Primátor mesta Svidník Ján Holodňák hodnotí tohtoročný festival pozitívne

27.06.2012

 
Vladimíra Keselicová, účastník festivalu, folkloristka:
"Podľa môjho názoru, najideálnejšie by bolo, keby bolo hlavným organizátorom nášho Festivalu mesto Svidník, nie ZRUS."

Pozitívne hodnotí 58. ročník Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov primátor mesta Svidník Ján Holodňák. Mesto Svidník bolo jedným zo spoluorganizátorov svidníckeho festivalu. „Úlohy a povinnosti, ktoré malo mesto, sme splnili na 99 percent. Mesto Svidník urobilo maximum, aby bol festival úspešný,“ zhodnotil primátor mesta Svidník Ján Holodňák. Podľa neho tento rok bol „veľmi pekný festival, kde bola ukázaná kultúra Rusínov aj Ukrajincov.“
 
Prvý muž mesta kladne hodnotil celý rád sprievodných podujatí od maľovania na chodník, koncert cirkevných zborov, piatkovú večernú diskotéku, sprievod mestom, ale aj samotný sobotňajší a nedeľňajší program. Vyzdvihol program v skanzene. „Náš skanzen je nádherný a ten program, ktorý tam prebiehal jednoznačne patrí do skanzenu. Možno pre niektorých je sklamaním, že je tam málo ľudí, ale je to beh na dlhú trať, aby sme tam z roka na rok dostali viac ľudí. Ale jednoducho ten folklór do skanzenu patrí. A keď ho tam budeme robiť pravidelne, tí ľudia nám do skanzenu prídu.“Sobotňajší večerný program bol podľa primátora Svidníka vydarený. „Stále musí byť trhák, ktorý na večerné predstavenie ľudí pritiahne. Pred rokom to boli Kandráčovci a bola požiadavka, aby boli aj tento rok. Vo Svidníku však už tento rok vystupovali. Myslím si, že skupina Rusín Čendeš Orchestra bola veľmi dobrá. Na druhý rok však musíme ustrážiť čas, pretože spomínaná skupina vystupovala dosť neskoro. Hlavný trhák programu by mal byť okolo tej jedenástej a myslím si, že tí ľudia, ktorí odišli skôr pred ladením a keby vedeli, aká je tá skupina Rusín Čendeš Orchestra, určite by zostali a dobre by sa zabavili,“ dodal primátor Ján Holodňák. 
 
Podľa primátora takisto v nedeľu boli veľmi dobré súbory ako PUĽS či naša Makovica. „Treba si však uvedomiť, že to nie je komerčný festival, ale je to festival národnostných menšín a na takom festivale musia dostať priestor aj telesá profesionálne aj amatérske, ktoré sa v priebehu roka pripravujú a tešia. Pre nich je to vyvrcholením sezóny. Boli tu aj zahraničné súbory, ktoré takisto dobre zapadli. My musíme ukázať našu kultúru. Ak by tu prišla, napríklad Lucie Bíla, to už nie je naša kultúra, tá patrí na Dni mesta.“
 
Diskusiu aj podľa svidníckeho primátora vyvoláva a bude vyvolávať vyberanie vstupného na moste. „Každý má právo na svoj názor. Za tri eurá sme ponúkli návštevníkovi veľa kultúry. Vo vstupnom má návštevník okrem kultúry, napríklad, aj vstup do skanzenu. V minulosti sa stavalo, že keď sme vyberali vstupné na bráne, amfiteáter zíval prázdnotou. Chcem dodať, že mesto Svidník zo vstupného nemá ani korunu. Vstupné vyberá ZRUSR. Zo vstupného potom platia všetky súbory, ubytovanie, stravu, možno nejaké menšie honoráre, takže všetky tie peniaze, ktoré sa vyberú idú na kultúru,“ doplnil primátor mesta, ktorému je niekedy ľúto, že „celá debata o festivale sa točí okolo vstupného, či sa vyberá tu alebo tu. Možno by sme viac mali oceniť naše súbory, Makovicu a Makovičku a ďalších ľudí, ktorí robia okolo folklóru. Takto je to správne a takto by sme to mali robiť, najmä keď sa hrdíme, že sme Rusíni alebo Ukrajinci. Je našou morálnou povinnosťou tieto súbory aspoň raz v roku podporiť týmto spôsobom.“
 
Dodajme, že mesto Svidník nemá na svidnícky festival v rozpočte vyčlenenú konkrétnu položku. Festival organizuje a financuje ZRUSR, ktorý každoročne žiada príspevok od štátu z položky Kultúra národnostných menšín. Mesto Svidník je iba spoluorganizátorom a spolupodieľa sa na príprave festivalu iba z časti. 
 
Tohtoročné Slávnosti očami divákov
58. ročník Slávností kultúry Rusínov-Ukrajincov máme za sebou. Čo bolo na tomto ročníku svidníckeho festivalu pozitívum a čo negatívum? Čo hovoríte na vyberanie vstupného na moste? Čo hovoríte na samotný program? Aké zmeny by mali organizátori urobiť?

Renáta Šoltésová, návštevníčka festivalu
„Mne sa celý festival páčil, tešila som sa na neho, pretože som štyri roky nebola. Program bol super, všetko bolo super, stánky, občerstvenie, kolotoče, počasie... Iba možno to, že to vstupné sa vyberalo už na moste, čo mohlo byť až pred bránou na program, pretože nie všetci chceli ísť na program a veľa ľudí, napríklad s detičkami chceli ísť len na kolotoče alebo niekto len pod stánky. Ale mne to nevadilo. Ja som spokojná a ďakujem organizátorom za pekné festivalové zážitky.“
 
Dušan Friga, účastník festivalu
„Nech mi to organizátori nemajú za zlé, ale nášmu festivalu chýba iskra či už v podobe kvalitných sponzorov ako aj účinkujúcich. Veľmi cítim diktát Prešova. Festival nesmie byť komerčnou záležitosťou, pri ktorom chce každý zarobiť. Je smutné, že sa vyberalo vstupné na moste a nebol umožnený voľný vstup pod stánky a ku kolotočom. To veľa ľudí odradilo. Program? Ak vidím to isté v sobotu a nedeľu, tak ten program je o ničom. Pokiaľ nejaký súbor nedokáže ponúknuť odlišný program na jeden aj druhý deň, nemá čo na festivale robiť. Sobotný večerný program? Ešteže pobavil Rusín Čendeš Orchestra, ktorého ako som sa dozvedel, splašili na poslednú chvíľu, tak by festival úplne vyhorel. Festivalu chýbajú sólo umelci typu Kandráčovci, Janko Ambróz, Pasternoci, Zamiškovci, pritiahnuť skupinu Perun-Bulharsko, sestry Maria i Magdaléna Filatové rovnako z Bulharska. Hľadisko by isto nebolo prázdne. Prečo organizátori nedajú priestor amatérskym kapelám, vrátané rómskych? Neklamem, ak poviem, že časom sa mi viac páčilo vyhrávanie rómskej kapely čo hrala pod stánkami ako to, čo sa dialo na javisku.“
 
Martin Friga, účastník festivalu
„Chcem sa „poďakovať“ organizátorom tohtoročných Slávností za super prekvapenie na moste pri vstupe na amfiteáter. Tá cena za vstup na niečo, o čo človek nemá záujem, ma úplne odrovnala. Ctím si históriu svojich predkov, ale určite 90% mladých rodín tam šlo kvôli kolotočom a sladkostiam, z ktorých ich ratolesti majú veľkú radosť. Ľutujem aj podnikateľov, ktorí zaplatili za prenájom priestorov nekresťanské peniaze a mnoho ľudí odradilo to, že sa vstupné vyberalo na moste. Preto sa otočili a išli preč. Rozmysleli si či zaplatiť za dvojčlennú rodinu 10€ na program, o ktorí nemajú záujem a ešte nič nekúpili, je trosku silne kafé. Ešte raz ďakujem!“
 
Vladimíra Keselicová, účastník festivalu, folkloristka
„V prvom rade si treba uvedomiť, že svidnícky festival je rovnako ako festival vo Východnej či Terchovej, jeden z najstarších festivalov na Slovensku, ktorý má svoju tradíciu a históriu. Nedá mi, z hľadiska občana a jednak z hľadiska účinkujúceho, nevyjadriť sa. Vyberanie vstupného na moste je úplne na mieste, netreba si mýliť Festival kultúry Rusínov a Ukrajincov s nejakým jarmokom, či s ľudovou zábavou spojenou s požívaním alkoholických nápojov pod stánkami a vozením sa na kolotočoch...to je iba sprievodný jav festivalu. Netvrdím, že to vstupné, čo sa týka detí, nemohlo byť nejako obmedzené, napr. do 140 cm zdarma, ale napríklad v takej Terchovej si deti a ZŤP s preukazom zaplatia dokonca 3 eurá vstupné. Dospelí na dva dni 12 eur, permanentka 15 eur. Vo Svidníku to máme o polovicu lacnejšie a aj tak sa sťažujeme. Tak, keď sa teda chceme pýšiť tým, že je to jeden z najstarších folklórnych festivalov, treba si za to aj zaplatiť. Posledné dva ročníky bola umiestnená veľkoplošná obrazovka pred bránou amfiteátra, takže aj ten človek pod tým stánkom videl a počul program. Tak prečo by to mal mať on zadarmo, a tí čo sedia v hľadisku za 4 eura?

Čo sa týka programu, sobotňajší program, ktorý bol v réžii Svidníčanov, bol na vysokej úrovni, o čom svedčí aj plné hľadisko tlieskajúcich ľudí. FS Zemplín, FS Borievka, Marka Mačošková, laureáti Makovickej struny, Rusín Čendeš Orchestra...Všetko zvučné mená a kolektívy s množstvom zahraničných úspechov. Veď predsa nemôžu byť Kandráčovci každý rok, aj keď som ich veľký fanúšik... myslím, že ani oni sami by to nechceli....účinkujúcich treba obmieňať. Horšie je to už s tým nedeľňajším programom, ktorý má v réžii ZRUS, to si dovolím tvrdiť, že je to nezáživné, nudné, nezaujímavé. Až na PUĽS, ktorý bol ako vždy na vysokej úrovni. Takže podľa môjho názoru, najideálnejšie by bolo, keby bolo hlavným organizátorom nášho Festivalu mesto Svidník, nie ZRUS. Myslím, že tu máme veľa schopných, tvorivých rúk, ktoré by nášmu festivalu dali väčšiu iskru, čím nechcem nikoho uraziť...ale ako to docieliť, k tomu by sa museli vyjadriť iní.“
 
Vlado Sluk, poslanec Mestského zastupiteľstva, vedúci hudobnej skupiny Epilóg
„Svidnícke amfíčko je tak veľké, že usporiadatelia by si mali dovoliť dať tak nízke vstupné, že nikto by sa nezamýšľal nad tým, že kde vyberajú vstupné(nie je to kino, alebo kúpalisko, kde je obmedzená kapacita a mohlo by ísť to na úkor kvality). Zarobili by tie isté peniaze, ale na programe by bolo oveľa viac ľudí, o čo asi malo by im ísť(šírenie našej kultúry medzi obyvateľmi, a nie zárobok, aby mali celý rok z čoho žiť). Ako poslanec MsZ som sa niekoľkokrát na festivalovú tému kriticky vyjadril, kvalita programu sa za posledné dva roky zlepšila, no chcem len pripomenúť, že veľké páky na ovplyvňovanie vstupného a iných štrukturálnych zmien mesto nemá, nakoľko hlavným organizátorom je Prešov, ktorý nám dal jasne najavo, že značku majú oni a Mesto je len (sponzor-spoluorganizátor). Nemáme právo ani vedieť, koľko vybrali minulý rok na vstupnom... Po právnej stránke majú pravdu...Preto som na Mestskej rade dal návrh, aby sa všetky mestské poskytnuté služby od prenájmu amfíčka až po upratovanie vyčíslili v eurách ako sponzorské...Za celý priebeh festivalu zodpovedá Prešov a ich najviac môže ovplyvniť verejná mienka...“
 
Ivan Čižmár, etnograf, fotograf, dokumentarista, účastník festivalu
„Moje čerstvé postrehy sú takéto: Čo bolo dobré chváľ a čo bolo zlé zabudni, ale aby sa negatívne drobnosti neopakovali... Zdala sa mi malá propagácia festivalu a plagáty boli nečitateľné, iba ak lupou. Nebola takmer žiadna autobusová doprava do Svidníka z okolitých obcí v sobotu a nedeľu. Súhlasím s predajom vstupeniek pred mostom, deje sa to všade - Východná, Strážnica...Samotný program vychádzal z poslania Slávností Rusínov-Ukrajincov - predstaviť kultúru našich predkov. Koncepcia je správna, ide však o vylepšenie a skvalitnenie úrovne jednotlivých estrád, aby odpovedali zámerom, ale aj záujmom návštevníkov. V programe ma zaujali škola tanca na pešej zóne. Ďakujem organizátorom! Výstava výtvarníka chorvátskeho Rusína Provčiho, mala takú spoločenskú úroveň aká náleží takému podujatiu. Vystúpenie žiakov ZUŠ na úvod bolo precízne a umocnilo úroveň podujatia. Akadémia k 100. výročiu narodenia Juraja Kosťuka a Víta Nejedlého niesla sa na vysokej úrovni akú vždy zaručuje akademik M. Mušinka, ale malá účasť prítomných mi pripomínala ako keby prednášali sami sebe. Predstavoval som si, že takého podujatia sa zúčastnia mnohí vedúci súborov a učitelia hudobnej výchovy. Veď mladá generácia by mala vedieť, kto bol Vít Nejedlý či Juraj Kosťuk. Oceňujem program v skanzene, hovoril o tradíciách ľudovej kultúry v prostredí, v akom som tvoril a žil. Je potrebné odstrániť niektoré organizačné nedostatky. Sobotňajší program - skladačka. Pomerne dobre zvládnutý na profesionálnej úrovni. Na oživene programu som postrádal hovorené slovo humoristu. Tvorcovia takých programov by mali byť dôslední a vyvarúvať sa aj takých drobností, že sa priebehu programu odtancujú dva až tri „verbuhky“ - viď Raslavičan, Zemplín a Borievka. Nedeľňajší program je potrebné vylepšiť, veľa sa opakuje zo soboty a návštevníci to postrehli a nechodia do amfiteátra. Pri výbere zahraničných súborov mi chýba zastúpenie Lemkov, veď patria do našej kultúry.“

Aktuality

Zobraziť všetky
04.05.2025

Zabudnutý Cibere

Pozvánka Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ strityť znamoho Roma Jožka. A tomu akurat zazvonyť mobilnyj telefon. I vysluchal soj toto:
-Ne bišiduj na mene po telefoňi po romsky, bo nam bily naučtujuť rooming...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať