Rusíni si strážia zvyky viac

29.09.2011


Šarišania hádžu čoraz viac tradície za hlavu. Z dnešného sveta čoraz viac miznú tradície. Šarišania sa k nim stavajú benevolentnejšie ako napríklad Rusíni.

Riaditeľ Základnej umeleckej školy v Lipanoch hrá v svadbovej kapele Toreska a vraví, že každá dedina má vo svojej hudbe a tradíciách špecifiká. „Keď hráme svadbu v nejakej dedine, kde je veľa Rusínov, tak sa tomu snažíme prispôsobiť aj repertoár. Oni si to udržujú. Teraz sme robili prijímačky do školy v Šarišskom Jastrabí v Staroľubovnianskom okrese. Táto rusínska dedina si viac udržiava folklór ako my Šarišania. Tam majú žiaci záujem hlavne o akordeón.“  Rusínka Jana Gajdošová z Jedlinky (okres Bardejov) má dcéru v puberte. „Na Vianoce chce ísť vždy k babke a chce absolvovať všetky rusnácke tradície, čo ma veľmi teší, že sa jej tradície páčia a chce ich zachovať,“ zdôraznila J. Gajdošová.
 
Lazorík chráni šarišské nárečie
No z našich životov čoraz viac tradícií mizne. Ale nájdu sa i takí, ktorí si zvyky a nárečie cenia celý život. Jedným z nich je i etnograf Ján Lazorík.
„Ak národ nebude dodržiavať princíp stvorenstva, podľa ktorého sa všade tvorilo niečo iné, ak sa zdeformuje niečo celkom samozrejmé a prirodzené, národ sa postaví sám proti sebe. Je potrebné udržať rozmanitosť. Aby si mal čo človek uctiť. Lebo človek sa od zvieraťa odlišuje jedine úctou. Po jedle a pohodlí túži aj zviera,“ uviedol pre Korzár Ján Lazorík.
V „šarišskej chyži“ v Krivanoch (okres Sabinov), zariadenej tradičným nábytkom, prezentuje svoje knižné publikácie o tradičnom spôsobe života našich predkov. Napísal ich viac ako 20, v súčasnosti pripravuje ďalšie tri. Všetky materiály  zbieral po celý svoj plodný život. Známa je i jeho veta v šarišskom nárečí: „Rodaci, co ešči mame v sebe kus rodnej čujnosci, tim časom mame povinosc utrimac nareče, f chtorim še zrodzilo šicko, za čim bi do nas prišli obdzivovac i Japonci!“
 

Keselica stvoril národnostnú pieseň Rusnak
Rusínov je menej ako Šarišanov, ale tí si svoje zvyky strážia viac. Jozef Keselica zo Svidníka stvoril pieseň Rusnak. „Za jeden zo svojich najväčších úspechov považujem to, že sa nám podarilo postaviť rusínsku postindustriálnu formáciu ČUMzBAGERA thc. Naša najznámejšia pieseň Rusnak sa približne polroka udržala na špici hitparády – na prvom mieste. A to je čo povedať, pretože to bolo v silnej konkurencii našich nádherných rusínskych ľudových piesní,“ uviedol J. Keselica.
 
Dôležité pre neho bolo, aby si jeho deti osvojili zásadné veci. „Naučil som ich modliť sa Otčenáš, venoval som sa im v športe a najmä hudbe, ktorú mám veľmi rád.“ Dlhé roky sa venuje Warholovi.
 
čor, tim
 

Aktuality

Zobraziť všetky
04.05.2025

Zabudnutý Cibere

Pozvánka Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Paraska:
-Bože, koly už i tu dozvoľať mnohoženstvo..! Jak možu ja, bidna žena, každyj deň sama voločity Vasyľa z korčmy do pjatoho etažu...!?
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať