Profesor Juraj Šteňo v Ide o pravdu: Vláda by mala byť tvrdšia, a počúvať konzílium
Na Slovensku bude ešte menej lekárov, medikom chýbajú pacienti. „Je ohrozená výučba klinických predmetov,“ povedal profesor Juraj Šteňo, dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Na Slovensku bude ešte menej lekárov ako v súčasnosti, medikom chýbajú pacienti. „Je ohrozená výučba klinických predmetov, lebo kvôli nedostatku sestier sa redukoval počet lôžok,“ povedal v Ide o pravdu profesor Juraj Šteňo, dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Kritizuje politikov za to, že nedokážu rozhodnúť o výstavbe novej fakultnej nemocnice Rázsochy.
Problém s nedostatkom lekárov má Slovensko už dlhé roky. Zdá sa, že situácia sa bude ešte zhoršovať. Dôvodom je nízky počet lôžok na klinikách, ktoré patria Univerzitnej nemocnici Bratislava, a kde sa medici pripravujú na svoje povolanie.
„Je ohrozená výučba klinických predmetov, lebo najmä kvôli nedostatku sestier sa redukoval počet akútnych lôžok,“ povedal v relácii Ide o pravdu profesor Juraj Šteňo, dekan Lekárskej fakulty UK Bratislava.
Ak má napríklad klinika 48 pacientov, a denne sa v nej vystrieda okolo 60 študentov, nie je podľa profesora Šteňa reálna kvalitná výučba.
Odchod ďalších sestier a lekárov očakáva po otvorení prvej súkromnej nemocnice Bory. Jediným riešením je urýchlená výstavba novej fakultnej nemocnice Rázsochy. Či sa tak vláda rozhodne, a kedy, to stále nie je jasné.
Lekári a vedci, ktorí pripravujú medikov na bratislavskej fakulte, sa koncom augusta obrátili listom na premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). „Dodnes sme sa s ním nestretli, a dodnes sme nedostali ani odpoveď,“ konštatoval Šteňo.
Nahlas sa pýta, prečo politici odsúvajú rozhodnutie o nemocnici, ktorá je dôležitá pre budúcnosť zdravotníctva? „U nás vyštuduje polovica slovenských lekárov…nechápem smutný osud našej novej nemocnice,“ dodal.
Bezradnosť a zlá situácia na klinikách donútila mnohých lekárov a vysokoškolských pedagógov bratislavskej lekárskej fakulty založiť iniciatívu Zachráňme zdravotníctvo v hlavnom meste pre celé Slovensko.
Ako hodnotí profesor Juraj Šteňo diskutovanú reformu zdravotníctva? V prvom rade podporuje centralizáciu, ktorá podľa neho znamená kvalitnú starostlivosť o pacientov, a liečbu zložitých ochorení.
„Čím viac pacientov operujete, tým máte viac skúseností,“ vysvetlil uznávaný neurochirurg.
V reforme mu chýba riešenie ambulantnej starostlivosti, tak všeobecnej ako aj špecializovanej. „Zmeny sa mali začať ambulanciami,“ zdôraznil.
Pri citlivej otázke zmeny niektorých regionálnych nemocníc na nižšie typy, je Šteňo opatrný. Chýbajú mu fakty a údaje: „Je rozdiel, či chcete zrušiť oddelenie preto, lebo má málo pacientov. Alebo je ich tam málo preto, lebo chýbajú sestry.“
V súvislosti s pandémiou profesor Šteňo povedal, že liečenie pacientov na ochorenie COVID-10 je pre zdravotníkov „nadľudská záťaž“. Na druhej strane otvorene hovorí o tom, že nechápe časť verejnosti, ktorá odmieta dať sa zaočkovať:
„Bojujeme s nádormi, s úrazmi, a nevieme pacientovi pomôcť. Tu je pomoc reálna v podobe vakcíny, a niekto to odmietne?“
Uznávaný neurochirurg je kritický voči tým, ktorí právo nedať sa zaočkovať vnímajú ako ľudské právo. „Ľudské právo nie je ohrozovať iných, ale ľudské právo je právo na zdravie a na život,“ dodal.
Je presvedčený, že vláda by mala tvrdšie a razantnejšie postupovať pri prijímaní opatrení. A mala by rešpektovať názory konzília a odborníkov. „Je to šialené, keď lekári strácajú v spoločnosti na váhe,“ konštatoval.
Čo je na príčine? Stali sme sa obeťou globalizácie? Zmení sa situácia k lepšiemu? Pozrite si reláciu Ide o pravdu s profesorom Jurajom Šteňom, dekanom Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Mária Hlucháňová, Pravda
Zdroj:
Foto: Juraj Šteňo
Autor: Maňo Štrauch
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Mudrota ujka Vasyľa:
-Kiď letyť vorobeľ zadkom vpereďi, značiť duje sylnyj vitor...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať