RUSÍN vo veľkom svete NEUROCHIRURGIE

REGIÓN. Čerstvý držiteľ ocenenia Krištáľové krídlo, známy neurochirurg Prof. MUDr. JURAJ ŠTEŇO, DrSc. je zaradený medzi 16 najvýznamnejších neurochirurgov sveta. Je autorom vyše 400 odborných publikácií, má za sebou viac ako 600 prednášok po celom svete, bol hosťujúcim profesorom v USA, Nemecku a vo Fínsku a od roku 1992 prednostom neurochirurgickej kliniky v Univerzitnej nemocnici v Bratislave. V súčasnosti je dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Štyrikrát získal Cenu odbornej spoločnosti za najlepšiu publikáciu roka, je nositeľom štátneho vyznamenania: Kríž kniežaťa Pribinu 1. triedy. Svetová federácia neurochirurgických spoločností mu udelila Čestné uznanie za rozvoj neurochirurgie na prospech ľudstva. Otec dvoch synov, z ktorých Andrej kráča v jeho šľapajach. Prinášame prvú časť rozhovoru o spomienkach na detské časy, rusínčine aj o rozhodnutí na prahu dospelosti...

Vyrastali ste v Klenovej neďaleko Sniny, v rusínskej rodine. Spomínate na detstvo často?
„Spomienky na detstvo sú rokmi čoraz krajšie. Život a práca v kopcovitom kraji pod Vihorlatom bola poriadna drina. Ale pamäť je už taká, vytesní všetko nepríjemné, takže sa mi pred očami vynárajú len pekné veci, napríklad tváre milujúcich rodičov. Mama mi vštepovala zásady slušnosti, ohľaduplnosti. Tá sa dnes príliš nenosí. Doteraz tvrdím, že všetko ostatné nás naučí život, ale slušnosti sa učíme v rodine. Otec mi navyše kládol na srdce, aby som sa porovnával s lepšími a snažil sa im vyrovnať. Vôbec, cením si spomienky na rodinu. Vždy si spomeniem na čaro Vianoc s večerným umyvaním sa v potoku alebo na dvore, so slamou na podlahe, kovovými reťazami pod stolom, modlitbou, pôstnými, ale krásne rozvoniavajúcimi vianočnými jedlami. Na súrodencov, brata staršieho o 17 a sestru staršiu o 13 rokov, ktorí prichádzali domov z “veľkého sveta”. Na sankovanie, lyžovanie na lyžiach, kto ré mi vyrobil stolár, manžel mojej sesternice. Na kotúľanie kráslic pred cerkvou na Velikdeň a na mnoho ďalších krásnych chvíľ. Rád spomínam aj na školu, na viacerých učiteľov, na spolužiakov.”

Od mladosti dlhodobo žijete a pracujete ďaleko od rodného kraja. Ako spolunažíva váš rodný jazyk – rusínčina a slovenský jazyk?
„Rusínsky jazyk používam málo, len keď sa stretnem s bratom a jeho manželkou alebo s pacientmi Rusínmi na ambulancii. Niekedy poviem niečo po rusínsky doma manželke, ktorá tento jazyk miluje, a ona mi občas tak aj odpovie, aj keď nemá rusínske korene. Už v minulosti, keď som býval v jednom dome so sestrou a s otcom neďaleko Bratislavy, sme sa rozprávali obidvomi jazykmi. Po slovensky, ak sa rozhovor týkal aktuálnych udalostí a po rusínsky, ak sme hovorili všeobecne, alebo o niečom z minulosti.”

Kedy nastal zlomový bod vo vašom živote a rozhodli ste sa pre prácu neurochirurga? Rozmýšľali ste aj o inom povolaní či voľba bola hneď jasná? Mali ste aj Vy medicínsky vzor?
„Keď som bol malý chlapec, môj starší brat študoval medicínu, skončil ju keď som mal 11 rokov. Bol pre mňa vzorom a navyše to bolo aj želanie našej mamy, aby som bol aj ja lekárom. Od počiatku štúdia som chcel som bol rozhodnutý pracovať v niektorom z chirurgických odborov. Je to zrejme vec povahy, riešiť veci rýchlejšie a radikálne. Keď som končil štúdium boli voľné miesta na neurochirurgickej klinike v Bratislave. Vtedajší prednosta kliniky, profesor Nádvorník dokonca robil nábor medzi študentmi šiesteho ročníka, z ktorého sme tam nastúpili traja, dvaja tam dodnes pracujeme.“

Začiatky neurochirurgickej práce boli zaiste ťažké, behala vám práca po rozume, ako sa hovorí, aj v noci alebo ste sa s tým od začiatku vedeli dobre vysporiadať?
„Neurochirurgia, tak ako napokon mnohé medicínske odbory, najmä chirurgické, je ťažká. A to nielen v začiatkoch, ale po celý život. Vekom človek nazbiera skúsenosti, ktoré mu pomôžu ľahšie prejsť cez niektorú fázu operácie lebo má osvojené pohyby, nad ktorými musí neskúsený operatér rozmýšľať. Na druhej strane, skúsený neurochirurg lepšie predvída, čo všetko sa môže skomplikovať, preto je obozretnejší. Časom teda každý musí dospieť k tomu, čo sa nazýva „chirurgická pokora“. Akonáhle sa človek dopracuje k pocitu nadradenosti, nadobudne pocit, že všetko zvládne, príde
facka,“ dodal Juraj Šteňo.

REGIÓN. Neurochirurgii sa venuje bezmála 45 rokov. Tvrdí, že úspech závisí nielen od talentu, ale najmä od pracovitosti. Životne vďačný je aj Jožo Ráž, ktorý sa mu dostal do rúk bezprostredne po vážnej nehode. Prof. MUDr. JURAJ ŠTEŇO, DrSc. pochádza z Klenovej (okres Snina), je rusínskej národnosti. V zime lyžuje a v lete hráva golf. Z jeho iniciatívy sa realizujú neurochirurgické zákroky pacientov pri vedomí. Vďaka tejto technike dokážu lekári sledovať funkcie nervových štruktúr a znížiť riziko ich poškodenia. Prinášame vám druhú časť rozhovoru o prvých operačných zákrokoch, čerpaní nových síl a význame ceny – Kištáľové krídlo.

Pamätáte si na svoj prvý operačný zákrok, na netradičné a zaujímavé operácie, ktoré ste absolvovali?
„Na prvý zákrok ani celkom nie, my začíname tak, že robíme najskôr len najjednoduchšiu časť operácie, potom postupne tie zložitejšie, a napokon dostaneme možnosť urobiť celý operačný zákrok pod vedením skúseného lekára. Prvý je u nás vždy ten najjednoduchší, zvyčajne to býva vypustenie krvného výronu z priestoru medzi mozgovými plénami, takzvaného chronického subdurálneho hematómu. Pôvodná krvná zrazenina sa postupne rozkladá do kvapalného stavu, zväčšuje sa a plošne utláča mozgovú hemisféru. Evakuujeme ju z jednoduchého návrtu lebky, po otvorení tvrdej plény. Neskôr mladý adept neurochirurgie vykoná operáciu nekomplikovanej vysunutej medzistavcovej platničky alebo drenážnu operáciu hydrocefalu (vodnatieľky mozgu), až neskôr zložitejšie operácie. Tie najťažšie zostávajú v pamäti na celý život. Aj po dlhých rokoch si dokážem spätne premietnúť snímky, priebeh operácie, niekedy aj pacientovu tvár.”

Ako vyzerá váš bežný pracovný týždeň?
„Kým som pracoval ako prednosta kliniky, bol to prakticky stereotyp. Ráno vizita, potom ranný diagnostický seminár, práca na operačnej sále, ambulantné vyšetrenia - konzultácie, administratíva. Teraz vo funkcii dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave mi pribúdlo organizačnej, administratívnej práce, rozličných zasadnutí a rokovaní, menej času mám na chirurgickú činnosť. Naďalej sa zúčastňujem klinických seminárov, kde som napomocný vďaka skúsenostiam. Dajú sa nadobúdnuť len dlhoročnou intenzívnou praxou doprevádzanou pravidelným štúdiom literatúry, pobytom na popredných pracoviskách a na kongresoch. Keď som sa ujal funkcie dekana, prechodne som obmedzil svoje zahraničné aktivity, teraz som však znovu začal akceptovať pozvania na kongresy, aby som svoje poznatky opäť odovzdával aj na medzinárodnej úrovni.”

Ste mimoriadne časovo zaneprázdnený a vyťažený človek. Prezraďte, ako relaxujete a čerpáte nové sily?
„Raz, keď som večer pri počítači vzdychal, že už nevládzem, že už mám všetkého dosť, manželka mi povedala: „Nerozprávaj, teba to baví.” Mala pravdu. Keď dokončím odborný článok alebo prednášku, mám dobrý pocit, ktorý by sa dal porovnať s tým, keď vidím vyliečeného pacienta. Snažím sa byť aj fyzicky aktívny. Najvhodnejšia je pre mňa rýchlejšia chôdza. Každú zimu lyžujem. V lete, podľa možností, hrávam golf, ale tí, čo sa mu venujú vážne, hovoria, že by ho bolo treba hrať dvakrát do týždňa a ja nemám čas ani dvakrát do mesiaca. Zvyčajne len niekoľko dní počas letnej dovolenky.“

Ste čerstvý držiteľ Krištálového krídla, mimoriadnej ceny. Čo pre vás znamená vyznamenanie tohto druhu?
„Najskôr musím povedať, že ma potešilo, tak, ako by to potešilo asi každého človeka. Po druhé, uvedomujem si, že ocenie by som nezískal bez pomoci mnohých lekárov, ostatných zdravotných pracovníkov a bez pomoci mojej rodiny, najmä mojej manželky, ktorá mi ako anatómka často pomáhala aj priamo pri príprave prednášok a publikácií. Po tretie, Krištáľové krídlo mi bolo odovzdané za celoživotné dielo. Zaväzuje ma preto k tomu, aby som naďalej pracoval naplno. V súčasnosti mi, ako dekanovi Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pribudla aj zodpovednosť za vzdelávanie budúcich lekárov. Zodpovedný som teda aj za úroveň zdravotnej starostlivosti o 5-10-15 rokov. Medzi moje povinnosti patrí aj to, kde a ako sa realizuje a bude realizovať praktická výučba klinických predmetov, teda aj to, kedy bude postavená nova Univerzitná nemocnica v Bratislave a aké budú podmienky pre zdravotnú starostlivosť, výučbu a klinický výskum. Takže musím bojovať, lebo doterajšie aktivity zodpovedných ma nenapĺňajú optimizmom,” dodal Juraj Šteňo na záver.

Ocenenia:
1990,1991,1994,2004
Najlepšia publikácia roka odbornej spoločnosti SLS; 1998 Respectfull Salutations of the World Federation of Neurosurgical Societies on the Efforts in Neurosurgery to he Benefit of Mankind;
1998 Strieborná medaila LFUK;
1998 Strieborná medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti; 1998 Medaila Slovenskej rádiologickej spoločnosti prof.V. Alexandra;
1999 Pamätná medaila 80.výročia založenia LFUK;
2004 Čestný člen Central European Neurosurgical Society (CENS); 
2007 Kríž kniežaťa Pribinu 1. triedy za rozvoj neurochirurgie; 2007 Čestný člen Českej neurochirurgickej spoločnosti;
2008 Zlatá medaila LFUK;
2008 Zlatá medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti;
2009 Pamätná medaila pri príležitosti 90.výročia založenia Univerzity Komenského

-mad-

Foto
Krištáľové krídlo 2017
TASR - Dano Veselský
Stratégie - HNonline