Obhajoval práva Rusínov, bojoval o Ruský dom

27.09.2022


Zomrel Gabriel Beskyd. Pochádzal z rodiny gréckokatolíckych kňazov.

PREŠOV. Na poslednej ceste vyprevadili v pondelok v Prešove dlhoročného rusínskeho aktivistu a pedagóga Gabriela Beskyda.

Zomrel vo štvrtok v Prešove vo veku 93 rokov.

Rusínsky aktivista
Meno Gabriela Beskyda sa spájalo predovšetkým s aktivitami rusínskej menšiny.

Bol predsedom Ruského klubu 1923 a Rusínskeho kultúrno-osvetového spolku Alexandra Duchnoviča.

Celý svoj produktívny vek strávil ako stredoškolský pedagóg. Učil na Strednej pedagogickej škole v Prešove a tiež na elektrotechnickej i strojníckej priemyslovke.

Aktívny ostal aj po roku 1991, kedy odišiel na dôchodok.

Činný bol až do svojho skonu, ešte aj po svojej deväťdesiatke spolupracoval so Slovenským národným múzeom - Múzeom rusínskej kultúry v Prešove.

Angažoval sa v rusínskom hnutí, pričom sa zúčastnil ako delegát niekoľkých Svetových kongresov Rusínov.

Často publikoval v periodikách Rusyn a Narodny Novynky.

Písal nielen populárne, ale aj odborné články. Na akademickej pôde sa zúčastnil aj viacerých vedeckých seminárov a konferencií.

Okrem publikovania v časopisoch a zborníkoch bol spoluautorom publikácie o významných Rusínoch a napísal aj knihu o svojom strýkovi Mikulášovi (Nikolajovi) Beskydovi (1883 - 1947).

Kniha Nikolaj Beskyd na blaho Rusínov vyšla v roku 2005 v Užhorode na Ukrajine.

Inšpirovala aj mladšiu generáciu Rusínov. Bratislavský folklórny súbor Ruthenia uviedol v júni tohto roku hru Chrbtom k horám o Mikulášovi Beskydovi.

Z kňazskej rodiny
Strýko Gabriela Beskyda Mikuláš bol gréckokatolícky kňaz, historik, publicista a politicko-kultúrny aktivista Rusínov, ktorý zomrel v Košiciach krátko pred komunistickým prevratom.

Beskydovci boli známa rodina gréckokatolíckych kňazov.

Pradedo Gabriela Beskyda Juraj Beskyd pôsobil v obci Legnava v okrese Stará Ľubovňa, kde sa v roku 1883 zaslúžil o postavenie miestneho chrámu.

Neskôr sa na túto farnosť dostal aj spomínaný Mikuláš, ktorý bol tiež riaditeľom biskupskej kancelárie.

Následne na faru prišiel jeho mladší brat Eugen, otec Gabriela Beskyda.

Práve v Legnave sa v roku 1929 Gabriel Beskyd narodil.

Do jeho užšieho rodinného kruhu patril aj Anton Beskyd, ktorý bol svojho času guvernérom Podkarpatskej Rusi.

Boj o Ruský dom
Srdcový vzťah mal Gabriel Beskyd k Ruskému domu, na ktorý sa skladali aj jeho predkovia a ktorý mu do konca života robil vrásky na čele.

Ako predseda Ruského klubu - 1923 zastupoval G. Beskyd väčšinu rusínskych aktivistov v spore o Ruský dom na Hlavnej 62 v Prešove.

Na Ruský dom sa poskladali zástupcovia Rusínov ešte pred takmer sto rokmi. Jeho protektorom bol biskup Gojdič. V roku 1965 budovu zoštátnili komunisti, vrátená Rusínom bola po Nežnej revolúcii.

Medzi zástupcami rusínskej menšiny však došlo k sporom.

V združení Ruský klub - 1923, ktoré od roku 2002 bolo podľa súdu vlastníkom budovy, došlo o dva roky k rozkolu.

„Beskydovci“, nazývaní práve podľa niekdajšieho predsedu združenia Gabriela Beskyda, boli početnejšou skupinou, ale nehnuteľnosti, ktorá mala slúžiť pre kultúrne a spoločenské aktivity rusínskej menšiny, sa nedočkali.

Ovládla ju druhá skupina na čele so Štefanom Sekerákom, ktorá následne previedla majetok na Nadáciu Ruský klub – 1923. Má ho dodnes.

Beskyd svojho času popisoval súdu, že „sekerákovci“ zinscenovali schôdzu, na ktorej urobili prerozdelenie funkcií a to v rozpore so stanovami.

Napriek tomu ministerstvo vnútra nové stanovy, v ktorých si „sekerákovci“ upevnili pozíciu, zaregistrovalo. Tým ostali brány Ruského domu pre rusínskych aktivistov dodnes zatvorené.

Obe strany viedli o objekt viacero súdnych sporov. Získať sa ho nepodarilo ani Beskydovým nástupcom.

Sklamanie zástupcov Rusínov zhrnul pre SME v roku 2009 prešovský funkcionár Rusínskej obrody Vasiľ Janko: „Ruský dom vnímame ako národnú kultúrno-spoločenskú ustanovizeň, ktorá by mala slúžiť verejnosti, nielen Sekerákovi a jeho tajnému spolku troch ľudí.“

Michal Frank, redaktor

zdroj: 
https://presov.korzar.sme.sk/c/23017810/obhajoval-prava-rusinov-bojoval-o-rusky-dom-zomrel-gabriel-beskyd.html

foto: Gabriel Beskyd 
autor: Korzár/Michal Frank

Aktuality

Zobraziť všetky
04.05.2025

Zabudnutý Cibere

Pozvánka Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Pjatňica večur:
-Ňaňku, mamko, to Marča i bude tu z nami žyty/byvaty...
-Dovho?
-Do rana...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať