Stalinova a Gottwaldova smrť zapĺňala tlač uplakanými veršami
Aj u nás sa písali žalospevy za masovým vrahom.
Po smrti Stalina a Gottwalda sa spustila hotová lavína žalospevov. Neboli to len politici, stranícke a závodné výbory, učitelia, akademici, traktoristi a baníci. Pera sa chytili aj niektorí slovenskí spisovatelia a básnici. Výsledkom boli uslzené náreky, ktoré neboli prvé ani posledné v histórii a ktoré dokladajú, že "svedomie národa“, ako sa literáti sami nechávali titulovať, opäť raz žalostne zlyhalo.
Umelci ospevovali v straníckej tlači aj samostatných publikáciách masového vraha a séria nekrológov pokračovala až do skonu Gottwalda - jedna téma sa plynulo preliala do druhej, autori zavše adorovali súčasne oboch mŕtvych predstaviteľov totalít. Bigotní komunistickí autori, názorovo vlažní poeti aj tí, ktorí len pred pár rokmi skladali básne na Jozefa Tisa a vojnový režim, lyrici, realisti aj nadrealisti, sa počas niekoľkých inkriminovaných týždňoch predháňali v tvorbe.
Kým väznice a pracovné tábory v republike stále napĺňali desaťtisíce politických väzňov, zástupcovia kultúry, čítankoví autori a autorky skladali neuveriteľne devótne rýmy plné pátosu a takmer nábožnej úcty. Pri vyslovovaní mena Stalin aj pri osobných zámenách spojených s ním používali veľké písmená ako pri vzývaní Boha a ubezpečovali čitateľov, že obaja vodcovia sú navždy živí a v ich diele treba pokračovať.
Úryvky pochádzajú z dobovej straníckej tlače, ďalšie diela sa publikovali v dobových kultúrnych periodikách, v samostatných zbierkach a zneli z rozhlasu v každodenne servírovanej propagande.
Peter Karvaš: Žije
5. marec, 9.50 hod. Potom čakáš, že sa zastavia dejiny, že nemožno takto ďalej žiť – bez Stalina. Že nemožno ďalej stavať, učiť, písať, tešiť sa – bez srdca a mozgu, bez Jozefa Vissarionoviča Stalina. Mlčky a nehybne načúvaš slová Ústredného výboru jeho strany, našej strany. Sú prežiarené jeho múdrosťou a láskou.
Dominik Tatarka: S ľudstvom dnes hovoríte, súdruh Stalin
Prečo, prečo len aj vaše srdce muselo sa takto rozbiť? Veď ono bolo srdcom sveta, veď ono bolo veľkým srdcom svetovej revolúcie, veď ono je nádejou sveta. Je nám smutno. Je nám žiaľ. Je nám clivo, ako nám ešte nikdy nebolo. Milovaný náš, nesmrteľný náš súdruh Stalin, teraz nám je o to drahšia každá vaša myšlienka, poučenie, dobrá rada, ako budovať socializmus.
Krista Bendová: A znova príde
Päť dní už prešlo. A ja neverím,
nemôžem veriť, že by nebol v diali.
Veď v chvíľach ťažkých dúfali sme – s kým?
S Vami, náš súdruh Stalin.
Päť dní už prešlo. A ja neverím...
Zatíchlo srdce? Navždy nechal nás?
Nie. Tu je s nami jeho láska celá.
Keď bude treba, viem, on v každý čas
vystúpi z tichej siene mauzólea –
a znova príde živý medzi nás.
Fraňo Kráľ: Žialime, ale nezúfame
Zomrel najväčší, najušľachtilejší človek súčasného pokolenia. Áno, náš drahý, milovaný, nesmrteľný vodca, učiteľ, otec, nad Vašou rakvou Vám sľubujeme, že budeme zo všetkých síl pokračovať vo Vašom diele.
Pavol Bunčák: Slovo Stalinovi
Z krvi a popola kvitne zase sláva
a sila rastie vždycky z lona bolestí.
Preto tak vysoko týči sa jeho hlava
a vždy len múdrosťou sa temnu mstí.
Že dodýchal? On dýcha pľúcami všetkých nás.
Že srdce mu nebije? Internacionálou denne zvoní!
On žije, dýcha, je večný jeho hlas
aj žiariť bude navždy ako slnce v tôni.
Zora Jesenská: Nech v každom slove žije
Redakčná porada v slovenskom nakladateľstve. Hlavy sklonené nad knihou. Vtom vkročí jeden zo súdruhov:
„Súdruhovia, veľmi smutná správa: Stalin umiera.“
Ach, srdce môže pretekať nielen láskou, môže pretekať i bolesťou.
Najväčší z ľudí!
Práca rozsievača, múdrosť a pravdu sejúceho, zem radosťou obsievajúceho. A zrno klíčilo a vyrástlo a vôkol rozsievača duželi a zlatli klasy a on ich videl a plným priehrštím ďalej sial a sial, rozsieval šťastie miliónom.
Srdce neverí v tú smrť. A srdce má pravdu.
Július Lenko: Za vodcom ľudstva
Dnes to srdce zmĺklo, onemelo.
Drahý náš súdruh Stalin – dokonal,
ako keď v hrdinskej hre za poslednou scénou
sa ľahko k zemi spúšťa opona.
Sväz smúti. S ním ľká náš ľud z lúk i baní.
Však stroje ďalej hudú. Pučí kvet.
Pre krásu žitia, pre jednotu strany,
pre Jeho dielo sme dnes ako granit
nad rakvou, ktorej poctu vzdáva s nami
i celý robotnícky svet.
Pavol Horov: Za J. V. Stalinom
Priatelia, súdruhovia, sveta proletári!
Ešte viac, ešte tuhšie spojte sa!
Žiaľ, čo dnes ryje jeho smrť do našich tvárí,
nech naše dlane zatne v oceľovú päsť!
Nech ako On nik v boji neklesá!
A na vrahov a na zákerníkov
nech každý mieri presne,
jak nám káže boľševická česť!
Veď tak nás učil Stalin nesmrteľný
ako refrén onej starodávnej piesne:
Kdeže si, moja Suliko?
Ladislav Mňačko: Na pol žrde
Stiahnite všetku radosť na pol žrde!
Zahaľte lásku do čierneho flóru!
Skloň svoje hlavy, pokolenie hrdé,
čierny deň krešú do mramoru.
Milan Lajčiak: Občianske slovo
Ten sobotňajší večer zamyslený,
hraničná čiara našich mladých liet.
Ulicou išli od hranice nemí
pohraničníci ďalej nocou bdieť.
V ich pevnom kroku žila moja strana.
Svet fronty sú a stredu niet.
Nech ozýva sa v naše ľudské rána
prísaha naša navždy povedaná:
Za Stalina! Za Gottwalda! Vpred!
Ján Kostra: V dňoch žiaľu
Z jasného neba temný úder hromu.
Štvrtého marca. Moskva. TASS.
Nešťastie, súdruhovia, stihlo nás...
Nešťastie vpadlo do našeho domu...
Umiera Stalin.
On oproti smrti koval zbrane skvelé
a rozdal do rúk miliónom más.
A preto stojí ďalej ponad čas
v pablesknej zbroji, v našom čele -
Veliký Stalin.
Andrej Bagar: Žijeme so Stalinom
Dnes ohúrení bolesťou najcitlivejšie vnímame jeho odchod. Veď celú dobu, ktorú žijeme, je poznačená jeho osobnosťou. Všetko dobré, krásne, ušľachtilé, k čomu ľudstvo speje, stelesňovala jeho výrazná osobnosť, jeho veľký génius. Musíme sa stať stalincami, musíme byť dôstojnými žiakmi veľkého učiteľa, z ktorých bude prenikať veľká sila milovaného Stalina.
Vladimír Reisel: S ním ako nikdy
Priatelia, boli sme jak vyplašení vtáci,
Keď na nás padla najčernejšia zvesť
a každý ponáhľal sa tíšiť žiale v práci,
kovať zbraň oceľovú na bolesť.
A preto v tejto chvíli plnej tragédie,
my máme pre tie chvíle iba jednu odpoveď:
v nás ako nikdy Klement Gottwald žije!
S ním ako nikdy za víťazstvom, vpred!
Vladimír Mináč: Posledné práci česť
Nadarmo zlovestne hučí z éteru, nadarmo. Kto žil pre šťastie ľudí, ten neumrel. Nadarmo po desiaty, po stý raz sa opakujú slová o smrti. Za neho, za najväčšieho syna nášho ľudu, za stalinského orla, za tvorcu a vodcu československej údernej brigády, za neho sa postavíme čelom k smrti. Posledné Česť práci, súdruh kormidelník! Posádka je verná smeru a cieľu, akoby si stále, naveky stál pri kormidle!
Vojtech Mihálik: Stalin je s nami
A káže bdieť, kým posledný vrah zeme zmizne
v šarhovni dejín, ktorú rúca veľký Sväz.
V bojoch krv svoju lacno neprelievali sme:
tisíckrát drahšie budú naše slzy dnes.
Neumrel On. Kapitál je v agonickej triaške
a my mu pod trezory dáme dynamit.
Vojaci, robotníci! Radosť, život strážte:
Stalin žil, Stalin žije, Stalin bude žiť!
Historická revue, Peter Getting, redakcia, externý prispievateľ
zdroj:
https://historickarevue.sme.sk/c/23163281/a-znova-pride-medzi-nas.html
foto:
Bratislavskí pracujúci sa lúčia s prezidentom Gottwaldom spolu so sovietskym vodcom Stalinom
(zdroj: TASR/ČTK (Petráš))
Po smrti Stalina a Gottwalda sa spustila hotová lavína žalospevov. Neboli to len politici, stranícke a závodné výbory, učitelia, akademici, traktoristi a baníci. Pera sa chytili aj niektorí slovenskí spisovatelia a básnici. Výsledkom boli uslzené náreky, ktoré neboli prvé ani posledné v histórii a ktoré dokladajú, že "svedomie národa“, ako sa literáti sami nechávali titulovať, opäť raz žalostne zlyhalo.
Umelci ospevovali v straníckej tlači aj samostatných publikáciách masového vraha a séria nekrológov pokračovala až do skonu Gottwalda - jedna téma sa plynulo preliala do druhej, autori zavše adorovali súčasne oboch mŕtvych predstaviteľov totalít. Bigotní komunistickí autori, názorovo vlažní poeti aj tí, ktorí len pred pár rokmi skladali básne na Jozefa Tisa a vojnový režim, lyrici, realisti aj nadrealisti, sa počas niekoľkých inkriminovaných týždňoch predháňali v tvorbe.
Kým väznice a pracovné tábory v republike stále napĺňali desaťtisíce politických väzňov, zástupcovia kultúry, čítankoví autori a autorky skladali neuveriteľne devótne rýmy plné pátosu a takmer nábožnej úcty. Pri vyslovovaní mena Stalin aj pri osobných zámenách spojených s ním používali veľké písmená ako pri vzývaní Boha a ubezpečovali čitateľov, že obaja vodcovia sú navždy živí a v ich diele treba pokračovať.
Úryvky pochádzajú z dobovej straníckej tlače, ďalšie diela sa publikovali v dobových kultúrnych periodikách, v samostatných zbierkach a zneli z rozhlasu v každodenne servírovanej propagande.
Peter Karvaš: Žije
5. marec, 9.50 hod. Potom čakáš, že sa zastavia dejiny, že nemožno takto ďalej žiť – bez Stalina. Že nemožno ďalej stavať, učiť, písať, tešiť sa – bez srdca a mozgu, bez Jozefa Vissarionoviča Stalina. Mlčky a nehybne načúvaš slová Ústredného výboru jeho strany, našej strany. Sú prežiarené jeho múdrosťou a láskou.
Dominik Tatarka: S ľudstvom dnes hovoríte, súdruh Stalin
Prečo, prečo len aj vaše srdce muselo sa takto rozbiť? Veď ono bolo srdcom sveta, veď ono bolo veľkým srdcom svetovej revolúcie, veď ono je nádejou sveta. Je nám smutno. Je nám žiaľ. Je nám clivo, ako nám ešte nikdy nebolo. Milovaný náš, nesmrteľný náš súdruh Stalin, teraz nám je o to drahšia každá vaša myšlienka, poučenie, dobrá rada, ako budovať socializmus.
Krista Bendová: A znova príde
Päť dní už prešlo. A ja neverím,
nemôžem veriť, že by nebol v diali.
Veď v chvíľach ťažkých dúfali sme – s kým?
S Vami, náš súdruh Stalin.
Päť dní už prešlo. A ja neverím...
Zatíchlo srdce? Navždy nechal nás?
Nie. Tu je s nami jeho láska celá.
Keď bude treba, viem, on v každý čas
vystúpi z tichej siene mauzólea –
a znova príde živý medzi nás.
Fraňo Kráľ: Žialime, ale nezúfame
Zomrel najväčší, najušľachtilejší človek súčasného pokolenia. Áno, náš drahý, milovaný, nesmrteľný vodca, učiteľ, otec, nad Vašou rakvou Vám sľubujeme, že budeme zo všetkých síl pokračovať vo Vašom diele.
Pavol Bunčák: Slovo Stalinovi
Z krvi a popola kvitne zase sláva
a sila rastie vždycky z lona bolestí.
Preto tak vysoko týči sa jeho hlava
a vždy len múdrosťou sa temnu mstí.
Že dodýchal? On dýcha pľúcami všetkých nás.
Že srdce mu nebije? Internacionálou denne zvoní!
On žije, dýcha, je večný jeho hlas
aj žiariť bude navždy ako slnce v tôni.
Zora Jesenská: Nech v každom slove žije
Redakčná porada v slovenskom nakladateľstve. Hlavy sklonené nad knihou. Vtom vkročí jeden zo súdruhov:
„Súdruhovia, veľmi smutná správa: Stalin umiera.“
Ach, srdce môže pretekať nielen láskou, môže pretekať i bolesťou.
Najväčší z ľudí!
Práca rozsievača, múdrosť a pravdu sejúceho, zem radosťou obsievajúceho. A zrno klíčilo a vyrástlo a vôkol rozsievača duželi a zlatli klasy a on ich videl a plným priehrštím ďalej sial a sial, rozsieval šťastie miliónom.
Srdce neverí v tú smrť. A srdce má pravdu.
Július Lenko: Za vodcom ľudstva
Dnes to srdce zmĺklo, onemelo.
Drahý náš súdruh Stalin – dokonal,
ako keď v hrdinskej hre za poslednou scénou
sa ľahko k zemi spúšťa opona.
Sväz smúti. S ním ľká náš ľud z lúk i baní.
Však stroje ďalej hudú. Pučí kvet.
Pre krásu žitia, pre jednotu strany,
pre Jeho dielo sme dnes ako granit
nad rakvou, ktorej poctu vzdáva s nami
i celý robotnícky svet.
Pavol Horov: Za J. V. Stalinom
Priatelia, súdruhovia, sveta proletári!
Ešte viac, ešte tuhšie spojte sa!
Žiaľ, čo dnes ryje jeho smrť do našich tvárí,
nech naše dlane zatne v oceľovú päsť!
Nech ako On nik v boji neklesá!
A na vrahov a na zákerníkov
nech každý mieri presne,
jak nám káže boľševická česť!
Veď tak nás učil Stalin nesmrteľný
ako refrén onej starodávnej piesne:
Kdeže si, moja Suliko?
Ladislav Mňačko: Na pol žrde
Stiahnite všetku radosť na pol žrde!
Zahaľte lásku do čierneho flóru!
Skloň svoje hlavy, pokolenie hrdé,
čierny deň krešú do mramoru.
Milan Lajčiak: Občianske slovo
Ten sobotňajší večer zamyslený,
hraničná čiara našich mladých liet.
Ulicou išli od hranice nemí
pohraničníci ďalej nocou bdieť.
V ich pevnom kroku žila moja strana.
Svet fronty sú a stredu niet.
Nech ozýva sa v naše ľudské rána
prísaha naša navždy povedaná:
Za Stalina! Za Gottwalda! Vpred!
Ján Kostra: V dňoch žiaľu
Z jasného neba temný úder hromu.
Štvrtého marca. Moskva. TASS.
Nešťastie, súdruhovia, stihlo nás...
Nešťastie vpadlo do našeho domu...
Umiera Stalin.
On oproti smrti koval zbrane skvelé
a rozdal do rúk miliónom más.
A preto stojí ďalej ponad čas
v pablesknej zbroji, v našom čele -
Veliký Stalin.
Andrej Bagar: Žijeme so Stalinom
Dnes ohúrení bolesťou najcitlivejšie vnímame jeho odchod. Veď celú dobu, ktorú žijeme, je poznačená jeho osobnosťou. Všetko dobré, krásne, ušľachtilé, k čomu ľudstvo speje, stelesňovala jeho výrazná osobnosť, jeho veľký génius. Musíme sa stať stalincami, musíme byť dôstojnými žiakmi veľkého učiteľa, z ktorých bude prenikať veľká sila milovaného Stalina.
Vladimír Reisel: S ním ako nikdy
Priatelia, boli sme jak vyplašení vtáci,
Keď na nás padla najčernejšia zvesť
a každý ponáhľal sa tíšiť žiale v práci,
kovať zbraň oceľovú na bolesť.
A preto v tejto chvíli plnej tragédie,
my máme pre tie chvíle iba jednu odpoveď:
v nás ako nikdy Klement Gottwald žije!
S ním ako nikdy za víťazstvom, vpred!
Vladimír Mináč: Posledné práci česť
Nadarmo zlovestne hučí z éteru, nadarmo. Kto žil pre šťastie ľudí, ten neumrel. Nadarmo po desiaty, po stý raz sa opakujú slová o smrti. Za neho, za najväčšieho syna nášho ľudu, za stalinského orla, za tvorcu a vodcu československej údernej brigády, za neho sa postavíme čelom k smrti. Posledné Česť práci, súdruh kormidelník! Posádka je verná smeru a cieľu, akoby si stále, naveky stál pri kormidle!
Vojtech Mihálik: Stalin je s nami
A káže bdieť, kým posledný vrah zeme zmizne
v šarhovni dejín, ktorú rúca veľký Sväz.
V bojoch krv svoju lacno neprelievali sme:
tisíckrát drahšie budú naše slzy dnes.
Neumrel On. Kapitál je v agonickej triaške
a my mu pod trezory dáme dynamit.
Vojaci, robotníci! Radosť, život strážte:
Stalin žil, Stalin žije, Stalin bude žiť!
Historická revue, Peter Getting, redakcia, externý prispievateľ
zdroj:
https://historickarevue.sme.sk/c/23163281/a-znova-pride-medzi-nas.html
foto:
Bratislavskí pracujúci sa lúčia s prezidentom Gottwaldom spolu so sovietskym vodcom Stalinom
(zdroj: TASR/ČTK (Petráš))
Aktuality
Zobraziť všetky31.05.2023
Zomrela herečka a režisérka Milka Zimková, preslávili ju najmä Kone na betóne
Skonala v nemocnici, mala 71 rokov.
OKRUŽNÁ. Herečka a režisérka Milka Zimková zomrela v utorok 30. mája po ťažkej chorobe, skonala v nemocnici v Bratislave. Mala 71 rokov.
Informáciu o úmrtí pre RTVS potvrdil bývalý manžel herečky Ondrej …
31.05.2023
Vo veku 71 rokov zomrela herečka Milka Zimková
Zimková bola jednou z najvýraznejších postáv strednej hereckej generácie.
BRATISLAVA. Vo veku 71 rokov zomrela v utorok 30. mája po ťažkej chorobe herečka Milka Zimková. Na svojej stránke o tom informoval RTVS. Zimková bola jednou z najvýrazn…
30.05.2023
Ako peňažná reforma ožobráčila obyvateľstvo
Čo také sa mohlo stať, že československí komunisti museli pristúpiť k menovej reforme.
V našich povojnových hospodárskych dejinách nie je veľa takých medzníkov, ktoré by uznávali nielen historici a zároveň by natrvalo zostali v pamäti širokýc…
30.05.2023
Pred 70 rokmi bola vyhlásená menová reforma
Doplatili na ňu takmer všetci.
Československú menovú reformu z roku 1953 predstavitelia vládnuceho komunistického režimu prezentovali ako opatrenie proti bohatým. V skutočnosti na ňu doplatil každý, kto mal aspoň nejaké úspory. Po prijatí zák…
29.05.2023
Významná rusínska rodina - DUBAYOVCI
Pohnuté osudy jednej rusínskej rodiny, rodiny DUBAYOVCOV, založenej Annou a Deziderom Dubayovými v roku 1909 ich sobášom v gréckokatolíckom chráme vo Vyšnom Mirošove budem popisovať na základe rozhovorov s vnukmi a vnučkami Anny a Dezidera Dubao…
26.05.2023
Prof. Ivan Pop sa dožíva 85 rokov
POP, Ivan (*26.05.1938, Strabičovo, Podkarpatská Rus), historik, rusínista, bohemista, kulturológ, politológ. Študoval na Historickej fakulte Užhorodskej univerzity. V súvislosti s vykonštruovaným procesom v r. 1960 vylúčený z univerzity, označe…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Mudrota ujka Vasyľa: Juvilej - to vtody, kiď kolo tebe veľo kvitok a ty iši žyvyj...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať