Operný spevák zo Svidníka dobýja svet
Študovali ste operný spev na Štátnom Konzervatóriu v Bratislave u dlhoročného sólistu SND Františka Livoru. Predtým ste museli mať určité základy. Ako si spomínate na svoje úplné začiatky? Kedy sa vo vás zrodilo rozhodnutie, že sa chcete venovať spevu profesionálne?
Vždy som mal rád hudbu. Už ako malý som chodil na ZUŠ vo Svidníku. Keďže husle, na ktoré som sa chcel prihlásiť, už boli obsadené, prihlásil som sa na hru na flautu, potom som prešiel na klarinet a neskôr som skúsil, iba tak amatérsky, saxofón. Zakončil som to hrou na bicie nastroje. Keď rodičia išli prvýkrát na dovolenku, povedal som im, že ostávam doma a nech mi radšej dajú peniaze na bubny. Postupne sme s kamarátmi založili ľudovú kapelu a hrávali po všelijakých akciách. V mojej rodine sa vždy ľudovému spevu amatérsky venovala moja mama, čo sa mi vždy páčilo. Hudbu som mal veľmi rád, hlavne ľudovky, na ktorých som vyrastal. Na základnej škole sa mi zasa venoval pán učiteľ Sluk, ktorý ma vždy aj sprevádzal po školských a okresných speváckych súťažiach, no v podstate som nikdy nezamýšľal byť profesionálnym spevákom. Hudobná teória ma však strašne nebavila. Pamätám si, ako som vravieval, aby mi s hudobnou teóriou dali všetci pokoj, že zo mňa profesionálny hudobník nikdy nebude. Ale čo ma k spevu skutočne prvýkrát silno pritiahlo, bol muzikál Dracula v hlavnej úlohe s Lucie Bílou, Danielom Hůlkom, Jiřím Kornom... Po jeho zhliadnutí som chcel už len spievať. Samozrejme, muzikál. Podarilo sa mi uspieť na prijímacích skúškach v Bratislave a na konzervatóriu už naozaj muselo ísť všetko ostatné bokom. Tam sa to začalo. Môj hlasový pedagóg, bývalý sólista SND, František Livora, ma priviedol k našej spoločnej láske opere.
Po štúdiách v Bratislave vaše kroky smerovali do Rakúska. Prečo práve tam? Čo vám dali tieto štúdia?
V štúdiu operného spevu a javiskového prejavu som neskôr pokračoval na hudobnej univerzite v rakúskom Grazi. Tam som sa mnohému priučil. Univerzita má svoje vlastné divadlo, kde som naštudoval a odpremiéroval moje prvé kompletné opery v originálnych jazykoch, nadobudol som prax s orchestrom a javiskom. Výborný režisér prof. Christian Pöppelreiter vo mne vybudoval dobrý základ pre javiskovú prax. Bola to poriadna drina, ale stálo to zato. Lepšieho režiséra som od vtedy nestretol. On žil pre operu a túto svoju vášeň preniesol aj na svojich študentov. Bola to pre mňa veľká škola.
Ktoré osobnosti opernej scény sú pre vás vzorom?
Je ich samozrejme veľa. V každom období som mal ako vzor niekoho iného. Raz to bol Dalibor Jenis, Bryn Terfel potom zasa Dimitry Hvorostovsky. Ale v priebehu rokov sa to neustále menilo. Teraz už ani neviem. Je veľa výborných spevákov a rád si ich stále vypočujem. Ale neviažem sa na nikoho. Kedysi som sa však snažil kopírovať veľké dramatické hlasy, čo samozrejme z hľadiska hlasového vývinu nebolo dobré, no poslúžilo to ako silná motivácia. Váš ťažiskový repertoár pozostáva prevažne z postáv Mozartových oper, ako napríklad Don Giovanni (Don Giovanni), Gróf Almaviva (Le nozze de Figaro), Papageno (Die Zauberflote), Gugliemo (Cosi fan tutte).
Ako vnímate tvorbu tohto fenomenálneho skladateľa? Je ťažké spievať jeho diela?
W.A. Mozart napísal pre môj hlasový obor barytón tie najzaujímavejšie postavy. Som za to nesmierne vďačný. Úplne som sa v nich našiel, herecky i spevácky, hoci príprava na každú z nich mi dala poriadne zabrať. V Mozartovej hudbe sú priezračné melódie, ktoré odhalia každé zaváhanie, či chybu. Je to náročné, ale nádherné spievenie. Mozart obohacuje a prekvapuje svet už niekoľko storočí a ešte dlho bude. Je zárukou kvality, samozrejme, ak je to aj kvalitne predvedené.
Máte za sebou mnohé vystúpenia. Kde všade ste spievali?
V rámci Európy napríklad v jednej z najprestížnejších koncertných siení v Concertgebouw v Amsterdame, či Musikverein Saal vo Viedni, v Budapešti. V nemeckých operách v Drážďanoch, Essene, Dortmunde... V Rakúsku vo viedenskej Volksoper, či v opere v Klagenfurte. V Čechách v Národnom divadle v Prahe a Ostrave. Raz som bol aj za veľkou mlákou, v kanadskom Montreali.
Ktorá krajina alebo mesto vám najviac učarovalo a čím?
Praha a Viedeň sú mi veľmi blízke. Možno už len preto, že sú neďaleko Slovenska. Milujem ich atmosféru, históriu a multikulturalitu.
Kde momentálne pôsobíte a aký repertoár si môžu diváci vypočuť vo vašom podaní?
Najviac pôsobím na mojej domovskej scéne v nemeckom Düsseldorfe (Deutsche Oper am Rhein), kde si môžu diváci vypočuť v mojom podaní Papagena z Čarovnej flauty, Dona Giovanniho, grófa Almavivu z Figarovej svadby či momentálne pripravovanú operu Werthera, kde stvárňujem rolu Alberta. Zároveň hosťujem v Národnom divadle v Prahe, kde spievam Mozartove opery "Dona Giovanniho" a grófa Almavivu z Figarovej svadby. A v apríli ma čaká opäť hosťovanie a debut vo viedenskej Volksoper, kde budem spievať rolu Marcella z Pucciniho opery "La Bohema". Presné dátumy a miesta nájdete na mojej webovej stránke www.richardsveda.com .
Máte za sebou vystúpenie so svetoznámou opernou divou Editou Gruberovou na Bratislavských hudobných slávnostiach. Vystúpenie s takouto speváčkou je určite pre vás poctou. Ako ste to vnímali?
V minulom roku získala pani Gruberová cenu Herberta von Karajana. Je to veľmi významné ocenenie za celoživotnú kariéru, ktorú dostávajú najväčší svetoví umelci. V predchádzajúcich rokoch to boli hviezdy, ako napríklad Cecilia Bartoli či Daniel Barenboim... Dotyčný, ktorý získa toto finančné ocenenie, ho ďalej použije na podporu nejakého mladého, začínajúceho umelca. Madam Gruberová si spomenula na mňa. Raz totiž počula a videla moje vystúpenie v Čarovnej flaute v Düsseldorfe, kde som momentálne angažovaný. Pamätala si, že som Slovák, že mám krásny hlas a navyše, ako mi spomínala, vraj som fešák. :) Bol som nesmierne šťastný, že ma madam Gruberová oslovila. Spomínam si na časy, keď som ešte navštevoval konzervatórium, ako sme všetci speváci v ročníku dostali voľno, len aby sme mohli ísť na jej vystúpenie... Je to takmer neuveriteľné, že takáto veľká hviezda mi zrazu zavolala! Odovzdanie ceny prebehlo na galakoncerte v nemeckom Festspielhause BadenBaden, kde som sa aj predstavil s áriami z môjho repertoáru. Zároveň s pani Gruberovou plánujeme aj nejaké spoločné vystúpenia, z ktorých by malo vzniknúť naše spoločné CD, ktoré budeme nahrávať budúci rok v Mníchove. Prvý spoločný koncert sa už uskutočnil v Bratislave a to na Bratislavských hudobných slávnostiach 2014.
Teraz prejdeme trocha k vášmu súkromiu. Pochádzate zo Svidníka. Navštevujete svoje rodné mesto?
Samozrejme navštevujem, už len kvôli rodičom a starým rodičom, ktorí tam žijú, ale je to čoraz menej a menej, nakoľko som stále na cestách. Väčšinou sa mi to darí v lete, v čase divadelných prázdnin. Ale ak dobre počítam, budú to už šieste Vianoce, ktoré sa mi nepodarí stráviť s mojimi rodičmi. No každé povolanie má svoje plusy a mínusy.
Ako si spomínate na to, keď ste tu trávili oveľa viac času? Čo vám najviac chýba z tohto mesta?
Určite to sú miesta spojené so zážitkami z detstva a mladosti. Boli to krásne bezstarostné časy, plné šibalstiev a dobrodružstva, ktoré som prežíval s mojimi kamarátmi. Rád spomínam na večerné kino na amfiteátri, chytanie rýb na rieke i na príhody počas rokov na Základnej škole na Karpatskej ulici.
Sledujete dianie vo Svidníku? Aký máte názor na smerovanie mesta, rozvoj, zmeny a podobne?
Moji rodičia, kamaráti, známi ma priebežne informujú o situácii a novinkách na Slovensku a i prostredníctvom internetu sa dozvedám o napredovaní a rozvíjaní mesta. Veľmi ma to teší a verím, že tento trend bude naďalej pokračovať.
Vaším najväčším koníčkom je určite spev. Máte okrem toho i nejaké iné záľuby? Ako trávite svoj voľný čas?
Môj voľný čas momentálne vypĺňa moja rodina. Mám 2ročného synčeka, ktorý je veľmi aktívny a niekedy mu s manželkou takmer nestačíme. Večer nám ostáva chvíľka na nejaké iné záľuby, ale väčšinou riešime záležitosti, ktoré si vyžaduje domácnosť, práca. Občas si rád zahrám tenis a sledujem motoristické
aktuality.
(r)
Autor: Čorňáková
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ:
-Kiď od mene odyšla Paraska, ta pravda, zostav jem bars smutnyj... No poťim jem soj pryviv myloho psyka, kupyv moped, po kotrim jem bars žaždyv, i nakonec - vyspav jem sja zo susidkov, na kotru jem už dovho mav ďaku/smak. Mij žyvot sja stav takym vyrivnanym, akuratňi naladženym, smačňi osolodženym... No teper už i dakus rozdumuju, što zo mnov bude, kiď sja Paraska verne večur z roboty...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať