Peter a Štefan Bunganičovci. Dvaja bratia - dva osudy

Toto je životný príbeh  Petra a Štefana Bunganičovcov, mojich bývalých učiteľov. Obmedzím sa len na niekoľko faktov získaných z rôznych zdrojov, ako aj na svoje osobné spomienky a úvahy.

PETER PETROVIČ BUNGANIČ
V roku 1945 bol Peter Petrovič Bunganič vymenovaný za prvého riaditeľa alebo skôr za dočasného vedúceho Štátneho ruského gymnázia v Medzilaborciach. V tej vzdialenej dobe a v nasledujúcom období 60-tych až 80-tych rokov sa mi Peter Petrovič zdal mladý, urastený muž s úzkym tajomným úsmevom a kučeravými vlasmi. Bol veľmi aktívny.

Peter Bunganič sa narodil 27. decembra 1918 v obci Šapinec, okr. Svidník. O dva roky neskôr sa rodina Bunganičovcov presťahovala do obce Zbudská Belá v okrese Medzilaborce. Ako študent ruského gymnázia v Mukačeve sa veľmi zaujímal o latinčinu, ovládal grécky jazyk a vyskúšal si písanie príbehov. V roku 1937 zmaturoval na gymnáziu. V rokoch 1939–1941 študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave so špecializáciou ruština – latinčina. V septembri 1941 nastúpil na slovenské gymnázium v ​​Michalovciach ako pomocný učiteľ ruského jazyka a latinčiny. V roku 1942 v období od 1. septembra do 1. decembra 1942 učil na ruskom gymnáziu v Prešove. Ďalší rok a pol žil bez práce. Po potlačení SNP počas pochodu v horách mu omrzli nohy a liečil sa v Hornej Lehote. 1. januára 1945 na základe falošných dokumentov odišiel Peter Bunganič do Spišskej Belej, kde sa liečil až do oslobodenia Popradu Červenou armádou. Odtiaľ sa presťahoval do Prešova a nejaký čas pracoval ako redaktor novín Hlas ľudu. 1. februára 1945 sa stal dočasným riaditeľom gymnázia v Medzilaborciach až do odchodu z mesta na konci školského roka. Neskôr bol menovaný riaditeľom strednej školy v Chuste na Zakarpatsku.

Od polovice roku 1946 začal pôsobiť ako šéfredaktor týždenníka Karpatská hviezda, neskôr Hviezda, ktorý vychádzal v ruštine a ukrajinčine v Prahe a Prešove. O rok neskôr, v rokoch 1947-1949, vyučoval ruštinu a latinčinu na Ruskej učiteľskej akadémii a Štátnom ruskom gymnáziu v Prešove. V septembri 1949 sa stal riaditeľom Štátneho ruského gymnázia vo Svidníku. V rokoch 1950-1951 vyučoval na ekonomickej škole v Prešove, navštevoval kurzy ukrajinčiny, pracoval ako redaktor novín Nové žyťťa. V rokoch 1953 až 1985 prednášal a viedol semináre z ukrajinského jazyka, dialektológie a latinčiny. Na Pedagogickej fakulte a  Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove viedol Katedru ukrajinského jazyka a literatúry, titul docent v ukrajinčine získal v roku 1960. Najväčším prínosom pre ukrajinistiku je jeho „Slovensko-ukrajinský slovník“ (1985), na ktorom pracoval viac ako pätnásť rokov. Zomrel 21. augusta 1996 na zlyhanie srdca. Pochovaný je v Prešove.

ŠTEFAN PETROVIČ BUNGANIČ
Stefan Petrovič Bunganič navždy zostal v mojej živej pamäti ako štíhly, dobre naladený mladý muž v elegantnom obleku, introvertný typ intelektuála s jemnými črtami a priamym prenikavým pohľadom, pred ktorým sa nedalo klamať. Bol nekonečne láskavý k svojim žiakom, ale zároveň prísny k sebe a ostatným. Niekedy sa stával nekompromisným, neustupčivým a tvrdým pri riešení problémov vo vtedajších ťažkých podmienkach povojnového života. A problémov bolo veľa, najmä s presunom gymnázia z Medzilaboriec ​​do Humenného, ako aj počas osemročného fungovania gymnázia v Humennom. 

Narodil sa 25. júna 1914 v Prešove. V roku 1920 sa rodina Bunganičová presťahovala do Zbudskej Belej v okrese Medzilaborce. Tu Štefan Petrovič absolvoval základnú školu, na ktorej vyučoval slávny učiteľ - hudobník Alexej Suchý. Odtiaľ bol nadaný žiak poslaný študovať na ruské gymnázium do Mukačeva, ktoré v roku 1934 ukončil maturitnou skúškou. Duch tohto gymnázia nemohol neovplyvňovať formovanie osobnosti a svetonázoru mladého gymnazistu. Po skončení gymnázia odišiel študovať na Karlovu univerzitu do Prahy, kde v roku 1938 promoval na Prírodovedeckej fakulte v odbore chémia a matematika. 

Štefan Petrovič pôsobil v rokoch 1939-1944 v Bratislave. Tu sa stretol so svojou budúcou manželkou Irinou Stomjakovou. Od januára 1945 bývali v Zbudskej Bielej. Štefan Petrovič spolu s bratom Petrom a Vasiľom Petrovičom Lattom venovali svoje sily organizačnej práci v Medzilaborciach pri príprave založenia gymnázia v meste, postihnutom skončenou vojnou. 24. február 1945 bol oficiálnym dňom založenia školy, schváleným Okresným národným výborom v Medzilaborciach. Vyučovanie sa začalo v marci. V budove bývalého notárskeho úradu, ktorá zázrakom "prežila", vyučoval Štefan Petrovič matematiku a prírodné vedy. 

Keď z učiteľského zboru vypadol Peter Bunganič, 15. júla 1945 bol Štefan Petrovič vymenovaný dočasným riaditeľom školy. Na jeho pleciach ležalo veľa starostí. Bolo potrebné nájsť kvalifikovaných pedagógov a poskytnúť im a ich žiakom na tú dobu viac-menej pohodlné bývanie a skromné ​​stravovanie, zariadiť bývalú židovskú školu v Humennom základným zariadením a zorganizovať výchovno-vzdelávací proces a napokon presun tried do „kaštieľa“ - bývalého grófskeho majetku. 

Koncom januára 1949 Štefan Petrovič zverejnil v liste adresovanom popredným predstaviteľom krajiny svoj projekt „Národnostná otázka Ukrajincov (Karpatorusov) v Československu," v ktorom okrem iného rozvíja myšlienku tzv. karpatského národa a autonómie pre neho. Podľa jeho názoru miestne obyvateľstvo na základe historických a ekonomických skúseností môže vytvoriť oddelenú vetvu východoslovanského národa s označením "karpatoruský národ". 

Realizácia tejto myšlienky sa ukázala ako ilúzia. V roku 1953, po likvidácii Štátneho ruského gymnázia v Humennom, bol Štefan Petrovič až do roku 1960 riaditeľom Jedenásťročnej strednej školy s vyučovacím jazykom ukrajinským v Medzilaborciach. Potom začal učiť na ZDŠ v Radvani nad Laborcom, kde býval. Počas politického odmäku „Pražskej jari“ v roku 1968, Štefan Petrovič zorganizoval prípravný výbor na zvolanie Rusínskeho národného snemu, ktorý by zastupoval rusínsky ľud pri rokovaniach s reformným krídlo komunistickej strany. 

Po odchode do dôchodku v roku 1976 sa Štefan Petrovič venoval včelárstvu a zostavoval „Základy rusínskeho jazyka“. Po nežnej revolúcii v roku 1989 inicioval vznik Rusínskej obrody v Medzilaborciach. Od roku 1997 bol dlhodobo chorý. Zomrel 24.augusta 2004. Štefan Petrovič Bunganič je pochovaný na cintoríne v Zbudskej Bielej.

doc. PhDr. Eliáš Galajda, CSc.

Foto a text 
zdroj: 
Zbornik Pamätnica k 65. výročiu založenia Štátneho ruského gymnázia v Humennom (2010)

preklad z ruštiny: Google translate