Pozvánka do Tallerhofu
V tomto roku pripadá 110. výročie internovania tisícov Lemkov v koncentračnom tábore v Tallerhofe v Rakúsku. Bol to prvý koncentračný tábor v Európe. Dostal sa tam veľký počet Lemkov, najmä spoločenských a politických činiteľov konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorým nebol osud Lemkoviny ľahostajný. Boli väznení bez súdnych rozhodnutí.
Prvé transporty Lemkov prišli do Talerhofu začiatkom septembra 1914, a boli prepustení až po smrti cisára Františka Jozefa I. a nástupe Karola I. na trón. Mnoho väzňov z Talerhofu bolo ešte mobilizovaných a poslaných na fronty Prvej svetovej vojny. Žiaľ, veľký počet väzňov zahynul v tomto tábore a ostali tam naveky pochovaní na cintoríne pod borovicami. Teraz ich kosti spočívajú hlavne pod kaplnkou vo Feldkirchene pri Grazi.
Pamätajúc na tieto ťažké časy pre náš národ a obete s nimi spojené, vyzývame k účasti na Všelemkovskej púti do Talerhofu v Rakúsku. Cieľom výletu je vzdať úctu Lemkom, ktorí tam odpočívajú, a udržiavať pamäť na tragédiu Talerhofu a Veľkej vojny. Hlavné oslavy sú naplánované na sobotu 19. októbra 2024. Program zahŕňa svätú liturgiu, panychidu, kultúrny program, kladenie vencov a prednášky. V rámci výletu je plánovaná aj návšteva Viedne alebo Grazu.
Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov si účastníci pokrývajú náklady na cestu. Výjazd je plánovaný s účasťou gréckokatolíckeho a pravoslávneho duchovenstva. Záujemcov o účasť na podujatí prosíme o kontakt prostredníctvom emailu na adrese: Thalerhof@zyndranowa.org
S úctou, za organizačný výbor, Pavol Chanas
*******
В тым році припадат 110 річниця інтернуваня тысячы Лемків в
концентрацийным лаґрі в Талергофі в Австриі. Был то першый
концентрацийный лаґєр в Європі. Попало до него вело Лемків, головні
соспільных і політичных діячы кінця ХІХ і початку ХХ віка, якым доля
Лемковины не была обоятна. Были они вязнены без судовых выроків.
Транспорты з першыма Лемкамы трафили до Талергофу початком вересня 1914
рока, а звільнены остали по смерти цисаря Франца Йосифа І вступіню на
трон Карля І. Вельох вязнів Талергофа остало іщы мобілізуваных і
высланых по фронтах великой війы. Великє чысло вязнів на жаль погыбло в
тым лаґрі і осталы гын на все на цмонтері під соснамы. Тепер іх кости
спочывают головні під каплицьом в Фелдкірхен беі Грац.
Памятаючы тоты тяжкы часы для нашого народа і жертвы з ныма звязаны
заохочаме до участи в Общелемківскым поломництві до Талергофу. Цільом
выізду є одданя чести Лемкам, котры гын спочывают і плеканя памяти про
траґедию Талергофа і великой війны.
Головны торжества заплянуваны сут на суботу 19 жовтня 2024 р. В проґамі
заплянувано Св. Літурґію, панахыду, культурный проґам, зложыня вінцы і
доповіды. В рамах выізду плануване є тіж звіджаня Відня альбо Ґрацу.
З причыны браку фондів участникы покривают кошты выізду. Выізд плянуванй є
з участю грекокатолицкого і православного духовеньства. Охочых до выізду
просиме о маіловий контакт під адрeсом: Thalerhof@zyndranowa.org
За організацийний комітет з повагом
Павел Ханас
*******
V tŷm roci prypadat 110 ričnyc’a internuvaňa tŷs’ačŷ Lemkiv v
koncentracyjnŷm lagri v Talerhofi v Avstryi. Bŷl to peršŷj
koncentracyjnŷj lagjer v Jevropi. Popalo do neho velo Lemkiv, holovni
sospiľnŷch i polityčnŷch dijačŷ kinc’a XIX. i počatku XX. vika, jakŷm doľa
Lemkovynŷ ne bŷla obojatna. Bŷly ony vjaznenŷ bez sudovŷch vŷrokiv.
Transportŷ z peršŷma Lemkamŷ trafyly do Talerhofu počatkom veresňa 1914
roka, a zviľnenŷ ostaly po smerty cysar’a Franca Josyfa І vstupiňu na
tron Karľa І. Veľoch vjazniv Talerhofa ostalo iščŷ mobilizuvanŷch i
vŷslanŷch po frontach velykoj vijnŷ. Velyke čŷslo vjazniv na žaľ pohŷblo v
tŷm lagri i ostalŷ hŷn na vse na cmonteri pid sosnamŷ. Teper ich kosty
spočŷvajut holovni pid kaplyc’om v Feldkirchen bei Graz.
Pamjatajučŷ totŷ ťažkŷ časŷ dľa našoho naroda i žertvŷ z nŷma zvjazanŷ
zaochočame do učasty v Obščelemkivskŷm polomnyctvi do Talerhofu. Ciľom
vŷjizdu je oddaňa česty Lemkam, kotrŷ hŷn spočŷvajut i plekaňa pamjaty pro
tragedyju Talerhofa i velykoj vijnŷ.
Holovnŷ toržestva zapľanuvanŷ sut na subotu 19 žovtňa 2024 r. V programi
zapľanuvano sv. Liturgiju, panachŷdu, kuľturnŷj progam, zložŷňa vincŷ i
dopovidŷ. V ramach vŷjizdu planuvane je tiž zvidžaňa Vidňa aľbo Gracu. Z
pryčŷnŷ braku fondiv učastnykŷ pokryvajut koštŷ vŷjizdu.
Vŷjizd pľanuvanyj je z učasťu hrekokatolyckoho i pravoslavnoho duchoveňstva. Ochočŷch do vŷjizdu
prosyme o mailovyj kontakt pid adrysom: Thalerhof@zyndranowa.org
Za orhanizacyjnyj komitet z povahom
Pavel Chanas
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
20.02.2026
Rozhovor. Nový objav prináša nádej pre onkologických pacientov
Stanislava Longauerová, autorka
Molekulárny biológ JÁN JAMROŠKOVIČ (*1985, Rešov, okr. Bardejov) z Ústavu molekulárnej biológie SAV sa spolu s medzinárodným vedeckým tímom podieľal na objave nového mechanizmu, ktorý dokáže pomocou…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Vasyľu, jak bylo na dovolenki kolo morja...
-Pravda, veľo toho ne ťamľu, lem soj pamjatam, že Paraska mene z baru i syna z vody vyzyvala rivnako: Poď, už jes siňij...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať