Pozvánka na prehliadku filmov

27.06.2008

Združenie inteligencie Rusínov Slovenska pripravilo pre Vás dňa 27. júna 2008 (od 16.45h, Doprastav, Košická 52, Bratislava) ďalšiu časť projektu „Rusíni vo filmovom dokumente“. Záštitu nad podujatím prevzala Jana Kresáková, generálna riaditeľka Sekcie menšinových a regionálnych kultúr MK SR.

V piatkový večer Vám, s láskavým dovolením autorov, predstavíme tieto dokumentárne filmy:

- Farebné kamienky, (Juraj Jakubisko, 2002)
Napriek potláčaniu za minulého režimu sa dodnes hlási k rusínskej národnosti približne 24 000 obyvateľov Slovenska. Ich búrlivá minulosť, život na pomedzí Východu a Západu, ale aj skvelá kultúra a významné osobnosti robia toto etnikum mimoriadne pútavým.
Film je venovaný spomienke na Vasiľa Turoka, prvého predsedu Svetového kongresu Rusínov a Rusínskej obrody na Slovensku.

- Portrét Rusína na pozadí umenia (Portret Rusina z artystą v tle, Wojciech Olejniczak, 2005, Poľsko)
Filmový portrét Michala Šmajdu, z Krásneho Brodu pri Medzilaborciach.
Ocenenia:
Film získal III. cenu na VII. Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Míľniky Európy 2006 v Lubline (Poľsko).

- Jakub, (Jana Ševčíková, Česká republika, 1992)
Dokument venovaný osudom rumunských Rusínov presťahovaných do českého pohraničia v období po skončení 2. svetovej vojny.
Ocenenia:
Film získal Prix de Jury des Universités a Prix de la Direction régionale des Affaires culturelles d'Alsace na MFF v Štrasburgu (1994) a cenu Filmkaja za nejlepší dokument na MFF vo švédskej Uppsale.

Účasť na prehliadke prisľúbili:
- Jana Kresáková, generálna riaditeľka Sekcie menšinových a regionálnych kultúr MK SR
- Michal Šmajda, Krásny Brod
- Roman Hetteš - Turok (syn Vasiľa Turoka), Bratislava
- Viera Lengyelová, potomok rumunských Rusínov, Praha

Po skončení filmovej prehliadky Vás srdečne pozývame na čašu vína a malé pohostenie (kapustnica a tatarčené pirohy). To všetko pri harmonike a speve v podaní Martina Karaša.

Podujatie sa uskutoční s podporou MK SR - program Kultúra národnostných menšín 2008.

Aktuality

Zobraziť všetky
04.05.2025

Zabudnutý Cibere

Pozvánka Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Rozdumav sja Vasyľ, že sja zmarnyť. Stojiť u Labirci na mosťi, na karchu motuz a na ňim ťažka želizna šyna. Pid nym hlubokyj baňur. A tu ku ňomu bižyť čudža žena i kryčyť...
-Čoloviče, čoloviče.... počekajte...!
-No, što vam iši od mene treba...!?
Žena mu podavať balyčok i hvaryť...
-Prošu, prošu... moji koťata/mačata berte zo sobov....! Ja ne mam serce, ich zatopyty...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať