Pred 110 rokmi sa narodil Štefan Bunganič

25.06.2024


BUNGANIČ Štefan (*25.06.1914, Prešov - 24.08.2004, Humenné) pedagóg, aktivista

ŠTEFAN PETROVIČ BUNGANIČ
Stefan Petrovič Bunganič navždy zostal v mojej živej pamäti ako štíhly, dobre naladený mladý muž v elegantnom obleku, introvertný typ intelektuála s jemnými črtami a priamym prenikavým pohľadom, pred ktorým sa nedalo klamať. Bol nekonečne láskavý k svojim žiakom, ale zároveň prísny k sebe a ostatným. Niekedy sa stával nekompromisným, neustupčivým a tvrdým pri riešení problémov vo vtedajších ťažkých podmienkach povojnového života. A problémov bolo veľa, najmä s presunom gymnázia z Medzilaboriec ​​do Humenného, ako aj počas osemročného fungovania gymnázia v Humennom. 

Narodil sa 25. júna 1914 v Prešove. V roku 1920 sa rodina Bunganičová presťahovala do Zbudskej Belej v okrese Medzilaborce. Tu Štefan Petrovič absolvoval základnú školu, na ktorej vyučoval slávny učiteľ - hudobník Alexej Suchý. Odtiaľ bol nadaný žiak poslaný študovať na ruské gymnázium do Mukačeva, ktoré v roku 1934 ukončil maturitnou skúškou. Duch tohto gymnázia nemohol neovplyvňovať formovanie osobnosti a svetonázoru mladého gymnazistu. Po skončení gymnázia odišiel študovať na Karlovu univerzitu do Prahy, kde v roku 1938 promoval na Prírodovedeckej fakulte v odbore chémia a matematika. 

Štefan Petrovič pôsobil v rokoch 1939-1944 v Bratislave. Tu sa stretol so svojou budúcou manželkou Irinou Stomjakovou. Od januára 1945 bývali v Zbudskej Bielej. Štefan Petrovič spolu s bratom Petrom a Vasiľom Petrovičom Lattom venovali svoje sily organizačnej práci v Medzilaborciach pri príprave založenia gymnázia v meste, postihnutom skončenou vojnou. 24. február 1945 bol oficiálnym dňom založenia školy, schváleným Okresným národným výborom v Medzilaborciach. Vyučovanie sa začalo v marci. V budove bývalého notárskeho úradu, ktorá zázrakom "prežila", vyučoval Štefan Petrovič matematiku a prírodné vedy. 

Keď z učiteľského zboru vypadol Peter Bunganič, 15. júla 1945 bol Štefan Petrovič vymenovaný dočasným riaditeľom školy. Na jeho pleciach ležalo veľa starostí. Bolo potrebné nájsť kvalifikovaných pedagógov a poskytnúť im a ich žiakom na tú dobu viac-menej pohodlné bývanie a skromné ​​stravovanie, zariadiť bývalú židovskú školu v Humennom základným zariadením a zorganizovať výchovno-vzdelávací proces a napokon presun tried do „kaštieľa“ - bývalého grófskeho majetku. 

Koncom januára 1949 Štefan Petrovič zverejnil v liste adresovanom popredným predstaviteľom krajiny svoj projekt „Národnostná otázka Ukrajincov (Karpatorusov) v Československu," v ktorom okrem iného rozvíja myšlienku tzv. karpatského národa a autonómie pre neho. Podľa jeho názoru miestne obyvateľstvo na základe historických a ekonomických skúseností môže vytvoriť oddelenú vetvu východoslovanského národa s označením "karpatoruský národ". 

Realizácia tejto myšlienky sa ukázala ako ilúzia. V roku 1953, po likvidácii Štátneho ruského gymnázia v Humennom, bol Štefan Petrovič až do roku 1960 riaditeľom Jedenásťročnej strednej školy s vyučovacím jazykom ukrajinským v Medzilaborciach. Potom začal učiť na ZDŠ v Radvani nad Laborcom, kde býval. Počas politického odmäku „Pražskej jari“ v roku 1968, Štefan Petrovič zorganizoval prípravný výbor na zvolanie Rusínskeho národného snemu, ktorý by zastupoval rusínsky ľud pri rokovaniach s reformným krídlo komunistickej strany. 

Po odchode do dôchodku v roku 1976 sa Štefan Petrovič venoval včelárstvu a zostavoval „Základy rusínskeho jazyka“. Po nežnej revolúcii v roku 1989 inicioval vznik Rusínskej obrody v Medzilaborciach. Od roku 1997 bol dlhodobo chorý. Zomrel 24.augusta 2004. Štefan Petrovič Bunganič je pochovaný na cintoríne v Zbudskej Bielej.

doc. PhDr. Eliáš Galajda, CSc.

foto a text: 
zdroj: Zbornik Pamätnica k 65. výročiu založenia Štátneho ruského gymnázia v Humennom (2010)




 

Aktuality

Zobraziť všetky
25.07.2025

SÚDNE PROCESY S LÍDRAMI POLITICKÝCH STRÁN A. BRÓDYM, Š. FENCIKOM A ICH SPOLUPRACOVNÍKMI

Ešte pred zjednotením a vytvorením Zakarpatskej oblasti v rámci Ukrajinskej SSR v rokoch 1944–1945 pôsobil v kraji špeciálny súd a poverenec pre bezpečnosť Národnej rady Zakarpatskej Ukrajiny. Vo svojej činnosti sa riadili dekrétom č. 22 z 18. d…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.07.2025

Příběh Ivana Mohority. Nebojovali jsme za připojení k SSSR, ale za Československo

Zradili jste nás!  autor: Mikuláš Kroupa Československo nás zradilo, tvrdí Rusíni neboli obyvatelé Podkarpatské Rusi, která byla za první republiky součástí země. „Za připojení Podkarpatska k SSSR jsme nebojovali! Bojovali jsme za svobod…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.07.2025

FENCIK Štěpán (*1892 †1946)

FENCIK Štěpán (* 13.10.1892 Veliké Lučky, dnes Ukrajina, †30.3.1946 užhorodská věznice, Ukrajina), řeckokatolický kněz, publicista, rusínský politik, autonomista. Vnuk E. Fencika. Studoval na gymnáziích v Užhorodě a Berehovu. Filozofii a teologii …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.07.2025

BRÓDY Andrej (*1895 †1945)

BRÓDY (Brodij) Andrej (* 2. 7. 1895 Kivjažd; dnes Zakarpatská oblast, Ukrajina, † 11. 7. 1946 popraven ve věznici v Užhorodě, Ukrajina), rusínský politik maďarské orientace. Absolvoval učitelský ústav v Užhorodě, studia práv v Budapešti však nedok…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.07.2025

HARAJDA Ivan (*1905 †1944)

HARAJDA Ivan (*29. 1. 1905, Zaričovo, dnes Ukrajina; †13.12.1944, dnes Užhorod, věznice SMERŠe), maďarsko‑polský lingvista rusínského původu, překladatel, redaktor a vydavatel. V roce 1919 jeho rodiče, oba středoškolští učitelé, odmítli složit …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.07.2025

Rozhovor. Keby tu mal Erik Kaliňák dom...

...nepovedal by, že Rusi budú spoľahlivý sused, hovorí starosta Uliča Andrej Bán Ulič je obec vzdialená od Bratislavy 527 kilometrov. Nachádza sa na hranici s Ukrajinou, neďaleko je aj Poľsko. Ján Holinka (nezávislý) je starosta štvrtej …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ sja zviduje kamarata:
-Ty, jes sja de včera na muzyki propav...?
-Hledav jem soj paru...!
-Našov jes?
-Hej, Natašu i Tamaru...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať