Pred 110 rokmi sa narodil Štefan Bunganič
BUNGANIČ Štefan (*25.06.1914, Prešov - 24.08.2004, Humenné) pedagóg, aktivista
ŠTEFAN PETROVIČ BUNGANIČ
Stefan Petrovič Bunganič navždy zostal v mojej živej pamäti ako štíhly, dobre naladený mladý muž v elegantnom obleku, introvertný typ intelektuála s jemnými črtami a priamym prenikavým pohľadom, pred ktorým sa nedalo klamať. Bol nekonečne láskavý k svojim žiakom, ale zároveň prísny k sebe a ostatným. Niekedy sa stával nekompromisným, neustupčivým a tvrdým pri riešení problémov vo vtedajších ťažkých podmienkach povojnového života. A problémov bolo veľa, najmä s presunom gymnázia z Medzilaboriec do Humenného, ako aj počas osemročného fungovania gymnázia v Humennom.
Narodil sa 25. júna 1914 v Prešove. V roku 1920 sa rodina Bunganičová presťahovala do Zbudskej Belej v okrese Medzilaborce. Tu Štefan Petrovič absolvoval základnú školu, na ktorej vyučoval slávny učiteľ - hudobník Alexej Suchý. Odtiaľ bol nadaný žiak poslaný študovať na ruské gymnázium do Mukačeva, ktoré v roku 1934 ukončil maturitnou skúškou. Duch tohto gymnázia nemohol neovplyvňovať formovanie osobnosti a svetonázoru mladého gymnazistu. Po skončení gymnázia odišiel študovať na Karlovu univerzitu do Prahy, kde v roku 1938 promoval na Prírodovedeckej fakulte v odbore chémia a matematika.
Štefan Petrovič pôsobil v rokoch 1939-1944 v Bratislave. Tu sa stretol so svojou budúcou manželkou Irinou Stomjakovou. Od januára 1945 bývali v Zbudskej Bielej. Štefan Petrovič spolu s bratom Petrom a Vasiľom Petrovičom Lattom venovali svoje sily organizačnej práci v Medzilaborciach pri príprave založenia gymnázia v meste, postihnutom skončenou vojnou. 24. február 1945 bol oficiálnym dňom založenia školy, schváleným Okresným národným výborom v Medzilaborciach. Vyučovanie sa začalo v marci. V budove bývalého notárskeho úradu, ktorá zázrakom "prežila", vyučoval Štefan Petrovič matematiku a prírodné vedy.
Keď z učiteľského zboru vypadol Peter Bunganič, 15. júla 1945 bol Štefan Petrovič vymenovaný dočasným riaditeľom školy. Na jeho pleciach ležalo veľa starostí. Bolo potrebné nájsť kvalifikovaných pedagógov a poskytnúť im a ich žiakom na tú dobu viac-menej pohodlné bývanie a skromné stravovanie, zariadiť bývalú židovskú školu v Humennom základným zariadením a zorganizovať výchovno-vzdelávací proces a napokon presun tried do „kaštieľa“ - bývalého grófskeho majetku.
Koncom januára 1949 Štefan Petrovič zverejnil v liste adresovanom popredným predstaviteľom krajiny svoj projekt „Národnostná otázka Ukrajincov (Karpatorusov) v Československu," v ktorom okrem iného rozvíja myšlienku tzv. karpatského národa a autonómie pre neho. Podľa jeho názoru miestne obyvateľstvo na základe historických a ekonomických skúseností môže vytvoriť oddelenú vetvu východoslovanského národa s označením "karpatoruský národ".
Realizácia tejto myšlienky sa ukázala ako ilúzia. V roku 1953, po likvidácii Štátneho ruského gymnázia v Humennom, bol Štefan Petrovič až do roku 1960 riaditeľom Jedenásťročnej strednej školy s vyučovacím jazykom ukrajinským v Medzilaborciach. Potom začal učiť na ZDŠ v Radvani nad Laborcom, kde býval. Počas politického odmäku „Pražskej jari“ v roku 1968, Štefan Petrovič zorganizoval prípravný výbor na zvolanie Rusínskeho národného snemu, ktorý by zastupoval rusínsky ľud pri rokovaniach s reformným krídlo komunistickej strany.
Po odchode do dôchodku v roku 1976 sa Štefan Petrovič venoval včelárstvu a zostavoval „Základy rusínskeho jazyka“. Po nežnej revolúcii v roku 1989 inicioval vznik Rusínskej obrody v Medzilaborciach. Od roku 1997 bol dlhodobo chorý. Zomrel 24.augusta 2004. Štefan Petrovič Bunganič je pochovaný na cintoríne v Zbudskej Bielej.
doc. PhDr. Eliáš Galajda, CSc.
foto a text:
zdroj: Zbornik Pamätnica k 65. výročiu založenia Štátneho ruského gymnázia v Humennom (2010)
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Tak ku mi, čy ku vam...?!
-Aj jak znate, že ja sohlasna/suhlašu...!
-No tak, nalijme soj čistoho vyna, čoho/čomu 40-ročna žena pryšla na vystavu karburatoriv....

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať