ODKRYTÉ TAJOMSTVO Z MINULOSTI. PREČO BOROV?

Potulky prírodou i históriou S Miroslavom Poradom

Jedinečné pieskovcové skaly a skalnatý povrch v Kamjane boli predmetom záujmu človeka už od prvopočiatkov osídlenia územia na hornom toku Laborca. Sprvoti to bolo iba miesto s výskytom skaly a po trvalom osídlení pastiermi a roľníkmi i miesto na založenie obce v údolí Laborca. Prví usadlíci tu založili obec a pomenovali ju Borov. Prečo názov Borov, keď nad obcou v Kamjane vyčnievajú kamene a skaly?

Pôvodom názvu obce sa doposiaľ nikto osobitne nezaoberal. Vo všeobecnosti sa prijal názor, a tak sa prezentuje aj v literatúre, že pôvod názvu treba hľadať v koreni slovanského slova "bor", a to v spojení s ihličnatou drevinou borovicou (vraj v okolí Borová boli v minulosti rozsiahle borovicové lesy). Druhá, staršia domnienka o pôvode názvu, dáva názvov do súvislosti s maďarským slovom "bor" - víno. Táto teória sa opiera o existenciu starej obchodnej cesty vedúcej od nepamäti údolím Laborca. Spájala historické územie Uhorska s Haličou. Údajne v dávnej minulosti sa na území Borová nachádzali rozsiahle pivnice pre skladovanie vína, ktoré sa dopravovalo z juhu na sever. Žiaľ, ani prvá ani druhá teória nedisponuje hmatateľnými dokladmi a ani hodnovernými údajmi v dobových písomných dokumentoch. Zdá sa, že vysvetlenie treba hľadať inde.

Najpravdepodobnejším vysvetlením je domnienka, že názov Borová pochádza z označenia starej lokality z čias, kedy Borov ako obec ešte neexistoval. Ak sa ponoríme myšlienkami do čias dávno minulých a predstavíme si krajinu v okolí Borová (zaiste v dôsledku pastierstva silne odlesnenú) a prehodnotíme priority v živote vtedajšieho človeka, s istotou rovnajúcou sa takmer skutočnosti, by sme lokalitu pomenovali ako miesto kameňa, balvana, útesu či skaly. Nielenže kameň v lokalite dominoval na kóte Brúsy v Kamjane a bol v tomto kraji ako prírodný prvok ojedinelý (možno kultové miesto, možno orientačný bod, ...), ale predovšetkým poskytoval životne dôležitú surovinu - kameň. Kameň dobrej kvality bol v kraji vyhľadávaný a zvlášť cenený, ak bol vhodný na výrobu mlynských kameňov. Mlynčeky na ručné mletie obilia sa krútili dlhé stáročia v každej domácnosti - len tak mohol roľník v tomto kraji prežiť. Ale kameň bol dôležitý aj na stavbu studne, pivnice, suchej podmurovky dreveného roľníckeho domu či na stavbu kamennej cerkvi s múrmi hrubými aj 1,5 m.

O tom, že sa v Kamjane ťažili a spracúvali kamene, sa zachovali písomné záznamy. Z roku 1657 "kis banya" (malá baňa) a z roku 1703 "kó banya" (kameňolom). Takýto prírodný fenomén nemohol byť vtedajším človekom prehliadnutý, a tak lokalitu nazval podľa kameňa - skaly.

Starí Slovania mali na označenie vrchov väčší počet slov. Jedno z nich bolo aj "bor-dlo", ktoré sa neskôr transformovalo na slovenské "bralo" označujúce vyčnievajúcu skalu. V ukrajinských nárečiach sa na označenie skaly používa slovo "borolo". Názov obce Borov má teda staroslovanský základ a do súdobých písomnosti ho zapísal najskôr maďarský pisár (možno ovplyvnený maďarským "bor" - víno) v čiastočne zmenenom tvare. Tak lokalita dostala meno, ktoré logicky prevzala aj neskôr založená obec Borov. Pri krste Borová boli teda kamene a skaly z Kamjany. Nebolo to nič neobvyklé, skôr naopak. Vo väčšine prípadov okolité obce prijali názov od názvu už jestvujúcej lokality (napr. Čertižné, Kalinov, Krásny Brod, Medzilaborce), alebo od mena zakladateľa obce (napr. Čabalovce, možno aj Palota a Sukov). Tak to bolo aj v prípade Borová.