Odbŷv s’a XVI. Svitovŷj kongres Rusyniv u Krynyci. Dišlo i ku neočekovanŷm zminam

Odbŷv s’a XVI. Svitovŷj kongres Rusyniv u Krynyci. Dišlo i ku neočekovanŷm zminam
Po dvoch rokach znova strityly s’a Rusynŷ z ciloho svita.

10-ho i 11-ho septembra 2021-ho roku prochodyv u poľskim kupeľnim misti Krynyc’a XVI. Svitovŷj kongres Rusyniv (SKR), kotroho organizatorom bŷla čleňska organizacija za Poľšču Stovaryšŷňa Lemkiv.

Delegatŷ začaly schodyty s’a vže u četver’ 9-ho septembra, i delegaciji, choc’ ne všŷtkŷ, braly v tot deň učasť na galaprogrami, kotrŷj odbŷv s’a v Gorlyc’ach z nahodŷ 30-oj ričnici reaktivaciji Stovaryšŷňa Ruska Bursa i 10-oj ričnici radija lem.fm, kotre dije pid tov organizacijov.

V galaprogrami, kotrŷj prochodyv na gorlyc’kim rŷnku, vŷstupav ansambeľ Teročka, jakŷj tak samo dije pid svjatkujučov organizacijov, i Piddukľaňskŷj umelec’kŷj ľudovŷj subor z Pr’ašova, kotrŷj je jedynŷm profesionalnŷm rusyňskŷm tilesom v tij oblasty kulturŷ.

Tak samo s’a v tot deň odkrŷla za učasty Rusyniv z ciloho svita na budovi Stovaryšŷňa Ruska Bursa tabla, kotra označuje istoričnŷj moment, bo gorlyc’ka budova bursŷ odteper’ maje novu nazvu Ruska Bursa imeny Bohdana Gambaľa. Jakraz vin stojav pry reaktivaciji toho obščestva, pry osnovaňu radija, i dovhŷ rokŷ borov s’a za toto, žebŷ budova bursŷ bŷla vernuta Rusynam.

Svjatočne odkrŷťa
Delegativ kongresu tot rik pryvitala krasna istorična budova v centri Krynyci, Starŷj kupeľnŷj dim (Stary Dom Zdrojowy), v kotrim prochodyly plenarnŷ zasidaňa, i v kotrim bŷla vekšŷna delegativ i ukvarteľovana.

Perše plenarne zasidaňa prochodylo v pjatnic’u. Odkrŷv ho Andrij Kopča, predseda Stovaryšŷňa Lemkiv i člen Svitovoj radŷ Rusyniv (SRR) za Poľšču.

V peršij, svjatočnij časty zasidaňa SRR peredala ociniňa lavreatam Premiji Vasyľa Turoka–Heteša, i Іvana Manajla Pro Arte Ruthenorum. Premiju Vasyľa Turoka–Heteša zdobŷv tot rik vŷznačnŷj lemkivskŷj dijateľ, osnovateľ ansambľu Lemkovyna i kompozitor Jaroslav Trochanovskŷj z Poľšči, jak i Georgij Fircak, člen SRR, doktor istorično-kulturnŷch nauk z Rumuniji.

Lavreatom Nacionalnoj premiji za rusyňske umeňa imeny Іvana Manajla Pro Arte Ruthenorum stav Volodymir Mykyta, rusyňskŷj maľar’ z Pidkarpaťa, kotromu pozad pandemiji bŷla premija peredana skoriše, i Vlado Ňarady iz Serbiji, za kotroho perevz’av ociniňa člen SRR za Serbiju Ďura Papuga.

Pak slidovaly pryhovorŷ čestnŷch hostiv XVI. Svitovoho kongresu Rusyniv. Kongres pozdorovyla i Malgožata Maluch, starostka gorlyc’ka.

Pandemija poznačila i našu dijalnosť
Je zvŷkom, že po svjatočnij časty perše plenarne zasidaňa perechodyť do časty, koly okremŷ čleňskŷ organizaciji čerez svojich členiv u SRR informujuť o svojij dijalnosty za ostatni dva rokŷ, značiť za medžikongresovŷj period.

Tot rik možeme konštatovaty, že i na kongresi povtor’alo s’a mnoho raz jedno slovo – pandemija. Može i toto bŷlo pryčinov, že z 90 delegativ, kotrŷ mohly braty učasť na kongresi, bŷlo učastnŷch lem 77, i každa krajina vz’ala omnoho menše hostiv, jak to zvŷklo bŷty.

No jasno s’a to projavylo na dijalnosty.  Majže každa čleňska organizacija povtor’ala, že mnohŷ podiji ne mož bŷlo zorganizovaty, bo situacija od marca 2020-ho roku s’a nahli zminyla i ne vse bŷly takŷ obstavynŷ, žebŷ mož bŷlo zrealizovaty cili, holovno što do kulturnŷch podij.

Na druhim boci bŷly vkazanŷ i projektŷ, kotrŷ ne bŷly zaležnŷ od pandemičnoj situaciji, i tak s’a zrealizovaty mohly. Spomjaňme napryklad projekt Rusyniv iz Chorvatiji, kotrŷ pryhotovyly aplikaciju do telefoniv – rusyňskŷj slovnyk. Abo aktivitu Rusyniv Slovakiji, kotrŷ pryhotovyly velyku kampaň ku spysovaňu žŷteliv i zrobyly z toho medžinarodnu rusyňsku akciju, keď pro jednaku kampaň, z jednakŷm vizualom zdobŷly i dalšŷ rusyňskŷ organizaciji v inšŷch deržavach, žebŷ vkazaty jednosť našoho naroda.

Choc’ ne rado „chvalyme s’a“ negativamy v našij vozrodnij roboti, pryšlo i na takŷ temŷ. Konkretno spomjaňme cholem informaciju Ďurŷ Papugŷ iz Serbiji, kotrŷj zvernuv uvahu na to, že Nacionalnŷj sovit Rusyniv u Serbiji v mnohŷch prypadach ne pidtrymav projektŷ organizaciji Ruska matka, jaka je osnovajučim členom SKR, i tak hrošŷ i pidporu musyly hľadaty v inšŷch žridlach, napryklad čerez organŷ Avtonomnoj oblasty Vojvodyna.

Molodežnŷj forum vŷbrav novu predsydateľku
Popolidne zasidaly okremŷ komisiji SKR, kotrŷ maly ocinyty robotu za medžikongresovŷj period i stanovyty sobi cili na dalšŷ dva rokŷ.

V tim samim časi prochodyv Ch. Svitovŷj forum rusyňskoj molodežy, na kotrim tak samo bŷlo vydity slabšu učasť jak tomu bŷlo poperedni rokŷ, što možeme prypysaty i pandemiji. І molodež obhovoryla svoji aktivnosty za ostatni dva rokŷ, i jak je tradicijov, vŷberala novoho vedučoho.

Poperednim šefom forumu bŷv Petro Jarinčik iz Slovakiji, kotrŷj vže ne kandidovav. Molodŷ sobi vŷbraly Olenu Stefanovsku z Poľšči, jaka je i redaktorkov radija lem.fm i jij holos možuť ľudy znaty z štodennŷch novyn, jakŷ v radiju choďať. Vedučij forumu avtomatično vchodyť jak člen do SRR.

Peršŷj deň zakinčiv s’a kulturnŷm programom, v kotrim vŷstupav ansambeľ Teročka, Petro i Damijan Trochanovskŷ z Olenov Stefanovskov, Martin Karaš, Marianna Železna, Stefani Kovačova, Kŷčera z Jakubjan, Vasyľ Čeľak z Pidkarpaťa i Marijuš Moňčak.

Druhŷj deň prynis i zminŷ
Kongres v subotu prodovžovav svojim druhŷm plenarnŷm zasidaňom, kotre vela Olena Duc’-Fajfer iz Poľšči.

Okrim podaňa informacij zo zasidaň okremŷch komisij, odzvučaly v slidujučij diskusiji i mnohŷ pryhovorŷ, v kotrŷch bŷlo čuty klykaňa po zminach. І to tak v roboti kongresu, jak i v skladi Svitovoj radŷ Rusyniv. Klykalo s’a i po odkrŷťu kongresu pro inšŷ organizaciji i inštituciji.

Obhovoryla s’a i problema delegaciji za Ukrajinu, keďže pered začatkom SKR Jevhen Župan, holova Narodnoj radŷ Rusyniv Zakarpaťa, zahnav pysmo SRR, v kotrim organizaciji, jakŷ naležať do Narodnoj radŷ, zvertaly uvahu nato, že pered 4-ma rokamy podaly žadosť, že choťať maty delegativ na kongresach, no jich žadosť ne bŷla doteper’ akceptovana.

Momentalno je členom SKR lem Krajove obščestvo pidkarpaťskŷch Rusyniv z holovov Mykolom Bobync’om. Organizaciji z Narodnoj radŷ skaržŷly s’a, že vŷber delegativ stav lem privatnov spravov Bobync’a i joho obščestva, a ony, kotrŷ dijuť na Pidkarpaťu v rusyňskim rusi, ne majuť predstavyteliv u kongresi.

Po diskusiji pryšlo predstavliňa kandidativ na členiv SRR za okremŷ deržavŷ, kotrŷch predstavľovaly vŷbranŷ delegatŷ. Nespodivaňom jakbač najvekšŷm bŷlo, že Andrij Kopča, kotrŷj bŷv členom SRR za Poľšču 30 rokiv, a kongres viv i jak predseda radŷ, oholosyv, že ne bude vece kandidovaty i Poľšča predstavyla jak novoho kandidata molodoho rusyňskoho aktivistu Andrija Trochanovskoho.

Kopča tak samo poviv, že je čas daty funkciji do ruk molodšŷm. No ne všŷtkŷ delegaciji totŷ slova pryjaly. Zminu v skladi svitovoj radŷ išči zrobyla Čes’ka republika, keď namisto Jana Čopika kandidovav Vladyslav Haffner.

Novŷj sklad SRR je slidujučij: Štefan Ľavynec’ za Maďar’sko, Džim Kepčar-Kamiňskŷj za Severnu Ameryku, Mykola Bobynec’ za Ukrajinu, Martin Karaš za Slovakiju (vŷbratŷj i za pidpredsedu), Gerogij Fircak za Rumuniju, Ďura Papuga za Serbiju (vŷbratŷj i za pidpredsedu z pryčinŷ organizaciji dalšoho kongresu), Mijo Šajtoš za Chorvatiju, Andrij Trochanovskŷj za Poľšču i Vladyslav Haffner za Čes’ku republiku. Za Svitovŷj forum rusyňskoj molodežy je členom SRR Olena Stefanovska.

Rada odteper’ bude maty, okrim čestnoho predsedŷ – Pavla Roberta Magočija, i jednoho čestnoho člena. Tŷm stav po holosovaňu delegativ Andrij Kopča, kotrŷj peredav svoju funkciju molodomu čoloviku. Čestnŷj člen je tak samo novota i bŷlo pidkreslene, že to ne bude funkcija pro každoho, chto odŷjde iz SRR, no v situaciji Andrija Kopči to bŷlo zaslužene.

Kandidat na predsedu lem jeden
Po odholosovaňu novoho skladu SRR delegatamy kongresu slidovalo vŷberaňa novoho predsedŷ Svitovoho kongresu Rusyniv. Tot rik bŷla zhološena lem jedna kandidatura, kotru podav doteperišnij predseda Štefan Ľavynec’.

Tajne holosovaňa, jak už s’a to začalo chosnovaty štyry rokŷ tomu, viv čestnŷj predseda Pavel Robert Magočij.

Na holosovaňu bralo učasť 72 delegativ. Holosovalo 71, z kotrŷch 63 bŷlo za vŷbraťa Štefana Ľavync’a, 8 bŷlo proty i jeden delegat s’a strymav. Štefan Ľavynec’ tak potverdyv svij četvertŷj dvoričnŷj mandat.

Vŷtvoryly s’a novŷ funkciji
Ľavynec’ po svojim znovavŷbraťu v zaveršalnij časty kongresu zaproponovav dalšŷ dvi zminŷ, kotrŷ dotuľajuť s’a novŷch funkcij v SKR.

Delegatŷ schvalyly funkciju presovoho sekretar’a – hovorc’u, kotrŷm stav Petro Medviď. Hovorc’a bude maty pravo reagovaty promptno v presovŷch agenturach na situaciji u sviti, kotrŷ s’a, vekšŷnov negativno, dotuľajuť Rusyniv. Rezoluciji, žadosty, zverneňa do deržavnŷch organiv dale robyť lem SKR abo SRR jak vŷkonnŷj organ medži kongresamy.

Delegatŷ na propoziciju Ľavync’a schvalyly i funkciju administratora sajtu SKR, kotrŷm stav Petro Štefaňak. Tot maje zadaču vŷbudovaty profesionalnŷj vebsajt, kotrŷj bude maty i anglic’ku verziju, de majuť bŷty k dispoziciji všŷtkŷ rezoluciji, žadosty, zverneňa SKR, kotrŷ s’a od SRR posŷľuť, ale i reakciji hovorc’u.

Mykola Bobynec’ distav od delegativ funkciju koordinatora zo zadačov, že v tij funkciji maje oslovyty rusyňskŷ organizaciji na Pidkarpaťu, kotrŷ ne majuť predstavyteliv u SKR i začaty spivpracu na tim, žebŷ najty puť pro nych, jakov bŷ s’a totŷ obščestva distaly do kongresu zo svojima delegatamy.

U funkciji sekretar’a SKR zistav na propoziciju Štefaňa Ľavync’a znova vŷbratŷj Volodymir Protyvňak.

SKR oslovyť Kyjiv, Bratislavu i Prahu
Delegatŷ kongresu pryjaly na kinc’u svoho druhoho plenarnoho zasidaňa rezoluciju. V nij znova SKR vkazuje na problemŷ Rusyniv na Ukrajini, ale vŷslovľuje i hluboke znepokojiňa z pryčinŷ pryjatoho jazŷkovoho zakona na Ukrajini, kotrŷj „ponyžuje prava narodnostnŷch menšŷn“ i škodyť pravu na slobodne vžŷvaňa rusyňskoho jazŷka.

Delegatŷ v rezoluciji zvertajuť s’a do ukrajiňskŷch vlastej, žebŷ bŷla odkrŷta katedra rusynistikŷ na univerziti v Užhorodi, žebŷ Ukrajina dotrymovala Ramkovŷj dohovor o ochoroni narodnostnŷch menšŷn, i žebŷ Rusyniv pryznaly za korinnŷj narod Ukrajinŷ z tŷm, že buduť maty možnosť v dalšim perepysi na Ukrajini zapysaty sobi rusyňsku narodnosť i tota maje bŷty rachovana okremo.

Znova delegatŷ žadajuť i okremŷ cer’kvy, žebŷ chosnovav s’a pry bohoslužiňach rusyňskŷj materyňskŷj jazŷk v parochijach, de suť Rusynŷ, i žebŷ s’a zastavyv proces denacionalizaciji Rusyniv čerez cer’kov.

Dalšŷj punkt rezoluciji zvertať s’a na Bratislavu i Prahu. „Svitovŷj kongres Rusyniv vŷslovľuje počlyvosť Čes’kij republici i Slovac’kij republici i zvertať s’a do nych jak na deržavŷ naslidnykiv Čechoslovakiji, v kotrij skladi bŷly i Rusynŷ jak deržavotvornŷj narod, na osnovi velykoho i maloho mirnoho dohovoru Sen-Žermen, z 10. septembra 1919 r., koly časťov Čechoslovac’koj republikŷ staly teritoriji Rusyniv na juh od Karpat, žebŷ v meni Rusyniv zvernuly s’a do Ukrajinŷ zo žadosťov pryznaty menšŷnovŷ prava rusyňskoj narodnostnoj menšŷnŷ žŷjučoj na Ukrajini v dusi evropskŷch štandardiv, kotrŷ dodnes’ Ukrajina ne dotrymuje,“ pyše s’a v rezoluciji.

Dalšŷj kongres v Novim Sadi
Choc’ na funckiju predsedŷ bŷv lem jeden kandidat, na misce dalšoho odbŷvaňa kongresu bŷly až dvi kandidaturŷ – z boku delegaciji z Rumuniji, i z boku delegaciji zo Serbiji.

SRR rekomendovala odholosvaty kandidaturu Rumuniji, no proty toho postavyla s’a delegacija iz Serbiji, i tak prochodylo dalše okreme holosovaňa, v kotrim maly delegatŷ za demokratičnŷma principamy samŷ vŷrišŷty, de choťať dalšŷj kongres.

І keď delegacija z Rumuniji informovala, že ona vže maje zabezpečenŷ finančnŷ sredstva i maje važnŷj interes o organizovaňa kongresu, delegativ jakbač vece peresvidčily argumentŷ delegaciji iz Serbiji, keďže nakonec’ bŷla odholosovaňa jakraz tota propozicija, naperek rišaňu SRR.

Značiť, XVII. Svitovŷj kongres Rusyniv odbude s’a v Novim Sadi v roci 2023, v časi, koly bude Novŷj Sad Evropskŷm holovnŷm mistom kulturŷ.

Petro Medviď
  
Žridlo (tekst i foto)
https://www.lem.fm/odbyv-sya-xvi-svitovyj-kongres-rusiniv-u-krinitsi-dishlo-i-ku-neochekovanym-zminam/