Realita a Makovická struna

V žiadnom prípade by sa nemal zneužívať folklór inej národnosti v prospech svojej

Jednoznačne konštatujem, že Makovická struna bezosporu patrí medzi najvýznamnejšie kultúrnospoločenské akcie v meste a v okrese, nie je však jedinou, pretože medzi podobné pokiaľ sa týka návštevnosti a významu zaraďujem Hornošarišské slávnosti v Raslaviciach, Prehliadku rusínskeho a šarišského folklóru, Obvodné slávnosti kultúry v Kružlove a iné.

Som dlhoročným prívržencom a organizátorom mnohých folklórnych akcií, podporujem každú akciu, ktorá má za cieľ ochrániť a rozširovať tradície, zvyky, obyčaje, slovesnú tvorbu toho národa, ktorý ich vytvoril a má za úlohu ochraňovať bohatstvo kultúrneho dedičstva. Z tohto pohľadu Makovická struna bola vybudovaná na nesprávnych základoch a tieto pretrvávajú. V dobe vzniku tejto akcie, teda Makovickej struny všetko rusínske sa považovalo ukrajinizátormi za ukrajinské a aj v prvopočiatku rusínske piesne organizátori nazývali ukrajinskými. Pozdejšie menili privlastňovanie piesní a v súčasnosti dostali rusínske piesne názov NAŠE piesne. Ak na plagátoch je uvedené: „Prehliadka ľudových piesní" ako tomu bolo tohto roku, tak potom rozhodne medzi ľudové piesne patrí aj pieseň šarišská. Okrem hosťa prehliadky J. Ambróza, ktorý zaspieval horehronské slovenské piesne, nezaznela žiadna slovenská pieseň z nášho regiónu a tak neumožnili organizátori vystúpiť ambicióznym spevákom z obcí: Raslavice, Hertník, Rokytov, Kurima a pod. Isteže ak by tomu tak bolo, rozhodne Makovická struna by bola obohatená a niektoré staršie obohrané platne by boli vystriedané naozaj naším regionálnym spevom.

V čase vzniku Makovickej struny (1972) rusínska národnosť bola v stave zákazu. Ten zákaz nastal po roku 1951-52 na základe rozhodnutia ÚV KSS a KV KSS Prešov z dôvodu, že u nás rusínske obyvateľstvo muselo byť ukrajinskej orientácie. Aj táto skutočnosť spôsobila, že takmer 70 % Rusínov si píše národnosť slovenskú, lebo ukrajinskú neprijalo. V roku 1972 ukrajinská organizácia Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich bola zakladateľom Makovickej struny. Po zániku tejto organizácie vznikla nová organizácia proukrajinsky orientovaná pod názvom Zväz Rusínov-Ukrajincov na Slovensku. Organizácia je následníčkou predchádzajúcej organizácie. Žiaľ, aj táto organizácia (vznikla 20. 1. 1990) je proukrajinská a považuje rusínsku kultúru za ukrajinskú, čo je v rozpore nielen z Ústavou SR, ale aj Rámcovým dohovorom Rady Európy na záchranu národnostných menšín.

Moje slová potvrdzuje aj skutočnosť, že v dobe návštevy prezidenta Ukrajiny u nás začiatkom októbra t.r. V. Juščenka, predstavitelia proukrajinskej organizácie ZRUS sa chovali ako by prítomní naši občania vo Svidníku boli Ukrajincami. Prezidentovi Ukrajiny ukazovali skanzen ako aj exponáty múzea vo Svidníku ako za ukrajinské, pritom všetky objekty v skanzene pochádzajú z rusínskych obcí a podobne tomu je aj v prípade muzeálnych exponátov. Podobne tomu je aj v prípade Makovickej struny, keď funkcionári proukrajinskej organizácie ako aj miestni organizátori rusínske piesne považujú nie za rusínske. Aj konferencieri programu ani v jednom prípade nepovedali, že speváci spievajú rusínske ľudové piesne, ba naopak niekoľkokrát uviedli, že sú to rusínsko-ukrajinské.

Takýto názov naozaj neexistuje a nemôže sa žiadna pieseň privlastňovať dvom národom. U nás na Slovensku je 12 národnostných menšín a každá má svoje špecifické postavenie. Aj rusínska národnostná menšina je samostatnou a túto nespájajme so žiadnou inou národnosťou. V tejto súvislosti ťažko možno pochopiť čin organizátorov Makovickej struny, ktorí na podujatie pozvali iba z ukrajinského veľvyslanectva a nepozvali zo susedných štátov Poľska, Ruska, Češka a pod. Naozaj Makovická struna je len ukrajinská?

V súčasnej našej spoločnosti rozhodujúcimi princípmi sú princípy demokratické a Ústava SR tieto zahrňuje v svojich článkoch. V článku 12 je uvedené: „Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodnutia a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu". Organizátori Makovickej struny by si mali uvedomiť, že nepriznanie rusínskeho folklóru Rusínom a tento nazývať v anonyme, pokladám za nerešpektovanie Ústavy SR ako aj výsledkov sčítania ľudu z r. 2001.

Pri sčítaní ľudu k rusínskemu materinskému jazyku sa prihlásilo 54 907 občanov a k ukrajinskému materinskému jazyku iba 6 340 z počtu ukrajinskej národnosti. Naozaj, práva národnostných menšín treba rešpektovať, a žiadna národnostná menšina nemôže zneužívať kultúru inej národnosti v prospech svojej kultúry, ako tomu je v prípade proukrajinskej organizácie Zväzu Rusínov-Ukrajincov na Slovensku. Poznamenávam, že v r. 1990 po rozpade Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich bola založená nová organizácia, ktorá sa nazýva Zväz Rusínov-Ukrajincov a tento názov vznikol z dôvodu, že v názve Rusín pritiahne Rusínov na Slovensku znovu k ukrajinskej orientácii. Nestalo sa tomu tak a Rusíni odmietajú ukrajinskú orientáciu, čoho výsledkom je sčítanie ľudu ako aj situácia v ukrajinskom školstve, ktoré sa fakticky rozpadlo.

Na novembrovom zasadnutí Rady vlády Slovenskej republiky pre národnosti, zástupca Rusínskej obrody požiadal o zmenu názvu ZRUŠ (Zväz Rusínov-Ukrajincov) a taktiež bola uplatnená požiadavka, aby táto organizácia nezasahovala do kultúry Rusínov. Rusínska obroda nevylučuje spoluprácu ani s jednou národnostnou menšinou, ale žiada vzájomné rešpektovanie a nezasahovanie do práv tej - ktorej menšiny.

Rusínska obroda jednoznačne konštatuje, že rusínsky folklór sa prelína s folklórom Slovákov na východnom Slovensku a jeho všetky akcie sa konajú aj za účasti folklórnych skupín a spevákov zo slovenských obcí, ako tomu je na prehliadke rusínskeho a šarišského folklóru na rôznych festivaloch, obvodných slávnostiach a pod. Dejiny Rusínov sú totožné s dejinami Slovákov a nemôžme oddeľovať ani rusínsky folklór od folklóru regiónu, v ktorom žijeme stáročia spolu so Slovákmi.

Rozhodne som proti tomu, aby niekto môj článok považoval za útok proti ukrajinskej kultúre. Nie! Ale nech každý prejav aj v oblasti šírenia folklóru je prejavom kultúrnym a v žiadnom prípade by sa nemal zneužívať folklór inej národnosti v prospech svojej, ako tomu bolo v prípade Makovickej struny 1. 12. 2007, keď iba jedna pieseň bola ukrajinská a ostatné rusínske (okrem vystúpenie J. Ambróza), avšak nikto obecenstvu nepovedal, že speváci spievajú rusínske ľudové piesne.

Ivan Bandurič, člen Rady vlády SR pre národnostné menšiny