Ochrana Karpatských bukových pralesov je sporná, Unesco k nám poslalo experta

13.10.2014

Karpatské bukové pralesy a bukové pralesy v Nemecku je sústava území na slovenskej a ukrajinskej strane Karpát a od roku 2011 aj v Nemecku. Vzácne územia na Slovensku sú od konca júna 2007 na zozname chránených území Svetového dedičstva Unesco. Štyri lokality- Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat sa nachádzajú na území regiónu Zemplín. Hranice chráneného územia na papieri a v realite a tým pádom aj spôsob ochrany ale spochybnilo Lesoochranárske združenie VLK- východné Karpaty. Požiadalo Unesco o vymazanie slovenských lokalít zo zoznamu svetového dedičstva. Unesco k nám poslalo nezávislého experta, aby si vypočul nielen lesoochranárov, ale aj pracovníkov ministerstiev, štátnej ochrany prírody, lesníkov, správcov štátnych lesov a aj súkromných vlastníkov.

 Lesoochranárske združenie VLK- Východné Karpaty sa dostali do sporu so správcami a vlastníkmi chránených území v Národnom parku Poloniny.
 
Lesoochranári žiadajú o vyňatie území zo zoznanu Unesco
Kým lesoochranári trvali na tom, že na územiach chránených Unescom sa ťaží, správcovia a majitelia lesov protestovali, že to tak nie je. Argumentovali schválenými lesohospodárskymi plánmi a tým, že niektoré územia, na ktorých obhospodarujú les trvalo udržateľným spôsobom boli vyhlásené za prírodné dedičstvo bez toho, aby sa k tomu mohli vyjadriť. Z porovnaní ich máp a mapy chránených bukových pralesov pre nich vyplynulo, že chránené územia nie sú vyznačené správne. Čiže, na niektoré miesta zakreslené v mape Unesco sa prekrývajú s miestami kde majú oni povolené hospodárenie. Problematiku sa snažili obe strany vydiskutovať vlani v Stakčíne, no dopadlo to tak, že si súkromní vlastníci odmietli sadnúť rokovať s lesoochranármi za jedným stolom. Lesoochranári však v lete  tohto roku napísali centrále Unesca žiadosť. „My sa snažíme, aby tá celá Slovenská časť- Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat boli vymazané z tohto zoznamu,“ povedal za lesoochranárov Peter Sabo. Podľa neho je lokalita svetového prírodného dedičstva Unesco na Slovensku ohrozená preto, lebo Slovenská republika v nominačnom projekte schválenom v roku 2007 napísala, že celá tá lokalita je chránená podľa klasifikácie IUCN v kategórii A. Zároveň sa tam podľa neho píše, že podľa slovenskej legislatívy je chránená ako prírodná rezervácia s 5.stupňom bez zásahu. „A to nie je pravda, ani to nebola pravda keď vyhlasovali to územie a ani teraz, sedem rokov po jeho vyhlásení územia to stále nie je pravda. Štát nie je schopný zabezpečiť to, čo sľúbil- ochrániť to, tak nech to zruší, aby sme nemali zbytočne nálepku niečoho, čo nevieme splniť,“ povedal Sabo.
 
Misia Unesco
Žiadosťou lesoochranárov sa centrála Unesca zaoberala a rozhodla sa k nám vyslať nezávislého experta Pierra Gallanda zo Švajčiarska. Galland začal informácie zbierať najprv na ministerstve životného prostredia v Bratislave a potom v Stakčíne kde stretol so štátnej ochrany prírody, lesníkov, správcov štátnych lesov a aj súkromnými vlastníkmi. Alexander Németh, riaditeľ Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, š. p., Gallandovi zdôrazňoval, že v bukových pralesoch v Poloninách k nezákonnej ťažbe nedochádza. Poukázal na to, že na územiach bola v 30- rokoch minulého storočia masívna ťažba a bukové lesy v Poloninách sú vo výbornej kondícii zásluhou práce lesníkov, ktorí v lesoch hospodária trvalo udržateľným spôsobom.  Galland si osobne si prezrel aj územia, ktorých ochrana je podľa lesoochranárov sporná. Na stretnutiach si vypočul stanoviská všetkých zainteresovaných strán. Pripustil, že problematika je komplikovaná, no zdôraznil, že si ju musíme vyriešiť na Slovensku. Jeho úlohou bude zozbierané informácie vyhodnotiť a pre Unesco spracovať svoje odporúčania. Teda spôsob, akým by sme mali postupovať so zreteľom na ochranu vzácnych území.
 
Ochrancovia prírody: Územia chránime podľa požiadaviek Unesco
„Problém svetového prírodného dedičstva Karpatských bukových pralesov na Slovensku vyplýva z odlišných postojov na zabezpečenie ich ochrany. Stretávame sa tu s dvomi odlišnými postojmi. Prvý postoj, ktorý presadzuje hlavne LOZ VLK, spočíva v tom, aby štát „zhora“ zákonmi v týchto územiach zakázal všetku činnosť človeka. Druhý postoj, ktorý zastáva Správa NP Poloniny, spočíva v zabezpečení ochrany územia „zdola“, po dohode s vlastníkmi a užívateľmi lesov,“ povedal riaditeľ Správy NP Poloniny Miroslav Buraľ.  „K dnešnému dňu je pod prísnou ochranou s bezzásahovým režimom 1780 ha v jadrovej zóny lokality Stužica. Po tom, ako sme v tomto roku v tejto zóne previedli posledných 386,26 ha hospodárskych lesov na lesy osobitného určenia v chránených územiach môžeme konštatovať že sú na 100 % zabezpečené v súlade s požiadavkami UNESCO. Navyše od ich radenia do prírodného dedičstva sa uskutočnilo 14 komisionálnych previerok za účasti vlastníkov, štátnej správy a obci a žiadne porušenia zákonov a už vôbec ťažba dreva sa v nich sa nepotvrdila. V máji 2014 v týchto pralesoch bola rozsiahla vetrová kalamita dreva o objeme 3179 m3, pričom všetko padnute drevom ostalo ponechané bez zásahu,“ povedal Buraľ.
 
Problematika je komplikovaná
„Na druhej strane aj keď sú časti jadrovej zóny Stužice, ktoré nie sú v najvyššom stupni ochrany s bezzásahovým režimom, tak v týchto častiach podľa mapového elaborátu UNESCO sa nevykonáva žiadna ťažba dreva. Navyše väčšina týchto lesov je v kategórii „ochranných lesov“ z dôvodu nepriaznivých stanovištných podmienok a tie sú nadradené i nad záujmy ochrany prírody. V súčasnosti rokujeme s vlastníkmi týchto lesov o možnosti prechodu tých lesov do bezzásahového režimu na výmere 336 ha,“ informoval Buraľ. „V roku 2014 Národné lesnícke centrum zo Zvolena vymapovalo na území NP Poloniny stav zachovalosti pralesov. Dané mapovanie potvrdilo skutočnosť, že v národnom parku sa nenachádza plošne toľko pralesov ako sa to deklaruje v nominačnom formulári, ktorý bol predložený do UNESCO. Nie je to však žiadna tragédia, nakoľko mapovaním sa potvrdil výskyt ďalších 175 ha pralesov na území národného parku, ktoré v súčasnosti už sú chránené v bezzásahovom režime. Po tomto vymapovaní pralesov sa navyše do budúcna vytvoril priestor na ďalšie rokovania s vlastníkmi a užívateľmi na to aby sme sa čim viac priblížili k výmere pralesov podľa nominačného formulára,“ vysvetlil. „V súčasnosti sú už zo strany ochrany prírody nastavené i kompenzačné opatrenia ako náhrada za tieto pralesy. Finančnú náhradu za ne vo forme platieb prostredníctvom platobnej agentúry poberajú štyri neštátne subjekty za lokality prírodného dedičstva – Stužica a Rožok. Stále opakovanou výhradou LOZ VLK je problematika vyznačenia hranice jadrovej zóny prírodného dedičstva. UNESCO a ani Slovenská republika nemá vydaný žiaden legislatívny predpis na vyznačenie ich hraníc. Hranice v lesoch a chránených územiach sa vyznačujú v súlade s internými predpismi vydávanými ministerstvami životného prostredia a pôdohospodárstva. Od zaradenia lokalít do prírodného dedičstva bolo uskutočnených 20 kontrol stavu ich značenia v súlade s týmito predpismi. Obnova hraníc sa podľa ich stavu opotrebovanosti prebieha v troj až štvrorročných intervaloch. Tento stav značenia, prepojený s lesníckymi mapami, považujeme za dostatočný,“ zdôraznil.
 
Územie monitorujú
„Vo vzťahu k verejnosti Správa NP Poloniny doplnila tento typ značenia o veľkoplošne informačné panely pre návštevníkov a miestnych obyvateľov na 9 rôznych miestach. V súčasnosti pracujeme v rámci Švajčiarskeho finančného mechanizmu na zahustení tejto siete na ďalších 10 miestach. Z toho istého finančného zdroja realizujeme i výstavbu troch nových náučných chodníkov do lokalít svetového prírodného dedičstva, ktoré sprístupníme turistom v roku 2015. Zároveň v týchto lokalitách prebiehajú v súlade s podmienkami UNESCO tri monitoringy – monitoring dynamiky pralesovitých ekosytémov na 5 trvalých monitorovacích plochách, monitoring sukcesných procesov na 4 trvalých monitorovacích plochách a monitoring návštevnosti Bukových pralesov Karpát na jednej monitorovacej ploche. Monitoring návštevnosti sa začal realizovať s ročným oneskorením z dôvodu jeho blokácie zo strany LOZ VLK,“ povedal Buraľ.
 
(korn)
 
Zdroj: http://www.slovenskyvychod.sk/sk/index.php/spravodajstvo/402-ochrana-karpatskych-bukovych-pralesov-je-sporna-unesco-k-nam-poslalo-experta

Aktuality

Zobraziť všetky
30.06.2022

Hospodársky a sociálny vývoj Podkarpatskej Rusi 1919-1939  

Dejiny Podkarpatskej Rusi patria k tým témam slovenskej historiografie, ktoré neboli dlho spracovávané a slovenskí historici sa k nim „dostali“ až v 90. rokoch minulého storočia. Odvtedy sa uskutočnili viaceré vedecké konferencie na túto tému, v…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.06.2022

Výsledky sčítania týkajúce sa národnosti a ďalšej národnosti zrátajú

Interpretácia sčítania bude podkladom aj pre rozšírenie zoznamu obcí, v ktorých majú príslušníci národnostnej menšiny právo používať v úradnom styku menšinový jazyk. Výsledky v Sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 týkajúce sa národno…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
20.06.2022

Prešov. Pozvánka do múzea

SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove pripravuje výstavu „Rusíni v zbierke obrazov Petra Mikulu“. Zberateľstvo je ušľachtilým a krásnym koníčkom. Hoci si to neuvedomujeme, zberateľmi sme vlastne skoro všetci. Obrazne povedané, už od Noema…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.06.2022

Objavte Poloniny: Zažite rusínsku svadbu aj panenskú prírodu

Poloniny sú najtmavšou oblasťou na Slovensku. Pre mestského človeka znejú Poloniny priam exoticky. Aj ho lákajú, aj tak trochu strašia. Je to príliš veľké neznámo. Ale najvýchodnejší národný park na Slovensku treba zažiť. A raz nestačí. A …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.06.2022

V obci Miroľa si pripomenuli 450. výročie prvej písomnej zmienky

V obci Miroľa si v nedeľu 5. júna pripomenuli 450. výročie prvej písomnej zmienky o  obci. Po dlhšej dobe obec znovu ožila, pretože do nej smerovalo veľké množstvo ľudí z blízkeho, ale aj vzdialenejšieho okolia, ktorí prišli podporiť túto jedinečn…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
13.06.2022

Jubilujúci Jozef Rodák

  PaedDr. Jozef Rodák, 13.6.1943, Krajná Poľana, okr. Svidník. historik, dlhoročný riaditeľ Vojenskélho múzea vo Svidníku V roku 1947 sa jeho rodičia presťahovali do obce Dobroslava vo svidníckom okrese, kde prežil detstvo a mladé roky. Je abs…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ

Ujko Vasyľ. Jak spoznaty jakyj medviď ťa honyť?
-Kiď ty bižyš, bižyš i vylizeš na strim a vin sja ťahať za tobov, ta to čornyj medviď... Kiď ty bižyš, bižyš i vylizeš na strim a vin začne trjasty zo stromom, ta to buryj/barnastyj/hňedyj medviď... Kiď ty bižyš, bižyš a stroma nygde - ta to polarnyj medviď...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať