Prvý Tisov žalobca - blahoslavený biskup Pavol Gojdič
Navrhoval najvyšší trest
Jaroslav Beňo
Nedávno pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného bývalého gréckokatolíckeho biskupa prešovskej diecézy Pavla Gojdiča. Pre beatifikáciuje podľa kanonického práva predpísaný proces, počas ktorého sa hodnotia dôkazy týkajúce sa života kandidáta na svätca. Od smrti Gojdiča uplynulo iba málo rokov a sú k dispozícii hádam ešte žijúci svedkovia i čerstvé písomné materiály, preto sa netreba opierať o zaprášené legendy. Svätá stolica vydala v rokoch 1965 až 1981 jedenásť zväzkov o činnosti vatikánskej diplomacie Akty a dokumenty Svätej stolice týkajúce sa druhej svetovej vojny. Vyšli len v latinčine, ale historici a odborníci na Západe sa s nimi ihneď oboznámili a používajú ich ako oficiálny zdroj informácií. Iba na Slovensku ostali nepovšimnuté, hoci sa dokumenty týkali politiky vojnového slovenského štátu a jeho vzťahu k Vatikánu. Išlo najmä o holokaust. Iste mala tento prameň dokumentov k dispozícii aj komisia pre beatifikáciu biskupa Gojdiča.
Burziove správy do Vatikánu Diplomatický zástupca Vatikánu pri slovenskej vláde Giuseppe Burzio posielal do Ríma správy o protižidovských opatreniach ľudáckeho režimu. Najmä od začiatku roku 1941 bola podstatná časť pracovného času činnosti bratislavskej vlády vyplnená budovaním tzv. slovenského národného socializmu, ktorý bol podľa Jozefa Tisa v zhode s katolíckym učením. Išlo o arizáciu, vyradenie Židov z hospodárskej činnosti i zo spoločenského života vôbec a o ich deportáciu do likvidačných táborov. Monsignor Burzio svojimi správami Vatikán priam bombardoval. Ich obsah bol otrasný. Štátny podsekretár, neskorší kardinál Domenico Tardini napísal 13. júla 1942 na okraj jednej takejto správy poznámku: „Je to nešťastie, že prezidentom Slovenska je kňaz. To, že Svätá stolica nemôže skrotiť Hitlera, chápu všetci. Ale že nemôže pribrzdiť jedného kňaza - kto to vie pochopiť?“
Okrem Burzia, ktorého Tuka aj Tiso považovali za židovského a benešovského agenta, sa veľmi rezolútne ozval aj jeden spravodlivý v národe, ktorého nik na Slovensku nemohol považovať za podplatného od „židoboľševikov“ - prešovský gréckokatolícky biskup Gojdič. Jeho diecéza jurisdikčne podliehala priamo Rímu. Najbrutálnejšie atrocity proti Židom sa páchali na východnom Slovensku, kde sa stal povestným ich iniciátor a fanatický realizátor župan a veliteľ Hlinkovej gardy Sabol - Palko. Biskup Gojdič vnímal surový spôsob deportácií starcov, žien a detí s pobúrením.
Vrchol neľudskosti V júni 1942 sa Pavol Gojdič rozhodol napísať pápežovi Piovi XII. list - obžalobu Tisa, ktorý je podľa neho ako hlava štátu zodpovedný za transporty Židov. Tie doslova označuje za barbarstvo, ktoré pripomína „boľševické ukrutnosti“ a spôsob zaobchádzania HG s „týmto úbohým ľudom“ podľa neho prevyšuje akúkoľvek neľudskosť („exsuperavit omnem inhumanitatem“). V závere žiada najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi, aby Tisa zbavil kňazskej hodnosti, t.j. preložil ho do stavu laikov - „ad statum laicorum“. Obžalobný list a návrh trestu je napísaný po latinsky. Gojdič ho odovzdal Burziovi so žiadosťou, aby ho pri najbližšej návšteve Ríma odovzdal Svätému otcovi. To sa stalo až v marci 1943.
Prečo tak neskoro a ako reagoval Pius XII, to sa pokúša vysvetliť nemecký publicista Hansjakob Stehle v časopise Die Zeit (č. 39/1991 v článku Nacionálny štát z milosti Hitlerovej). Podobnú otázku kládla aj redakcia talianskeho politického týždenníka Vie Nuove (č. 6/1965 v stati Prečo Pius XII. neexkomunikoval Tisa?). Vo vatikánskych archívoch nezasvätený bádateľ nenájde jasnú odpoveď, ako sa pápež postavil ku Gojdičovmu návrhu trestu pre Tisa za barbarské zaobchádzanie s ľuďmi len preto, že sú inej rasy. Avšak právom sa treba domnievať, že podnetom na zastavenie deportácií, ktoré prisľúbil obnoviť začiatkom marca 1943 Alexander Mach v Ružomberku na zhromaždení veliteľov HG („Príde marec a prídu aj deportácie!“), bol Gojdičov list odsudzujúci transporty ako barbarstvo. Zrejme sa Pius XII. neodvážil vyhovieť jeho návrhu zbaviť Tisa kňazskej hodnosti, tak urobil aspoň kompromis - zakročil proti pokračovaniu deportácií Židov.
podľa archív Nové slovo 07 - 15.1.2002
Jaroslav Beňo
Nedávno pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného bývalého gréckokatolíckeho biskupa prešovskej diecézy Pavla Gojdiča. Pre beatifikáciuje podľa kanonického práva predpísaný proces, počas ktorého sa hodnotia dôkazy týkajúce sa života kandidáta na svätca. Od smrti Gojdiča uplynulo iba málo rokov a sú k dispozícii hádam ešte žijúci svedkovia i čerstvé písomné materiály, preto sa netreba opierať o zaprášené legendy. Svätá stolica vydala v rokoch 1965 až 1981 jedenásť zväzkov o činnosti vatikánskej diplomacie Akty a dokumenty Svätej stolice týkajúce sa druhej svetovej vojny. Vyšli len v latinčine, ale historici a odborníci na Západe sa s nimi ihneď oboznámili a používajú ich ako oficiálny zdroj informácií. Iba na Slovensku ostali nepovšimnuté, hoci sa dokumenty týkali politiky vojnového slovenského štátu a jeho vzťahu k Vatikánu. Išlo najmä o holokaust. Iste mala tento prameň dokumentov k dispozícii aj komisia pre beatifikáciu biskupa Gojdiča.
Burziove správy do Vatikánu Diplomatický zástupca Vatikánu pri slovenskej vláde Giuseppe Burzio posielal do Ríma správy o protižidovských opatreniach ľudáckeho režimu. Najmä od začiatku roku 1941 bola podstatná časť pracovného času činnosti bratislavskej vlády vyplnená budovaním tzv. slovenského národného socializmu, ktorý bol podľa Jozefa Tisa v zhode s katolíckym učením. Išlo o arizáciu, vyradenie Židov z hospodárskej činnosti i zo spoločenského života vôbec a o ich deportáciu do likvidačných táborov. Monsignor Burzio svojimi správami Vatikán priam bombardoval. Ich obsah bol otrasný. Štátny podsekretár, neskorší kardinál Domenico Tardini napísal 13. júla 1942 na okraj jednej takejto správy poznámku: „Je to nešťastie, že prezidentom Slovenska je kňaz. To, že Svätá stolica nemôže skrotiť Hitlera, chápu všetci. Ale že nemôže pribrzdiť jedného kňaza - kto to vie pochopiť?“
Okrem Burzia, ktorého Tuka aj Tiso považovali za židovského a benešovského agenta, sa veľmi rezolútne ozval aj jeden spravodlivý v národe, ktorého nik na Slovensku nemohol považovať za podplatného od „židoboľševikov“ - prešovský gréckokatolícky biskup Gojdič. Jeho diecéza jurisdikčne podliehala priamo Rímu. Najbrutálnejšie atrocity proti Židom sa páchali na východnom Slovensku, kde sa stal povestným ich iniciátor a fanatický realizátor župan a veliteľ Hlinkovej gardy Sabol - Palko. Biskup Gojdič vnímal surový spôsob deportácií starcov, žien a detí s pobúrením.
Vrchol neľudskosti V júni 1942 sa Pavol Gojdič rozhodol napísať pápežovi Piovi XII. list - obžalobu Tisa, ktorý je podľa neho ako hlava štátu zodpovedný za transporty Židov. Tie doslova označuje za barbarstvo, ktoré pripomína „boľševické ukrutnosti“ a spôsob zaobchádzania HG s „týmto úbohým ľudom“ podľa neho prevyšuje akúkoľvek neľudskosť („exsuperavit omnem inhumanitatem“). V závere žiada najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi, aby Tisa zbavil kňazskej hodnosti, t.j. preložil ho do stavu laikov - „ad statum laicorum“. Obžalobný list a návrh trestu je napísaný po latinsky. Gojdič ho odovzdal Burziovi so žiadosťou, aby ho pri najbližšej návšteve Ríma odovzdal Svätému otcovi. To sa stalo až v marci 1943.
Prečo tak neskoro a ako reagoval Pius XII, to sa pokúša vysvetliť nemecký publicista Hansjakob Stehle v časopise Die Zeit (č. 39/1991 v článku Nacionálny štát z milosti Hitlerovej). Podobnú otázku kládla aj redakcia talianskeho politického týždenníka Vie Nuove (č. 6/1965 v stati Prečo Pius XII. neexkomunikoval Tisa?). Vo vatikánskych archívoch nezasvätený bádateľ nenájde jasnú odpoveď, ako sa pápež postavil ku Gojdičovmu návrhu trestu pre Tisa za barbarské zaobchádzanie s ľuďmi len preto, že sú inej rasy. Avšak právom sa treba domnievať, že podnetom na zastavenie deportácií, ktoré prisľúbil obnoviť začiatkom marca 1943 Alexander Mach v Ružomberku na zhromaždení veliteľov HG („Príde marec a prídu aj deportácie!“), bol Gojdičov list odsudzujúci transporty ako barbarstvo. Zrejme sa Pius XII. neodvážil vyhovieť jeho návrhu zbaviť Tisa kňazskej hodnosti, tak urobil aspoň kompromis - zakročil proti pokračovaniu deportácií Židov.
podľa archív Nové slovo 07 - 15.1.2002
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Parasko, ta jak tam "na rusnakoch", iši furt maskŷ šŷjete?
-Ňi, to bŷlo pered rokom, teper už vakciny varyme...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať