Rozhovor. Architekt Giora Solar: Bardejov má drahokam, ale nevie, čo s ním

Architekt GIORA SOLAR (68) je expertom Medzinárodného spoločenstva pre pamiatky a sídla (International Council of Monuments and Sites, ICOMOS) a odborníkom v oblasti Svetového kultúrneho dedičstva. Jeho hodnotiaca správa a osobný postoj, rodinné korene Giora Solara siahajú do Bardejovského okresu, mali rozhodujúci podiel na tom, že Bardejov bol v roku 2000 za historické jadro a židovské suburbium odmenený cenou a zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Žije v Izraeli, na Slovensko a do Bardejova sa pravidelne vracia.

 

Pochádzate zo židovskej rodiny, vaše korene siahajú na Slovensko. Kde ste vyrastali?

Narodil som sa v Prešove, moja mama pochádzala z Raslavíc v okrese Bardejov. Pretože tam vtedy bola iba základná štvorročná škola, pokračovala v štúdiu ďalších ročníkov a potom aj gymnázia v Prešove. Aj môj otec sa narodil v Prešove. Do Izraela sme odišli v roku 1949, keď som mal dva roky.

 

Prečo?

Keď som bol v deväťdesiatych rokoch prvýkrát na Slovensku a spoznal som, aký nádherný je tento kraj, po návrate domov som sa to isté opýtal mojej mamy: „Prečo ste vtedy odišli?“

 

Čo vám povedala?

Otec aj mama prežili Osvienčim. Počas vojny prišla mama o svojho manžela a môj otec o svoju prvú ženu. Po vojne sa vrátili, stretli, spoznali a vzali. A potom v štyridsiatom ôsmom prišiel komunizmus. Povedala mi: „Nevedeli sme, čo bude, no tušili sme, že to bude druhá vlna  'niečoho', mali sme obavy, navyše sa ešte vtedy dalo legálne odísť.“

 

Prečo Izrael, ktorý vtedy existoval jeden rok, a nie Kanada, Amerika alebo Austrália?

Rodičia si vtedy mysleli, že Izrael je jediné miesto na svete, kde nám nikdy nikto nepovie, že tam nepatríme. Preto odišli. Bohužiaľ, ako sa ukázalo neskôr, mýlili sa. Jednoducho po tej obrovskej traume si nevedeli predstaviť, žeby ďalej mohli existovať ako Slováci alebo Čechoslováci.

 

Potom ste už žili v Izraeli?

Väčšinou áno, nejaký čas som žil v Taliansku a Spojených štátoch, pracoval som na viacerých miestach vo svete, no môj domov je v Izraeli.

 

Aký je váš profesionálny príbeh?

Som architekt, štyri desaťročia sa zaoberám urbanizmom a plánovaním miest. Moja špecializácia je kultúrne dedičstvo, jeho záchrana a ochrana. Všetko čo robím, či už privátne alebo pre štát, má čo robiť s kultúrnym kontextom architektúry. Takže bežne neprojektujem nové budovy, ak aj áno, musí to mať nejakú historickú súvislosť.

 

Vybrali ste si takúto špecializáciu sám?

Viac–menej sa mi to prihodilo v poslednom roku štúdia architektúry. A stala sa z toho závislosť. Odvtedy je to spôsob, akým žijem.

 

Bardejovčania vás poznajú ako osobu spojenú s cenou UNESCO. Boli ste pri tom. Ako došlo k tomu, že Bardejov bol zapísaný do svetového dedičstva?

Pracoval som vtedy vo výkonnom výbore ICOMOS-u. Táto inštitúcia je doteraz poradným orgánom UNESCO. Jedného dňa sme sa dozvedeli, že Slovensko navrhlo na zápis mesto Bardejov. Prišiel som vtedy za kolegom, ktorý mal kvôli tomu vycestovať na Slovensko a povedal som mu, že tam chcem ísť ja. Vysvetlil som mu svoje dôvody a on súhlasil.

 

Nemali obavy, že budete neobjektívny?

Trochu áno. Nakoniec som predsa len išiel. Moja mama z toho bola veľmi nadšená a jediná moja obava bola, čo jej poviem, ak náhodou zistím, že Bardejov nespĺňa podmienky a do UNESCO zapísaný byť nemôže. Našťastie to tak nebolo. 

 

Bolo obhajovanie Bardejova pre zápis vo finále ťažké?

V záverečnej diskusii mali experti z UNESCO výhrady voči socialistickej výstavbe na hranici daného územia, nebola tam žiadna nárazníková zóna, ktorá by historické jadro nejako chránila. Argumentoval som, že sa im to nemusí páčiť, no aj tieto domy sú súčasťou histórie. Druhým problémom bol požiar, ktorý zničil všetky pôvodné drevené strechy meštianskych domov v meste. Vytýkali Bardejovu, že strechy už nie sú autentické, pretože autenticita bola jednou z podmienok. Moja odpoveď bola, že takmer každé historické mesto vyhorelo, pretože to bola prirodzená súčasť vývoja mesta. Nakoniec sa to ale podarilo.

 

Mali ste alebo máte v Bardejove nejakých príbuzných?

Brat môjho starého otca z maminej strany Mikuláš Atlas tu žil a dlhé roky pracoval ako hlavný lekár v Bardejovských kúpeľoch, bol dokonca primátorom Bardejova. Bardejov a Bardejovské kúpele som vždy považoval za časť svojej rodiny. A stále sa tu veľmi rád vraciam.

 

Prečo ste prišli do Bardejova teraz?

Navrhoval som pamätník holokaustu v bardejovskom židovskom suburbiu, ktorý bol minulý rok slávnostne otvorený. Čo je však vo vašom suburbiu, vďaka ktorému je Bardejov tiež zapísaný do UNESCO naozaj dôležité, sú jeho historické budovy. Židovská škola bet midraš, rituálne kúpele mikve, stará synagóga, na obnovu ktorej teraz Slovenská židovská obec získala grant. Takže som trval na tom, že celý proces budem ako medzinárodný expert sledovať zvonku, myslím si totiž, že pri takýchto projektoch je externá kontrola veľmi dôležitá. Navyše cítim určitú dávku zodpovednosti, takže jednoducho chcem byť pri tom.

 

Ste spokojný s projektom Pamätnej záhrady holokaustu, ktorý ste pre Bardejov navrhovali?

Už 41 rokov pracujem ako architekt na rôznych projektoch po celom svete. No pre mňa je tento projekt najdôležitejší zo všetkých. Neviem, či je najlepší alebo najkrajší, je pre mňa najdôležitejší. A myslím, že je aj úspešný, áno, som veľmi spokojný. A bol som pozitívne prekvapený aj kvalitou odvedenej práce.

 

Myslíte, že okrem funkcie pamätníka dokáže toto dielo pritiahnuť do Bardejova aj turistov?

Myslím, že môže byť jedným zo zaujímavých objektov, ktorý do vášho mesta priláka viac turistického ruchu. Je pravda, že máte krásne námestie, naozaj krásne, ale aj Disneyland je krásny. Vidím však problém v živote na námestí a v centre Bardejova. Zakaždým keď sem prídem, zdá sa mi, že námestie dostatočne nežije. Niekedy bolo mesto obchodné centrum, na námestí fungoval trh. Otázka je, prečo to tak nie je dnes a ako život do mesta znova vrátiť?

 

Čo by ste poradili Bardejovčanom a predstaviteľom mesta? Čo by mali urobiť, aby mesto viac ožilo a stalo sa pre turistov atraktívnejším?

Že máte drahokam, ale neviete, čo  s ním máte robiť. Zatiaľ ho máte v trezore, mali by ste ho vytiahnuť a vystaviť. Samozrejme, nič sa nestane samo. Jedna vec je propagácia. A nestačí iba lokálny marketing. Musíte nájsť spôsob, ako jednak prilákať viac turistov a jednak ich prinútiť v meste zostať dlhší čas. A nestačí sa spoliehať iba na dobré PR. Musíte urobiť viac, komunikovať, pripraviť zmysluplné akčné plány, starať sa. UNESCO by ste nemali chápať iba ako nejakú prestíž, ale hlavne ako príležitosť, na ktorej treba pracovať.

 

Ktoré mesto porovnateľné s Bardejovom a ocenené UNESCO-m to robí dobre?

Niektoré mestá majú takú históriu a sú také známe, že vôbec UNESCO nepotrebujú. Iné nikto nepozná a UNESCO ich môže dostať do popredia.  Uvedomujem si, že sa to nedá veľmi porovnávať, ale zoberme si napríklad Tel Aviv v Izraeli. Moderné, nové mesto založené v roku 1909. V roku 2003 bolo zapísané do zoznamu svetového dedičstva, práve kvôli najväčšej koncentrácii modernistických budov na svete. Po zápise do UNESCO nastal v meste neskutočný boom, ľudia ho doslova „objavili“. A mesto to veľmi dobre využilo. Alebo napríklad chorvátsky Split. Zostavujem pre nich práve manažment plán UNESCO. Za posledné dva roky toto mesto urobilo neuveriteľný pokrok, čo sa týka rozvoja turizmu a obchodu.

 

Vysporiadali sme sa podľa vás na Slovensku s holokaustom?

Ak sa pozrieme do histórie a porovnáme holokaust s inými, povedzme ťažkými obdobiami slovenských dejín, ako boli napríklad päťdesiate roky alebo komunistická totalita, podľa mňa boli tridsiate roky otázkou principiálnej voľby ľudí. Na druhej strane aj Hitler bol demokraticky zvolený. Nemecký antisemitizmus bol vedecký, samozrejme, to bol rasizmus, ale antisemitizmus v ostatných krajinách bol náboženský a prichádzal od cirkví a z kostolov.

 

Prečo robíme znova a znova tie isté chyby? Holokaust, totalita, kríza, korupcia, nacionalizmus, extrémizmus, konflikty?

Ak je ekonomika v kríze, je potrebné nájsť vinníka, ktorý je za to zodpovedný. Takže raz sú to židia, pretože sú bohatší, inokedy niekto iný, napríklad prisťahovaleckí robotníci z Turecka alebo imigranti z inej krajiny, pretože sú chudobní, neprispôsobiví, iní. Obviniť sa dá každý, vždy sa nájde nejaké slabý článok spoločnosti. Áno, bohužiaľ, musím povedať, že všeobecne je to veľmi slabá stránka nás, ľudských bytostí.

 

Aké miesto zo všetkých, ktoré ste prešli, by ste si vedeli zvoliť pre život?

Stredomorie. Maltu alebo Taliansko.

 

Na akom projekte v rámci svetového dedičstva momentálne pracujete?

Momentálne pomáham pri nominácii sídel bahájskeho náboženstva a jeho sakrálnych stavieb. Bahájska viera pochádza z Iránu z konca 19. storočia, je najmladším monoteistickým náboženstvom a má približne 8 miliónov prívržencov. Jedným z pravidiel tohto náboženstva je statika. Ich stavby a chrámy sú nádherné a veľmi inovatívne.

 

Autor: Mario Hudák 

 

Zdroj: http://bardejov.korzar.sme.sk/c/7839278/architekt-giora-solar-bardejov-ma-drahokam-ale-nevie-co-s-nim.html