Rozhovor. Mária Bobríková, starostka z obce Topoľa

05.02.2024

V zahraničí nenájdete obec so 150 obyvateľmi, čo sa sama uchádza o investíciu z eurofondov

Malá východoslovenská obec v okrese Snina roky „skúša šťastie“ v eurofondových výzvach. 

MÁRIA BOBRÍKOVÁ pôsobí ako starostka obce so 166 obyvateľmi už takmer desať rokov, no na úrade nemá ani administratívnu výpomoc. Hovorí, že sa aj preto zapája len do projektov, v ktorých si verí. V mnohom záleží aj na výške spolufinancovania. Každá príprava projektu totiž stojí obec čas, v prípade externých konzultantov aj peniaze vopred. „U nás je problém aj kúriť, nieto ešte poslať niekomu zálohu,“ vysvetľuje.

Menej ako 500 obyvateľov má dnes na Slovensku takmer 40 percent obcí. Všetky z nich majú starostov, obecné či mestské zastupiteľstvá, no mnohé už nevedia zo svojich rozpočtov zaplatiť ani základnú administratívnu výpomoc. Starosta alebo starostka sú tak často aj administratívnou silou, projektovým manažérom, účtovníkom či základným údržbárom. Napriek tomu od nich obyvatelia aj štát očakávajú, aby okrem bežných úloh zveľaďovali svoju obec a pravidelne sa uchádzali o rôzne druhy štátnych, európskych či iných dotácií.

Obec Topoľa, ktorá leží asi 30 kilometrov od hranice s Ukrajinou v okrese Snina (Prešovský kraj) v Poloninách, má po sčítaní v roku 2022 len 166 obyvateľov. Jej starostka Mária Bobríková (Smer-SD) ju vedie bezmála desať rokov. O európske peniaze sa uchádzala už mnohokrát, viackrát aj úspešne.

V rozhovore so starostkou Máriou Bobríkovou sa dozviete:

ktoré opatrenia, ktoré mali zjednodušiť čerpanie eurofondov pre malé obce, podľa nej najviac zafungovali,
ako malá obec bez administratívnej posily manažuje eurofondový projekt,
či regionálne centrá, ktoré vznikli nedávno a mali žiadateľským obciam pomáhať, plnia svoju funkciu,
ako vyhodnocuje to, že časť európskych peňazí budú prerozdeľovať Rady partnerstiev v krajoch a časť prerozdelia okresy v rámci Území udržateľného rozvoja,
kam európske peniaze z jej pohľadu neprúdia napriek tomu, že by mali.

Slovensko málo investuje. Aj to je jeden z dôvodov, prečo čo raz viac socioekonomicky zaostáva za susednými krajinami, ktoré investujú viac z vlastných zdrojov a nespoliehajú sa len na eurofondy. 

Za ostatných desať rokov sa na Slovensku vystriedalo šesť vlád, pričom každá v súvislosti s eurofondmi sľubovala ich zjednodušovanie. Ako toto uľahčovanie čerpania vidíte vy v Topoli?

Snahy a sľuby minulých vlád o zjednodušovaní čerpania eurofondov vrátane zásadne zjednodušenej komunikácie, postupoch pri administrácii implementácie či odbúranej byrokracii doteraz neboli v plnej miere naplnené. My to preto zatiaľ vnímame len ako dobrý základ. Zmena bude pre nás žiadateľov skutočná až vtedy, keď nadobudneme reálnu skúsenosť s dobre zvládnutým vyhlásením výziev. A to sa udeje po tom, keď sa budeme môcť sústrediť na podstatu riešenej problematiky, nie na enormnú administratívnu záťaž, ktorá je s projektmi spojená.

Realita eurofondov na Slovensku je podľa mojich skúseností neporovnateľná so zahraničnými grantovými mechanizmami. Napríklad v Poľsku žiadateľ nepotrebuje ani len hárok papiera.

Ktoré opatrenia ostatnej dekády, ktoré súviseli s európskymi peniazmi a prijímali sa na štátnej úrovni, boli pre obec, akou je tá vaša, najužitočnejšie?

Ak hovoríme o najefektívnejších peniazoch, ktoré sa dostali k nám do obce, musím spomenúť aktívne opatrenia trhu práce podľa Zákona o službách zamestnanosti. Tie boli zamerané na podporu zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie a tiež na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov.

Projekt, podporený z eurofondov, u nás realizovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a prostredníctvom týchto opatrení si naša obec vedela zabezpečiť čistotu verejných priestranstiev, údržbu zelene, drobné orezávanie stromov, kríkov, kosenie, údržbu ihrísk, čistenie rigolov a údržbu rôznych prvkov na verejných priestranstvách, či to bol nátery lavičiek, lávok a podobne. Toto hodnotím ako jednu z najefektívnejších vecí, ktorá navyše nebola ani administratívne náročná.

Aj nová vláda hovorí o zjednodušovaní. Po výjazdovom rokovaní v Prešovskom kraji v polovici januára prisľúbila tomuto kraju, kde je aj najväčší počet najmenej rozvinutých okresov, dodatočné peniaze. Čo by ste v Topoli potrebovali?  

V obci rozdeľujem svoje investičné priority na veľké a menšie projekty. V tých menších chceme podporiť rozvoj športovej infraštruktúry a cestovného ruchu. Budem len rada, ak zmena zákona o najmenej rozvinutých okresoch prinesie pre našu obec napríklad to, že ak k nám zavíta turista, bude potom spomínať, že sa u nás vedel vynájsť, najesť sa v miestnom bufete, čo tu doteraz nemáme, jeho deti sa mohli zahrať, a možno sa u nás chceli aj ubytovať a nebol s tým problém.

Na cestovný ruch hovorím, že je to pekné, ale že som starostka najmä pre ľudí žijúcich v obci. Je pre mňa prioritou zabezpečiť im normálny, plnohodnotný život. Nemôže to fungovať tak, že teraz staviame iba cyklotrasu, čo aj mňa to teší, ale keď ide babka ráno do kostola, tak si musí v niektorých lokalitách obuť čižmy, keď prší, pretože nemá chodník.

A o tom sú veľké priority?

Áno, veľké investičné projekty – hoci ide o bežné, ale o to to dôležitejšie veci. Kompletná rekonštrukcia miestnych komunikácií je nutnosťou. V miestnej cestách sú diery zasypané štrkom. Mosty nám padajú. Lávky sú skoro v život ohrozujúcom stave. Ale chýbajú nám aj odstavné plochy a parkoviská.

No a ďalšou oblasťou je potravinová dostupnosť. Áno, majme bufet pre turistov. Lenže dnešná realita je taká, že babka, tetka a koniec koncov aj ja, žijeme v obci, kde si ráno nevieme kúpiť čerstvé rožky. Nie preto, že na to nemáme, jednoducho nemáme kde. Pre čerstvé pečivo nemôžeme cestovať desať kilometrov autom.

Nezdá sa mi, že by boli európske peniaze vyčleňované na toto.

Vnímate, že to nová vláda reflektuje?

Máme dotazníky, rieši sa to, je tomu naklonená aj vláda. Štátny tajomník Michal Kaliňák sa tomu venoval aj naďalej venuje. Verím preto, že sa to nejakým spôsobom vyrieši.

V obci sme na to pripravení. Máme napríklad nachystanú unimobunku, ktorá je pripojená na žumpu, na vodu, kde vieme zajtra spustiť predaj liekov alebo potravín. Ale nemôžem to všetko robiť sama. Vieme poskytnúť priestor, vieme sa dokonca dohodnúť aj na ďalších výhodách. Spustime to pre občanov. Viem, že ich nie je veľa, že to nebude veľký biznis, ale žiť je tu nejako treba.

Manažment projektov
Vaša obec získala už niekoľko grantov, aj z európskych peňazí. Ako funguje ich projektový manažment? Ak napríklad niektorý rezort vydá výzvu, aká náročná je pre vás administratíva okolo žiadosti, dopĺňania projektu, jeho realizácia a vyhodnocovanie?

Najmenšie obce nemajú zamestnancov ani odborné schopnosti, aby si podali projekt, ktorý má šancu uspieť. Aj pre to sú častokrát odrezané od možnosti čerpania. Z tohto dôvodu sa asi aj väčšina malých obcí nezapája do mnohých eurofondových výziev.

Každý jeden projekt a jeho príprava stojí obec čas, v prípade externých konzultantov aj peniaze. Väčšinou preto ideme do takých projektov, v ktorých si veríme. Personálne ani finančné kapacity totiž nemáme. Projektový manažment je preto v prípade našej obce čisto externý.

V ostatnom období sa veľa hovorilo o možnosti podpory zo strany štátu pre menšie obce s tým, že by mohli využívať spoločných projektových manažérov. Zatiaľ sa ale otvorili len regionálne centrá, ktoré majú žiadateľom v regiónoch efektívnejšie pomáhať. Funguje to?

Regionálne centrum v Prešove vzniklo a v súčasnosti poskytuje všeobecné informácie o eurofondoch. Pre žiadateľov a prijímateľov poskytuje aj odborné poradenstvo, organizuje rôzne semináre alebo školenia k jednotlivým výzvam.

Oni ale nie sú tí, ktorí nám spracujú projekt, vytvoria projektovú dokumentáciu, urobia výškové zameranie a iné veci, ktoré sú v projekte potrebné. To sú externé služby, za ktoré potrebujeme platiť. To, že vzniklo nejaké centrum, je dobré, ale osobne to nevnímam ako nejaké plnohodnotné uspokojenie našich potrieb, ktoré súvisia s projektovou činnosťou.

Máte s regionálnym centrom dobrú skúsenosť?

Naša obec s ním doteraz nespolupracovala. Nedovolím si preto bližšie hodnotiť jeho činnosť. Ak sa totiž odhodláme zapojiť do nejakej výzvy, využívame kontakty na projektových manažérov v rámci okresu. Z komunikácie medzi kolegami ale viem, že si prácu regionálnych centier pochvaľujú. Pri riešení niektorých problémov boli nápomocní, a preto to vidím ako dobrú cestu.

Nové európske peniaze
Vnímate rozdiel medzi správou štandardných výziev z európskych peňazí zo strany ministerstiev na jednej strane a projektmi v rámci Plánu obnovy na strane druhej?

Pre nás je najzaujímavejším rozdielom spolufinancovanie. Pri projektoch Plánu obnovy vieme, že sa spolufinancovanie nevyžaduje. Plán obnovy je síce jednorazová záležitosť a tiež vieme, že je viac zameraný na riešenie výziev, ktorým Slovensko čelí v súvislosti so zelenou či s digitálnou transformáciou. Klasické eurofondové výzvy boli pripravované v cykloch a dohodnuté na programové obdobie.

Keď sa malá obec uchádza o podporu formou akejkoľvek dotácie, najväčšou prekážkou je práve ekonomická a rozpočtová náročnosť. Nedisponujeme totiž zvyšnými vlastnými alebo inými zdrojmi. Spolufinancovanie pri klasických eurofondoch bolo doteraz minimálne päťpercentné.

Necelá pätina eurofondov sa u nás v novom programovom období presunula pod správu Rád partnerstiev, teda na kraje. Hoci rady ešte nerozbehli výzvy na projekty, cielia najmä na to, aby šli peniaze tam, kde je to v regióne potrebné. Ako sa vám zatiaľ tento mechanizmus pozdáva?

Nový systém, ktorý sa zmení z národnej na regionálnu úroveň, by mal byť pre nás výhodou. Nám, malým obciam, dáva nádej na zlepšenie dostupnosti financií z eurofondov. Malo by to byť jednoduchšie, rýchlejšie, efektívnejšie. Či to tak ale bude, ešte nevieme.

Ja osobne som ale v tomto na vážkach. Zatiaľ vznikla aplikácia RISK, čo je skratka pre regionálny informačný systém kooperácie, kde sme mali vkladať naše projektové zámery. Samotné schvaľovanie sa potom uskutoční priamo na území kraja, prostredníctvom Rady partnerstva. Tá by mala na svojom zasadnutí tieto zámery vyhodnocovať. Ak bude vhodný, bude vybraný a podporený.

Na poslednom zasadnutí rady ale nebol vybraný žiadny náš projekt, ale verím, že pri ďalšom výbere bude naša obec úspešná. Susedné obce, ktoré boli vybrané niekedy v decembri, by mali začať pracovať na projektovej dokumentácii. No na ňu ale peniaze nemajú a zatiaľ nie je jasné, či na ňu niečo dostanú. Naši projektanti – keďže dnes nikto nepracuje zadarmo, ani za sľuby – chcú nejaké zálohy. U nás je ale problém aj kúriť, nieto ešte poslať niekomu zálohu.

Rada partnerstiev toto ešte nevysvetlila?

Na zasadnutí sa hovorilo o tom, že to bude podporené z eurofondov. Otázka je ale spolufinancovanie. Spomínalo sa osem až 15 percent, z čoho boli obce, samozrejme, nešťastné, takže sa bude niečo riešiť s Prešovským samosprávnym krajom. Ale neviem povedať, či to bude za nás schopný kraj ťahať. Možno je v tomto smere aj dobré, že máme teraz iné aktivity, odpozorujeme skúsenosti z iných obcí a poučíme sa.

Neobávate sa, že na nižšej úrovni môže byť získavanie peňazí z projektov dokonca ešte ťažšie preto, ako dobre sa jednotliví žiadatelia poznajú? Že by niekto mohol mať výhody vďaka lepším kontaktom?

Kde je veľa hráčov, je ťažké nájsť víťaza. My na takej zdravej konkurencii aj fungujeme. Transparentnosť bude tiež nejakým spôsobom nabúraná, ale to je ťažko hodnotiť.

Napríklad sme sa v rámci deviatich obcí zhovárali o vytvorení mikroregionálneho združenia a potom by sme do toho išli cez združenie. Hodnotitelia by sa na to mohli pozerať aj tak, že je v združení väčšia sila a na niečom sa zhodli. Ale aj tento nápad viacerí odmietli. Nebolo jasné, ako by sa to účtovalo, kto by sa zaoberal administratívou takého projektu. Rozišli sme sa a teraz to skúšame každý sám.

Časť z európskych peňazí, ktoré majú po novom rozdeľovať samosprávy, ide aj pre takzvané Územia udržateľného rozvoja, v nich sa majú okresné mestá na projektoch z eurofondov dohodnúť s priľahlými obcami. Komunikujete už o tomto formáte s vašim okresným mestom, teda so Sninou? Aké sú vaše očakávania?

Pozitívnu skúsenosť máme z regionálneho príspevku z okresného úradu. Verím, že je to spôsob, akým sa budeme vedieť dopracovať k získaniu podpory pre rozvoj, a očakávam aj pozitívne výsledky. Komunikácia s okresným úradom je kolegiálna. Vieme si vydiskutovať veci a vieme sa aj dohodnúť. Ak tu bude predostretá myšlienka podpory nejakého zámeru obcí, bude rozumná a bude súvisieť s turizmom, ale hlavne lepšou kvalitou života pre obyvateľov v obci, bude to dobré. Od tohto nástroja mám ešte pozitívnejšie očakávania ako od Rady partnerstva v Prešove. Peňazí je ale v tomto balíčku oveľa menej.

Kde chýbajú eurofondy?
Máte v obci príklady dobre využitých európskych peňazí?

Prednedávnom sme dokončili projekt, súvisiaci s vybudovaním wi-fi prístupových bodov na verejných priestranstvách. Má to veľmi pozitívny ohlas, hlavne u mladších návštevníkov, ale pripojiť sa vedia, samozrejme, aj obyvatelia obce.

U nás bol štandardný problém, že signál mal len jeden operátor. Ak prišiel do obce niekto, kto mal iného operátora, nevedel nikomu zavolať ani napísať. Ľudia chodili aj na obecný úrad a chceli nejaké pripojenie, aby sa mohli na niekoho kontaktovať, poprípade požičať telefónu.

Máme tiež rozbehnutú a podporenú činnosť z Plánu obnovy pre oblasť národných parkov, v komponente adaptácie regiónov na zmenu klímy. Z neho teraz rekonštruujeme budovu bývalej základnej školy, ktorá je dnes už schátraná a z ktorej má byť environmentálne centrum. To bude určené skôr pre návštevníkov, ale chodiť by sem mali aj deti zo základných škôl na výlety. V obci máme aj národnú kultúrnu pamiatku – drevený kostolík, tiež vojnový cintorín, židovský cintorín, zvonicu, a aj o nich budeme vedieť v envirocentre informovať. Časť financií je vyčlenená aj na pamätnú izbu rusínskeho buditeľa Alexandra Duchnoviča, po ktorom je pomenované aj divadlo v Prešove a ktorý sa v Topoli narodil. V okolí nič takéto nie je, a preto si myslím, že bude projekt úspešný.

Sú problémy, do ktorých by ste potrebovali investovať, no eurofondové výzvy na ne neexistujú?

Medzi naše ďalšie plánované investičné aktivity patrí výstavba vodovodu a kanalizácie. V obci má každý riešený vodovod vlastnou studňou, ale studne vysychajú, voda sa tratí, v lete je tu už aj reálne obdobie sucha. Ľudia si dávajú studne prehlbovať, ale začíname mať čoraz väčší nedostatok nielen pitnej, ale všetkej vody.

Prešovský samosprávny kraj v spolupráci so Svetovou bankou nám v tomto pomohli so zafinancovaním vrtu, ktorý je určený pre našu obec a má až 104 metrov. Ale nateraz je uzamknutý. Kvalita vody v ňom je však vyhovujúca. Potrebujeme už len spracovať projektovú dokumentáciu, s čím nám sľúbil pomoc aj Prešovský samosprávny kraj.

Budem sa opakovať, ale o žiadnu výzvu sa neviem uchádzať, pokiaľ nemám projektovú dokumentáciu. A projektová dokumentácia na vodu a kanál je o investícii, ktorá je pre nás nereálna, takže nevieme, čo s ním bude.

A čo výzvy na vyhotovenie projektovej dokumentácie?

Aj o tom sme uvažovali. Ale to sú zas iné peniaze. A potrebujeme zaplatiť aj verejného obstarávateľa, obstarať to, a tak ďalej. Čo sa týka vodovodu a kanalizácie pri malých obciach, som veľmi pesimistická.

Sú aj iné oblasti?

Ďalšiu vec, ktorú by obce ako naša potrebovali, je dom smútku. Je to smutná téma, ale aj to je realita života u nás. Aspoň chladiace zariadenie, pretože bežne si tu, ale aj v okolitých obciach, pozostalí nechávajú zosnulých doma aj cez noc. Toto už nie je štandard dnešných dní.

No a, samozrejme, rekonštrukcia miestnych komunikácií. Aj tú nám sľubujú nové výzvy. To je jedna zo základných vecí, bez ktorých iné ani nemôžu fungovať.

Prešovský kraj je v rámci EÚ jedným z regiónov, ktorým sa ani po rokoch v EÚ nedarí vyrovnávať rozdiely medzi okresmi ani so zvyškom krajiny, a už vôbec nie s EÚ. Princíp kohézie, na ktoré sú eurofondy určené, tu podľa štatistík miestami naberá až opačný efekt – rozdiely sa prehlbujú. Čím to podľa vás je?

Je to dlhodobý proces. Som tu desať rokov a reálne nevidím zmenu, nevidím uľahčenie. Chcem byť aspoň trochu pozitívna, ale je to ťažké, pretože sme malí a nevieme sa k tomu dostať.

V Poľsku nenájdete obec, ktorá má 150 obyvateľov a ide sa sama uchádzať o investičný projekt z eurofondov. A kde sú oni? Ďaleko pred nami. Možnosti majú pri tom rovnaké ako my.

Doteraz sme to nevedeli zmeniť. Európske peniaze sa povalia ako voda a naše deti budú už len čítať o tom, aké sme mali možnosti a nevyužili sme ich. Nie je to výhovorka, je to realita.

Slovensko nie je jednoliate, východ je iný ako západ. Ale rozdiely medzi regiónmi sú možno aj prirodzené, rovnako ako sú prirodzené medzi ľuďmi. Štát preto nemôže vytvárať úplne rovnaké podmienky pre všetkých.

Autor: Lucia Yar | EURACTIV.sk

zdroj:
https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/interview/starostka-z-obce-topola-v-zahranici-nenajdete-obec-so-150-obyvatelmi-co-sa-sama-uchadza-o-investiciu-z-eurofondov/

foto:
Barokový drevený kostolík v obci Topoľa z druhej polovice 17. storočia, je zapísaný aj v Zozname svetového dedičstva UNESCO. [zdroj: Topoľa.sk]

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.02.2024

Ryžkov měl spasit SSSR, ale nepochopil funkci peněz

Uplakaný bolševik.  Ve věku 94 let v Moskvě zemřel bývalý sovětský premiér Nikolaj Ryžkov. Rodák z Ukrajiny byl posledním žijícím předsedou sovětské vlády, ve skomírajícím komunistickém impériu se pokoušel zavádět ekonomické reformy. Před des…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.02.2024

Seriál STALO SA PRED 105 ROKMI (d)...

1. januára 1919 Rusínska delegácia z Užhorodu (A. Vološin, P. Legeza, I. Kontratovič) jednala v Budapešti so splnomocnencom čs. vlády M. Hodžom o možnosti pripojenia Podkarpatskej Rusi k Republike československej. Hodža vedel o promaďarskej ori…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.02.2024

Smysl Československa a jeho zmizení

Tento text neusiluje o přesnou rekonstrukci procesů, které se odehrály v minulosti, nebo komplexní výčet událostí a postav, které v příběhu Československa sehrály svou roli, je „pouze“ krátkým a možná trochu provokativním zamyšlením nad tím, co …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.02.2024

Dva pruhy už nestačia

Na rýchlocestu R4 do Poľska sa robí ďalšia štúdia za stovky tisíc. Štát zatiaľ nerozhodol ani o forme financovania autostrády z Prešova na severnú hranicu. Štát stále nevie, ako sa bude stavať a financovať výstavbu rýchlostnej cesty R4. Še…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
27.02.2024

Rozhovor. Bolí ma, keď vidím, koľko Slovákov je ochotných veriť ruskej propagande

Gréckokatolícky kňaz z Užhorodu  O dvoch rokoch vojny a jej dosahoch na Zakarpatie a Mukačevskú eparchiu sme sa rozprávali s protosynkelom Petrom Berešom. Po rannej liturgii v gréckokatolíckej Katedrále Povýšenia Svätého kríža v centre Užh…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ:
-Instrukcija pro chosnuvaňa po rusyňsky musyť načinaty zo slovami: No što duraku, už jes polamav...?!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať