Postupný zánik rusínskej obce Blažov

 

PhDr. Jaroslava Benická,

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI, FAKULTA HUMANITNÝCH VIED,

Katedra histórie

V päťdesiatych rokoch minulého storočia na území východného Slovenska vznikol nový územný útvar, vojenský obvod, ktorý začal pre svojich susedov predstavovať "Terra incognita", tajné, neprístupné územie, oddelené od okolitého sveta drôteným oplotením a výstražnými tabuľami s nápismi: Hranica vojenského obvodu, vstup len na povolenie, nebezpečie ohrozenia života. Bol ním Vojenský obvod Javorina, ktorý bol zrušený až nariadením Vlády Slovenskej republiky zo dňa 1. januára 2007. Jeho zrušenie nebolo nasledované protestmi či spisovaním petícií za jeho zachovanie.

Hoci bol súčasťou podtatranského regiónu viac ako 50 rokov, nestal sa jeho nenahraditeľnou súčasťou. Hlavným dôvodom boli podmienky, za ktorých vznikal a ktoré boli reflexiou celkovej politickej situácie začiatku päťdesiatich rokov. Jeho vytvorenie bolo ovplyvnené narastaním významu ochrany územia Československa pred možnou činnosťou nepriateľského letectva, čo sa spájalo so zväčšovaním významu úlohy protilietadlového vojska pri celkovej obrane československého štátneho územia.(1
 

Lokalizácia nového výcvikového priestoru nebola náhodná. Spĺňala medzinárodné dohody o nevyhnutnej vzdialenosti takéhoto typu výcvikového priestoru od hraníc susedných štátov, kde bolo zaručené, že nemôže dôjsť k narušeniu cudzieho vzdušného priestoru počas výcvikov vojska.
 

V auguste a v septembri 1951 bolo rozhodnuté o rozšírení vojenského výcvikového tábora juhozápadne od Kežmarku tak, aby sa tu mohli od 1. júna 1952 konať streľby PLOSÚ.(2 V prípade zriadenia vojenského obvodu (VO) v košickom kraji, ktorý mal byť strelnicou tankového a protivzdušného vojska a cvičiskom pozemného vojska, zástupcovia Ministerstva národnej obrany vysvetlili počas porady na Krajskom národnom výbore v Košiciach dňa 9. októbra 1951 požiadavky vojenskej správy týkajúce sa podoby hraníc budúceho vojenského obvodu a označili tie obce, ktorých hranice budú vznikom obvodu narušené. Vychádzali z elaborátu, ktorý pripravili zástupcovia okresných národných výborov Sabinov a Stará Ľubovňa, krajského národného výboru Prešov, vojenskej správy a správy štátnych lesov.(3
 

V ňom boli vymenované konkrétne obce, ktorých územia sa vojenský obvod dotýkal. V základných obrysoch sa tak vytýčili hranice budúceho obvodu. Zároveň prehlásili, že "...bude nutné vysídliť obce Ruskinovce a Ľubické Kúpele z okresu Kežmarok a Dvorce v okrese Levoča..." a zdôraznili, že "nik majetkove poškodený nebude a ocenenie zoštátneného majetku prevedie zmiešaná komisia zo zástupcov ľudovej správy a správy vojenskej. Sťahovanie obyvateľstva prevedie vojenská správa na svoj náklad."(4
 

Napriek tomu dňa 5. februára 1952 bolo rozhodnuté o zriadení nového vojenského obvodu v kraji Košice zaberajúceho celkovo územie alebo častí území 25 obcí.(5 Splnomocnenec vlády pre riešenie otázky VO Javorina plk. Dr. Jaroslav Kokeš jeho vznik komentoval slovami: "Uznesenie vlády je konečné a pre každého funkcionára a občana záväzné. Každý občan musí uznesenie rešpektovať a za jeho uskutočnenie bojovať. Akýkoľvek odpor voči uzneseniu (deputácie k súdruhovi prezidentovi Gottwaldovi, sťažnosti na MNO atď.) je treba považovať za negatívny postoj k nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu...Túto akciu treba dobre pripraviť a politicky zaistiť, aby ju vnútorný alebo zahraničný nepriateľ nezneužil."(6

Vládne vyhlásenie zo dňa 5. februára 1952 sa stalo kľúčovým pre osud obce Blažov, okres Sabinov v prešovskom kraji, ktorá sa týmto dostala na zoznam v budúcnosti zrušených obcí.(7
 

Zaniknutá obec Blažov, spolu so svojimi osadami Blažovská Dolina a Čertež ležali vo východnej časti Levočských vrchov. Žilo tu 212 rodín, väčšinou samostatne hospodáriacich roľníkov greckokatolíckeho vierovyznania.
 

Takmer trojmesačná akcia presvedčovania mala pripraviť pôdu na úspešný priebeh vysídlenia obce Blažov s osadami Čertež a Blažovská Dolina. Práve osada Čertéž bola prvá v harmonograme presídlenia obce Blažov. K samotnému presídleniu sa prikročilo dňa 30. mája 1952.
 

Celá osada vystupovala ako jeden a rezolútne odmietla sa sťahovať. Obyvatelia nereagovali na výzvy, ktoré ich mali primäť pozrieť sa na nové bydliská, pretože žiadali, aby im bola postavená nová obec na Spišskej Kapitule. Takýmto spôsobom sa im podarilo prepadnutie dvoch termínov, ktoré im boli postupne určené na vysťahovanie. Dni 30. a 31. máj 1952 boli dni ukončenia celej akcie a pretože tu bola obava, že obyvatelia osady budú klásť ešte väčší odpor, verejní a politickí činitelia ako aj príslušníci armády, ktorí boli poverení vedením akcie, pristúpili k razantnejším metódam.
 

Tunajšie veliteľstvo v osade sústredilo 20 ozbrojených príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ZNB),(8 ktorí mali zabrániť vstupu obyvateľov Blažova do osady, pričom panovala obava, že v čase sťahovania osady by sa tu mohli objaviť "zahraniční agenti", ktorí by túto akciu zneužili a uskutočnili prípadné sabotážne trestné činy.(9    Ďalším dôvodom prítomnosti príslušníkov ZNB bolo bránenie v útekoch občanov do okolitých lesov, pretože aj to bol jeden zo spôsobov ako neparticipovať na procese vysídľovania. Ďalšie hliadky pracovali v osade a mali slúžiť prípadnej ochrane verejných a politických činiteľov.

30. mája 1952 o 8.00 hodine rannej bolo začaté vysťahovávanie. Najprv boli vysťahované dopredu určené osoby, označené nálepkou štváčov a rebelantov. Po prvom prelome odporu nálada občanov zo zúrivosti klesla do beznádejnosti, no napriek tomu nejavili ani najmenší záujem na tom, aby pomáhali pri nakladaní svojho movitého majetku na pristavené nákladné autá. Sťahovanie v prvý deň uskutočňovala armáda.(10    Jednalo sa o štyri rodiny, ktoré boli presťahované do obce Hencovce. Na druhý deň bolo presťahovaných zvyšných deväť rodín. Oficiálne dokumenty pochádzajúce z tohto obdobia tvrdia, že nálada obyvateľov sa na druhý deň zmenila po tom, ako sa naspäť vrátili prví presídlenci po zvyšok svojich vecí a tí im dosvedčili, že nie sú sťahovaní do "barákov", ale je im ponúkané ubytovanie omnoho lepšie ako mali dovtedy.(11
 

Keď sme sa na tento fakt pýtali jedného z pamätníkov opisovaných udalostí, lakonicky poznamenal: "Čo mali ľudia robiť? Keď videli ako im armáda nešetrne nakladá veci do vozov a všetko poškodzuje, vzdali to, aby niečo zachránili a začali nakladať sami."(12

Dňa 31. mája 1952 o 22.00 hodine bola osada Čertež odovzdaná vojenskej správe, ktorej jednotky mali zabrániť prípadným návratom vysídlencov. Priebeh vysídlenia osady Čertež je ukážkou toho, akým spôsobom došlo k vysídleniu aj celej obce Blažov s osadou Blažovská Dolina. Dňa 2. júna 1952 bolo v obci Blažov spísané hlásenie, ktoré hovorilo, že celý proces vysídlenia prebehol hladko a k žiadnemu represívnemu zákroku zo strany príslušníkov ZNB nedošlo.13 Inak na celú udalosť spomínajú priami účastníci. Citujeme: "To, čo som videl v tom máji po našom sviatku oslobodenia nezabudnem nikdy v živote. Blažov obkľúčený štyridsiatimi nákladnými autami, sanitkami, kordónom vojakov a príslušníkov ZNB, mi pripomínalo také tiché stanné právo. Nik nesmel vyjsť z domu, ani opustiť obec. Vyhrážali sa nám, že nás vysťahujú na Sibír. Ale je fakt, že sme nemali kam odísť, nikto nás nechcel."(14
Podobne si na udalosti roku 1952 spomína jeden z najstarších žijúcich pôvodných obyvateľov Blažova:

"V máji roku 1952 dorazili do osady Čertéž vojenské autá a veľký počet vojakov z Levoče. Bez oznámenia obsadili osadu a na všetkých prístupových miestach bránili vstupu každému, kto sa o to pokúsil. Bránili aj odchodom. Nikoho tam nechceli pustiť, ani ľudí, ktorí mali v osade príbuzných. Ľudia sa bránili vysťahovaniu, v dome u Blažka i periny a perie lietalo. Plán na vyvezenie bol jasný, večer tam ostali len niektorí členovia vyvezených rodín kvôli hovädziemu dobytku. Neskôr Blažov a Blažovská Dolina boli vysídlené spoločne"(1 A jeho spoluobyvateľka z vysídleného Blažova dodáva: "Išli sme na pohreb do Lipian, no museli sme sa vrátiť, potom ako nás začali vysťahovávať a na nákladiakoch sme videli svoje veci."(16
 

Vysídlenie obce Blažov spolu s osadami postihlo 996 osôb. V septembri 1953 však došlo k niekoľkým návratom ľudí do obce Blažov. KNV v Prešove zaslal Povereníctvu vnútra po jednom takomto prieniku obyvateľov výcvikového priestoru túto správu: "...asi pred 14 dňami násilím prenikli cez vojenské stráže do obvodu, kde sa usadili. Neskoršie nato si objednali od národních podnikov, pri ktorých boli zamestnaní, nákladné autá a v nočných hodinách previezli svoje bytové zariadenie do Blažova a tam sa usadili." A na inom mieste: "...napriek tomu, že bolo zakázané pristaviť autá presídlencom a tak sa podarilo oddialiť ich násilný odchod do 29. októbra 1953, na tento deň si presídlenci objednali 10 železničných vagónov, z nich 4 naložili svojim nábytkom a takto ho prepravujú smerom na Blažov." (17
 

Obyvatelia, ktorí sa vrátili do svojich pôvodných obcí, žili v ťažkých podmienkach. Bývali v domoch, z ktorých boli v rámci postupných demolácií odstránené okná a dvere, školopovinné deti nechodili do škôl, v obci nebol ani jeden obchod s potravinami a podobne by sa dalo pokračovať.(18 Dá sa povedať, že aktom návratu do týchto podmienok sa ukázala pravá miera ich nespokojnosti s tým, ako sa k nim správali orgány starajúce sa o plynulý priebeh akcií vysídlenia, presídlenia a adaptácie v novom prostredí. Situácia vyzerala takto: Vláda ČSR schválila na svojej schôdzi dňa 30. septembra 1952 zmenu plánu bytovej výstavby na rok 1952. V rámci tejto akcie KNV v Prešove získal súhlas na výstavbu 80 bytových jednotiek, o ktoré žiadal už vo februári 1952.
 

Nové domy boli prezentované ako výrazné zlepšenie sociálnych a životných podmienok určitého počtu presídlencov, no na ilustráciu skutočností môžeme uviesť kolaudačnú správu zo dňa 18. apríla 1953 nových bytov na sídlisku v Sobranciach, kde boli> zistené mnohé poruchy.19 Môžeme predpokladať, že podobne to vyzeralo aj na ďalších stavbách spadajúce pod rovnaký projekt, pretože KNV v Prešove nezabezpečil celý rad úloh, ktoré s daným projektom súviseli. I keď ho Povereníctvo vnútra upozorňovalo, že nesledoval prácu projekčných zložiek alebo stavebných podnikov na staveniskách či nerobil opatrenia na presunutie úloh, nebolo uznané, že hlavný problém spočíva v prvom rade v absencii úvodného projektu.(20 Jeden z pôvodných obyvateľov Blažova, ktorému bolo v roku 1952 ponúknuté bývanie v Hencovciach si pamätá, že "išlo iba o holostavby činžiakov, kde sme sa kvôli hline museli prezúvať do čižiem, aby sme z nich vôbec vyšli a potom sme si ich ukrývali do rúr, ktorých bolo všade plno a večer sme robili to isté, aby sme sa dostali domov."(21
 

Komplikáciou v celej situácii bola i nevyriešená otázka platenia nájomného v novostavbách. KNV v Prešove postavil 80 bytových jednotiek pre presídlencov, no tie im dával do prenájmu a nie do osobného vlastníctva. Preto sa stalo, že presídlenci sa do týchto bytov v mnohých prípadoch odmietli presťahovať.22 To bola situácia, ktorá sa týkala novostavieb.
 

Horšie na tom boli jednotlivci, ktorí prijali ako náhradu za svoj poštátnený majetok konfiškát. Ich kvalita bola úbohá, boli v dezolátnom stave a pre nedostatok stavebného materiálu na voľnom trhu si ho ochotnejší občania nemohli opraviť. Početnejšie rodiny žili v jednej miestnosti, do ktorej tieklo, pri pozemkoch, ktoré 8 až 10 rokov neboli obrábané. Vo väčšine prípadov im takisto konfiškát nebol daný do osobného vlastníctva, čo viedlo k neistote a neochote sa viazať na hospodársku usadlosť a investovať do nej.(23

Samozrejme, nejednalo sa iba o nízku kvalitu nových ubytovacích priestorov, ktorá spôsobovala nespokojnosť presídlencov. Išlo takisto o nové pracoviská a atmosféru, ktorá tam bola voči ľuďom, ktorí vysťahovaním stratili životné istoty, vytváraná. Ľudia boli uisťovaní o potrebe vysťahovania sa z priestoru obvodu ako najvyššej štátnej priority a zároveň im boli dávané sľuby, ktoré ich presvedčili o tom, že štát a ľud tohto štátu im bude za ich obeť vďačný. Opak bol pravdou. Pokiaľ išlo o zvyšovanie ich životnej úrovne, zo strany národných výborov im nebola venovaná dostatočná starostlivosť. V niektorých dedinách neboli obyvateľmi prijatí do svojho stredu. Pokiaľ išlo o presídlencov z Blažova, tí sa nemohli zmieriť s tým, že boli presídlení do priemyselných oblastí, pretože predtým celý život pracovali ako roľníci alebo lesní robotníci.(24
 

Vysídlenci mali byť prevedení zásadne do priemyselnej výroby pokiaľ, nešlo o odborné sily v poľnohospodárstve a lesnej výrobe. Hľadanie novej práce malo byť koordinované s možnosťou bydliska, tak aby tam nenastal problém s dochádzaním do práce.  Po presvedčovacej akcii sa 40,2% rodín vplyvom rozmanitých sľubov rozhodlo pracovať v priemysle, v podnikoch ako boli napr. Drevokombinát Snina, Imuna Michaľany, Chemko Strážske a atď., a 38,3% rodín v poľnohospodárstve. Zvyšok rodín ostal pracovať pre Vojenské lesy a majetky v priestore obvodu Javorina. Skoro všetky podniky, ktoré sľúbili pomoc a kooperáciu sa začali zhodovať v tom, že bytové jednotky potrebujú pre odborníkov, i keď pre tento účel mali poskytnúť len časť z celkového počtu voľných bytov a mali možnosť z presídlených rodín zácvikom získať určitý počet oddaných robotníkov.
 
Hneď po prisťahovaní presídlencov do nových bytov nastal problém s platením nájomného, pretože noví nájomníci o tom vopred neboli informovaní a platiť odmietali. Aby sa situácia nezhoršovala a aby nemala za následok ich návrat do VO Javorina, aspoň dočasne sa upustilo od platenia nájomného a to sa stalo záväzným až od novembra 1955.
 

Ako vyzerala situácia v súvislosti s výstavbou 80 montovaných domkov pre presťahovalcov z obce Blažov v roku 1953 môžeme dedukovať na základe úradného prehlásenia zo dňa 27. 7. 1954.(25
 

Niektorí presídlenci sa obávali, že môžu byť z nových bytov vyhodení v prípade práceneschopnosti či iných problémoch.26 A nejednalo sa o fámy. Ako príklad môžeme uviesť incident voči dvom rodinám presídlených v Sabinove, kde potom, ako im bolo odmietnuté vyplatenie zárobku na JRD, títo boli označení za buričov a postavení pred súd. Za trest mali byť presťahovaní na samotu.27 Podobné prípady boli na dennom poriadku.(28
 

Počas presvedčiacich akcií boli občanov dávané sľuby, ktorých realizácia bola viac ako nemožná. Jednalo sa napríklad o prísľuby elektrického osvetlenia v obci Stotince či dodanie rádioprijímačov do nových domácností.(29

Napriek rôznym prekážkam sa presídlenci snažili vžiť s novým prostredím, pretože im nič iné nezostávalo robiť. Podľa správ napríklad na štátnych. majetkoch v Spišskej Novej Vsi presídlení občania stali jedni z najlepších pracovníkov.(30

Rok 1953 bol i rokom peňažnej reformy, ktorá postihla mnohé skupiny obyvateľov ČSR, no môžeme povedať, že vysídlenci, ktorí prijali peňažnú náhradu za svoj zoštátnený nehnuteľný majetok a peniaze mali väčšinou doma, niesli túto zmenu zvlášť nepriaznivo.(31

Hotovosť, ktorú mali vysídlenci po menovej reforme k dispozícii, nepostačovala k tomu, načo bola v prvom rade určená a ňou bolo zaistenie, kúpa či prípadná oprava náhradných nehnuteľností. Vláda ČSR sa problémom nezaoberala, čo viedlo k celkovej nespokojnosti vysídlených obyvateľov k ich návratom do svojich pôvodných obcí. Ako posledný dôvod, ktorý viedol ľudí k návratom, bol fakt nepoužívania priestorov VO Javorina k cvičeniu vojska, ako to bolo prezentované počas presvedčiacich akcií, ale ku čiastočnému používaniu opustených pozemkov obyvateľmi iných okrajových obcí, ktorí žili v blízkosti Obvodu.(32
Táto skutočnosť bola tak neprijateľná, že i Blažovčania, ktorí sa dovtedy nevrátili do svojej bývalej obce, o návrate začali premýšľať.(33

Opísané dôvody viedli k tomu, že priestor Vojenského obvodu Javorina sa stal miestom pobytu približne 127 rodín Blažovčanov, ktorí sa do priestoru vrátili v priebehu roka 1953 a ich počet sa neustále zväčšoval. Situácia, ktorá nastala nasťahovaním pôvodných obyvateľov do svojej zaniknutej obce si začala vyžadovať promptné a konkrétne riešenia. Tie si žiadali zvýšenú pozornosť a kvalitnejšiu úroveň práce zo strany Krajskej komisie, vojenskej i ľudovej správy. Dňa 28. januára 1954 sa konala porada u predsedu vlády V. Širokého, kde bolo doporučené novovzniknutej vládnej komisii na čele s vládnym zmocnencom generálom majorom J. Kokešom preskúmať pozornejšie situáciu priamo na mieste a urobiť opatrenia čo najskôr, aby vojenská príprava armády nebola rušená.(34    Došlo k podrobnejšej analýze problémov a i napriek tomu, že bola vyslovená kritika voči činnosti ústredným orgánom, ktoré boli zodpovedné za pôvodné vysídľovanie, ako boli napríklad Ministerstvo národnej obrany a Ministerstvo vnútra, ktoré nezabezpečili materiálnu stránku akcie v rámci pôvodného plánu, alebo nezabezpečili presun stavebného materiálu z iných plánovaných akcií35, bolo podľa predstaviteľov štátnej a vojenskej správy vidieť, že medzi občanmi pracuje triedny nepriateľ, ktorý má záujem na oslabovaní našej armády. Ukazovalo sa to pri pohovoroch, keď sa z radov občanov ozývali protištátne výroky, no konkrétneho triedneho nepriateľa sa ešte nepodarilo odhaliť.(36 Zároveň bol dohodnutý záväzný termín druhého vysídlenia, ktorým bol 31. august 1954.(37
 

V obci Blažov bola obnovená intenzívna politická kampaň, ktorú viedla tzv. prešovská skupina Krajskej komisie. Jej hlavným cieľom bolo posilnenie autority štátnej moci vo vojenskom obvode a nepripustenie nových návratov do uzavretého priestoru. Pri zintenzívnení politickej a presvedčovacej práce mala odhadovať možných buričov a svojou aktivitou ich izolovať od ostatných občanov. Zároveň pre tých, ktorí sa nevrátili do svojich bývalých obcí, komisia mala nájsť dostatok stavebného materiálu, aby si ľudia sami začali opravovať konfiškáty a tie by neskôr už tak ľahko neopustili. Takisto bolo žiadané odstránenie individuálnych ťažkostí presídlencov na nových pôsobiskách ako bolo napríklad nedostatok pastvín, vysoké kontingenty, zanedbaná hospodárska pôda a podobne.(38

I keď pôvodný odpor obyvateľov proti vysídleniu mizol (39 a ľudia si uvedomovali nevyhnutnosť opätovného vysťahovania sa, kategoricky odmietali sťahovanie do českého pohraničia (40, prípadne do objektov, ktoré už raz, kvôli uvedeným nedostatkom, opustili. Poznali pravdepodobnosť získania kvalitnej nehnuteľnosti a tak radšej prezentovali teóriu "kľúč za kľúč". Táto skutočnosť viedla dňa 29. 6. 1954 k prijatiu vládneho uznesenia, ktoré nariaďovalo jednotlivým rezortom urobiť opatrenia na výstavbu hospodárskych usadlostí pre občanov z VO Javorina v Kežmarskom okrese. Vláda svojím nariadením súčasne uvoľnila potrebné množstvo stavebného materiálu na výstavbu hospodárskych usadlostí a na generálne opravy konfiškátov, ktoré budú pridelené občanom z VO. Okrem toho uvoľnila aj dostatok materiálu pre voľný trh, aby si občania mohli stavať alebo opravovať hospodárske usadlosti v rámci svojpomoci.(41
 

Napriek uisteniu Vlády ČSR o všestrannej podpore výstavby spomínaných objektov, sa celý projekt tešil iba laxnému prístupu zo strany jednotlivých povereníctiev, ako o tom svedčí časť listu adresovaného predsedovi vlády. Citujeme: "...K obsahu listu chcem len podotknúť, že naozaj nesmierne ťažká úloha presvedčiť obyvateľov újazdu o nutnosti priestor uvoľniť je pomerne ľahšia ako úloha presvedčiť zodpovedné povereníctva o vážnosti situácie vysídlených občanov a o nutnosti statočne realizovať príkaz predsedu vlády o dotácii vysídlencov potrebným stavebným materiálom. Veľmi snažne prosím o podporu." (42
 

Situácia sa napriek rôznym postupom stávala stále komplikovanejšia, čo prinášalo znechutenie nielen v radoch vysídlených ľudí, ale aj medzi členmi vládnej a Krajskej komisie. Jednoznačná lajdáckosť zo strany verejných činiteľov nielenže spomaľovala celý proces, ale zároveň narušovala život ľudí, ktorým nebola poskytnutá istota týkajúca sa ich možného budúceho bydliska či pracoviska. Členovia Krajskej komisie videli celkový stav inak a pokladali ho za hýčkanie, ktoré iba podporuje odpor presídlencov. (43 Hýčkanie malo podobu zatknutia niekoľkých osôb z inkriminovaných obcí (44 a neustálej demolácie domov, pretože "je nesporné, že toto (demolácie domov) hodne pomôže veci a bude hnať ľudí k jednaniu."(45

Kombináciou nátlaku a prísľubov bola posledná pokonávka v obci Blažov podpísaná začiatkom augusta 1954, čo bolo aj impulzom k začatiu stavebných prác na sídliskách v obciach Žakovce a Vrbov. Tie boli novým obyvateľov slávnostne odovzdané dňa 31. júla 1955. (46
 

K vysťahovaniu posledného obyvateľa obce Blažov došlo 26. mája 1955. O splnení úlohy sa dozvedáme z listu nadšeného správcu VO Javorina predsedovi KNV v Košiciach: "...s úpřimnou radostí a hrdostí za celý kolektív újazdného úřadu VÚ Javorina a krajské komise Ti hlásim, že dne 26. května 1955 v dopoledních hodinách jsme ukončili vysídlení VÚ Javorina úplným vyklizením zaniklé obce Blažov. Prostor vojenského újezdu je tedy připraven pro plné využití bojovými úkoly."(47
 

Napriek nadšeniu správcu VO Javorina, priestor Obvodu bol odovzdaný k plneniu armádnych účelov až 1. júna 1955. Krajská komisia ukončila svoju činnosť dňom 30. júna 1955, pričom vo vojenskom obvode ostal sídliť Obvodný úrad VO Javorina, ktorý mal zastávať úlohy, ktoré v bežných obciach vykonával miestny národný výbor. Povedané inak: "...mal sledovať i naďalej život presídlencov. Je pochopiteľné, že nemôže zasahovať do príslušností národných výborov a preto, aby sa už nikdy nezopakovalo, že by vysídlenci vo svojej nespokojnosti boli využívaní triednym nepriateľom k protištátnemu konaniu, aby nedošlo k narušeniu veľkých bojových úloh vo vojenskom obvode Javorina prosím, aby KNV Košice a Prešov uskutočnili dôkladne a zodpovedne všetky opatrenia vedúce k trvalej starostlivosti o politické, kultúrne, sociálne, zdravotné a ostatné potreby našich vysídlencov, aby trvalo sledovali rýchly rast ich životnej úrovne, poskytovali im potrebnú pomoc a aby tieto opatrenia neustále kontrolovali."(48

Publikované v: Mladá veda 2009, Historické vedy, filozofia a etika. Zborník vedeckých štúdií doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov

Zdroj: www.blazov.sk


Fotogalária - 7.Stretnutie Blažovčanov:   http://www.rusyn.sk/index.php?ID=2850&l=sk


 _________________________________________________
1 V roku 1950 vznikol nový druh vojska – protilietadlovej ochrany štátneho územia (PLOSÚ), ktorého súčasťou sa stali jednotky protilietadlového delostrelectva. Ich hlavnou úlohou bolo chrániť dôležité spoločenské a priemyselné centrá a objekty osobitného vojenského významu ako boli podniky so zbrojnou výrobou a podobne. Potreba zabezpečiť poľný výcvik a ostré streľby týchto a iných protilietadlových jednotiek viedla k vzniku špecializovaných vojenských výcvikových priestorov niektorých dobových písomnostiach sa používa termín vojenské výcvikové tábory), ktoré boli súčasťami vojenských obvodov.
Interpretované podľa JANIGA, Juraj: Zriadenie budovanie Vojenského obvodu Javorina. In: Vojenská história, 2004, roč. 8, č. 4, s. 102
2 VHA Praha, fond: MNO – veliteľstvo PLOSÚ 1951, šk. 68, č. j. 77/4/18, 19, 20 a 21.
3 AMV SR Prešov, fond: KNV- SP, šk.7, hromadný spis č.110, Zápisnica z 19. 9. 1951 – zriadenie náhradného cvičiska pre vojenskú správu v priestore levočských hôr.
4 Správa o priebehu vysídlenia obcí Ruskinovce, Dvorce a Ľubické Kúpele pre účely vojenskej správy zo dňa 21. 5. 1952. Kópia v osobnom archíve autora.
5 Jednalo sa o obce Blažov v okrese Sabinov kraj Prešov a obce Ruskinovce, okres Kežmarok v kraji Košice a častí území obcí Tichý Potok, Poloma, Krásna Lúka a Bajerovce, všetky okres Sabinov, kraj Prešov, Šambron, Jakubany, Kolačkov, Lomnička a Podolinec, všetky okres Stará Ľubovňa kraj Prešov, časť územia obcí Holumnica, Jurské, Stotince, Majerka, Ľubické Kúpele, Ľubica a Tvarožná, všetky v okrese Kežmarok v kraji Košice a časť územia obcí Dvorce, Levoča, Závada, Torysky, Nižné Repaše a Hradisko, všetky okres Levoča v kraji Košice. Podľa: Vyhlásenie Ministerstva vnútra dňa 5. 2. 1952. Dokument uložený: MNO SR, Obvodný úrad Vojenského obvodu Javorina.
6 AMV SR Prešov, fond: KNV- SP, šk. 7, hromadný spis č. 110, Zápis o porade na KNV v Prešove zo dňa 19. 3. 1952.
7 Pôvodne malo ísť o vysídlenie obcí Dvorce, Tvarožná a Ľubické Kúpele, no na želanie zástupcov ONV v Kežmarku bola na zoznam pridaná i obec Ruskinovce, taktiež v kežmarskom kraji. Ako dôvod bol uvádzaný fakt, že "počas vojny bolo 50% usadlostí vypálených a ďalších 20% usadlostí bolo opustených potom, čo ich vlastníci nemeckej národnosti zanechali. Zvyšok obyvateľstva žil v podpriemerných zdravotných a sociálnych podmienkach. Preto zástupcovia Strany a ľudovej správy chceli pre občanov tejto obce vytvoriť lepšie životné podmienky a celú obec odovzdať vojenskej správe." Zároveň sa upustilo od vysídlenia obce Tvarožná. Citované podľa: Štátny archív Košice, fond: Krajský národný výbor v Košiciach, odd.: Sekretariát a Rada KNV, šk. 35, inv. jed.: 121-122, Situačná správa o presídľovacej akcii újazdu v kežmarskom okrese konanej dňa 9. 10. 1951.
8 AMV SR Levoča, U7/1, inv. j.: 43. Citujeme: "...Výstroj: Obchádzková, nepremokavý plášť, gumové alebo remené čižmy; Výzbroj: Samopal, 2 zásobníky s plným počtom nábojov."
9 AMV SR Levoča, U7/1, inv. j.: 43, Vysídľovanie priestoru Blažov, osada Čertež - hlásenie zo dňa 3.júna 1952.
10 AMV SR Levoča, U7/1, inv. j.: 43, Vysídľovanie priestoru Blažov, osada Čertež - hlásenie zo dňa 3.júna 1952.
11 Citujeme: "Hneď sa začal shon za nákladnými autami a už po celý deň samí občania pravda za pomoci vojakov balili a odvážali svoj movitý majetok na nové bydlisko." AMV SR Levoča, U7/1, inv. j.: 43, Vysídľovanie priestoru Blažov, osada Čertež - hlásenie zo dňa 3. júna 1952.
12 Rozhovor s Jurajom Kravecom dňa 26. júla 2008. Kontaktná adresa: autor.
13 A MV SR Levoča, U7/1, inv. jed. 43, Vysídľovanie priestoru Blažov, osada Čertež- hlásenie zo dňa 3. júna 1952.
14 MALOCH, Milan: A závora sa otvorila. In: Verejnosť proti násiliu, 8. 5. 1991.
15 Rozhovor s p. Uhliarom dňa 26. júla 2008. Kontaktná adresa: autor.
16 Rozhovor s Annou Garančovskou dňa 2. augusta 2008. Kontaktná adresa: autor.
17 SNA, fond: PV, odd.: sekretariát, sign.: PV sekr/taj 53, inv. j.:124, šk. 223, Správa zo dňa 30. 10.1953.
18 Rozbor situace ve vojenském újezdu Javorina z júna 1954. Kópia v osobnom archíve autora.
19 Jednalo sa o tieto nedostatky: 1, betónové podstavce pod odkvapové rúry neboli opatrené omietkou a neboli riadne osadené, 2, vodorovná izolácia proti zemnej vlhkosti nebola v niektorých dvojdomkoch riadne prevedená v dôsledku čoho boli pivnice zaplavené vodou, 3, násyp pod podlahu v niektorých dvojdomkoch nebol riadne utlačený, v dôsledku čoho podlahy sadli, 4, studne neboli vykopané do predpísanej hĺbky t.j. do 5 m, 5, okolo studne nebol prevedený násyp z tehliarskej hliny,6, okolo studne nebol prevedený betonový chodník v šírke 1 m v sile 10 cm, 7, studne neboli opatrené betónovým poklopom, 8, na niektorých studniach neboli namontované ručné čerpadlá zn. Dural, 9, železobetónové schody neboli opatrené trubkovým zábradlím, 10, hlinená mazanina na povale nebola na povrchu posypaná pieskom, 11, farebný postrek na vonkajšie omietky u niektorých dvojdomkoch odpadával, 12, elektroinštalatérska práca nebola úplne zkompletizovaná, 13, zásuvky boli neodborne osadené, 14, kostry záchodov neboli ukotvené do betónu, 15, pod kostrami záchodov neboli prevedené betónové murivá, 16, záchodové žumpy neboli omietnuté nepriepustnou cementovou omietkou v dôsledku čoho boli tieto zaplavené vodou, 17, lepenková krytina záchodov nebola prevedená tak, ako je to v položke uvedené, t.j. 2krát náter a 2krát lepenka a úprava dvora nebola ukončená. Podľa: AMV SR v Prešove, fond: KNV v Prešove, odd.: Sekretariát predsedu KNV v Prešove 1949- 1960, spis: 253, šk. 31, Odpis odpisu Sobrance, stavba 40 b.j. typ A-344 predloženie konečnej faktúry.
20 SNA, fond: ÚPSP, sign.: PSP, inv. j.: 11, šk. 11, Výstavba sídliska v Hencovciach- zpráva povereníka s. Tupíka zo dňa 20. 5. 1953.
21 Rozhovor s p. Dulom dňa 2. 8. 2008. Adresa: autor.
22 AMV SR Prešov, fond: KNV v Prešove, odd.: Sekretariát predsedu KNV 1949-1960, inv. j.: 422, šk. 50.
23 Štátny archív Košice, fond: KNV v Košiciach, odd.: sekretariát a rada KNV, inv. j.: 125, ČR: 3-511, šk. 41, Rozbor situace ve vojenském újezdu Javorina zo dňa 20. 1. 1954.
24 SNA, fond: ÚPSP, sign.: PSP, inv. j.: 80, šk. 63, VO Javorina – zpráva o postupe mimoriadnej akcie zo dňa 9. 5. 1955.
25 V Prešove boli postavené 4 bytové jednotky, ktoré boli obývané pracovníkmi KNV v Prešove. V obci Hencovce 2 bytové jednotky boli obývané Blažovčanmi a zbytok, t.j. 22 bytových jednotiek obývali príslušníci VB, rôzni pracovníci socialistického sektoru, prípadne štátnej správy a dve bytové jednotky sa používali ako kancelárie pre n.p. Priemstav Hencovce. V obci Sobrance 32 bytových jednotiek obývali pracovníci Štátnych majetkov, príslušníci VB a rôzni pracovníci socialistického sektoru, prípadne štátnej správy. 8 bytových jednotiek sa používalo ako kancelárie, sklad, závodná kuchyňu ŠM, prechodné ubytovanie pre ŠM a pod. V obci Sabinov 4 bytové jednotky boli obývané Blažovčanmi a 6 bytových jednotiek bolo obývaných pracovníkmi JRD." Podľa: Úradné prehlásenie zo dňa 27. 7. 1954. V osobnom archíve autora.
26 AMV SR Prešov, fond: KNV v Prešove, odd.: Sekretariát predsedu KNV 1949-1960, inv. j.:110, šk. 7-8.
27 SNA, fond: PV, odd.: administratívne odbory 1949-1960, sign.: ZO 54, inv. j.: 910, šk. 1116, Informačná zpráva o Blažove zo dňa 25. 1. 1954.
28 Dňa 29. marca 1953 bol presídlencovi Jozefovi Chabasovi predložený výmer, ktorý vydalo JRD v Spišskom Podhradí, na základe ktorého mal do 14 dní opustiť byt, ktorý mu bol pridelený ako náhrada za opustenie nehnuteľnosti vo VO Javorina, pretože tento byt JRD potrebovalo pre iného družstevníka. Podľa: SNA, fond: PV, odd.: administratívne odbory 1949-1960, sign.: ZO 54, inv. j.: 910, šk. 1116, Informačná zpráva o Blažove zo dňa 25. 1. 1954. Podobný bol aj prípad Jána Fabiana, presídlenca, ktorý si za štátnu náhradu kúpil v obci Ľubica rodinný domček. V objekte už býval zamestnanec ONV a ten ho odmietol uvoľniť. Poškodený bol nútený sa v núdzi odsťahovať do obce Majerec, odkiaľ dochádzal do práce. Hoci ONV o prípade vedel, nesnažil sa vec napraviť v prospech právoplatného vlastníka. Podľa: SNA, fond: PV, odd.: administratívne odbory 1949-1960, sign.: ZO 54, inv. j.: 910, šk. 1116, Informačná zpráva o Blažove zo dňa 25. 1. 1954. Niektorým presídlencom boli v obci Huncovce pridelené náhradné pozemky. Keď si ich noví majitelia vyhnojili a opracovali, miestne JRD im tieto pozemky zobralo a dalo iné, podstatne nekvalitnejšie a dlhodobo nepoužívané. Podľa: SNA, fond: PV, odd.: administratívne odbory 1949-1960, sign.: ZO 54, inv. j.: 910, šk. 1116, Informačná zpráva o Blažove zo dňa 25. 1. 1954.
29 Štátny archív Košice, fond: KNV v Košiciach, odd.: Sekretariát a rada predsedu KNV, inv. j.:128, ČR: 1080-1520, šk. 50, Zpráva o situácii v presídľovacej akcii újazdu v kežmarskom okrese zo dňa 2.11. 1953.
30 AMV SR Prešov, fond: v Prešove, odd.: Sekretariát predsedu KNV 1949- 1960, inv. j.:422, šk. 50, Zpráva presídlovacej komisie o zhodnotení plnenia vládneho úkolu o vytvorení VO Javorina zo dňa 29. septembra 1952.
31 Zo dňa na deň sa napríklad suma, ktorá bola bývalému vlastníkovi poštátnenej nehnuteľnosti Ministerstvom národnej obrany poukázaná na bežný účet v hodnote Kčs 200 000 v starej mene a zostala na bežnom účte až do dňa začiatku peňažnej reformy, bola dňom 1. júna 1953 prepočítaná podľa čl. 19 smerníc ministra financií zo dňa 1. mája 1953, takže bývalému vlastníkovi zostala na bežnom účte 9 000 Kčs v mene novej.
32 Štátny archív Košice, fond: Krajský národný výbor v Košiciach, odd.: Sekretariát a Rada KNV, šk. 35, 1953, inv. j.: 121-122, ČR: 1107-3444 a 56-158. Správa vojenských lesov povolila svojim lesným robotníkom, aby hospodársky využívali pôdu, ktorá bola skonfiškovaná v rámci presídlenia. Na týchto pozemkoch im bolo dovolené pásť dobytok a a niektorí sa tu mohli i ubytovať. Reakciou na návrat obyvateľov Blažova do rodnej obce bol list predsedu KNV v Košiciach adresovaný podpredsedovi vlády a ministrovi národnej obrany Dr. A. Čepičkovi. Citujeme: "... Teba, vážený súdruh minister, by som chcel upozorniť na jednu vec, ktorá značne ovplyvňuje mienku presídlených občanov. Je to skutočnosť, že vo vojenskom výcvikovom újazde je už niekoľko mesiacov "naprostý kľud". To za prvé. Za druhé, že pasienky, lúky a časť rolí v ich materských obciach nie je nikým obhospodarovaná a využitá. Bolo by potrebné, aby boli urýchlene vybudované poľnohospodárske majetky vojenskej správy v Újazde, aby opustenosť pôdy roľníkov nedráždila. Bolo by tiež správne a pre nás veľkou pomocou, keby v tomto roku, poprípade v budúcom roku bolo v Újazde pokiaľ možno rušno, aby nevznikali zbytočné domienky, podporované reakčnými živlami, že Újazd nebude slúžiť účelu, pre ktorý bol vybudovaný a v dôsledku toho, že je možnosť pokúšať sa o návrat."
33 AMV SR Prešov, fond: KNV v Prešove, odd.: Sekretariát predsedu KNV 1949-1960, inv. j.: 422, šk. 50, Úradný záznam z ONV v Sabinove zo dňa 18. 8. 1953.
34 SNA, fond: PV, odd.: administratívne odbory 1949-1960, inv. j.: 910, sign.: ZO54, šk: 1116, Správa o situácii vo vojenskom priestore Javorina zo dňa 28. januára 1954.
35 Správa o opatreniach a situácii vo vojenskom priestore Javorina, schôdzka Predsedníctva Zboru povereníkov zo dňa 30. marca 1954. Kópia v osobnom archíve autora.
36 Správa o situácii vo vojenskom priestore Javorina zo dňa 28. januára 1954. Kópia v osobnom archíve autora.
37 SNA, fond: PV, odd.: administratívne odbory 1949-1960, sign.: ZO 54, inv. j.: 910, šk: 1116, Situační zpráva o stavu ve vojenskem újezdu Javorina zo dňa 10. 4. 1954. Osada Čertež mala byť znovuvysídlená do 1. 4. 1954 a obec Blažov do 31. 8. 1954.
38 SNA, fond: PV, odd.: administratívne odbory 1949-1960, sign.: ZO 54, inv. j.: 910, šk. 1116, Situačná zpráva o stavu ve vojenském újezdu Javorina zo dňa 10. 4. 1954. Prešovská skupina síce presídlencov žijúcich mimo obvod navštívila, no nemala o výsledkoch svojich návštev dostupné prehľady a ako sa hovorí v správe "dva mesiace uplynuly, aniž bylo dosaženo nějakého významnejšího obratu."
39 SNA, fond: ÚPSP, sign.: PSP, inv. j.: 80, šk: 63, VO Javorina- zpráva o postupe mimoriadnej akcie zo dňa 9. 2. 1955. Podľa Krajskej komisie zo začiatku "vysídlenci nechceli pochopiť zvýšenú starostlivosť a zo začiatku sa zdalo, že ju chápu ako návrat k ich pôvodnému životu. Odmietali jednať s členmi krajskej komisie, stavali sa nepriateľsky a nechceli si plniť základné občianske povinnosti ako prihlásenie k pobytu, súpis dobytka, plnenie dodávkových povinností, nechceli udávať ani svoje mená a stavali sa naprosto negatívne k akémukoľvek jednaniu."
40 Obec Húzová v moravskom pohraničí ako nové bydlisko vysídlencov z Blažova bola bez výnimky odmietaná.
41 SNA, fond: PV, odd.: administratívne odbory 1949-1960, inv. j.: 910, šk. 1116, Výstavba a generálne opravy hospodárskych usadlostí pre občanov z VPJ zo dňa 9. 7. 1954. Jednalo sa o výstavbu 30 bytových jednotiek v obci Žakovce a 80 bytových jednotiek v obci Vrbov.
42 List predsedu KNV v Košiciach predsedovi vlády zo dňa 30. júna 1954. Kópia v osobnom archíve autora.
43 SNA, fond: PV, odd.: administratívne odbory 1949-1960, sign.: ZO 54, inv. j.: 910, šk. 1116, Zápis č. 13 o priebehu zasadnutia vládnej a krajskej komisie pre vojenský obvod Javorina dňa 24. apríla 1954.
44 AMV SR Levoča, U8, IČ: 945, Trestné oznámenie zo dňa 2. apríla 1954. V dobe konania zasadnutia vládnej a Krajskej komisie dňa 24. februára 1954 máme poznatok o dvoch prípadoch uvalenia väzby na pôvodných obyvateľov obce. Prvým z nich bol Mikuláš Gerčák, narodený v Blažove, ktorého odsúdili za trestný čin poburovania proti republike, hanobenie ústavného činiteľa, násilie na verejnom činiteľovi a rušenie výkonu právomoci verejného činiteľa. Nie je nám známa dĺžka väzby, pretože k dispozícii sme mali iba trestné oznámenie o zatknutí menovanej osoby, no nie samotný rozsudok. Mikuláš Gerčák bol podozrivý, že už v roku 1952 organizoval spoluobčanov k návratu do pôvodnej obce, k čomu aj neskôr došlo. Po nasťahovaní do obce sa mal stať vodcom obyvateľov Blažova a mal vždy v neprospech opätovného vysídlenia rokovať s verejnými činiteľmi. Dňa 30. marca 1954 bol zadržaný vo vlastnom dome a pri zatýkaní "vykonal násilie na verejnom činiteľovi" brániac sa zatknutiu a odvedeniu. V druhom prípade poznáme iba priezvisko odsúdeného. Interpretované podľa: Zápisnica o priebehu zasadnutia Krajskej komisie pre vojenský obvod Javorina zo dňa 9. apríla 1954. Kópia v osobnom archíve autora.
45 SNA, fond: PV, odd.: administratívne odbory 1949-1960, sign.: ZO 54, inv. j.: 910, šk. 1116, Zápis č. 13 o priebehu zasadnutia vládnej a krajskej komisie pre vojenský obvod Javorina dňa 24. apríla 1954. V obci Blažov 15. júla 1954 o 12.00 hodine začali príslušníci armády za asistencie členov Krajskej komisie s demoláciou piatich domov, ktoré už nikto neobýval. Akt vyvolal zhromaždenie asi 150 ľudí, ktorí sa snažili demolácii zabrániť. Krajská komisia, podľa predchádzajúcich skúseností, dala odstrániť povrazy zo zvonov, aby sa zvonením na poplach nezhromaždil ešte väčší počet ľudí, ktorí by bránili uskutočneniu zámeru. Po demolácii piatich domov príslušníci armády opustili priestor, no členovia Krajskej komisie ostali v budove vojenskej bezpečnostnej hliadky. Občania budovu obkľúčili a situácia bola podľa slov okresného prokurátora taká kritická, že "skoro boli použité zbrane (zo strany príslušníkov bezpečnosti), lebo občania boli odvážni pobiť členov Krajskej komisie a príslušníkov bezpečnosti v civilnom odeve." Nemáme možnosť porovnania miery pravdivosti tohto vyjadrenia o vzniknutej situácii s vyjadreniami z iných zdrojov, no na jeho základe bolo začaté trestné konanie voči piatim obyvateľom obce Blažov. Za hlavného aktéra nepokojov bol považovaný Juraj Valko, ktorý bol 17. júla 1954 daný do väzby vo veci trestného činu násilia na verejnom činiteľovi. J. Valko bol odsúdený podľa §177 ods. 2. (útok na verejného činiteľa) a §98 trestného zákona (neoprávnený pobyt) na 1 rok odňatia slobody (výkon trestu sa odložil o rok skúšobnej doby). Ďalším odsúdeným bol Mikuláš Parimucha, odsúdený za rovnaký čin ako v predchádzajúcom prípade za trestný čin násilia na verejnom činiteľovi podľa §177 ods. 2. trestného zákona na 1 mesiac odňatia slobody nepodmienečne.
V ten istý deň boli za rovnaké priestupky súdení a odsúdení Juraj Koľ na dva mesiace odňatia slobody, pričom výkon trestu sa odložil o jeden rok skúšobnej doby, a Jan Kravec na štyri mesiace odňatia slobody. V obidvoch prípadoch došlo k odloženiu výkonu trestu o jeden rok.
Posledným súdeným bol Michal Sekerák, ktorý bol odsúdený na dva mesiace odňatia slobody za rovnaké priestupky. Aj v jeho prípade došlo k ročnému odkladu výkonu trestu. V troch posledných prípadoch sa jednalo o malých roľníkov, čomu bola prispôsobená i výška trestu. Zohľadňovanie triedneho hľadiska pri určovaní výšky trestu malo napomôcť v ovplyvňovaní celkovej mienky občanov, ktorí týmto spôsobom mali vidieť, že štátnej moci záleží na malom a strednom roľníkovi, no bude potierať boháčov. Interpretované podľa: AMV SR Levoča, U9/2, inv. j.: 46, 737/54, Trestné oznámenie zo dňa 17. júla 1954 a 5. augusta 1954, 755/54, Rozsudok zo dňa 9.októbra 1954, 756/54, Rozsudok zo dňa 8. októbra 1954.
46 AMV SR Prešov, fond: KNV v Prešove, odd.: Sekretariát predsedu KNV 1949-1960, inv. j.: 422, šk. 50. Pozvánka na slávnostné odovzdanie sídlisk vo Vrbove a Žakovciach.
47 Štátny archív Košice, fond: KNV v Košiciach, odd.: sekretariát a rada KNV, inv. j.: 128, ČR: 346- 711, šk. 48, List predsedovi KNV v Košiciach zo dňa 25. 6. 1955.
48 Štátny archív Košice, fond: KNV v Košiciach, odd.: sekretariát a rada KNV, inv. j.: 128, ČR: 346- 711, šk. 48, List predsedovi KNV v Košiciach zo dňa 25. 6. 1955.