Pred 100 rokmi zomrela Charlotta Garrigue-Masaryková

Prezident vdovcom. 

Intelektuálka americkeho pôvodu Charlotta Garrigue-Masaryková bola prvou dámou Československa v rokoch 1918-1923. Aj keď sa tejto role nemohla manželka prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka kvôli zdravotným problémom ujať v plnom rozsahu, vryla sa do pamäti všetkých ako kultivovaná a elegantná žena, ktorá výrazne ovplyvnila svojho manžela.

Bojovníčka za práva žien, oddaná manželka a matka piatich detí obetovala podľa historikov manželovej kariére svoje sny a nakoniec aj zdravie. Zomrela pred 100 rokmi, 13. mája 1923, v Lánach vo veku 72 rokov.

Masaryk si svoju ženu veľmi vážil: “Bola to žena veľmi nadaná, ktorej ďakujem za veľmi mnohé. Myslím, že mala lepší mozog ako ja a potom mala od začiatku rovnováhu, ktorú som si ja musel až veľmi ťažko dobývať,” povedal napríklad svojmu životopiscovi Emilovi Ludwigovi.

“Všeličomu som ju naučil, ale ona ma formovala,” dodal. V Čapkových Hovoroch s T. G. M. o nej hovorí podobne: “Zovňajškom bola krásna; mala vynikajúcu hlavu, lepšiu ako ja; charakteristické je, že milovala matematiku. Túžila celý život po presnom poznaní; ale tým v nej netrpel cit. Bola hlboko zbožná.”

Sedemadvadsaťročný Masaryk sa s (o osem mesiacov mladšou) Charlottou Garrigueovou zoznámil 13. júna 1877 v Lipsku v rodinnom penzióne Augusty Goeringovej, kde obaja bývali. On navštevoval tamojšu univerzitu, ona prišla za dcérou pani Goeringovej, s ktorou sa spriatelila, keď v Lipsku študovala hudbu. 

Tomáš bol zaujatý Charlottou od prvého okamihu. V auguste sa zasnúbili a svadba sa neplánovane uskutočnila 15. marca 1878 v New Yorku, kam Tomáš vyrazil potom, čo dostal od Charlottinej rodiny telegram, že bola zrazená povozom - zranenie našťastie nebolo tak vážne, ako sa z prvých správ zdalo.

Zatiaľ čo Tomáš Masaryk pochádzal z najnižších sociálnych vrstiev, jeho manželka sa mohla pýšiť rodokmeňom vedúcim až k francúzskym kráľom. Garriguovci pochádzali z južnej Francúzska, odkiaľ však ako protestanti museli v 17. storočí odísť. Najprv sa usadili v Nemecku a potom v Dánsku. Charlottin otec Rudolph sa narodil v Kodani, vyučil sa kníhkupcom u lipskej firmy Brockhaus a odcestoval za oceán, kde sa mu splnil “americký sen”: založil poisťovňu a zbohatol. S manželkou mali 11 detí, Charlotte bola tretia najstaršia.

Narodila sa 20. novembra 1850 v Brooklyne, vtedy ešte samostatnom meste, ktoré až v roku 1898 pohltil New York. Od detstva bola hlbokomyseľná a vážna, milovala umenie, najmä hudbu, neskôr veľmi propagovala dielo Bedřicha Smetanu. V 17 rokoch odcestovala s otcom do Európy a v Lipsku začala študovať tamnú konzervatórium. Chcela sa stať klaviristkou, ale nadmerným cvičením si ochromila ruku. Vo svojich 20 rokoch sa vrátila domov, neskôr sa ale opäť vybrala do Európy navštíviť svojich priateľov z doby štúdií.

S Tomášom Masarykom ju nečakal ľahký život. Na sociálny štandard, ktorý mala v New Yorku, musela zabudnúť. Vo Viedni, kam sa za ním presťahovala, ju čakal študentský kamrlík o jednej obytnej miestnosti. Viac si súkromný, teda neplatený docent Masaryk, ktorý sa živil prednáškami, nemohol dovoliť. Napriek tomu sa manželom vo Viedni narodila dcéra Alice (1879) a syn Herbert (1880).

Menovanie mimoriadnym profesorom na českej univerzite v Prahe prišlo v roku 1882 ako vyslobodenie. Z ťaživej finančnej situácie však rodinu vytrhlo až v roku 1884 nečakané dedičstvo, ktoré svojmu bývalému profesorovi odkázal jeden z jeho študentov, ktorý sa rozhodol dobrovoľne odísť zo života. V roku 1886 sa im narodil syn Ján, o štyri roky neskôr dcéra Eleonóra, ktorá zomrela vo štyroch mesiacoch, a v roku 1891 posledná dcéra Oľga.

Všeobecne sa uznáva, že Charlotta priviedla Tomáša nielen k americkému kultúre, ale predovšetkým z neho urobila feministu. Masarykovci žili spôsobom, ktorý mnohí obdivovali, a iní považovali za výstredný. Profesor sa staral aj o malé deti - vec v jeho dobe nevídaná. A jeho žena viedla svojho druhu študentský salón, do ktorého mohli Masarykovci žiaci prísť a pri čaji a jednoduchom občerstvení debatovať s hostiteľom i hostiteľkou. Charlotta, ktorá kvôli predčasným šedinám vyzerala na svoj vek staršie, sa obliekala veľmi jednoducho: väčšinou si vystačila s bielou halenkou a čiernou sukňou.

Politicky i verejne činný TGM sa dostával do početných publicistických i iných stretov. V roku 1886 s niekoľkými kolegami rozpútal boje o Rukopisy královodvorské a zelenohorské, literárne falzá, ktoré mali dokazovať prastarý pôvod českej literatúry, keď sa stal terčom nenávistných výpadov. Podobnú situáciu zažíval v tzv. hilsneriáde o 13 rokov neskôr.

Vtedy bol Žid Hilsner odsúdený za údajnú rituálnu vraždu kresťanskej dievky, ku ktorej došlo v Polnej na Vysočine. Masaryk bojoval najmä proti predsudku, že obeť bola podrezaná úmyselne, pretože niektorí Židia túžia po krvi mladých kresťanských dievok. Neskôr revízia procesu dala za pravdu Masarykovi, ten bol však vystavený všemožným útokom verejnosti i vlastných študentov.

Masaryk dokonca uvažoval o odchode do Viedne alebo USA, no Charlotta ho presvedčila, že jeho miesto je vo vlasti a že má v úsilí o povznesenie českej spoločnosti a boji proti predsudkom pokračovať. Sama sa naučila česky a naštudovala dejiny aj literatúru českých krajín.

Hoci bola unitárka, vstúpila už na prelome 70. a 80. rokov s manželom do reformovanej cirkvi. Zatiaľ čo Masaryk ostal protestantom až do smrti, Charlotta v roku 1903 z tejto cirkvi vystúpila, pretože sa s ňou neshodovala v náboženských otázkach. No potreba patriť do nejakého širšieho spoločenstva v nej zostala.

Na Vianoce 1904 vstúpila do sociálnej demokracie a angažovala sa aj v jej spolkoch: v Spolku žien a dievčat pri domácej výrobe a práci zamestnaných a v Českom ženskom výrobnom spolku. Členkou strany zostala až do smrti, takže správa o jej skone v sociálne demokratickom tlači vyšla s titulkom "Súdružka Charlie G. Masaryková, manželka prezidenta republiky - mŕtva".

Najhoršie obdobie života pre Charlottu nastalo na konci roku 1914, keď jej muž zostal spolu s najmladšou dcérou Olgou v zahraničí s úmyslom začať odboj proti habsburskej monarchii. V roku 1915 zomrel syn Herbert, nadaný maliar, ktorý sa v Borovej nakazil od utečencov z Haliče tyfom. Potom, čo Masaryk začal vo Švajčiarsku akciu proti Rakúsku, bol doma vyhlásený za velezrádcu.

Jeho byt prehľadala polícia, ktorá 28. októbra zatkla dcéru Alicu. Väznená bola vo Viedni osem mesiacov. Matka bola medzitým nútená dochádzať na výsluchy. Univerzita jej prestala vyplácať manželov plat a najhoršej biede unikla len vďaka solidarite priateľov. "Pevná, verná, nekompromisná, prežívala všetko v tichu a nikdy som ju nepočula nariekať, " spomínala si neskôr na krušné roky Alica. 

Vojnové útrapy však veľmi zhoršili jej zdravotný stav. Už pred vojnou trpela psychickými problémami, vrátane depresie. K tomu sa pridala arterioskleróza a hypertrofia ľavej komory srdca. V roku 1918 sa zrútila, lekári ju uznaním za duševne chorú zbavili jej právnej spôsobilosti a umiestnili ju do sanatória vo Veleslavíne. Tam ju tiež po svojom triumfálnom návrate do Prahy v decembri 1918 našiel jej manžel.

Potom žila viac-menej v ústraní - od roku 1921 na zámku v Lánoch, ktorý sa stal pre Masarykovcov skutočným domovom. Tu ju 1. mája 1923 postihol záchvat mŕtvice a zomrela v kruhu svojich najbližších 13. mája.

V obci Hutisko-Solanec na Vsetínsku je už od roku 1926 pomník s bustou Charlotty Garrigeovej-Masarykovej s dvojjazyčným nápisom: "Žene trpiacej a všetkým jej sestrám - To the Suffering Woman and all her Sisters."

Autor: ČTK, Alan Hejma

Zdroj: 
https://www.idnes.cz/technet/pred-100-lety/pred-100-lety-zemrela-charlotte-masarykova.A230512_170811_pred-100-lety_vov

foto: Prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk a jeho manželka Charlotta Garrigue-Masaryková na všesokolskom slete
zdroj: ČTK