Ochrana Karpatských bukových pralesov je sporná, Unesco k nám poslalo experta

13.10.2014

Karpatské bukové pralesy a bukové pralesy v Nemecku je sústava území na slovenskej a ukrajinskej strane Karpát a od roku 2011 aj v Nemecku. Vzácne územia na Slovensku sú od konca júna 2007 na zozname chránených území Svetového dedičstva Unesco. Štyri lokality- Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat sa nachádzajú na území regiónu Zemplín. Hranice chráneného územia na papieri a v realite a tým pádom aj spôsob ochrany ale spochybnilo Lesoochranárske združenie VLK- východné Karpaty. Požiadalo Unesco o vymazanie slovenských lokalít zo zoznamu svetového dedičstva. Unesco k nám poslalo nezávislého experta, aby si vypočul nielen lesoochranárov, ale aj pracovníkov ministerstiev, štátnej ochrany prírody, lesníkov, správcov štátnych lesov a aj súkromných vlastníkov.

 Lesoochranárske združenie VLK- Východné Karpaty sa dostali do sporu so správcami a vlastníkmi chránených území v Národnom parku Poloniny.
 
Lesoochranári žiadajú o vyňatie území zo zoznanu Unesco
Kým lesoochranári trvali na tom, že na územiach chránených Unescom sa ťaží, správcovia a majitelia lesov protestovali, že to tak nie je. Argumentovali schválenými lesohospodárskymi plánmi a tým, že niektoré územia, na ktorých obhospodarujú les trvalo udržateľným spôsobom boli vyhlásené za prírodné dedičstvo bez toho, aby sa k tomu mohli vyjadriť. Z porovnaní ich máp a mapy chránených bukových pralesov pre nich vyplynulo, že chránené územia nie sú vyznačené správne. Čiže, na niektoré miesta zakreslené v mape Unesco sa prekrývajú s miestami kde majú oni povolené hospodárenie. Problematiku sa snažili obe strany vydiskutovať vlani v Stakčíne, no dopadlo to tak, že si súkromní vlastníci odmietli sadnúť rokovať s lesoochranármi za jedným stolom. Lesoochranári však v lete  tohto roku napísali centrále Unesca žiadosť. „My sa snažíme, aby tá celá Slovenská časť- Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat boli vymazané z tohto zoznamu,“ povedal za lesoochranárov Peter Sabo. Podľa neho je lokalita svetového prírodného dedičstva Unesco na Slovensku ohrozená preto, lebo Slovenská republika v nominačnom projekte schválenom v roku 2007 napísala, že celá tá lokalita je chránená podľa klasifikácie IUCN v kategórii A. Zároveň sa tam podľa neho píše, že podľa slovenskej legislatívy je chránená ako prírodná rezervácia s 5.stupňom bez zásahu. „A to nie je pravda, ani to nebola pravda keď vyhlasovali to územie a ani teraz, sedem rokov po jeho vyhlásení územia to stále nie je pravda. Štát nie je schopný zabezpečiť to, čo sľúbil- ochrániť to, tak nech to zruší, aby sme nemali zbytočne nálepku niečoho, čo nevieme splniť,“ povedal Sabo.
 
Misia Unesco
Žiadosťou lesoochranárov sa centrála Unesca zaoberala a rozhodla sa k nám vyslať nezávislého experta Pierra Gallanda zo Švajčiarska. Galland začal informácie zbierať najprv na ministerstve životného prostredia v Bratislave a potom v Stakčíne kde stretol so štátnej ochrany prírody, lesníkov, správcov štátnych lesov a aj súkromnými vlastníkmi. Alexander Németh, riaditeľ Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, š. p., Gallandovi zdôrazňoval, že v bukových pralesoch v Poloninách k nezákonnej ťažbe nedochádza. Poukázal na to, že na územiach bola v 30- rokoch minulého storočia masívna ťažba a bukové lesy v Poloninách sú vo výbornej kondícii zásluhou práce lesníkov, ktorí v lesoch hospodária trvalo udržateľným spôsobom.  Galland si osobne si prezrel aj územia, ktorých ochrana je podľa lesoochranárov sporná. Na stretnutiach si vypočul stanoviská všetkých zainteresovaných strán. Pripustil, že problematika je komplikovaná, no zdôraznil, že si ju musíme vyriešiť na Slovensku. Jeho úlohou bude zozbierané informácie vyhodnotiť a pre Unesco spracovať svoje odporúčania. Teda spôsob, akým by sme mali postupovať so zreteľom na ochranu vzácnych území.
 
Ochrancovia prírody: Územia chránime podľa požiadaviek Unesco
„Problém svetového prírodného dedičstva Karpatských bukových pralesov na Slovensku vyplýva z odlišných postojov na zabezpečenie ich ochrany. Stretávame sa tu s dvomi odlišnými postojmi. Prvý postoj, ktorý presadzuje hlavne LOZ VLK, spočíva v tom, aby štát „zhora“ zákonmi v týchto územiach zakázal všetku činnosť človeka. Druhý postoj, ktorý zastáva Správa NP Poloniny, spočíva v zabezpečení ochrany územia „zdola“, po dohode s vlastníkmi a užívateľmi lesov,“ povedal riaditeľ Správy NP Poloniny Miroslav Buraľ.  „K dnešnému dňu je pod prísnou ochranou s bezzásahovým režimom 1780 ha v jadrovej zóny lokality Stužica. Po tom, ako sme v tomto roku v tejto zóne previedli posledných 386,26 ha hospodárskych lesov na lesy osobitného určenia v chránených územiach môžeme konštatovať že sú na 100 % zabezpečené v súlade s požiadavkami UNESCO. Navyše od ich radenia do prírodného dedičstva sa uskutočnilo 14 komisionálnych previerok za účasti vlastníkov, štátnej správy a obci a žiadne porušenia zákonov a už vôbec ťažba dreva sa v nich sa nepotvrdila. V máji 2014 v týchto pralesoch bola rozsiahla vetrová kalamita dreva o objeme 3179 m3, pričom všetko padnute drevom ostalo ponechané bez zásahu,“ povedal Buraľ.
 
Problematika je komplikovaná
„Na druhej strane aj keď sú časti jadrovej zóny Stužice, ktoré nie sú v najvyššom stupni ochrany s bezzásahovým režimom, tak v týchto častiach podľa mapového elaborátu UNESCO sa nevykonáva žiadna ťažba dreva. Navyše väčšina týchto lesov je v kategórii „ochranných lesov“ z dôvodu nepriaznivých stanovištných podmienok a tie sú nadradené i nad záujmy ochrany prírody. V súčasnosti rokujeme s vlastníkmi týchto lesov o možnosti prechodu tých lesov do bezzásahového režimu na výmere 336 ha,“ informoval Buraľ. „V roku 2014 Národné lesnícke centrum zo Zvolena vymapovalo na území NP Poloniny stav zachovalosti pralesov. Dané mapovanie potvrdilo skutočnosť, že v národnom parku sa nenachádza plošne toľko pralesov ako sa to deklaruje v nominačnom formulári, ktorý bol predložený do UNESCO. Nie je to však žiadna tragédia, nakoľko mapovaním sa potvrdil výskyt ďalších 175 ha pralesov na území národného parku, ktoré v súčasnosti už sú chránené v bezzásahovom režime. Po tomto vymapovaní pralesov sa navyše do budúcna vytvoril priestor na ďalšie rokovania s vlastníkmi a užívateľmi na to aby sme sa čim viac priblížili k výmere pralesov podľa nominačného formulára,“ vysvetlil. „V súčasnosti sú už zo strany ochrany prírody nastavené i kompenzačné opatrenia ako náhrada za tieto pralesy. Finančnú náhradu za ne vo forme platieb prostredníctvom platobnej agentúry poberajú štyri neštátne subjekty za lokality prírodného dedičstva – Stužica a Rožok. Stále opakovanou výhradou LOZ VLK je problematika vyznačenia hranice jadrovej zóny prírodného dedičstva. UNESCO a ani Slovenská republika nemá vydaný žiaden legislatívny predpis na vyznačenie ich hraníc. Hranice v lesoch a chránených územiach sa vyznačujú v súlade s internými predpismi vydávanými ministerstvami životného prostredia a pôdohospodárstva. Od zaradenia lokalít do prírodného dedičstva bolo uskutočnených 20 kontrol stavu ich značenia v súlade s týmito predpismi. Obnova hraníc sa podľa ich stavu opotrebovanosti prebieha v troj až štvrorročných intervaloch. Tento stav značenia, prepojený s lesníckymi mapami, považujeme za dostatočný,“ zdôraznil.
 
Územie monitorujú
„Vo vzťahu k verejnosti Správa NP Poloniny doplnila tento typ značenia o veľkoplošne informačné panely pre návštevníkov a miestnych obyvateľov na 9 rôznych miestach. V súčasnosti pracujeme v rámci Švajčiarskeho finančného mechanizmu na zahustení tejto siete na ďalších 10 miestach. Z toho istého finančného zdroja realizujeme i výstavbu troch nových náučných chodníkov do lokalít svetového prírodného dedičstva, ktoré sprístupníme turistom v roku 2015. Zároveň v týchto lokalitách prebiehajú v súlade s podmienkami UNESCO tri monitoringy – monitoring dynamiky pralesovitých ekosytémov na 5 trvalých monitorovacích plochách, monitoring sukcesných procesov na 4 trvalých monitorovacích plochách a monitoring návštevnosti Bukových pralesov Karpát na jednej monitorovacej ploche. Monitoring návštevnosti sa začal realizovať s ročným oneskorením z dôvodu jeho blokácie zo strany LOZ VLK,“ povedal Buraľ.
 
(korn)
 
Zdroj: http://www.slovenskyvychod.sk/sk/index.php/spravodajstvo/402-ochrana-karpatskych-bukovych-pralesov-je-sporna-unesco-k-nam-poslalo-experta

Aktuality

Zobraziť všetky
02.12.2021

Lúčime sa – Janko Štefánik...

Nad ránom 19. novembra nás vo veku 96 rokov navždy opustil posledný priamy účastník odboja v II. svetovej vojne z okresu Svidník Janko Štefánik. Ako 17-ročný mladík v lone Kobylnickej prírody sa stretával s ľuďmi, ktorí k nim domov prichádzali …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
02.12.2021

Zomrel posledný hrdina z Dukly: Ján Štefánik (†96) pomáhal partizánom a bojoval po boku s Červenou armádou

Hrdinovia pomaly odchádzajú. Pred niekoľkými dňami skonal posledný slovenský vojak, ktorý bojoval v 2. svetovaj vojne na Dukle. Jána Štefánika z Giraltoviec odviedli ešte v 19 rokoch a dostal sa do blízkosti Červenej armády. Na prežité bojové…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.12.2021

Dnes je 30. výročie zakarpatského referenda

1. december 1991 sa súčasne s celoukrajinským referendom o potvrdení Aktu o nezávislosti Ukrajiny v Zakarpatskej oblasti konalo aj miestne referendum o samosprávnom štatúte Zakarpatska ako súčasti samostatnej Ukrajiny. Pripomeňme si chronológ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.12.2021

Konec impéria. Těžké probouzení Rusínů v novém státě – nezávislé Ukrajině

Українською мовою: https://www.rusyn.sk/knec-mper/ V polovině 80. let minulého století se Sovětský svaz ocitl na rozcestí. Tři úmrtí nejvyšších představitelů státu za sebou (L. Brežněv, J. Andropov, K. Černěnko) donutil vedení KSSS – průměrný…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.11.2021

Ve Vlaku svobody ji napadlo dát ruce vzhůru, ale nechtěla být za blázna

Dne 11. září 1951 prorazil železnou oponu rychlík z Prahy do Aše a převezl 110 cestujících do západního Německa. Seděla v něm i tehdy patnáctiletá Marie Kohoutová, studentka 2. ročníku chebského gymnázia. Přes těžkou nemoc, s níž v současnosti b…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.11.2021

Ako zadrôtovali československé hranice

Nový európsky západ sa od východu oddeľuje pohraničnými bariérami s ostnatým drôtom. Šesť rokov po prvom maďarskom plote na hraniciach so Srbskom vyrastajú podobné prekážky aj medzi Poľskom, pobaltskými štátmi a Bieloruskom. Pripomína to obdobie…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Sviža novyna.
U Labirci vykraly seks-shop. Suďači na osnovi vkradenoho tovaru - zloďijka byla sama, dovhy roky sama...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať