Pre extrémne sucho vysychajú na Zemplíne potoky, kapú ryby aj raky

Toto leto si budeme pamätať ako extrémne suché. Na južných svahoch Vihorlatu postupne vysychajú potoky, ktoré vyvierajú v kopcoch. V Porube pod Vihorlatom v potoku uhynuli chránené raky riečne. Vodohospodári potvrdili veľký úbytok vody v potokoch, ale aj riekach. Vody vo vodných nádržiach na Zemplíne je dosť. Najmenej je jej v Zemplínskej šírave .

 

REGIÓN ZEMPLÍN. Extrémne horúčavy vo dne a vysoké nočné teploty počas uplynulých týždňov sa podpísali pod úbytok vody v potokoch a riekach zemplínskeho regiónu. V mnohých obciach, kde bolo v potokoch ešte v júni dosť vody, je situácia kritická. Sú aj také, kde je koryto úplne suché.

 

Extrémne horúčavy a rekordy

Podľa klimatológov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v súčasnosti vrcholila koncom minulého týždňa druhá júlová vlna horúčav, ktorá trvá od polovice júla tohto roku. Jún je podľa nich  mimoriadne až extrémne suchý. Upozornili, že zostavené grafy naznačujú, že tohtoročné nízke júnové mesačné úhrny zrážok môžu byť na niektorých miestach najnižšie pre tento mesiac až od začiatku 20. storočia. To znamená za minimálne posledných 115 rokov. Klimatológovia zaznamenali v stredu 22. júla celoslovenský rekord priemernej dennej teploty vzduchu pre tento deň,  keď v Topoľčanoch dosiahla táto charakteristika teploty vzduchu 30,8 °C.  „Týmto bol prekonaný doterajší rekord pre 22. júl z Vysokej nad Uhom, 29,8 °C z roku 2007. Ak priemerná denná teplota vzduchu dosiahne 30 °C a viac, je to v prírodných podmienkach Slovenska výnimočná udalosť. V stredu 22.júla sa to stalo na približne jednej pätine meteorologických staníc Slovenska s denným,“ uviedli Pavel Faško a Marek Švec zo SHMÚ.

 

Pokapali ryby aj raky

„Keď boli veľké horúčavy, tak 9. júla v NPR Senianske rybníky pokapali ryby,“ uviedla zoologička Správy CHKO Vihorlat Zuzana Argalášová. „V Porube pod Vihorlatom vysychá Porubský potok a začali tam hynúť raky. Rak riečny je zákonom chránený živočích a jeho spoločenská hodnota 66 eur. Dohodli sme sa, že starosta každý deň zabezpečí  čatu chlapov a pôjdu zberať raky do potoka, aby ich preniesli vodnej nádrže nad Porubou,“ uviedla Argalášová. StarostaPoruby pod VihorlatomJuraj Kriška ml. uviedol, že niektoré raky sa im podarilo preniesť živé do vyšších polôh potoka v lese, lenže mnohé v potoku v obci uhynuli. „Prietok vody v potoku sa znížil v priebehu niekoľkých dní. Dôvodom sú zrejme horúčavy a nedostatok zrážok. Keď je teplota vody príliš vysoká, nedostatočne sa okysličuje. Zároveň sa v takýchto horúčavách vo vode vo väčšom množstve vytvárajú sinice (mikroskopické organizmy). To spôsobuje, že vodné živočíchy majú málo kyslíka a uhynú,“ vysvetlila Argalášová. „V minulosti rak riečny žil  takmer v každom slovenskom potoku. Raky sa zdržiavajú predovšetkým v čistej vode, ale nemusí to platiť vždy. Živočíchy sú prispôsobivé a dokážu prežiť aj v zhoršených podmienkach,“ dodala. Žiaľ, raky v Porube pod Vihorlatom neboli na aktuálne podmienky zrejme pripravené. Naši čitatelia nás upozornili na vysychajúce potoky na južnej strane Vihorlatských vrchov. V obci Klokočov miestny potok, ktorý vyviera v lesoch, úplne vyschol. V lesoch nad Jovsou je extrémne sucho a menšie lesné potoky úplne vyschli. Ľudia šetria aj pri polievaní záhrad, vody v studniach je čoraz menej.

 

Minimálne stavy vodných hladín potokov a riek

„Z pohľadu správcu vodných tokov môžeme konštatovať, že  na vodných tokoch vo všeobecnosti sme v období posledných dvoch týždňov zaznamenali minimálne stavy vodných hladín. Nejde ale iba o vodné toky prameniace v južnej časti pohoria  Vihorlat, ale podobná situácia je aj na ostatných vodných tokoch v povodí riek Laborec, Cirocha, Sobranecký potok, Ulička, Ublianka, Ondava a Topľa,“ uviedol Ľuboš Krno, vedúci oddelenia sekretariátu generálneho riaditeľa a hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). „Na viacerých úsekoch nami spravovaných vodných tokov sa stretávame aj s úsekmi, kde dochádza k pozvoľnému vyschýnaniu korýt hlavne drobných vodných tokov, ako napríklad Porubský potok, tok Jovsa,  Kusín a mnoho ďalších,“ dodal.

 

Na vodných nádržiach to kritické nie je

„SVP, š. p., v dotknutom povodí spravuje  tri veľké vodné nádrže a niekoľko malých vodných nádrží s objemom do 1,0 mil.m3. Ich stav je nasledovný: VS Vihorlat ( Zemplínska šírava) - manipulácia na nádrži je momentálne ovplyvnená  investičnou stavbou " Zalužice - rekonštrukcia bezpečnostného priepadu", v dôsledku ktorej je upravená výška hladiny na maximálnu úroveň 111,00 m.n.m.  Nádrž je naplnená v súčasnosti  na 50 % zásobného priestoru,“ uviedol Krno. „VS Veľká Domaša -  nádrž pracuje v bežnom letnom režime. Aktuálna úroveň hladiny 159,55 m.n.m. predstavuje  kapacitu 78 % zásobného objemu. Súčasný prítok je 0,57 m3/s pri zabezpečovanom odtoku 4,9 m3/s. Súčasná výška hladiny (pre info) je ideálna pre dovolenkárov. (Ideálne rozpätie 159 – 159,5 m.n.m.),“ vysvetlil. „VS Starina - úroveň objemu  je na 85 % zásobného priestoru pri aktuálnom prítoku 0,3 m3/s a celkovom odtoku 1,0 m3/s. Vodárenská nádrž, ktorá je zdrojom pitnej vody pre podniky vodární a kanalizácií, je naplnená dostatočne,“ dodal Krno.

 

Prínos vodných nádrží

„Môžeme teda konštatovať, že  veľké vodné nádrže pracujú  v štandardnom režime podľa platných manipulačných poriadkov a plnia základný účel, z dôvodu ktorého boli v minulosti vybudované,“ povedal. „ V tejto súvislosti možno len zdôrazniť a oceniť veľký prínos týchto vodných nádrží v extrémnych obdobiach sucha, keď na úsekoch vodných tokov pod nádržami je prakticky neustále zabezpečované nadlepšovanie prietokov,“ vysvetlil. „ Aj táto extrémna situácia potvrdzuje nenahraditeľnosť vodných nádrží nielen na zachytenie povodňových prietokov, ale v čase sucha aj na zlepšovanie prietokov pod nádržami. Jednoznačne to teda podporuje aj projekt vybudovania vodárenskej nádrže Tichý potok,“ zdôraznil.

 

Vodohospodári očakávajú zhoršenie situácie

„Prevažná väčšina nami spravovaných malých vodných nádrží (do 1 mil. m3), vzhľadom na svoje konštrukčné riešenie, funguje  v režime prítok = odtok t. z. množstvo vypúšťanej vody zodpovedá reálnemu prítoku do nádrže. Vzhľadom na dlhodobé teplé počasie ale sledujeme pozvoľne zhoršujúcu sa kvalitu vody, najmä v súvislosti s premnožovaním sa rias a siníc,“ povedal Krno. „A keďže aktuálna prognóza SHMÚ aj naďalej predpovedá suché a extrémne teplé počasie, tak je možné v najbližšom období očakávať ďalšie zhoršovanie situácie, najmä na vodných tokoch, kde vzhľadom na absenciu vhodných vodohospodárskych objektov nie je možná intervencia v čase hydrologického nedostatku,“ uzavrel Krno. 

(korn)

 

Zdroj: http://www.slovenskyvychod.sk/sk/index.php/spravodajstvo/1621-pre-extremne-sucho-vysychaju-na-zempline-potoky-kapu-ryby-aj-raky

 

Foto: kravcik.blog.sme.sk