Rusíni si strážia zvyky viac
Šarišania hádžu čoraz viac tradície za hlavu. Z dnešného sveta čoraz viac miznú tradície. Šarišania sa k nim stavajú benevolentnejšie ako napríklad Rusíni.
Riaditeľ Základnej umeleckej školy v Lipanoch hrá v svadbovej kapele Toreska a vraví, že každá dedina má vo svojej hudbe a tradíciách špecifiká. „Keď hráme svadbu v nejakej dedine, kde je veľa Rusínov, tak sa tomu snažíme prispôsobiť aj repertoár. Oni si to udržujú. Teraz sme robili prijímačky do školy v Šarišskom Jastrabí v Staroľubovnianskom okrese. Táto rusínska dedina si viac udržiava folklór ako my Šarišania. Tam majú žiaci záujem hlavne o akordeón.“ Rusínka Jana Gajdošová z Jedlinky (okres Bardejov) má dcéru v puberte. „Na Vianoce chce ísť vždy k babke a chce absolvovať všetky rusnácke tradície, čo ma veľmi teší, že sa jej tradície páčia a chce ich zachovať,“ zdôraznila J. Gajdošová.
Lazorík chráni šarišské nárečie
No z našich životov čoraz viac tradícií mizne. Ale nájdu sa i takí, ktorí si zvyky a nárečie cenia celý život. Jedným z nich je i etnograf Ján Lazorík.
„Ak národ nebude dodržiavať princíp stvorenstva, podľa ktorého sa všade tvorilo niečo iné, ak sa zdeformuje niečo celkom samozrejmé a prirodzené, národ sa postaví sám proti sebe. Je potrebné udržať rozmanitosť. Aby si mal čo človek uctiť. Lebo človek sa od zvieraťa odlišuje jedine úctou. Po jedle a pohodlí túži aj zviera,“ uviedol pre Korzár Ján Lazorík.
V „šarišskej chyži“ v Krivanoch (okres Sabinov), zariadenej tradičným nábytkom, prezentuje svoje knižné publikácie o tradičnom spôsobe života našich predkov. Napísal ich viac ako 20, v súčasnosti pripravuje ďalšie tri. Všetky materiály zbieral po celý svoj plodný život. Známa je i jeho veta v šarišskom nárečí: „Rodaci, co ešči mame v sebe kus rodnej čujnosci, tim časom mame povinosc utrimac nareče, f chtorim še zrodzilo šicko, za čim bi do nas prišli obdzivovac i Japonci!“
No z našich životov čoraz viac tradícií mizne. Ale nájdu sa i takí, ktorí si zvyky a nárečie cenia celý život. Jedným z nich je i etnograf Ján Lazorík.
„Ak národ nebude dodržiavať princíp stvorenstva, podľa ktorého sa všade tvorilo niečo iné, ak sa zdeformuje niečo celkom samozrejmé a prirodzené, národ sa postaví sám proti sebe. Je potrebné udržať rozmanitosť. Aby si mal čo človek uctiť. Lebo človek sa od zvieraťa odlišuje jedine úctou. Po jedle a pohodlí túži aj zviera,“ uviedol pre Korzár Ján Lazorík.
V „šarišskej chyži“ v Krivanoch (okres Sabinov), zariadenej tradičným nábytkom, prezentuje svoje knižné publikácie o tradičnom spôsobe života našich predkov. Napísal ich viac ako 20, v súčasnosti pripravuje ďalšie tri. Všetky materiály zbieral po celý svoj plodný život. Známa je i jeho veta v šarišskom nárečí: „Rodaci, co ešči mame v sebe kus rodnej čujnosci, tim časom mame povinosc utrimac nareče, f chtorim še zrodzilo šicko, za čim bi do nas prišli obdzivovac i Japonci!“
Keselica stvoril národnostnú pieseň Rusnak
Rusínov je menej ako Šarišanov, ale tí si svoje zvyky strážia viac. Jozef Keselica zo Svidníka stvoril pieseň Rusnak. „Za jeden zo svojich najväčších úspechov považujem to, že sa nám podarilo postaviť rusínsku postindustriálnu formáciu ČUMzBAGERA thc. Naša najznámejšia pieseň Rusnak sa približne polroka udržala na špici hitparády – na prvom mieste. A to je čo povedať, pretože to bolo v silnej konkurencii našich nádherných rusínskych ľudových piesní,“ uviedol J. Keselica.
Dôležité pre neho bolo, aby si jeho deti osvojili zásadné veci. „Naučil som ich modliť sa Otčenáš, venoval som sa im v športe a najmä hudbe, ktorú mám veľmi rád.“ Dlhé roky sa venuje Warholovi.
čor, tim
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska:
-Bože, koly už i tu dozvoľať mnohoženstvo..! Jak možu ja, bidna žena, každyj deň sama voločity Vasyľa z korčmy do pjatoho etažu...!?

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať