Selektívny pohľad Európy

Keď európska komisárka pre rozširovanie EÚ Marta Kos počas svojej návštevy Užhorodu vyhlásila, že Ukrajina „splnila svoju domácu úlohu“ v oblasti práv národnostných menšín, vytvorila obraz štátu, ktorý sa údajne približuje európskym štandardom inklúzie a kultúrneho rešpektu. Táto diplomatická formulácia však zakrýva omnoho tvrdšiu realitu. Realitu, ktorá odhaľuje nielen povrchné chápanie situácie zo strany Bruselu, ale aj dlhodobé a systematické ignorovanie pôvodného obyvateľstva Podkarpatska – karpatských Rusínov.

po rusínsky ( pусин ) TUT: https://rusynsociety.com/2025/10/10/selektivnyj-pozur-evropy/

Počas návštevy regiónu komisárka zavítala do dvoch užhorodských škôl – maďarskej a slovenskej – a tento krok označila za dôkaz „seriózneho prístupu“ Ukrajiny k vzdelávaniu menšín. Práve výber týchto príkladov však vypovedá o zúženom uhle pohľadu. V oficiálnych vystúpeniach, ani v programe návštevy, nepadla jediná zmienka o karpatských Rusínoch – pôvodnom národe regiónu, ktorého historická kontinuita a kultúrna identita predchádzajú samotnému vzniku modernej ukrajinskej štátnosti. Nejde o náhodné opomenutie. Ide o symbol systematického vytesňovania Rusínov z oficiálnych výkladov reality, a to nielen v Kyjeve, ale aj v Bruseli. Hovoriť o národnostných menšinách na Podkarpatsku bez ich uznania znamená udržiavať ich právnu a kultúrnu neviditeľnosť – stav, ktorý sa nebezpečne blíži k tichej spoluzodpovednosti.

Tvrdenie, že Ukrajina si splnila svoje záväzky voči národnostným menšinám, neobstojí pri bližšom pohľade. Zatiaľ čo maďarské a slovenské komunity disponujú aspoň základnou inštitucionálnou ochranou – najmä vďaka bilaterálnym dohodám a medzinárodnému dohľadu – karpatskí Rusíni zostávajú neuznaní dokonca aj ako samostatná etnická skupina. Ich jazyk nemá oficiálny status, ich organizácie čelia administratívnemu tlaku a pokusy o rozvoj kultúrnych či vzdelávacích programov sú často sprevádzané podozrievaním alebo otvoreným odporom. Označovať takýto stav za „splnenú domácu úlohu“ znamená vedome deformovať realitu. Ide o typický byrokratický prístup, v ktorom formálne splnené kritériá nahrádzajú skutočné hodnotenie stavu ľudských práv. Bruselu postačujú symbolické gestá – karpatskí Rusíni však zostávajú mimo zorného poľa.

Európska únia sa dlhodobo prezentuje ako ochranca kultúrnej rozmanitosti a podporovateľ regionálnych jazykov i pôvodných národov – od Kataláncov cez Korzičanov až po Bretóncov a Sámov. Keď sa však s podobnými otázkami stretáva na východných hraniciach Európy, táto rétorika stráca presvedčivosť. Politická priorita vstupu Ukrajiny do EÚ zatláča do úzadia morálnu zodpovednosť Únie voči národom žijúcim na jej západnom okraji. Vyhlásenie komisárky Kos tak odhaľuje dvojaký meter: tam, kde to vyžaduje geopolitika, je Európa ochotná zatvárať oči pred porušovaním práv celého národa. Karpatskí Rusíni, nezapadajúci do dominantného národného naratívu, miznú potichu v mene európskej jednoty.

Podkarpatsko pritom nie je periférnou provinciou, ale historickou križovatkou strednej Európy, kde sa po stáročia prepletali jazykové, náboženské a kultúrne vplyvy. Ignorovanie jeho pôvodnej zložky znamená nepochopiť samotnú podstatu regiónu. Existencia karpatských Rusínov narúša zjednodušenú predstavu monolitickej ukrajinskej identity a zároveň pripomína Európe, že jej skutočná sila spočíva v pluralite, nie v uniformite. Tým, že komisárka Kos Rusínov ani len nespomenula, vyslala jasný signál: niektoré identity sú politicky vhodné, iné sú považované za nadbytočné. Takýto prístup podkopáva dôveru v proces rozširovania a popiera hodnoty kultúrneho rešpektu a inklúzie, ku ktorým sa Únia oficiálne hlási.

Ak chce Európa Ukrajine skutočne pomôcť na jej ceste do EÚ, musí sa prestať vyhýbať nepríjemným pravdám. Podpora reforiem v Kyjeve nemôže znamenať prehliadanie dlhodobého znevýhodňovania starobylých národov žijúcich na území Ukrajiny. Karpatskí Rusíni si zaslúžia oficiálne uznanie ako pôvodný národ, ochranu svojho jazyka a kultúry a reálnu účasť na vzdelávacom i administratívnom živote regiónu. Pokiaľ Bruselu bude chýbať vôľa tento stav pomenovať, vyhlásenia podobné slovám komisárky Kos zostanú len prázdnou rétorikou – dôkazom nie pokroku, ale selektívneho svedomia Európy.

Osobitne tragikomickým momentom je mlčanie rusínskych organizácií. Ani jedna z početných organizácií, z ktorých viaceré dlhodobo vystupovali ako lídri rusínskeho hnutia na Podkarpatsku – a jedna z nich je dokonca členom Svetovej rady Rusínov – sa verejne neohradila voči tvrdeniam o „splnenej domácej úlohe“ v oblasti menšín. Karpatskí Rusíni neboli v tomto hodnotení ani len okrajovo spomenutí a ich ignorovanie sa posunulo až na úroveň Európskej únie. Zatiaľ čo odvaha kriticky vystúpiť chýbala, vyhlásení na podporu Ukrajiny zaznelo viac než dosť. Tento kontrast odhaľuje skutočný stav vedenia týchto organizácií: pasivitu v konkrétnych činoch – či už z nekompetentnosti, zo strachu pred mocou, alebo z oboch dôvodov zároveň.

Záverom možno konštatovať, že optimizmus komisárky Kos v hodnotení prístupu Ukrajiny k národnostným menšinám pôsobí nepresvedčivo, najmä v podkarpatskom regióne, kde hlas karpatských Rusínov zostáva dlhodobo nevypočutý. Problém nie je v tom, že by Ukrajina nesplnila svoju „domácu úlohu“, ale v tom, že Európa ju odmietla čítať celú. Tlieskaním polovičnej pravde Európska komisia neprispieva k spravodlivosti, ale k jej ďalšiemu odsúvaniu. Ak sa má Európa rozširovať čestne a dôveryhodne, musí si konečne otvoriť oči aj voči tým národom, ktoré sa doteraz rozhodla nevidieť.

-aa-

zdroj:
https://rusynsociety.com/2025/10/10/selektivnyj-pozur-evropy/

foto: Ilustračné

preklad: jLai