Rusi šírili hoax, do kauzy cintorína sa vložil aj Žilinka

06.02.2024


Vyšetrovanie trvalo vyše roka

Prípad poputoval na okresný úrad.

LADOMIROVÁ. Kauza „zničených hrobov“ na vojnovom cintoríne z prvej svetovej vojny v obci Ladomirová v okrese Svidník speje do finále.

O záveroch policajného vyšetrovania informoval hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Marián Spišák.

O súhlas nepožiadali písomne
Polícia pre údajne zničené vojnové hroby ruských vojakov viedla trestné stíhanie vo veci prečinu hanobenia miesta posledného odpočinku.

Po vykonaní rozsiahleho vyšetrovania vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Svidníku vydal ešte vlani 2. októbra uznesenie, ktorým trestnú vec postúpil na konanie o správnom delikte odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu v Prešove.

„Výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť iným správnym deliktom,“ povedal Spišák.

Obec si totiž pred vykonaním prác na cintoríne nesplnila povinnosť a pred odstránením obrubníkov nepožiadala ministerstvo vnútra o písomný súhlas.

Vtedajší starosta Vladislav Cuper (nezávislý) potvrdil, že to len telefonicky oznámil Okresnému úradu v Prešove, písomný súhlas nemal a ani ho oň nikto nežiadal.

Už aj dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove preskúmal vydané uznesenie a vyšetrovací spis.

„S procesným postupom a rozhodnutím vyšetrovateľa sa stotožnil,“ povedal Spišák.

V tomto prípade teda nejde o trestný čin, môže ísť len o priestupok.

Či už okresný úrad o priestupku rozhodol, povedať nevedel.

„Nedisponujeme touto informáciou,“ dodal.

So žiadosťou o túto informáciu sme oslovili okresný úrad aj obec Ladomirová, odpovede sme zatiaľ nedostali.

Nekonečný príbeh
Kauzu vyšetrovala polícia od jesene 2022.

Prvotne vyšetrovateľ ešte 22. novembra toho istého roku vydal uznesenie, ktorým vec postúpil príslušnému okresnému úradu, keďže skutok sa podľa zákona o vojnových hroboch javil ako iný správny delikt.

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku v rámci dozoru toto uznesenie zrušil a vyšetrovateľovi uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Neskôr dozor nad skráteným vyšetrovaním od svidníckej prokuratúry prevzala Krajská prokuratúra v Prešove.

Extarosta: Podržali ma v ťažkých chvíľach
„Som rád, že sa spis uzatvoril v intenciách zákona a dezinformácie a následné emócie, ktoré vyvolalo Veľvyslanectvo Ruska na Slovensku a vyjadrenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku, sa preukázali ako nepravdivé,“ zareagoval na informácie prokuratúry dnes už bývalý starosta Cuper.

„Je to potvrdením toho, že si všetci musíme čoraz viac v 21. storočí uvedomovať silu informácií, a to hlavne nepravdivých, a zamyslieť sa nad skutkami, ktoré vyvolajú,“ povedal.

Vďaka podľa neho patrí rezortom obrany a vnútra, Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky i bývalému premiérovi Eduardovi Hegerovi (Demokrati), ktorí ako prví skonštatovali, že ide o hoax.

„Tvrdili, že skutok opisovaný v médiách sa nestal. Podržali ma v ťažkých chvíľach a dodali mne a mojim blízkym nádej a odvahu aj napriek tomu, že generálny prokurátor opätovne trval na ďalšom prešetrovaní danej veci,“ dodal Cuper.

Všetko spustili Rusi
Kauzu odštartovali v polovici septembra 2022 vyjadrenia veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku I. B. Bratčikova, že hroby zosnulých hrdinov z prvej svetovej vojny na vojnovom cintoríne v obci Ladomirová „boli takmer zničené“ a „boli na príkaz starostu obce Ladomirová bagrom zrovnané so zemou“.

Rusi zdôrazňovali, že ide o ruský cintorín, na ktorého komplexnú obnovu v roku 2014 prispeli.

Polícia reagovala, že ide o hoax.

Na svojej stránke na sociálnej sieti napísala, že „išlo o štandardnú dezinformačnú kampaň, ktorej cieľom bolo odkloniť pozornosť od vojny na Ukrajine a novoobjavených masových hrobov v meste Izjum. V širšom kontexte Rusom išlo o navodenie dojmu, že 'zlí' Slováci ničia historické ruské hroby, až tak šialene podporujú Ukrajinu“.

Vklad generálneho prokurátora
Status ruského veľvyslanectva na svoj profil na sociálnej sieti umiestnil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Na tlačovej besede 17. októbra 2022 povedal, že o tom, že v Ladomirovej mal byť poškodený vojnový cintorín, sa dozvedel z overených zdrojov.

„Bolo mojou psou povinnosťou na to zareagovať,“ zdôraznil.

Avizoval, že zásah do hrobových miest dá prešetriť.

Vyšetrovanie malo zistiť, či „bezohľadným zásahom“ do hrobových miest, v ktorých sú pochovaní vojaci, nedošlo k naplneniu znakov trestného činu hanobenia miesta posledného odpočinku.

Obrubníky vybrali minibagrom
Starosta Cuper vtedy reagoval, že „hroby naďalej zostali na svojich miestach“ a odstránili len „betónové obrubníky pri hroboch, ktoré sa rozpadávali a nebola možná ich údržba“.

Priznal, že o zámere odstrániť betónové obrubníky z hrobov informoval len telefonicky Okresný úrad v Prešove, písomné vyjadrenie nemal ani od úradu, ani od rezortu vnútra. Obrubníky vybrali minibagrom a plochu vyrovnali.

Cuper poukázal na to, že obnova zanedbaného cintorína ani v roku 2001, ani v roku 2014 nekorešpondovala s reálnymi hrobovými miestami, obrubníky „išli cez nebohých, cez ruky, hlavy, telá“.

Nepredchádzal jej pamiatkovo-archeologický výskum, kde sa hroby skutočne nachádzajú. Navyše na osadenie obrubníkov v roku 2014 nemala obec povolenie, neohlásila to ani ako drobnú stavbu.

„Je to vlastne čierna stavba,“ povedal.

Podľa neho neobstojí ani tvrdenie, že cintorín je „ruský“, keďže sú na ňom pochovaní vojaci rôznych armád.

Nielen ruskí vojaci
Dehonestovanie hrobov odmietli historici i pamiatkari.

Historik Martin Drobňák, predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy, označil betónové obrubníky za nie „veľmi šťastné riešenie“.

„Keď sa potom hroby ťažko udržiavali, nevidím problém v odstránení obruby a čo je hlavné, cintorín neostal v stave, ktorý by nebol dôstojný pre padlých vojakov,“ povedal pre Korzár.

Upozornil, že aj keď je cintorín v bežnej pamäti ľudí označovaný ako ruský, v archívnych dokumentoch, ktoré sa k nemu viažu, sa takáto informácia nenachádza.

„Podľa archívnych materiálov zo zložky tohto cintorína, ktoré sa nachádzajú vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave vo fonde Vojnové hroby a cintoríny, je podľa katastrálneho listu pochovaných 270 vojakov a všetci sú neznámi. Cintorín tvoria spoločné hroby, masové šachty, a je na ňom tiež 38 jednotlivých hrobov,“ povedal.

Práve v nich sú podľa evidenčného listu pochovaní vojaci rakúsko-uhorskej monarchie. Ďalším výskumom sa podarilo dohľadať aj zoznam vo fonde Zemského vojenského veliteľstva.

„Tam sa našiel zoznam mien šestnástich vojakov, podľa nich je jasné, že ide o vojakov rakúsko-uhorskej armády. Nehovorím, že na cintoríne nie sú pochovaní ruskí vojaci, určite sú v množstve neznámych vojakov. Ale v žiadnom prípade nemôžeme tento cintorín prehlásiť za cintorín len ruských vojakov,“ dodal.

Pamiatkari: Hroby poškodené neboli
Pamiatkar Anton Liška z Krajského pamiatkového úradu v Prešove označil statusy ruského veľvyslanectva a neskôr aj generálneho prokurátora Žilinku za klamlivé.

Vojnové hroby podľa neho poškodené neboli.

„Upozorňovali sme na to, že k tomu nemohlo dôjsť, pretože nadzemná časť vrátane betónových obrubníkov bola v roku 2014 osadená na základe náčrtu z medzivojnového obdobia. Ten však neuvádza rozmery hrobov, vzdialenosť medzi nimi a ani to, kde presne boli osadené,“ vysvetlil.

Ešte v roku 2001 bola celá plocha cintorína zarovnaná.

„Trváme na tom, že ak chceme presne odprezentovať miesta, kde hroby reálne boli, dá sa to zabezpečiť iba archeologickým výskumom,“ dodal.

Historicky správny text
Medzitým bol vojnový cintorín v Ladomirovej vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky.

Vyplýva z toho, že obec ako jeho správca je v zmysle pamiatkového zákona pred začatím obnovy povinná požiadať Krajský pamiatkový úrad Prešov o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy.

Vlani na jeseň však obec, už za čias novej starostky Oľgy Bojčíkovej (kandidovala za Smer, Hlas a SNS), bez súhlasu pamiatkarov vymenila starú informačnú tabuľu za novú a ponechala starý text. Ten uvádzal, že na cintoríne je pochovaných 270 ruských vojakov.

Pamiatkový úrad vyzval obec, aby ju odstránila.

Pamiatkar Liška informoval, že tabuľa s novým, už historicky verným textom je na mieste od polovice novembra.

Jana Otriová, redaktorka

zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/23280666/rusi-sirili-hoax-do-kauzy-cintorina-sa-vlozil-aj-zilinka-vysetrovanie-trvalo-vyse-roka.html

foto: Informačná tabuľa na cintoríne v Ladomirovej. 
(zdroj: KPÚ Prešov)

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.02.2024

Ryžkov měl spasit SSSR, ale nepochopil funkci peněz

Uplakaný bolševik.  Ve věku 94 let v Moskvě zemřel bývalý sovětský premiér Nikolaj Ryžkov. Rodák z Ukrajiny byl posledním žijícím předsedou sovětské vlády, ve skomírajícím komunistickém impériu se pokoušel zavádět ekonomické reformy. Před des…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.02.2024

Seriál STALO SA PRED 105 ROKMI (d)...

1. januára 1919 Rusínska delegácia z Užhorodu (A. Vološin, P. Legeza, I. Kontratovič) jednala v Budapešti so splnomocnencom čs. vlády M. Hodžom o možnosti pripojenia Podkarpatskej Rusi k Republike československej. Hodža vedel o promaďarskej ori…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.02.2024

Smysl Československa a jeho zmizení

Tento text neusiluje o přesnou rekonstrukci procesů, které se odehrály v minulosti, nebo komplexní výčet událostí a postav, které v příběhu Československa sehrály svou roli, je „pouze“ krátkým a možná trochu provokativním zamyšlením nad tím, co …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.02.2024

Dva pruhy už nestačia

Na rýchlocestu R4 do Poľska sa robí ďalšia štúdia za stovky tisíc. Štát zatiaľ nerozhodol ani o forme financovania autostrády z Prešova na severnú hranicu. Štát stále nevie, ako sa bude stavať a financovať výstavbu rýchlostnej cesty R4. Še…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
27.02.2024

Rozhovor. Bolí ma, keď vidím, koľko Slovákov je ochotných veriť ruskej propagande

Gréckokatolícky kňaz z Užhorodu  O dvoch rokoch vojny a jej dosahoch na Zakarpatie a Mukačevskú eparchiu sme sa rozprávali s protosynkelom Petrom Berešom. Po rannej liturgii v gréckokatolíckej Katedrále Povýšenia Svätého kríža v centre Užh…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


-Parasko, Parasko, posmoť... Ja jem jednorožec...!
-Perestaň, Vasyľu...! Takoj soj obleč treňirky...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať