Pred 75 rokmi u nás prijali hanebný Židovský kódex, pozrite si, čo obsahoval
Židovský kódex prijatý slovenskou vládou 9. septembra 1941 nezavádzal len povinné označenie Židov žltou hviezdou. Nariaďoval aj desiatky ďalších diskriminačných a ponižujúcich opatrení a zobral im veľkú časť ľudských a občianskych práv.
Nariadenie 181/1941 vlády vedenej Vojtechom Tukom, ktoré schválili s vedomím a podporou prezidenta Jozefa Tisa, patrí k najhanebnejším právnym predpisom, ktoré na našom území vznikli. Pozrite si najzávažnejšie časti nariadenia, ktoré má dohromady 270 paragrafov. Pri ich porušení hrozili vysoké peňažné tresty alebo dlhoročné väzenie.
198/1941 Sl.z.
Nariadenie zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov.
Vláda Slovenskej republiky podľa § 1 zákona č. 210/1940 Sl.z. nariaďuje:
§ 8.
(1) Židia sú povinní nosiť židovské označenie. Podrobnosti o tvare označenia a o spôsobe jeho nosenia, ako aj všeobecné výnimky po dohode s rezortne príslušným ministrom určí minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách.
(2) Iné označenia v súvislosti s menom (priezviskom) alebo firmou Žida (židovského sdruženia) môže určiť rezortne príslušný minister.
(3) Kto nenosí, poťažne nepoužíva označenia podľa ods. 1 alebo 2 potresce sa za priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od Ks 100 do Ks 10.000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.
§ 9.
(1) Zakazuje sa uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom) [§ 2].
(2) Kto vedome uzavrie manželstvo proti zákazu v ods. 1, potresce sa pre prečin väzením do 3 rokov a stratou úradu a práva volebného.
§ 12.
(1) Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do orgánov verejnoprávnych korporácií.
(2) Žid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií a ustanovizní vôbec.
(3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj o židovských miešancoch (§ 2) a o nežidovských manželoch Židov, avšak len nakoľko ide o pasívne volebné právo.
§ 15.
(1) Žid nesmie byť zamestnaný v službách štátu, taktiež v službách verejnoprávnych korporácií a verejných ustanovizní vôbec, počítajúc do toho aj nositeľov verejnoprávneho poistenia, a to ani ich alebo nimi spravovaných alebo dotovaných ústavov, podnikov, fondov a zariadení, vyjmúc židovských kultúrnych, kultových a sociálne-zdravotných ustanovizní ako aj Ústredne Židov.
(2) Ustanovenia ods. 1 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a).
Dôstojníkom a poddôstojníkom brannej moci alebo žandárstva nemôže byť ani židovský miešanec uvedený v § 2, písm. b).
(3) Ustanovenie ods. 1 platí aj o nežidovských manželoch Židov.
§ 16.
(1) Žid nemôže byť:
a) verejným notárom (verejnonotárskym osnovníkom),
b) advokátom (advokátskym osnovníkom),
c) civilným inžinierom.
§ 18.
(1) Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax.
§ 20.
(1) Žid nemôže vykonávať lekárnickú prax.
§ 22.
(1) Židia vo veku od 16 do 60 rokov, ak nekonajú práce podľa § 38 branného zákona, sú povinní konať práce, ktoré im prikáže Ministerstvo vnútra.
§ 25.
Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov osobnú prehliadku, a to aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu.
§ 26.
(1) Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov a u židovských sdružení domovú prehliadku, a to aj bez písomného rozkazu úradu alebo súdu. Inak platia ustanovenia dielu II. zákona č. 293/1920 Sb.z. a n.
§ 27.
(1) Žid (židovské sdruženie) ako odosielateľ akejkoľvek poštovej zásielky (listy, balíky a pod.) vo vnútrozemskom styku je povinný uviesť na nej svoju presnú adresu a ľahko zbadateľné označenie (židovskú hviezdu).
§ 28.
(1) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra Židom uložiť povinnosť vysťahovať sa z určitej obce (mesta), pritom môže uložiť súčasne povinnosť nasťahovať sa do určitej obce (mesta).
§ 33.
Židia nesmú usporiadať verejné shromaždenia alebo sprievody a nesmú sa zúčastniť na iných verejných shromaždeniach.
§ 34.
(1) Žid nesmie byť vydavateľom, redaktorom (zodpovedným redaktorom) ani prispievateľom nijakého časopisu okrem prípadného časopisu vydávaného Ústredňou Židov.
(2) Židia (židovské sdruženia) nesmú mať nijaký ani periodický ani neperiodický časopis. Časopis slúžiaci ich záujmom nesmie vydávať ani nik iný.
§ 35.
(1) Na území Slovenskej republiky nemožno vydať tlačou ani inak rozmnožiť, poťažne dať do obehu (predvádzať) duchovný (vedecký, literárny, hudobný, výtvarný a pod.) produkt Žida, a to ani pod cudzím (krycím) menom. Týmto sa nevylučuje použitie uvedených produktov na vedecké ciele.
§ 36.
(1) Príslušníci izraelitského (židovského) vyznania a židovské náboženské obce môžu svoje kultové úkony vykonávať len v budovách, z vonkajšieho vzhľadu ktorých nie je zjavné, že ide o budovy, určené pre náboženské úkony.
(2) Židovské synagogy a modlitebne musia byť upravené podľa ods. 1 do 1. júla 1942;
inak prejdú uvedeným dňom na základe rozhodnutia okresného (mestského notárskeho) úradu do vlastníctva štátu. Podrobnosti o úprave vydá minister vnútra.
§ 38.
(1) Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených.
(2) Židia, či už ako jednotlivci, náboženské obce alebo korporácie a ustanovizne, nemôžu si zriadiť nijakú školu alebo učebný ústav - okrem škôl ľudových - a vzdelanie, ktoré podávajú tieto školy alebo učebné ústavy, nemôžu nadobúdať ani súkromným vyučovaním.
(3) Vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno nostrifikovať.
§ 39.
(1) Židia v školopovinnom veku – okrem tých, ktorí sú príslušníkmi štátom uznaných kresťanských cirkví – môžu svoju školskú povinnosť plniť iba v osobitných ľudových školách alebo triedach, ktoré k tomuto cieľu určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.
§ 41.
(1) V židovských domácnostiach nemožno zamestnávať pomocnice v domácnosti – Nežidovky
2) Za židovskú sa považuje domácnosť, v ktorej väčšina členov sú Židia.
§ 43.
(1) Zamestnávať Žida v hocakom služobnom, pracovnom alebo učebnom pomere možno len po udelení povolenia (ods. 3).
§ 49.
(1) Advokát môže zastupovať Žida len v prípadoch, v ktorých je zastúpenie advokátom podľa právnych predpisov povinné, alebo v prípadoch, kde pokračujúci úrad alebo súd uzná to za potrebné a to uloží. Inak v pokračovaní pred úradmi, súdmi a orgánmi verejnoprávnych korporácií a ustanovizní môže byť zmocnencom Žida len Žid.
§ 51.
Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie držať alebo nosiť zbrane.
§ 52.
Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie loviť ryby.
§ 53.
Žid nemôže riadiť slovenské motorové vozidlo (§§ 1 a 12 zák. č. 81/1935 Sb.z. a n.), ani obdržať povolenie na jeho riadenie.
§ 54.
(1) Spôsob cestovania Židov na štátnych železniciach, ako aj iných verejných hromadných dopravných prostriedkoch upraví minister dopravy a verejných prác vyhláškou v Úradných novinách.
§ 55.
(1) Židom a židovským sdruženiam, ako aj členovi takej domácnosti, v ktorej je aspoň jeden Žid, nemožno udeliť koncesiu na držbu rádioprijímača alebo na držbu rádiovysielača.
§ 56.
(1) Cestovné pasy, preukazy na spôsob cestovných pasov a dočasné cestovné pasy možno vydať Židom len so svolením Ministerstva vnútra (Ústredne štátnej bezpečnosti), a to s platnosťou najviac na 1 rok.
§ 57.
Židia a židovské sdruženia nemôžu nadobúdať vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam, okrem prípadu dedenia. § 58. Židia a židovské sdruženia nemôžu preberať ako aj znovuzriaďovať priemyselné, obchodné alebo živnostenské podniky, získavať účasť na takýchto nových podnikoch a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenie.
§ 62.
(1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní ukladať peňažné hotovosti nad výšku, uvedenú v § 63 na vkladné knižky, znejúce na vlastné meno, u peňažného ústavu, oprávneného prijímať vklady na knižky.
§ 63.
(1) Osoby uvedené v § 62, ods. 1, nesmú mať u seba väčšiu sumu, než ktorá: a) zodpovedá ich životnej miere a životnej miere ich rodiny, najviac však Ks 1000 na jednu osobu,
§ 73.
(1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia môžu z vkladov na vkladných knižkách alebo na bežných, žírových, šekových alebo iných účtoch – bez ohľadu na to, či znejú na meno, heslo a pod., – počítajúc do toho aj viazané účty podľa §§ 64 až 67, vedených u toho istého alebo u rozličných peňažných ústavov, počítajúc v to aj Poštovú sporiteľňu, vybrať na vydržovanie seba a svojich rodinných príslušníkov týždenne úhrnom najviac Ks 500, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
§ 78.
(1) Židia nesmú mať v držbe obrazy, sochy, busty význačných národných a štátnych dejateľov. Taktiež nesmú mať štátne znaky, vlajky a zástavy. (2) Židom sa zakazuje držba fotografických prístrojov, ďalekohľadov, taktiež sa im zakazuje držba gramofónových platní s národnými piesňami (melódiami).
§ 79.
(1) Prenajímateľ bytu je oprávnený vypovedať prenájomnú smluvu židovským osobám a židovským sdruženiam s dvojtýždňovou výpovednou lehotou. Výpoveď sa môže dať kedykoľvek.
§ 84.
(1) Verejné funkcie Židov a židovských miešancov (§ 12) zaniknú najneskôr 2 mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
§ 87.
(1) Židia vylúčení podľa § 15 zo štátnych alebo iných verejných služieb musia z nich byť prepustení
§ 94.
Výslužné požívateľov štátnych odpočivných platov Židov sa snižuje o 30%. Týmto snížením nesmie klesnúť výslužné pod Ks 6600.- ročne.
§ 95.
(1) Vdovská a sirotská penzia poberaná požívateľmi-Židmi sa snižuje o 30%. Týmto snížením nesmie klesnúť vdovská penzia pod Ks 6000.-, sirotská penzia pod Ks 3000.- ročne.
(2) Príspevky na výchovu sa vymerajú zo sníženej vdovskej penzie.
§ 101.
(1) Oprávnenia Židov-lekárov a zverolekárov k výkonu lekárskej, poťažne zverolekárskej praxe zaniknú najneskôr do 3 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. (2) Ustanovenia ods. 1 platia aj o civilných inžinieroch.
§ 102.
(1) Práva alebo koncesie na verejnú lekáreň s právom reálnym, radikovaným alebo osobným, ktorých majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom) je Žid, sa odnímajú dňom, kedy príslušnú lekáreň prevezme Ministerstvom vnútra ustanovený vládny komisár. Ustanovenie vládneho komisára sa uverejní v Úradných novinách.
§ 110.
(1) Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní vykázať všetok svoj majetok v tuzemsku a v cudzine, ako aj jeho hodnotu podľa stavu k začiatku dňa, kedy toto nariadenie nadobudne účinnosť.
§ 191.
(1) Nehnuteľný majetok Židov a židovských sdružení stáva sa dňom, ktorý určí vláda vyhláškou v Slovenskom zákonníku vlastníctvom slovenského štátu (Ústredný hospodársky úrad).
§ 222.
Do židovského podniku môže Ústredný hospodársky úrad menovať kedykoľvek dôverníka alebo dočasného správcu.
Dr. Tuka v.r.
Sivák v.r.
Mach v.r.
Dr. Pružinský v.r.
Dr. Fritz v.r.
Dr. Medrický v.r.
Stano v.r.
Čatloš v.r.
autor: Miro Kern
MIRO.KERN@DENNIKN.SK
Zdroj:
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska:
- Otvorte obchodŷ z oblečiňom - rozmerŷ sja pomiňaly...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať