Pokračovanie románu Tetovač z Auschwitz označil nevlastný syn za "desivé a poburujúce"

George Kováč označil knihu Heather Morrisovej Cilka's Journey - Cilkina cesta, ktorá je inšpirovná príbehom jeho nevlastnej matky Cecilie, za "otrasnú a nesmierne urážlivú".
 
Syn, ktorého nevlastná mama prežila Osvienčim a bola následne poslaná do sovietskeho gulagu, označil príbeh, napísaný spisovateľkou Heather Morrisovou, za "desivý a veľmi bolestivý".

Morrisovej svetový bestseller Tetovač z Osvienčimu (Ikar, 2019) je román založený na príbehu slovenského Žida Laleho Sokolova, ktorý Morrisovej porozpával, ako sa počas pobytu v koncentračnom tábore zamiloval do ženy, ktorú tetoval. Táto kniha už vyvolala ostré odsúdenie zo strany Múzea Auschwitz, ktoré v podrobnej správe uviedlo, že kniha "obsahuje množstvo chýb a informácií nezodpovedajúcich faktom, ako aj zveličovanie, nesprávne interpretácie a bagatelizovanie".
 
Jednou z konkrétnych oblastí, ktorá Memoriál znepokojila, bola postava v románe menom Cilka Kleinová, ktorá má sexuálny vzťah s vedúcim tábora SS-Obersturmführerom Johannom Schwarzhuberom - čo podľa Memoriálu - "vôbec neprichádzalo do úvahy".
 
Pokračovanie Morrisovej  románu "Tetovač z Osvienčimu" (Ikar, 2019) s názvom "Cilkina cesta" (Ikar, 2022) odsúdil George Kováč, nevlastný syn Cecílie Kováčovej, ktorej životným príbehom je román inšpirovaný. Vyjadril sa, že kniha je "srdcervúci príbeh" Kováčovej/Kleinovej, no zároveň ju považuje za "škaredú fikciu". Kováč v liste svojich právnikov adresovanom americkému vydavateľovi Heather Morrisovej označil vykreslený portrét svojej nevlastnej matky za "otrasný a mimoriadne ponižujúci".

KAPITOLA 1
koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau 27. januára 1945
Cilka hľadí na vojaka pred sebou, príslušníka armády, ktorá vstúpila do tábora. Hovorí jej čosi po rusky, potom po nemecky. Vojak sa vypína nad osemnásťročným dievčaťom. „Du bist frei.“ Si slobodná. Nevie, či naozaj počula tie slová. Rusi, ktorých doteraz videla v tábore, boli vycivení, vyhladovaní vojnoví zajatci.
„Si slobodná. Naša sovietska armáda vám prišla na pomoc.“
„Rozumiem,“ zašepká Cilka a tesnejšie si pritiahne kabát k drobnej postave.
„Rozumieš po rusky?“
Cilka prikývne. V časoch, keď vyrastala, hovorila aj po rusínsky. „Volám sa Cecília Kleinová, ale priatelia mi hovoria Cilka.“
zdroj: IKAR, a.s.

"Nemá to nič spoločné s Cecíliou, ktorú poznal, ani s jej životom, ako mu ho osobne vyrozprávala," píše sa v liste, v ktorom sa ďalej uvádzajú "dve najhrubšie chyby" v knihe: "nepravdivá" a "zjavne absurdná" zápletka, že Cilka je "prezentovaná ako milenka nie jedného, ale dvoch vysokopostavených veliteľov tábora SS" a že Cilka "údajne kradne lieky z nemocnice tábora Vorkuta (vraj na ochranu svojej povesti)".

"Táto nemocnica gulagu mala pre svojich väzenských pacientov veľmi málo liekov. Ak by to bola pravda, viete si predstaviť, aké utrpenie a úmrtia by mala Cilka na svedomí?" tvrdia právnici Kováča.  Jeho nevlastná matka, ktorá neskôr pracovala ako vysoká štátna úradníčka, mala na Slovensku povesť nepodplatiteľnej osoby. Povesť, že kradla lieky zúfalým pacientom, by ju zničila."
 
Kováčov otec Ivan sa s Cilkou Kleinovou zoznámil, keď boli väzňami v gulagu Vorkuta na severe Ruska. George Kováč povedal blogerovi Dannymu Bloomovi, že jeho otca zatkli v Československu v roku 1948. On a jeho mama utiekli cez Šumavu na Západ a otca videl až v dospelosti, keď sa s ním a jeho druhou manželkou stretol a dozvedel sa o jej príbehu.
 
Kováč povedal, že sa s autorkou Morrisovou zoznámil vlani v apríli, keď ho požiadala, aby prispel fotografiami a doslovom do knihy Cilkina cesta. Po tom, ako si však pozrel úryvky textov, povedal vydavateľovi, že román môže zasahovať do jeho osobných práv. Podľa Kováča Morrisová následne z knihy odstránila meno jeho otca Ivana a nahradila ho postavou Alexandra. "Meno muža, s ktorým sa (Cilka) zoznámila vo Vorkute a za ktorého sa vydala, som neuviedla, aby som ochránila súkromie jeho potomkov," píše Morrisová v doslove. Svoj portrét Cilky však v románe ponechala.
 
Po vypočutí úryvkov z rukopisu Cilkinej cesty a po prečítaní knihy Tetovača z Auschwitzu sa Kováč pre denník Guardian vyjadril: "Rozhodol som sa, že s týmto projektom nebudem nijako spájaný. Práve charakteristika nevlastnej matky v Tetovačovi ako sexuálnej otrokyne SS-Obersturmführera Schwarzhubera ma vydesila. Samozrejme, v Cilkinej ceste robí z Cecílie (Cilky) sexuálnu otrokyňu aj ďalšieho veliteľa SS v Osvienčime Antona Taubeho."
 
Kováč priznal, že nie je "reálne dúfať, že publikácia bude zastavená".
 
"Chcel by som však, aby [Heather Morrisová a vydavateľstvo St Martin's Press] zverejnili, že toto dielo je z 99 % fikcia, a aby sa ospravedlnili za zaobchádzanie s mojou nevlastnou matkou," povedal. Desať percent z výnosov by sa malo venovať Solženicynovmu fondu alebo organizácii Memorial ruského gulagu, pokračoval. "Ako som už viackrát povedal, nemám záujem o žiadne peniaze pre seba a neprijmem žiadne peniaze na tento scestný projekt."

Slovenský spisovateľ Peter Juščák sa s Cecíliou Kováčovou rozprával o jej zážitkoch a povedal, že sa s Morrisovou stretol dvakrát, keď robila výskum: "Pri druhom stretnutí som ju upozornil, že nepozná príbeh Cilky... a jej písanie bude problematické.  V tom čase už román o Cilke dokončovala."

Morrisovej britský vydavateľ Bonnier Zaffre román obhajoval: "Cilkina cesta je beletristické dielo a je založené na spomienkach preživších, ktorí Cilku poznali v čase, keď sa tieto udalosti opisujú, najmä Laleho Sokolova, tetovateľa z Osvienčimu, ktorý Cilku považoval za 'najodvážnejšieho človeka', akého kedy stretol."

Vydavateľ uviedol, že Morris je pravidelným darcom mnohých charitatívnych organizácií a že rozhovory o poskytnutí darov charitatívnym organizáciám, ktoré navrhol Kováč, "prebiehajú a zvažujú sa".

"Heather je spisovateľka beletrie, nie historička," uviedol vydavateľ. "Je to román založený na skutočných ľuďoch a udalostiach, rovnako ako mnohé iné beletristické diela."

V úvode k Cilkinej ceste Morrisová píše, že kniha je "založená na tom, čo som sa dozvedela z priamej výpovede Laleho Sokolova a zo svedectiev iných ľudí, ktorí [Cecílu] poznali, a tiež z vlastného výskumu". "Hoci sa v nej prelínajú fakty a reportáže so skúsenosťami žien, ktoré prežili holokaust, a so skúsenosťami žien poslaných do sovietskych lágrov na konci druhej svetovej vojny, je to román a nepredstavuje všetky reálie Cilkinho života," dodáva a na záver vyjadruje nádej, "že po vydaní knihy budú naďalej vychádzať na povrch ďalšie podrobnosti o Cilke a tých, ktorí ju kedysi poznali".

Tento článok bol zmenený 4. októbra 2019. V predchádzajúcej verzii bolo uvedené " Kováč povedal denníku Times of Israel". Pre spresnenie: Kováč komunikoval s Dannym Bloomom, ktorý publikuje blog na platforme Times of Israel.

Alison Floodová 
3. októbra 2019 
(tento článok je starý viac ako 3 roky)

preklad: yandex.ru

zdroj:
https://www.theguardian.com/books/2019/oct/03/cilkas-journey-heather-morris-sequel-tattooist-of-auschwitz-branded-titillating

foto: Ilustračné
zdroj: IKAR, a.s.