Prítomný v lemkovskom svete. Jubileum Ivana Dzjadyka

Ivan Dzjadyk je publicista, spoločenský a cirkevný činiteľ. V lemkovskom hnutí pôsobí od konca 50. rokov 20. storočia.

22. októbra 1939 sa vo Florynke narodil Ivan Dzjadyk, neskorší plodný pracovník Združenia Lemkov, spisovateľ a účastník kultúrneho života Lemkov v Poľsku.

Práve dnes uplynulo presne 85 rokov od narodenia jubilanta, ktorý bol v lemkovskom hnutí prítomný už koncom 50. rokov 20. storočia, keď mal ešte len necelých dvadsať rokov.

Rodné hniezdo
Ivan Dzjadyk prišiel na svet v slávnej obci Florynka v zámožnej rodine florynského gazdu Michala a Parasky Dzjadykovcov. No rodnú krajinu si dlho neužil, pretože už ako osemročný chlapec bol so svojimi najbližšími vysťahovaný v rámci akcie „Visla“. V rodnej obci stihol len svoje śkolské počiatk&, ukončil tu iba prvú triedu.

Dzjadykovci, ako aj ďalších 32 florynských rodín, boli usídlení na bývalých nemeckých pozemkoch – v obci Michalov, dnešného Lubinského okresu. Tieto obrazy zo života malého Ivana sa hlboko zapísali do jeho vedomia a neskôr ich začal prenášať na papier.

Ivan Dzjadyk patrí k tej generácii, ktorá prešla náročnou cestou vysťahovania ako dieťa a zažila „nový“ život na mieste, kde (dlho) bolo žiť veľmi ťažké, skoro nemožné. Nešlo len o fyzické prežitie, ale aj o duchovný rozmer. Ako pozorný pozorovateľ a účastník kultúrneho života Florynčanov v Michalove nosí tieto momenty vo svojej pamäti dodnes.

Začiatok nadaného človeka
Rovnako ako iní túžil po Lemkovine, ktorú si pamätal len z detských rokov, a vysníval si ju v  melancholických pestrofarebných obrazov:

Спів летит понад потокы,
Разом зо шумом ліса
І гыне серед хатинок,
Як тихій шелест вівса.

Spev letí ponad potoky,
Spolu so šumom lesa,
A zaniká medzi domčekmi,
Ako tiché šelestanie ovsa.

Ako publicista debutoval Ivan Dzjadyk pomerne skoro – ako devätnásťročný mladý gavalier. Vtedy práve dokončil Ekonomické technikum v Legnici. Na jeho vnútorné cítenie a pocit príslušnosti určite vplývala výchova v uvedomelej lemkovskej domácnosti. Jeho otec, Michal Dzjadyk, už v roku 1950 zabezpečil z Ameriky slávnu „Našu knižku“ od Lemko-Zväzu, ktorá bola v tých ťažkých časoch pre Lemkov na vysídlení doslova „Bibliou“, a okrem nej prichádzali aj ďalšie publikácie – almanachy od emigrantských amerických kruhov.

Svoje prvé texty uverejnil v roku 1958 v ukrajinskom časopise „Naše slovo“, kde bolo lemkovským autorom umožnené publikovať. Mladého, talentovaného intelektuála si čoskoro všimli vplyvní lídri lemkovskej komunity a vyzvali ho k spolupráci. S biografiou Ivana Dzjadyka sa spájajú aj prvé pokusy o národnú „revoltu“. Ako spomínal, prvý pokus sa skončil trochu tragikomicky, hoci sa mohol skončiť inak, s ohľadom na politickú realitu tých čias. Pri jednom pokuse o stretnutie lemkovských „voľnomyšlienkárov“ boli účastníci (medzi nimi aj Ivan Dzjadyk) na stanici v Glogowe rozohnaní bezpečnostnými zložkami.

Krátko po tom bol povolaný do Ľudovej armády (1959 – 1961). Po službe vlasti začal Ivan Dzjadyk svoju profesionálnu kariéru v bankovníctve, kde pôsobil až do dôchodku. Medzitým, v roku 1969, ukončil Ekonomickú akadémiu vo Vroclave. V bankovníctve prešiel všetkými pozíciami – od referenta až po pozíciu riaditeľa Západnej banky v Zlotoryji, ktorú zastával od roku 1981 ďalších dvadsať rokov. V profesionálnom živote zaznamenal významné úspechy, o ktorých sa často písalo v médiách.

V máji 1987 sa oženil s Janinou Świątkovskou, rodenou Izbjankovou.

„Náš čas“
Ivan Dzjadyk nikdy nestratil silné spojenie s lemkovskými záležitosťami. Keď nastalo uvoľnenie po roku 1989 a Lemkovia sa mohli konečne legálne združovať, Ivan Dzjadyk sa hneď zapojil do týchto aktivít. Ešte skôr, začiatkom 80. rokov 20. storočia, aktívne spolupracoval pri organizovaní prvých Ognísk a neskôr aj Lemkovskej vatre v Michalove.

Na prelome 80. a 90. rokov ho bolo možné vidieť na doskách Divadla Združenia Lemkov, na scéne i v zákulisí počas Lemkovských vatier v zahraničí (ktoré od roku 1990 organizovalo Združenie Lemkov založené v roku 1989), prvých Medzinárodných bienále lemkovskej/rusínskej kultúry v Krynici a na Zyndranovskom festivale „Od Rusala do Jána.“ Na všetkých týchto podujatiach Ivan Dzjadyk rád vystupoval ako konferenciér a humorista.

Bol účastníkom niekoľkých Svetových kongresov Rusínov ako člen delegácie Združenia Lemkov. Zúčastnil sa na natáčaní dvoch častí hraného filmu Andreja Kopču – „Akcia Visla – Vyhnanie“ a „Akcia Visla – Na cudzine“, kde vystupoval v úlohe agenta.



Publikované v: „Karpatorusínsky kalendár Lemko-Zväzu (USA) na rok 1965.“


V priebehu rokov publikoval Ivan Dzjadyk na „Lemkovskej strane“ časopisu „Naše slovo“, v zväzových publikáciách „Karpatská Rus“, v kalendároch, časopisoch Združenia Lemkov „Besida“, „Záhrada“ a v zborníkoch Múzea lemkovskej kultúry v Zyndranowej. Písal o rôznych témach – prinášal reportáže, opisoval kultúrny život Lemkov alebo ich históriu. Jeho texty sa objavovali aj v „Pravoslávnom prehľade“, ako aj v ukrajinsky písaných novinách „Nový život“ na Slovensku a „Vatra.“

Je spoluautorom dvoch zbierok „Vtipov a poviedok“ (1991, 1995). V roku 2006 publikoval knihu s názvom „Svätá Zem,“ ktorá je jeho osobnou reportážou z púte v roku 2005.

Za oddanosť a vernosť pravoslávnej cirkvi bol ocenený cirkevnými vyznamenaniami. Z jeho iniciatívy boli v roku 2009 na dvoch cintorínoch vo Florinke odhalené pamätné kríže pripomínajúce prítomnosť Rusínov v rodnej obci.

V roku 2019 mu Združenie Lemkov udelilo Cenu Nikifora – Epifana Drovňaka za celoživotnú prácu venovanú lemkovskej kultúre.

V roku 2024 mal ako starešina česť zapáliť Lemkovskú vatru na cudzine v Michalove.

Na mnohaja i blahaja lita!

Severian Kosovský, autor    »Rôzne

zdroj:
https://www.lem.fm/prisutnyj-v-lemkivskym-sviti-yuvilej-ivana-dzdika/