Prečo sa vzdať myšlienky vybudovať v blízkom čase jednu pravoslávnu cirkevnú štruktúru na Ukrajine?

20.04.2024


Existuje viacero náznakov, že patová situácia medzi dvoma pravoslávnymi jurisdikciami na Ukrajine je len čiastočne priamo spojená so súčasnou vojnou. 

Žiaľ, dnes na Ukrajine prechádzame fázou, ktorú možno len ťažko nazvať „liečenie zranenej pamäti“. Skôr je to fáza vytvárania nových rán – najmä vo vzťahoch medzi dvoma pravoslávnymi jurisdikciami – Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny. 

Dlhý čas existujú vo vzájomnej konfrontácii. Súčasnú fázu vojny s Ruskom zároveň charakterizuje revízia vlastnej identity členmi cirkví – to sa môže stať impulzom na pozitívne zmeny a budúce zmierenie medzi cirkvami na Ukrajine.

Primát verzus synodalita
Ak hovoríme o pravoslávno-katolíckych vzťahoch, tak v posledných rokoch môžeme pozorovať oživenie diskusií o vzťahu medzi primátom a synodalitou. Tradične sa v minulosti predpokladalo, že synodalita je charakteristická skôr pre východné cirkvi, zatiaľ čo primát sa zdal byť charakteristický pre západnú cirkev. 

V posledných desaťročiach však môžeme vidieť, že obe cirkevné tradície akceptujú opačné tendencie, ktoré ich môžu navzájom priblížiť.

Katolícka cirkev hľadá najmä možnosti, ako posilniť synodalitu vo svojej existencii. Zvlášť jasne to dokazuje tzv. synoda o synodalite, ktorá sa konala v októbri 2023 v Ríme. 

V Pravoslávnej cirkvi na svetovej úrovni existuje skôr tendencia posilňovať primát. Je to zrejmé najmä v rivalite medzi cirkevnými centrami Konštantínopol a Moskva. Ich rozpory sa prejavili najmä v sporoch okolo „ukrajinskej cirkevnej otázky“. 

Tento spor odráža ťažkosti v jednote pravoslávia na celosvetovej úrovni – tu sú príznačné ťažkosti pri konaní koncilu na Kréte v roku 2016. Namiesto toho, aby zjavil jednotu svetového pravoslávia, ukázal skôr problémy pre túto jednotu.

Ukrajinská otázka
Zvyčajne sa predpokladá, že jedným z faktorov rozdielnych postojov Konštantínopola a Moskvy bola ukrajinská otázka. Svetové pravoslávie na spomínanom koncile nebolo schopné prijať dokument o postupe pri udeľovaní autokefálie. 

Preto poskytnutie autokefálie cirkvi na Ukrajine v rokoch 2018/2019 viedlo k vyostreniu konfliktu, dokonca až k prerušeniu eucharistického spoločenstva zo strany Moskovského patriarchátu a samotnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Otázka vzťahov medzi cirkvami je dôležitá pre riešenie cirkevnej krízy na Ukrajine. Podľa môjho názoru je však v súčasnosti pre ukrajinské pravoslávie najpálčivejšou otázka vzťahov medzi cirkvou a štátom. 

Táto otázka sa stala aktuálnou už v roku 2014 – po Oranžovej revolúcii a zabratí území Krymu a Donbasu Ruskom. Pre ukrajinský štát sa táto otázka sústreďuje na jeho úlohu v cirkevných konfliktoch. 

Tradične, po získaní štátnej nezávislosti Ukrajiny v roku 1991, sa myslí, že na Ukrajine niekoľko desaťročí existovala pomerne liberálna legislatíva v oblasti náboženstva. Nedávala jednoznačnú prioritu jednej z cirkevných jurisdikcií a dávala možnosť všetkým rozvíjať svoju cirkevnú štruktúru podľa svojich možností. Tento postoj bol podporovaný najmä princípom odluky cirkvi od štátu, ktorý bol zakotvený v 35. článku ukrajinskej ústavy.

Ukrajinský konflikt sa dotýka celého pravoslávia
Od roku 2014 sa postoj ukrajinského štátu k otázke konfliktov medzi pravoslávnymi cirkvami postupne mení. Počas svojho prezidentského mandátu (2014 – 2019) sa Petro Porošenko snažil aktívne podporovať zmierenie pravoslávnych cirkví. 

Ku koncu jeho funkčného obdobia sa to však urobilo unáhlene a namiesto zjednotenia to viedlo k vyostreniu konfliktu. Plánovaný „zjednocujúci koncil“, ktorý sa konal v decembri 2018, namiesto zjednotenia všetkých pravoslávnych jurisdikcií viedol k povýšeniu vnútorného ukrajinského konfliktu na úroveň svetového pravoslávia.

Zdalo sa, že za nového prezidenta Zelenského cirkevný konflikt utíchol, ale ruská invázia na Ukrajinu v plnom rozsahu opäť prudko upriamila pozornosť verejnosti na cirkevnú tému. Od decembra 2022 ukrajinský štát vedie pomerne tvrdú politiku voči Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (túto cirkev vedie metropolita Onufrij a je v kánonickej jednote s Moskovským patriarchátom). 

Spočiatku išlo o sankcie voči jednotlivým hierarchom a o niektoré prípady trestného stíhania duchovných Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi za kolaborantské akcie v prospech štátu agresora. Avšak od októbra 2023, po prijatí zákona 8371 v prvom čítaní, čelíme realite možného legislatívneho zákazu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Pre Ukrajinskú pravoslávnu cirkev toto všetko ostro otvára otázku cirkevnej jednoty. Predovšetkým ide o vnútornú jednotu samotnej štruktúry Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine. Za posledných päť rokov došlo k dvom vlnám zmien príslušnosti cirkevných farností z Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi do Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny: po udelení tomosu o autokefálii v roku 2019 a po vypuknutí rozsiahlej vojny v roku 2022. 

Tieto zmeny príslušnosti vyvolali mnohé konflikty na miestnej úrovni.

Ukrajinský štát i široká ukrajinská verejnosť jednoznačne požadujú od Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi výrazné zmeny vo vzťahoch s Ruskom a Ruskou pravoslávnou cirkvou. Podľa môjho názoru sú takéto zmeny hromadné na úrovni vedomia cirkevného ľudu a na úrovni stoviek farností, ktoré aktívne podporujú boj ukrajinského štátu za zachovanie vlastnej štátnosti a územnej celistvosti.

Avšak v súčasnosti zostáva akútnym problém kánonickej jednoty Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi s Moskovským patriarchátom. Ako už bolo spomenuté, v súčasnosti na úrovni svetového pravoslávia neexistuje dohodnutý postup na získanie novej autokefálie. 

K tomu treba prirátať problém rozštiepenia, ktorý bol narýchlo vyriešený v rokoch 2018 – 2019, ale dodnes sa mu nedostalo spoločnej recepcie. Tento problém zapadá do všeobecného kontextu konzervatívneho vnímania zo strany vedenia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi: požadované „oddelenie od Moskvy“ sa tu vníma ako upadnutie do schizmy a toto bolo pre túto cirkev niekoľko desaťročí hlavným hororovým príbehom.

A tak v súčasnosti Ukrajinská pravoslávna cirkev stojí pred voľbou, akú jednotu uprednostniť: buď kánonickú jednotu s Moskovským patriarchátom napriek prebiehajúcej vojne, alebo obnovenie jednoty so svetovým pravoslávím na čele s Konštantínopolským ekumenickým patriarchátom. 

Avšak problémom je to, že pre Ukrajinskú pravoslávnu cirkev neexistuje možnosť zmierenia s Konštantínopolom bez zlúčenia so štruktúrami Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny a na túto cestu Ukrajinská pravoslávna cirkev nie je pripravená.

Čo robiť?
Mojím návrhom v tejto komplexnej situácii je vzdať sa myšlienky vybudovať v blízkej budúcnosti jednu pravoslávnu cirkevnú štruktúru na Ukrajine. Existuje viacero náznakov, že patová situácia medzi dvoma pravoslávnymi jurisdikciami na Ukrajine je len čiastočne priamo spojená so súčasnou vojnou. 

Problémy sú oveľa hlbšie než otázka prítomnosti proruských aktivít, ktoré sú nebezpečné v podmienkach vojny.

Napriek mnohým snahám proti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi táto cirkev zostáva relatívne jednotná a nechce sa pripojiť k štátom podporovanej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny. Zároveň odstúpila od administratívnych väzieb s Ruskou pravoslávnou cirkvou a zakusuje procesy porozumenia tomu, čo je v jej identite dôležité a nemenné a čoho sa môže a dokonca má vzdať.

Preto si myslím, že pre dobro ukrajinskej spoločnosti a štátu by bolo rozumné vrátiť sa k mnohosti, ktorú vyjadruje myšlienka synodality, a to namiesto prísnej hierarchie a primátu.

Lepšie bude, ak Ukrajina bude mať dve pravoslávne cirkevné štruktúry, ktoré nakoniec vytvoria mierové formy spolužitia. Je to lepšia perspektíva než násilné cirkevné zjednotenie, ktoré zanechá rany na dlhší čas než súčasná vojna medzi Ruskom a Ukrajinou.

Sergij Bortnyk
Profesor Teologickej akadémie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v Kyjeve a riaditeľ neziskovej nadácie „Akademická iniciatíva“.

Pôvodne publikované na pro-oriente.at. 
Preložil o. Ján Krupa.

zdroj.
https://svetkrestanstva.postoj.sk/154246/preco-sa-vzdat-myslienky-vybudovat-v-blizkom-case-jednu-pravoslavnu-cirkevnu-strukturu-na-ukrajine

foto: Kyjevsko-pečerská lavra, zdroj: Wikipedia, autor: Falin

Aktuality

Zobraziť všetky
20.07.2024

Významná postava kultúrneho života Podkarpatskej Rusi

KAIGL Ladislav (*10. 12. 1885, Praha - †1. 1. 1939, Rakovník), český správny úradník, maliar a pedagóg. Tesne pred prvou svetovou vojnou odišiel za prácou do Ruska, kde učil na gymnáziách. Počas vojny sa prihlásil k československým légiám a s ni…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
17.07.2024

V Užhorode vysvätili nového gréckokatolíckeho biskupa

Po štyroch rokoch a dvoch dňoch bez sídelného biskupa dostala Mukačevská gréckokatolícka eparchia na Ukrajine svojho nového pastiera. Stal sa ním otec Teodor Macapula IVE, člen rehoľného Inštitútu vteleného Slova. Biskupská chirotónia (vysviacka…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2024

Klidný, vyrovnaný, připravený šel před 75 lety generál Heliodor Píka na popravu

Syn Milan Píka strávil s otcem poslední noc před jeho popravou, byl oběšen ráno 21. června 1949. „Není ve mně zloby, studí mne však hořká lítost nad tím, že zmizela spravedlnost, pravda – snad jen dočasně – a šíří se nenávist, mstivost,“ napsal …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2024

Heliodor Píka – celý život ve službě vlasti

V úterý 21. června 1949, právě v den výročí staroměstské popravy sedmadvaceti českých pánů, vyhasl na šibenici postavené v areálu věznice v Plzni na Borech život hrdiny a vlastence generála Heliodora Píky. Muže, jenž se tak stal jednou z prvních o…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Psychologický syndróm obete

V psychológii existuje pojem syndrómu obete – je to stav, pri ktorom človek považuje seba za obeť negatívnych činov iných ľudí alebo okolností. To sa prejavuje nielen v vnímaní sveta, ale aj v správaní. "Obeť" obviňuje z príčin svojich problémov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Rozhovor. Na Spiši bola v uhorských časoch taká chudoba, že Slováci chceli po príchode do USA zabudnúť na domov

Michael Kopanic Jr. sa narodil v americkom Youngstowne v roku 1954. Babka mu však inak ako „malý Michal“ nepovedala. Rozprávala totiž len po slovensky. Kopanic je americký Slovák, potomok tých, ktorým sa na Slovensku hovorievalo „amerikánci“.…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marča: Chlopi to zvoloč. Všytky choťať lem jedno! Ale čom, čom, ne od mene...!?
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať