímom, Ženevou a Moskvou. Je samozrejmé, že aj Ruská pravoslávna cirkev označila zákon za nový vrchol štátneho prenasledovania kánonického pravoslávia na Ukrajine. 

Moskovský Svätý synod vyhlásil, že zákon uvrhne „milióny pravoslávnych veriacich na Ukrajine“ do ilegality a pripraví ich o majetok a bohoslužobné miesta. Rozsah štátneho prenasledovania Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi je vraj porovnateľný s „dechristianizáciou Francúzska počas Francúzskej revolúcie“, „ateistickými represiami v Sovietskom zväze“ a so „zničením albánskej cirkvi“ za vlády Envera Hodžu. 

Prospech z tohto zákona bude mať vraj Pravoslávna cirkev Ukrajiny, ktorú Ekumenický patriarchát v roku 2019 prepustil do autokefálie a ktorej hierarchovia a duchovní boli za tento zákon. Za nimi však stojí ekumenický patriarcha a konštantínopolský arcibiskup Bartolomej. Ten je podľa Ruskej pravoslávnej cirkvi „osobne zodpovedný za organizovanie prenasledovania veriacich Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“. Ide o dlhodobú vojnovú propagandu Moskovského patriarchátu, ktorá je vlastne sama osebe dôvodom tohto zákona.

Čo sa bude diať ďalej na Ukrajine?
Zákon podpísaný prezidentom Zelenským 24. augusta nadobudne účinnosť 30 dní po svojom zverejnení. Potom bude na úrade na čele s Jelenským, aby na základe nového zákona začal vyšetrovanie a v prípade potreby požiadal jednotlivé eparchie, farnosti a monastiere, aby prerušili svoje väzby s Ruskou pravoslávnou cirkvou. 

Ak by požiadavke nevyhoveli, Štátna služba pre etnopolitiku a slobodu svedomia by musela dosiahnuť ich zákaz na súde. Keďže však každá cirkevná obec Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi je registrovaná ako samostatný právny subjekt a v súčasnosti existuje viac ako 10-tisíc cirkevných obcí, mohlo by ísť o veľmi zdĺhavý proces, najmä preto, lebo zákon stanovuje, že súdne konanie sa nemôže začať skôr ako o deväť mesiacov.

Rozhodujúcou otázkou v tomto konflikte bude pravdepodobne to, či je Ukrajinská pravoslávna cirkev skutočne pripravená úplne sa oddeliť od Moskovského patriarchátu. Vedúci informačného oddelenia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi metropolita Kliment (Večeřa) vo svojich prvých vyjadreniach k novému zákonu nevyvolal tento dojem.

Namiesto toho zaujal stanovisko, že zákon porušuje ukrajinskú ústavu a európske normy. Autorom tohto zákona vraj nešlo ani tak o samotnú cirkev, ako skôr o jej majetok. To mu pripomína časy Sovietskeho zväzu, keď ateistickí vládcovia takisto nariadili konfiškáciu cirkevného majetku a zbavenie cirkvi práv.

Súčasné metódy používané na realizáciu týchto plánov sú vraj rovnaké. Prinajmenšom pri tejto argumentácii neexistuje ani najmenší náznak, že by sa vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi obsahovo dištancovalo od vedenia Ruskej pravoslávnej cirkvi. Napriek všetkému pochopeniu pre kánonicky zložitú situáciu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi treba potvrdiť aspoň určitú polovičatosť jej vedenia, čo sa týka realizácie jej samovyhlásenej nezávislosti od Ruskej pravoslávnej cirkvi.

A teraz?
Bude sa Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá od roku 2022 stratila značný počet členov, držať tejto línie? Ukrajinská pravoslávna cirkev pravdepodobne podá proti zákonu žalobu na Ústavný súd Ukrajiny, ako aj na Európsky súd pre ľudské práva. Aj tieto konania budú pravdepodobne trvať dlho. 

Už nejaký čas sa však ozývajú aj hlasy vnútri Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Viktor Jelenskij upozornil, že v posledných dňoch viac ako 400 kňazov opäť vyzvalo metropolitu Onufrija, aby zvolal ďalší koncil s cieľom oficiálne ukončiť všetky zostávajúce väzby medzi Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou a Ruskou pravoslávnou cirkvou. 

Práve to je zámerom nového zákona. Avšak metropolita odmietol prijať čo i len jednu delegáciu z tejto skupiny. Ak Ukrajinská pravoslávna cirkev bude naďalej odmietať ustúpiť, jej veriaci a niektorí kňazi budú hlasovať nohami. Pravoslávna cirkev Ukrajiny, ktorá od roku 2019 súperí s Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou, už oznámila, že rada prijme duchovných a veriacich z Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Reinhard Flogaus
Vyučuje na Humboldtovej univerzite v Berlíne

Pôvodne publikované na noek.info. Preložil o. Ján Krupa.

zdroj: 
https://svetkrestanstva.postoj.sk/161427/likvidacia-cirkvi

foto: Chrám sv. Ondreja v Kyjeve 
zdroj: commons.wikimedia.org