Rozhovor. Humenné preťala železnica, rozdelila aj ľudí, kultúra ho má spojiť

25.11.2023


Umenie príde pod okná.

Humenné je Mesto kultúry 2024. Prestížny titul získalo spomedzi troch finalistov. Za úspechom stojí celý tím ľudí, ktorí poldruha roka projekt pripravovali. Režisérka a dramaturgička JANA MIKITKOVÁ, humenská rodáčka, pôsobila v tíme ako šéfdramaturgička.

Zúročila svoje skúsenosti spred piatich rokov, keď sa zaslúžila o to, aby historicky prvý titul Mesto kultúry získala Banská Štiavnica. Humenčanov a návštevníkov mesta čaká rok plný kultúrnych akcií na netradičných miestach.

V rozhovore sa dočítate:
Čo rieši projekt Mesto kultúry,
prečo je podmienkou zapojenia si identifikovať problémy a nedostatky,
aké sú tri dramaturgické línie,
čo znamená pojem nová starostlivosť,
komu je projekt určený,
čo všetko je pre Humenčanov a návštevníkov mesta pripravené,
čo je Kultúrna trojbodka,
prečo symbol koľajníc,
čo mestu a jeho obyvateľom po skončení projektu ostane.
Ste šéfdramaturgičkou v projektovom tíme. Čo to znamená?

Mala som na starosti tvorbu dramaturgickej koncepcie, pripomienkovanie a finálny výber projektov. Vždy však šlo o tímový konsenzus celej programovej rady. Dohliadala som na to, aby sme splnili kritériá a litery zadania, aby sme pripravili projekt pod názvom Momentálne hranice čo najlepšie. Žijem v Bratislave, ale máme nezávislé divadlo a festival v Banskej Štiavnici. Keď v roku 2019 vyšla úplne prvá výzva na Mesto kultúry, oslovili nás na spoluprácu. Stála som pri zrode Mesta kultúry Banská Štiavnica 2019, ktoré sme vyhrali historicky ako prví.

V rámci realizácie som mala na starosti štyri divadelné projekty a otvárací i zatvárací ceremoniál, jeho režijnú a dramaturgickú časť. Následne sa nám zdalo dôležité zdieľať túto štiavnickú skúsenosť a robiť osvetu aj pre ďalšie mestá, lebo v tomto projekte vidíme zmysel. Iniciatíva Mesta kultúry Humenné 2024 vznikla zdola od samotných Humenčanov. Aktívna komunita okolo Alexandry Harvanovej, Zuzany Švecovej a Márie Radvákovej nás prizvala, aby sme ho pripravili v Humennom aj fyzicky pre zástupcov mesta aj širšiu verejnosť.

Mesto kultúry je výzva, ktorú každoročne vyhlasuje Fond na podporu umenia. Do výzvy sa môžu prihlásiť menšie mestá. O aký projekt ide?

Vzhľadom na rozpočet sa výzva týka predovšetkým menších miest, ktoré majú nejaký problém v oblasti kultúry. V žiadnom prípade nejde o súťaž, ktoré mesto má naj kultúru, to vyhráva, naopak, žiadaný je posun. Projekt by sa mal sústreďovať na súčasné umenie, žánre, ktoré v meste chýbajú, podpora je určená pre nové podujatia. Cieli na získavanie nového publika, ktoré sa aktívnejšie bude podieľať na kultúrnom dianí mesta, takže investuje do ľudských zdrojov.

Projekt by nemal opomenúť ani vzdelávacie aktivity či rozvoj kultúrnej infraštruktúry. Má byť realistický, mal by sa teda sústrediť na jeden nosný kľúčový problém a jeho hĺbkové riešenie v širšom meradle, nemôže pochytať všetky vrabce a vyriešiť všetky problémy.

Humenné je mesto s obrovským potenciálom. Navonok však nemá natoľko atraktívny imidž, aby doň cielene chodievali turisti a návštevníci zďaleka. Niekedy však aj samotní obyvatelia majú pocit, že sa v meste nič nedeje. Chceli by sme posunúť momentálne hranice, teda zlepšiť súčasný stav mesta a jeho obyvateľov.

Takže prvou úlohou bolo identifikovať problémy v oblasti kultúry?

Presne tak. Základnou podmienkou úspešného získania titulu je reflektovať skutočný stav kultúry v meste a pomenovať jeho problémy. Medzi základné patrí to, že v meste je malá ponuka súčasného umenia, čo je jedným z dôležitých kritérií projektu. Ide nielen o to, zveľadiť to, čo už v meste je, ale priniesť aj nové veci, aby sme sa spoločne rozvíjali, vzdelávali a posúvali vpred. V meste sú nedostatky v kultúrnej infraštruktúre.

Z výskumu publika, ktorý sme realizovali medzi obyvateľmi, napríklad vyplynulo, že seniori nechodia do kina Fajn, pretože považujú sálu s množstvom schodov za bariéru. Mamičky reflektovali to, že je ťažké pre nich s malým dieťaťom prísť na presnú hodinu nejakého programu a ešte do interiéru, kde majú obavu, že dieťa bude rušiť, skôr preferovali voľnejšie akcie vo vonkajšom prostredí. Ľudia z okolitých obcí majú problém prísť na kultúru večer, pretože potom nemajú spoje.

Z ankety medzi ľuďmi vyplynulo, že pojem kultúra majú výrazne spojený s tradičnou kultúrou, s folklórom a ľudovým umením, čo je v poriadku. Zároveň tento projekt napomáha tomu, aby si ľudia vybudovali vzťah a prekonali bariéry aj k súčasnému umeniu. Niektorí majú pocit, že mu nerozumejú a majú z neho strach.

Krásne na tom je to, že nemusíme racionálne rozumieť všetkému, ale môžeme mať z umenia svoj vlastný jedinečný emocionálny zážitok. Aj to je jeden z posunov, ktorý v rámci momentálnych hraníc chceme priniesť do mesta.

Hovoríte o troch základných dramaturgických líniách: prekonané bariéry, prepojené mysle a pretavené príbehy. Čo všetko sa za tým skrýva?

Vychádzame z problému, ktorý riešime. Momentálne hranice pre nás vyjadrujú hranice a bariéry v rámci vzdialeností. Sme mesto na východe, vzdialené od centra, od Bratislavy, je tu ťažká dostupnosť, hovorí sa, že na východe nič nie je. Zároveň z opačného pohľadu sme bránou do Európskej únie, máme veľmi dobrú polohu vzhľadom na Múzeum Andyho Warhola, Poloniny. Samotné mesto je preťaté železnicou na severnú a južnú časť námestia - korza. Zároveň vnímame, že obyvatelia sú rozpoltení či rozdelení aj názorovo, možno aj ľudsky, susedsky, vo vzájomných vzťahoch.

Projekt by mal pomôcť spájať, preto používame komunikačný názov Humenné je umenie - umenie spájať rozdelené. Prvá programová línia sú prekonané bariéry. Sústreďujeme sa na vzdialenostné, geografické a infraštruktúrne problémy. Chceme prekonať bariéru napríklad v tom zmysle, že máme krásny zrekonštruovaný kaštieľ, ale jeho brána je pomerne často zavretá. Chceli by sme ho viac otvoriť pre ľudí a dať mu pútavú kultúrnu náplň v spolupráci s novým vedením a Prešovským samosprávnym krajom.

Ďalším bodom je centrum voľného času. Je to obrovská budova, ktorá má málo efektívne využitie priestorov a pre obyvateľov je navonok málo atraktívna, aby vošli aj dnu. Chceme tam umiestniť stálu výstavu Prečo (ume)nie?, ktorá otvárala nový priestor Slovenskej národnej galérie v Bratislave, čiže priniesť kus významného umenia z veľkého mesta do menšieho, ale nemenej hodného mesta.

Keď zbúrame fyzické alebo infraštruktúrne bariéry, prepojenie myslí bude ľahšie. Tak tomu treba rozumieť?

Áno, línia prepojené mysle sa sústreďuje na ľudí a vzťahy medzi nimi, na búranie mentálnych bariér alebo prepájanie myslí medzi generáciami, medzi rôznymi kultúrami či sociálnymi skupinami. Do veľkej miery súvisí aj s prekonávaním predsudkov voči umeniu. Niektorí majú pocit, že umelci sú ľudia, ktorí nič nerobia, sú darmožráči. Alebo panuje prežitok, že kultúra má byť celkom zadarmo. Tak potom prečo nie je zadarmo aj zubár? Veď obaja majú vysokú školu a živia sa svojou prácou.

Sú to všetko do veľkej miery predsudky, ktoré by sme chceli prekonávať a obnovovať vzťahy nielen medzi umelcami a obyvateľmi, ale aj medzi samotnými komunitami mesta a prepájať sa vzájomnou spoluprácou, lepším pochopením aj dobroprajnosťou.

Výrazným a príkladným projektom prepojených myslí je napríklad spojenie štyroch základných umeleckých škôl v Humennom. Začali spolu komunikovať bez strachu z konkurencie, vo vzájomnej synergii pripravili spoločný projekt Umenie škole, škola umeniu, v ktorom žiaci škôl vytvoria nové spoločné koncerty a programy, ktoré vyvrcholia záverečným ceremoniálom Hviezdy pod hviezdami na amfiteátri, kde vystúpia hviezdičky, teda žiaci základných umeleckých škôl, hviezdy, teda významní umelci a absolventi z mesta, a nakoniec superstar alebo megastar, slávni humenskí rodáci. Napríklad patrónka Mesta kultúry Humenné 2024, skladateľka Ľubica Čekovská, ktorá príde s Košickou filharmóniou.

Ešte tu máme pretavené príbehy...

Pretavené príbehy predstavujú programovú líniu, ktorá sa zaoberá posunom identity mesta k 21. storočiu. Máme bohatú históriu, jedinečné menšiny, silné príbehy, to všetko potrebujeme citlivo posunúť do 21. storočia a vytvoriť atraktívnejší súčasný imidž Humenného. Príkladom je Obchod na korze Ladislava Grosmana. Oscarový film aj Grosman patria do Humenného, nielen do Sabinova, v ktorom sa film na základe Grosmanovej literárnej predlohy nakrúcal. Grosman tu nemá dôstojnú pamiatku ani aktívny odkaz.

Pripravujeme preto podujatie Príbeh Grosman v nadväznosti na festival Literatúra v exile, s osobnou účasťou syna Ladislava Grosmana. S tým úzko súvisí oživenie Humenského korza v rámci plánovaného projektu Hudobnej tančiarne, ktorý si, verím, všetci s radosťou užijú.

Signifikantným je projekt Laborec Factory, ktorý odkazuje na Factory Andyho Warhola, a mal by zachytiť zvukovú a hudobnú identitu mesta. Lokálni hudobníci vytvoria spolu desať nových skladieb, pričom budú zachytávať a použijú v nich aj autentický a jedinečný zvukový kolorit nášho mesta.

Do projektu sú zapojené aj národnostné menšiny, napríklad rómska. Ich projekt má názov Múzy, múry, murály. O čo ide?

Je to dlhodobý projekt. Pod vedením sociálnej pracovníčky Eleny Cinovej a v spolupráci s Petrom Kudráčom bude pod odborným dohľadom etnografky Martiny Garassyovej prebiehať etnografický výskum s rómskymi deťmi a mládežou o histórii lokality Podskalka. Budú zbierať informácie o vlastných koreňoch a zároveň ich tak spoznávať. Malo by vzniknúť laboratórium pre ochotnícke divadlo, účastníci budú postupne spracovávať poznatky divadelne, vytvoria malé scénky a postupne celé predstavenie.

Zároveň na pozdvihnutie komunity a jej hrdosti by sme chceli vytvoriť murál, teda veľkoplošnú inštaláciu reliéfu na jednej zo stien bytoviek na Podskalke. Bude to súčasné umelecké dielo, ktoré zobrazí napríklad ich významného rodáka - umelca, uvidíme, čo presne prinesie výskum. Veríme, že aj formou komentovanej trasy prehliadky sa podarí pritiahnuť širšiu verejnosť na Podskalku a prepojiť viac majoritu s minoritou.

Zapojená je aj rusínska a sotácka komunita.

Samozrejme. Pripravili sme projekt Dierou v plote z dielne Súkromnej základnej umeleckej školy Kudlovská pod vedením Miroslava Kerekaniča. Je zameraný na zobrazenie ľudových hier detí v minulosti v kontexte súčasného online sveta. Prinesie hudobno-divadelno-tanečné pásmo hier. Súčasnou formou tému menšín spracúva aj známa fotografka a performerka Lucia Nimcová, pôvodom Humenčanka, ktorá výrazne čerpá z rusínskeho prostredia aj vo svojej tvorbe.

Pre Mesto kultúry Humenné prinesie projekt Strasty/Veselka, ktorý privedie do mesta živých ukrajinských a rumunských hudobníkov, ktorí ešte dochovali piesne z oblasti Ukrajiny. Tie sa pomaly vytrácajú, pretože dnes sa na Ukrajine spievajú hlavne smútočné piesne a oslavné, radostné, svadobné a ľúbostné sú v úzadí. Uvedieme aj medzinárodné putovné pouličné divadlo Circus Caravana o zbližovaní domácich obyvateľov a ukrajinských odídencov v krajinách V4. Zároveň Fond na podporu umenia vyhlási ešte výzvu pre externých žiadateľov, ktorí môžu rok kultúry obohatiť ďalšími podujatiami a akciami.

Pre koho je projekt Mesta kultúry určený? Kto sú vaše cieľové skupiny?

Pomenovali sme päť základných cieľových skupín. Nie sú v nejakom prioritnom poradí, ale, samozrejme, je veľmi dôležité pracovať s deťmi a mladými ľuďmi, žiakmi základných, stredných, základných umeleckých škôl a ich rodičmi. Im je určené množstvo vzdelávacích projektov. Okrem projektu Umenie škole, škola umeniu, je tu projekt Múzy s múzou - pieseň v slove, slovo v piesni, kde sa budú žiaci učiť tvoriť nové piesne, písať autorské texty a potom na ne skladať originálnu hudbu. Zakúpi sa notačný program na zapisovanie.

Potom sú to rôzne vzdelávacie aktivity na školách o kritickom myslení. Mali by prísť osobnosti, ako napríklad Ján Markoš, Dušan Ondrušek, Rado Sloboda. Režisérka Adriana Totiková, humenská rodáčka, povedie vzdelávacie aktivity v oblasti divadla, naučí žiakov, ako ho tvoriť či ako sa uplatniť v kreatívnom priemysle.

Zameriame sa tiež na úspešné príbehy osobností z regiónov, aby sme v rámci svetovej platformy Tedx inšpirovali mladých ľudí na stredných školách k tomu, aby mali motiváciu na sebe pracovať, aby mali veľké sny, odvahu, aby verili v seba, že raz môžu aj oni dokázať veľké veci pre našu spoločnosť.

Zorganizujeme tiež minikonferenciu Culture-New-Media-2024 pre komunitu videohier, gamingu a nových technológií. Vytvoríme aj divadlo, v ktorom budú hrať samotní študenti, stanú sa spolutvorcami scenára i hercami. Ide o projekt zameraný na tému extrémizmu. Volá sa Ex-trémisti, hrdinovia, ktorí stratili strach 2.

Ako si chcete získať pasívnych ľudí v produktívnom veku či seniorov, ktorí o kultúrne podujatia nejavia záujem?

Pripravili sme aktivity, ktoré pôjdu za ľuďmi do ulíc, do verejných priestorov, tam, kde sa prirodzene pohybujú. Príkladom sú Sídliskové vinšovačky. V období Vianoc pôjdeme na päť humenských sídlisk s koledami a vinšami. Ide o susedský medzigeneračný happyning či zimný piknik, prídeme ľuďom pod okná zaspievať, zahrať, zavinšovať, pričom to spojíme aj so súčasným umením formou veľkoplošnej videoprojekcie formou VJ-ingu.

Ak sú diváci zvedaví, o čo pôjde, stačí, ak vyjdú z domu. Veríme, že to vytiahne z domovov aj mladých, ktorí by bežne na folklórne koledy asi neprišli. Projekt Poézia inak pod vedením Evy Jacevičovej je zameraný aj na seniorov, aj na mladých. Mal by sa odohrávať v priestoroch nádvoria humenského kaštieľa a v mestskom parku. Pôjde o poéziu a prózu spojenú s hudbou, tancom i výtvarným umením, teda inak, ako sme v bežne zvyknutí.

Vytvoríme tam aj letnú čitáreň, kde si budú môcť ľudia prísť posedieť, prečítať si knihu či zažiť debatu s uznávaným autorom alebo autorkou. Ak sa všetko podarí, otvoríme aj komunitnú kaviarničku. Vzniknú, verím, príjemnejšie miesta, kde budú mať Humenčania viac možností stretávať sa a rozprávať sa spolu, nielen prežívať osamote vo svojich obývačkách pri televízii.

Čo ponúknete návštevníkom mesta?

Projekt má celoslovenský aj medzinárodný presah. Chceme zatraktívniť mesto aj pre ľudí zvonku. Pre turistov a návštevníkov sme pripravili projekt Trail moderny. Vznikne turistická trasa po pamiatkach moderny. Pod vedením Tomáša Makaru z Košíc sme zmapovali zaujímavé miesta a pamiatky moderny.

Vznikne tiež mobilná aplikácia, podľa ktorej sa budú môcť ľudia vydať po trase, v pláne sú aj komentované prehliadky s odborným výkladom či verejné umelecké intervencie. Pribudne k tomu tlačená mapa aj kniha. Verím, že takto vytvoríme pozitívnejší vzťah a pozdvihneme hrdosť Humenčanov na to, aké hodnoty v meste máme.

Dôležitou komunitou sú aj umelci z oblasti profesionálneho alebo amatérskeho umenia, ktorí možno najviac pociťujú nedostatky kultúrnej infraštruktúry, chýba im súčasný priestor, kde by mohli tvoriť, skúšať, kde by sa mohli prezentovať. Máme, samozrejme, History&Art Club, ktorý plní túto funkciu, alebo Nerv platformu pre vizuálne umenie, ale chýba vonkajší komunitno-kultúrny priestor. Na to by mala slúžiť Kultúrna trojbodka, kde sa budú môcť umelci i obyvatelia prezentovať, kde budú môcť spolu aj tvoriť, vzdelávať sa či socializovať, alebo aj oddychovať.

Čo je Kultúrna trojbodka?

Isté percento výdavkov je určených na investície a nákupy. V projekte sa zameriavame na rozvoj južného námestia, na vybudovanie troch kultúrnych komunitno-spoločenských bodov a priestorov pred centrom voľného času, medzi CVČ a Vihorlatskou knižnicou a za knižnicou pri Laborci. Návrh vytvorili profesionálni architekti a vo veľkej miere bude realizovaný z recyklovaných materiálov.

V centre voľného času prejde čiastočnou rekonštrukciou rezidenčný byt, ktorý doposiaľ slúžil na dočasné prenocovanie v núdznej situácii. Je potrebné ho vymaľovať a dozariadiť, aby tu mohol fungovať rezident, teda umelec, ktorý príde do mesta tvoriť a spolupracovať s komunitami na mesiac alebo na dva. Súčasťou bytu bude aj tvorivý ateliér, ktorý by sme chceli sprístupniť v podobe Dňa otvorených ateliérov, aby mohla verejnosť vidieť, ako dielo vzniká.

Byt by mal byť udržateľný aj do budúcna. Môžeme naň získať ďalšie prostriedky nielen z Fondu na podporu umenia, ale aj z iných rezidenčných programov. Môžu tu chodiť napríklad svetoví prekladatelia či literáti, ktorí vytvoria nové diela o našom meste, napríklad poviedky či filmy.

Do palety kapitálových výdavkov patrí aj HEK - Humenský ekostánok. Malý stánok v centre mesta neďaleko Verchoviny bude plniť štyri základné funkcie: infobod a infocentrum o meste kultúry, centrum dobrovoľníctva, osvetu ekológie a udržateľného umenia, súčasťou bude malá dielnička a opravovňa drobných nástrojov. Môžu sa tu organizovať populárne swapy oblečenia či rastlín. Toto všetko bude spojené s malou príjemnou komunitnou kaviarňou. Projekt Ekostánku pripravila Mária Radváková a spravovať by ho spolu s ňou mali aj dobrovoľníci pod vedením rehoľnej sestry Janky.

Symbolom projektu je Háčko ako symbol koľajníc, hashtagu. Ako ste naň prišli?

Tvorili sme ako tím. Súvisí to s témou. Keď sme analyzovali mesto, jeho stav, noví kolegovia, ktorí po prvý raz prišli do Humenného, vnímali to, že mesto je uprostred rozdelené štvorprúdovou cestou a železnicou, bez nejakého nadchodu alebo podchodu, prekvapilo ich to.

Zároveň je to niečo symbolické. Keď sme sa v procese príprav pozreli na ulice mesta preťaté koľajami z výšky z dronu, videli sme v tom aj humenské háčko, symbol rozdelenia mesta i jeho obyvateľov, zároveň priesečník, ktorý spája. Na základe tejto idey pripravil následne úspešný humenský grafik Juraj Behún aj vizuálnu identitu a komunikáciu s logom − symbolom H. Je v tom všetko. Humenné je umenie - umenie spájať rozdelené.

Projekt potrvá osemnásť mesiacov, ponúkne tridsať aktivít. Čo Humenčanom po ňom zostane?

Oficiálne otvorenie pre verejnosť bude v júni 2024. Aktivity, predovšetkým osvetové a vzdelávacie, sa však začnú už v januári. Tridsať projektových aktivít v skutočnosti zahŕňa dokopy až vyše sto aktivít, niektoré sú jednorazové, iné viacmesačné či celoročné. Do projektu sa zapojí približne 600 profesionálnych aj amatérskych umelcov. Verím, že vďaka silným spoločným zážitkom budú obohatení a viac zblížení aj samotní obyvatelia mesta.

Všetci získame ďalšie vzdelanie, zážitky z tvorby, nové kontakty a niektorí, verím, aj nové pracovné motivácie a príležitosti. Fyzicky, hmatateľne toho zostane tiež veľa: už spomínaná Kultúrna trojbodka, miesta pre oddych, pre prezentáciu kultúry, letné kino, pódium s hľadiskom, premietacia plocha, oddychové miesta na pikniky, na rozhovory. Vznikne letná čitáreň i oživené korzo pri kaštieli. Ostane nám Ekostánok, rezidenčný byt, trasa Trail moderny, Smerovníky umenia, nová mobilná aplikácia aj živý online archív.

Jana Otriová
redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23243326/centrum-humenneho-je-rozdelene-rovnako-aj-ludia-projekt-mesta-kultury-ho-ma-spojit.html

foto: Humenné je umenie
zdroj: MsÚ Humenné

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Ruský zlatý poklad a čs. legionáři

Pár slov úvodem V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, které jsou buď přímým obviněním, nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto rů…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
12.04.2024

150 slovenských osobností sa prihlásilo k odkazu Wetzlera a Vrbu

Signatári poukazujú na úlohu nacistickej propagandy v čase druhej svetovej vojny. Znenie vyzvy: My, občania Slovenskej republiky, vyzdvihujeme výnimočnú odvahu Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu a hlásime sa k nadčasovému odkazu ich úteku z k…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ byly buduvaty v Rusku plynovod Orenburg. A tam sja raz bars nastrašyly, bo zbačily na stromi, blyzko hotela, medviďa. Takoj zaklykaly na stanicu pro lov medveďiv... Prychodyť velyka dodavka a z ňoj vyskakuje malyňkyj jazvečik i velykyj chlop, na pleče soj bere drabynku a na druhe dvojhlavňovu pušku. Prychodyť ku vystrašenomu ujkovi, podavať mu pušku i hvaryť:
-Ja teper vylizu na strim a zošmarju medviďa na zemľu. Kiď medviď vpade, jazvečik na ňoho skočiť i vyrve mu jajka. I tak ho skantryť...
-A našto mi bude toto velyka puška? zviduje je rozstrjasenyj ujko.
-Kiby medviď zošmaryv na zemľu mene, zastrilyte jazvečika...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať