Rozhovor. Menšinový zákon odmietli falošnými výhradami

13.01.2023


Tvrdí odborník na menšinové práva János Fiala-Butora

Nový zákon o národnostných menšinách odmietli preto, lebo za ním nie je politická podpora, a nie preto, že by bol zle pripravený, vraví právnik János Fiala-Butora.

Matovičova i Hegerova vláda sľubovala schválenie nového, komplexného zákona o postavení národnostných menšín a vypracovaním návrhu poverili úrad splnomocnenca vlády Lászlóa Bukovszkého. V decembri minulého roka rokovali o návrhu zákona zástupcovia štátnej správy a zopár zástupcov menšín, nakoniec však návrh vypracovaný úradom splnomocnenca odmietli.

Právnik a ľudskoprávny odborník János Fiala-Butora sa zúčastňoval na príprave zákona a vraví, že proces zlyhal pre nedostatok politickej podpory.

V rozhovore s Jánosom Fialom-Butorom sa dočítate:
-prečo podľa neho nesedia argumenty, na základe ktorých sa návrh odmietol,
-aké zmeny by mal nový zákon priniesť pre menšiny,
-prečo si myslí, že by takýto zákon neposilnil pozíciu orbánovcov na Slovensku,
-ako sťaží život menšín, ak sa menšinový zákon neschváli.

Pracovná skupina, ktorú tvoria hlavne zástupcovia rôznych ministerstiev a ktorá bola zvolaná za účelom prípravy menšinového zákona, zasadala v decembri. Pokiaľ viem, ako odborník ste sa zúčastnili na tomto zasadnutí aj vy.

Áno. Nenazval by som to pracovnou skupinou, bolo to rokovanie. Ja som sa, žiaľ, mohol zúčastniť len online, čo do určitej miery ovplyvnilo, nakoľko som sa vedel ozvať, respektíve nakoľko som počul všetko, čo na zasadnutí zaznelo.

Zrodili sa odlišné interpretácie toho, čo sa tam stalo. György Gyimesi tvrdí, že ministerstvá odmietli návrh zákona, ktorý vypracoval úrad splnomocnenca vlády Lászlóa Bukovszkého. Podľa poslanca Gyimesiho vysvitlo, že tento návrh je nepoužiteľný a museli ho „vyhodiť do koša“. Povedal, že podľa ministerstiev nebol napísaný jazykom slovenskej legislatívy a jeho niektoré časti sú protiústavné. Podľa iných, napríklad štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Edity Pfundtner, na rokovaní nezaznelo, že by návrh mal byť vyhodený do koša, ale to, že v prezentovanej forme by sa zákon nedal predložiť vláde alebo parlamentu. Ako to vidíte vy, s akým výsledkom bolo toto rokovanie ukončené?

Musíme od seba oddeliť niekoľko vecí. Je pravda, že zástupcovia ministerstiev zamietli návrh tak, ako bol. O jednotlivých detailoch sme ani nerokovali. S tými argumentmi, ktorými sa to neskôr vysvetľovalo v médiách, však ja nesúhlasím. Zo stanoviska ministerstiev bolo pre mňa jasné, že návrh nemá politickú podporu. Zaznela aj poznámka, že slovenská spoločnosť takýto zákon nepotrebuje.

Tie argumenty však, ktoré sa objavili neskôr, nie sú pravdivé. Písomné pripomienky ministerstiev som videl až po stretnutí a tu sa opakovali argumenty, ktoré sa na verejnosti objavili už viackrát. Napríklad že by bol návrh protiústavný – s týmto vôbec nesúhlasím. Niektorí vidia protiústavnosť návrhu v tom, že ponúka viac, než ústava doslovne vyžaduje. Zato však ešte nie je protiústavný.

A čo argument, že v návrhu nepoužívali jazyk slovenskej legislatívy?

Návrh naozaj používa nové výrazy, keďže momentálne určité právne inštitúcie v slovenskej legislatíve neexistujú. Samo o sebe to tiež nie je protiústavné. Ak niekomu natoľko prekáža, že text sa nie všade drží súčasnej terminológie, bola by maličkosť upraviť ho podľa existujúcich výrazov. Napríklad momentálne sa nepoužíva výraz príslušník národnostnej menšiny alebo menšinová kultúrna organizácia, podľa mňa by boli potrebné. Ak táto legislatíva zavedie tieto výrazy, nebude to protiústavné.

Čo bolo silnejším dôvodom na zamietnutie návrhu? To, že nemá politickú podporu alebo tieto právne argumenty?

Jednoznačne to, že nemá politickú podporu. O právnych argumentoch v podstate neprebiehala skutočná diskusia. Cítim, že ide o falošné výhrady, ktorými sa pokúšajú zamaskovať absenciu politickej podpory. Uvediem ešte dva podobné príklady.

Jedným je rozlišovanie medzi menšinami. Veľakrát sa objaví argument, že v skutočnosti je to dobré len pre Maďarov, pre ostatných je to nevýhodné. To nie je pravda. Počas dlhého prípravného procesu som sa nestretol s tým, že by ktorákoľvek menšina povedala, že je to pre ňu nevýhodné. Samozrejme, maďarská menšina takýto zákon požaduje najdlhšie a z mnohých hľadísk odzrkadľuje jej predstavy, no dostalo sa doň veľa prvkov, ktoré by boli prospešné hlavne pre menšie menšiny. Nie je pravda, že by boli menšie menšiny proti.

Vážnu prekážku však predstavuje to, že tento návrh nie je definitívny. Ide o natoľko komplexný zákon, že ja som bol zástancom toho, aby bol prerokovaný po častiach. Aj preto, aby mohlo vzniknúť politické stanovisko o tom, čo môže získať podporu. Jednotlivé ministerstvá by mali vypracovať veľmi veľa iných návrhov noviel zákonov, čo ministerstvá tiež odmietli. Na Slovensku neexistuje štátny orgán, ktorý by mal v právomoci všeobecné zastupovanie menšinových práv. Úrad splnomocnenca by takým mohol byť, ale to nie je samostatným ministerstvom.

Aj György Gyimesi spomínal, že zákon nemá svojho gestora. Z toho, čo hovoríte, je dosť jednoznačné, že to mohlo byť jedným zo základných problémov, teda že táto otázka nebola vyriešená už na začiatku.

Nemala sa ako vyriešiť, lebo takéto ministerstvo neexistuje. Dlho hľadali ministerstvo, ktoré by na seba prevzalo tento zákon, no nenašlo sa také.

V slovenskej verejnej mienke toho veľa o tomto zákone neodznelo, no známy diplomat Ján Gábor minulý rok v máji v jednom rozhovore uviedol, že úrad splnomocnenca vlády počas prípravy menšinového zákona obišiel ústavu a slovenských partnerov a Maďarskej akadémii vied dal vypracovať taký zákon, ktorý „naruby obracia“ národnostnú politiku Slovenska. Čo si myslíte o tomto tvrdení?

Nestretol som sa s tým, že by sa na tomto procese podieľala Maďarská akadémia vied. Ak len tým nemyslel mňa, lebo aj ja tam pôsobím ako výskumník, hoci nie aktívne. Toto tvrdenie si nedokážem vysvetliť.

Prekvapuje ma, že by návrh obišiel ústavu, veď vláda nariadila splnomocnencovi, aby zákon vypracoval. Rokoval aj s ministerstvami – akým spôsobom, to neviem posúdiť, pretože na týchto rokovaniach som sa nezúčastnil, no nevidím nič, čím by tu obracal národnostnú politiku Slovenska naruby. Návrh neobsahuje nič radikálne. Ide o zákon o právnom postavení menšín, na ktorý sa Slovensko už dávno zaviazalo, sčasti vychádzajúc z ústavy, na druhej strane aj na základe návrhu medzinárodných organizácií.

Návrh sa snaží vyhovieť normám právneho štátu, na jeho vypracovaní sa podieľali predstavitelia domácich menšín. V minulosti vypracovali svoje návrhy Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku a Okrúhly stôl Rusínov Slovenska. U Lászlóa Bukovszkého vznikla pracovná skupina ešte počas predchádzajúcej vlády. Na tomto sa podieľali aj Rómovia. Z niekoľkoročných rokovaní sa zrodila koncepcia, ktorú schválila vláda a ktorá sa dostala aj do programu vlády, na základe toho pracoval László Bukovszky. Neviem, čo je v tom rozvracajúce.

Akú konkrétnu úlohu ste mali v príprave zákona vy?

Ja sa tejto téme venujem už oddávna a podieľal som sa už aj na vypracovaní návrhu Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku. Oni ma delegovali do pracovnej skupiny Lászlóa Bukovszkého a napokon som sa zúčastnil aj na vypracovaní paragrafovanej verzie návrhu. Text mnohí pripomienkovali a prešiel mnohými úpravami, no beriem zodpovednosť za základnú koncepciu.

Prečo nebol návrh zverejnený, aby o ňom mohla prebiehať verejná diskusia?

To neviem povedať. Už na začiatku však bolo vidieť, že návrh nemá politickú podporu. To, čo schválila vláda (legislatívny zámer – pozn. red.), bolo veľmi hmlisté a ani vláda nevedela, čo má od toho očakávať. Podľa mňa prebiehali v pozadí politické rokovania, ktorým by bránilo, ak by o návrhu prebiehala verejná diskusia. Len čo by došlo k politickému konsenzu, splnomocnenec vlády by zverejnil konsenzuálny text. K tomu však nedošlo.

Splnomocnenec vlády prezradil toľko, že návrh obsahuje založenie úradu pre menšiny, model menšinových samospráv, ako aj rozšírenie používania menšinových jazykov. Čo by malo podľa vás najväčší vplyv z noviniek zákona na život menšín?

Okrem vymenovaných obsahuje viac ďalších prvkov. Čo je podľa mňa najdôležitejšie a čo spôsobuje najviac sporov a najväčší odpor, je vytvorenie samosprávnych orgánov menšín. Návrh ráta s volenými celoštátnymi národnostnými radami pre všetky menšiny. Toto by znamenalo najväčší krok vpred. Národnostné rady by mali právomoci v oblasti vzdelávania, kultúry a používania jazyka a zastupovali by danú menšinu pred orgánmi štátnej správy. Mohli by sa zapájať do rozhodovania, čo je súčasťou aj medzinárodných očakávaní.

Ak menšinu zastupuje politická strana, to je neformálne riešenie, ktoré môže fungovať prípadne u Maďarov. No aj v ich prípade sa tým iba obchádza problém, pretože strana zastupuje v parlamente svojich voličov a nie maďarskú komunitu.

V miestnych a regionálnych samosprávach by vznikli aj menšinové výbory, čo by pre menšiny tiež zabezpečilo účasť na správe verejných vecí. Tie by mali užšie právomoci ako celoštátne orgány.

Súčasťou návrhu je aj zníženie volebného kvóra pre politické strany, respektíve jeho zrušenie. Dalo by sa to riešiť aj osobitne, no hodí sa to do návrhu. Ak kvórum znížime, pomôže to Maďarom, ak ho odstránime, pomôže to aj Rómom či Rusínom.

Vzťahovalo by sa to na menšinové strany alebo na všetky?

Na menšinové strany. Slovenská legislatíva nepozná výraz menšinové strany, no návrh ho definuje, takže ani toto nemôže byť dôvodom na odmietnutie. Aj v iných krajinách to šlo takto. Je to politická otázka a vôbec to nie je protiústavné.

Menšinové samosprávy sú v Maďarsku aj v Srbsku, no mohli sme vidieť, že sa veľakrát stali pôdou pre korupciu, pretože sa im nedostáva dosť celoštátnej pozornosti. Ako by sa dalo zaručiť, aby to tu tak nebolo?

Zaručiť sa to nedá. Ako sa dá v strednej Európe zaručiť, že bude akýkoľvek systém bez korupcie? Dá sa však zaviesť kontrolný systém, ktorý poskytne priestor korupcii, a taký, ktorý oblasť korupcie zúži. Treba zabezpečiť, samozrejme, ten druhý. Tieto orgány by mali vyhovovať rovnakým pravidlám transparentnosti ako štátne orgány.

Ani obecnej samospráve pánu bohu za chrbtom sa nedostáva dosť pozornosti, ale samo o sebe to ešte nie je dôvod na spochybnenie celého systému samospráv. Boj proti korupcii považujem za dôležitý, preto ani návrh nedáva uľahčujúce výnimky pre menšinové samosprávy.

Mnohí sa môžu pýtať, či je takýto menšinový zákon naozaj potrebný teraz, keď v susedstve zúri vojna, vo svete inflácia a energetická kríza a na Slovensku je predlžujúca sa vnútropolitická kríza.

Táto legislatívna úloha sa týči pred Slovenskom od roku 1992. Korene tohto konkrétneho návrhu siahajú do rokov 2011 – 2012, keď maďarský a rusínsky okrúhly stôl vypracovali vlastné návrhy. Tento konkrétny legislatívny proces trvá od roku 2014. Zákon by nebol prijatý zo dňa na deň a ani to nevidím tak, že by sme boli v poslednej fáze jeho schvaľovania.

Najmä slovenskú verejnú mienku bude v súvislosti so zákonom zaujímať, že časť kultúrneho a politického života Maďarov na Slovensku sa vo veľkej miere prepojila so súčasnou maďarskou vládou a s Fideszom. Čo by ste odpovedali tým, podľa ktorých sa prostredníctvom takéhoto zákona môže posilniť pozícia Orbána a spol. na Slovensku?

Ja to vidím presne opačne. Čím viac sú potreby a záujmy Maďarov na Slovensku zatláčané do úzadia na slovenskej politickej scéne, tým viac sú nútení obracať sa k Orbánovi aj tí, ktorí by to inak nerobili. Tento systém samospráv by sa snažil pokryť záujmy tunajších komunít z tunajších zdrojov. Ak nevznikne, aká alternatíva ostane pre maďarských politikov na Slovensku?

Považujem za pokrytecké, keď slovenskí politici ukazujú na Orbána, a tak sa snažia odôvodniť obmedzovanie práv Maďarov na Slovensku. Týmto totiž dosiahnu presne taký účinok, pred ktorým by chceli krajinu ochrániť. Vidíme to v mnohých oblastiach, napríklad dvojité štátne občianstvo, regulovanie používania jazyka, podpory z Maďarska využívané na území Slovenska.

Ak by Slovensko na seba prevzalo zodpovednosť za tieto oblasti, zo strany Maďarov na Slovensku by bola oveľa menšia potreba čakať, aby tieto problémy vyriešila maďarská vláda. Maďarská vláda je v priaznivej situácii, pretože nie je povinná zaoberať sa týmito problémami. Pre nich je to možnosť. Slovensko nie je v takejto situácii.

Rusko odôvodnilo inváziu na Ukrajinu sčasti tým, že chce ochrániť rusky hovoriacu menšinu na Ukrajine. Tým sa pravdepodobne sťažili aj čestné úsilia o menšinové práva v medzinárodnom priestore v Európe, nie je to tak?

Určite, že boli sťažené z viacerých hľadísk, no nemyslím si, že tí, ktorí sa venujú tejto otázke, by mysleli vážne, že Rusko spustilo útok vo všeobecnosti vzhľadom na situáciu ruskej menšiny za hranicami. Tým, ktorí sa na toto odvolávajú, ide skôr o to, aby bola vec podávaná takto. Rusko sa neodvolávalo na všeobecné práva ruskej menšiny za hranicami, ale na genocídu a tento argument neuspel.

Z nášho hľadiska musíme jasne vidieť rozdiely medzi tým, čo robí Rusko a čo pre seba požadujú Maďari na Slovensku. Tento súčasný spor neprebiehal naozaj v medzinárodnom priestore. Nemyslím si, že medzinárodné stanoviská v súvislosti s našimi participatívnymi právami by sa zmenili pre vojnu. Mohol sa zmeniť argumentačný systém jednotlivých politikov. Určite sú na oboch stranách takí, ktorí sa snažia využiť konflikt pre vlastné záujmy. Našu prácu to do určitej miery sťažuje, no musíme nejako poukázať na jednu vec.

Rusko využilo situáciu ruskej menšiny za svojimi hranicami na vlastné ciele a tí, ktorí odmietajú menšinové práva, rovnako využívajú ruskú agresiu na to, aby argumentovali vo všeobecnosti proti menšinovým právam. Akoby bola priama spojitosť medzi Putinom a návrhom rusínskeho okrúhleho stola z roku 2012. Takáto spojitosť však nie je.

Nevidieť však, že by predstavitelia maďarskej, rómskej alebo rusínskej menšiny hromadne požadovali prijatie menšinového zákona. Ani teraz nevyvolalo veľké rozhorčenie, že zákon nebol prijatý, pričom bol vo vládnom programe. Čo môže byť dôvodom?

Rozhorčenie je, ale treba vidieť, že je to veľmi dlhý proces a posledná fáza bola skôr o politických konzultáciách. Ich podrobnosti nepoznám, nezúčastnil som sa na nich. V skorších fázach tam boli predstavitelia menšín, ako aj zástupcovia ministerstiev. Podľa mňa v poslednej fáze všetci stratili niť, čo sa vlastne deje.

Z toho, čo sa objavuje v médiách, sa zdá, ako by bola reč o nejakom odborno-právnom spore. Maďarské médiá na Slovensku to tak veľakrát prezentujú. V skutočnosti ide o to, že návrh nedostal naozajstnú politickú podporu. Možno by to lepšie aktivizovalo menšiny. Ale proces sa ešte neskončil a dúfam, že každá menšina sa na ňom bude aktívne podieľať.

Momentálne však máme odvolanú vládu a tento rok nás čakajú predčasné voľby. Aké sú podľa vás teraz vyhliadky menšinového zákona?

Nemyslím si, že táto vláda tento návrh prijme. Ani pred tromi rokmi som si nemyslel, že táto vláda by takýto návrh prijala, pretože nikdy nevyjadrila takýto úmysel. Keď prijímali programové vyhlásenie, nemali skutočný prehľad o tom, čo by chceli podporiť.

Stoja pred nami teraz dve cesty. Horšia je tá, ak táto vláda predsa prijme niečo pod týmto názvom, no bude to oveľa stručnejší návrh, ktorý neprinesie skutočný krok vpred. Považoval by som to za veľkú tragédiu, pretože by sme premrhali šancu vytvoriť dobrý zákon. Nemyslím si naozaj, že sa teraz môže zrodiť zákon, ktorý by zaviedol celoštátne samosprávne orgány. To môže byť otázka nasledujúceho volebného obdobia. A k tomu je potrebné, aby prebiehala verejná spoločenská diskusia o tom, ako majú tieto orgány vyzerať. Obávam sa, že uplynulé takmer tri roky sú stratené.

Aké môže mať dôsledky v praxi, ak zákon nebude prijatý ani v nasledujúcich rokoch?

Menšinový inštitucionálny systém je teraz veľmi nedostatočný, čo spôsobuje veľa praktických problémov a z dlhodobého hľadiska má na existenciu menšín negatívny vplyv. Tento vzťah sa zakonzervuje, kým sa nezrodí takýto zákon. Ak vzniknú samosprávne orgány, menšiny budú vedieť aktívne pracovať na pokroku. Momentálne niet nikoho, kto by zastupoval záujmy národnostných menšín pred štátom. Toto je najväčší nedostatok, ktorý tento zákon dokáže napraviť.

János Fiala-Butora (1979)
Právnik, odborník na ľudské a menšinové práva. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského a Ekonomickú univerzitu v Bratislave, Právnickú fakultu Stredoeurópskej univerzity (CEU) v Budapešti a Harvard Law School. Učí ľudské práva na Írskej národnej univerzite v Galway, pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu právnych vied Maďarskej akadémie vied a ako právnik Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku. Ako advokát v oblasti ľudských práv zastupoval od roku 2004 mnohých klientov pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu a inými medzinárodnými tribunálmi.

ZOLTÁN SZALAY, Napunk

zdroj:
https://dennikn.sk/3204810/mensinovy-zakon-odmietli-falosnymi-vyhradami-tvrdi-odbornik-na-mensinove-prava-janos-fiala-butora/

Foto: Ilustračné
zdroj: RTVS

Aktuality

Zobraziť všetky
31.01.2023

Gorali žiadajú, aby boli oficiálne uznanou národnostnou menšinou

To isté chce aj vietnamská komunita. BRATISLAVA, SPIŠ. Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny nemá pripomienky k predloženému návrhu na uznanie vietnamskej komunity za oficiálne uznanú národnostnú menšinu. Splnomocnenec László…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
31.01.2023

Ivan Pop: Autonomie – rusínský sen a skutečnost 

  Podkarpatská Rus je z geopolitického a zeměpisného hlediska středoevropským regionem a její autochtonní obyvatelé, jihokarpatští Rusíni, sdíleli spolu se všemi národy tohoto regionu jeho složité dějiny. Avšak na rozdíl od jiných národů střední …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.01.2023

Bratislava: Pozvánka na vystúpenie FS Železiar

ŽELEZIAR - TAKA TOTA NAŠA NOUTA Dátum: 19. februára 2023, 16:00 h Miesto: Veľká sála, DK Zrkadlový háj, Bratislava Adresa: Rovniankova 3, Bratislava 5 - Petržalka Vstupenky si môžete kúpiť TU: https://www.ticketportal.sk/event/ZELEZIAR-…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.01.2023

15. výročia zriadenia Gréckokatolíckej metropólie na Slovensku

Apoštolský nuncius sa zúčastnil osláv  V sobotu 28. januára si duchovenstvo a veriaci Gréckokatolíckej cirkvi pripomenuli v katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove 15. výročie od reorganizácie tejto cirkvi a jej povýšenia na metropolitný stupe…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
26.01.2023

Rozhovor. Už prestávame podporovať aj dobré projekty...

...20 miliónov je málo, hovorí šéf Fondu na podporu umenia Jozef Kovalčik Jozef Kovalčik vedie Fond na podporu umenia (FPU) od jeho vzniku v roku 2015. Ide o verejnoprávnu inštitúciu, ktorá poskytuje dotácie pre kultúrnu scénu vo výške 20 mil…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.01.2023

Na Slovensku budeme mať 763 menšinových obcí

Vláda na dnešnom zasadnutí schválila nový vykonávací predpis k menšinovému jazykovému zákonu. Nové naradenie vlády v zmysle výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 2021 reaguje na novelizovaný zákon z roku 2011, ktorý zaviedol 15% hranicu pri apl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ

Ujko Vasyľ:

-Jak jem byl malyj, tak mi hvaryly: Ne ič z nožyka - zlyj vyrosneš! Kiď tak teper smotrju kolo sebe, dumam soj, že dakotrych rivno zo sokyry kormyly...

Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať