Pozvánka do Tallerhofu 

04.09.2024


V tomto roku pripadá 110. výročie internovania tisícov Lemkov v koncentračnom tábore v Tallerhofe v Rakúsku. Bol to prvý koncentračný tábor v Európe. Dostal sa tam veľký počet Lemkov, najmä spoločenských a politických činiteľov konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorým nebol osud Lemkoviny ľahostajný. Boli väznení bez súdnych rozhodnutí.

Prvé transporty Lemkov prišli do Talerhofu začiatkom septembra 1914, a boli prepustení až po smrti cisára Františka Jozefa I. a nástupe Karola I. na trón. Mnoho väzňov z Talerhofu bolo ešte mobilizovaných a poslaných na fronty Prvej svetovej vojny. Žiaľ, veľký počet väzňov zahynul v tomto tábore a ostali tam naveky pochovaní na cintoríne pod borovicami. Teraz ich kosti spočívajú hlavne pod kaplnkou vo Feldkirchene pri Grazi.

Pamätajúc na tieto ťažké časy pre náš národ a obete s nimi spojené, vyzývame k účasti na Všelemkovskej púti do Talerhofu v Rakúsku. Cieľom výletu je vzdať úctu Lemkom, ktorí tam odpočívajú, a udržiavať pamäť na tragédiu Talerhofu a Veľkej vojny. Hlavné oslavy sú naplánované na sobotu 19. októbra 2024. Program zahŕňa svätú liturgiu, panychidu, kultúrny program, kladenie vencov a prednášky. V rámci výletu je plánovaná aj návšteva Viedne alebo Grazu. 

Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov si účastníci pokrývajú náklady na cestu. Výjazd je plánovaný s účasťou gréckokatolíckeho a pravoslávneho duchovenstva. Záujemcov o účasť na podujatí prosíme o kontakt prostredníctvom emailu na adrese: Thalerhof@zyndranowa.org

S úctou, za organizačný výbor, Pavol Chanas

*******

В тым році припадат 110 річниця інтернуваня тысячы Лемків в
концентрацийным лаґрі в Талергофі в Австриі. Был то першый
концентрацийный лаґєр в Європі. Попало до него вело Лемків, головні
соспільных і політичных діячы кінця ХІХ і початку ХХ віка, якым доля
Лемковины не была обоятна. Были они вязнены без судовых выроків.

Транспорты з першыма Лемкамы трафили до Талергофу початком вересня 1914
рока, а звільнены остали по смерти цисаря Франца Йосифа І вступіню на
трон Карля І. Вельох вязнів Талергофа остало іщы мобілізуваных і
высланых по фронтах великой війы. Великє чысло вязнів на жаль погыбло в
тым лаґрі і осталы гын на все на цмонтері під соснамы. Тепер іх кости
спочывают головні під каплицьом в Фелдкірхен беі Грац.

Памятаючы тоты тяжкы часы для нашого народа і жертвы з ныма звязаны
заохочаме до участи в Общелемківскым поломництві до Талергофу. Цільом
выізду є одданя чести Лемкам, котры гын спочывают і плеканя памяти про
траґедию Талергофа і великой війны.

Головны торжества заплянуваны сут на суботу 19 жовтня 2024 р. В проґамі
заплянувано Св. Літурґію, панахыду, культурный проґам, зложыня вінцы і
доповіды. В рамах выізду плануване є тіж звіджаня Відня альбо Ґрацу.

З причыны браку фондів участникы покривают кошты выізду. Выізд плянуванй є
з участю грекокатолицкого і православного духовеньства. Охочых до выізду
просиме о маіловий контакт під адрeсом: Thalerhof@zyndranowa.org

За організацийний комітет з повагом
Павел Ханас

*******

V tŷm roci prypadat 110 ričnyc’a internuvaňa tŷs’ačŷ Lemkiv v
koncentracyjnŷm lagri v Talerhofi v Avstryi. Bŷl to peršŷj
koncentracyjnŷj lagjer v Jevropi. Popalo do neho velo Lemkiv, holovni
sospiľnŷch i polityčnŷch dijačŷ kinc’a XIX. i počatku XX. vika, jakŷm doľa
Lemkovynŷ ne bŷla obojatna. Bŷly ony vjaznenŷ bez sudovŷch vŷrokiv.

Transportŷ z peršŷma Lemkamŷ trafyly do Talerhofu počatkom veresňa 1914
roka, a zviľnenŷ ostaly po smerty cysar’a Franca Josyfa І vstupiňu na
tron Karľa І. Veľoch vjazniv Talerhofa ostalo iščŷ mobilizuvanŷch i
vŷslanŷch po frontach velykoj vijnŷ. Velyke čŷslo vjazniv na žaľ pohŷblo v
tŷm lagri i ostalŷ hŷn na vse na cmonteri pid sosnamŷ. Teper ich kosty
spočŷvajut holovni pid kaplyc’om v Feldkirchen bei Graz.

Pamjatajučŷ totŷ ťažkŷ časŷ dľa našoho naroda i žertvŷ z nŷma zvjazanŷ
zaochočame do učasty v Obščelemkivskŷm polomnyctvi do Talerhofu. Ciľom
vŷjizdu je oddaňa česty Lemkam, kotrŷ hŷn spočŷvajut i plekaňa pamjaty pro
tragedyju Talerhofa i velykoj vijnŷ.

Holovnŷ toržestva zapľanuvanŷ sut na subotu 19 žovtňa 2024 r. V programi
zapľanuvano sv. Liturgiju, panachŷdu, kuľturnŷj progam, zložŷňa vincŷ i
dopovidŷ. V ramach vŷjizdu planuvane je tiž zvidžaňa Vidňa aľbo Gracu. Z
pryčŷnŷ braku fondiv učastnykŷ pokryvajut koštŷ vŷjizdu.

Vŷjizd pľanuvanyj je z učasťu hrekokatolyckoho i pravoslavnoho duchoveňstva. Ochočŷch do vŷjizdu
prosyme o mailovyj kontakt pid adrysom: Thalerhof@zyndranowa.org

Za orhanizacyjnyj komitet z povahom
Pavel Chanas

Aktuality

Zobraziť všetky
04.05.2025

Zabudnutý Cibere

Pozvánka Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Zastavyť policajt motor. Šofer ujo Vasyľ, kolo ňoho sydyť teta Paraska a vzaďi mala ďityna. Policajt davať ujkovi fukati. Namirjať 0,9 promile.
-To ne je možne, musyte maty zopsutyj aparat..., havryť ujko.
-Naj dychať aj vaša pańi, nukať rišiňa policajt.
Zajs rivnakyj tezultat/vysledok, zajs 0,9 promile.
-Ta naj nadychať i ďitysko, rozhodne policajt... i zajs 0,9 promile.
Uniformovanyj uznavať, že aparat hapruje i tak odchodyť ujko bez trestu.
-Vydyš, hvaryla jem ti, že borovička malomu ne uškodyť... raduje sja teta Paraska!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať