Stará Ľubovňa verdikt Najvyššieho súdu rešpektuje, ale tvrdenie o segregácii odmieta
Problémom je škola v časti Podsadek.
STARÁ ĽUBOVŇA. Mesto Stará Ľubovňa rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého sú rómske deti v základnej škole v mestskej časti Podsadek vo vzdelávaní segregované, rešpektuje, ale nestotožňuje sa s ním.
Uviedol to v reakcii primátor mesta Ľuboš Tomko (nezávislý).
Okrem iného pripomenul, že každý jeden žiak navštevuje základnú školu na základe rozhodnutia rodiča. Ten si môže zvoliť, ktorú školu bude jeho dieťa navštevovať a môže si tak vybrať spomedzi škôl v meste.
Súd vyhovel dovolaniu
Najvyšší súd (NS) SR rozhodol právoplatne na základe dovolania mimovládnej organizácie Poradňa pre občianske a ľudské práva.
Stotožnil sa s jej názorom, že vzdelávaním rómskych detí v etnicky homogénnej škole v blízkosti miestnej znevýhodnenej rómskej komunity dochádza k ich diskriminácii na základe etnickej príslušnosti.
Potvrdil pritom zodpovednosť žalovaného štátu zastúpenom ministerstvom školstva a mesta Stará Ľubovňa ako zriaďovateľa školy, ktoré podľa súdu neprijali dostatočné preventívne opatrenia na odstránenie tejto diskriminácie.
Mesto argumentuje trpezlivo
„Odmietame segregáciu žiakov tak, ako to bolo uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Trpezlivo argumentujeme tým, že je to dôsledok demografického vývoja,“ poznamenal Tomko.
Poukázal na to, že kým v roku 2003 mali v danej škole 138 žiakov, v roku 2012 ich bolo 216 a v tomto roku je to už 399.
Keďže kapacity pôvodnej miestnej školy nepostačovali, v septembri 2015 v Podsadku otvorili novú modulovú školu.
NS SR: Deti boli oddelené
„Dovolací súd zastáva názor, že výstavbou nového samostatne stojaceho objektu kontajnerového typu v areáli základnej školy sa síce rozšírili kapacity základnej školy v tom smere, že deti zo spádovej oblasti mohli navštevovať školu čo najbližšie situovanú k miestu bydliska, čím však došlo fakticky k oddeleniu rómskych detí od detí majoritnej komunity,“ uviedla hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.
Nikdy nerozhodli o neprijatí
„Školské obvody, ktoré sme upravili, sú určujúce pre rodiča, ale nie sú to nevyhnutné hranice, ktoré nie je možné prekročiť. V každej jednej základnej škole, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, máme rómskych žiakov,“ opísal situáciu v meste primátor.
Deti z Podsadku podľa jeho slov navštevujú materské školy v meste, a niektorí žiaci zase základné školy, i keď ojedinele.
„Neexistuje žiadne rozhodnutie riaditeľa základnej školy, ktorý by rozhodol o neprijatí žiaka z Podsadku do základnej školy. Naopak, ani jeden rodič, ktorý je mimo Podsadku, neprihlásil svoje dieťa do základnej školy v Podsadku,“ poznamenal Tomko.
Rodičia z tejto mestskej časti dokonca podľa jeho slov spisovali petíciu s tým, že nechcú dávať deti do škôl mimo nej. Poukázal tiež na to, že v škole dbajú o dochádzku.
„Keď žiak nepríde do školy, nastupuje miestna poriadková služba, terénna sociálna práca, intenzívne to riešime. To nie je druhotriedna či treťotriedna škola. Vybavujeme ju,“ zhodnotil.
Prácu s rómskymi deťmi a ich prístup k vzdelaniu považuje za dôležité a kľúčové.
„Je naivné si myslieť, že rómske deti z Podsadku sú homogénnou skupinou. Sú tam šikovné deti, ktoré sa ťahajú, a sú tam, žiaľ, aj žiaci, ktorí nikdy nebudú mať takú štartovaciu pozíciu, a ktorí majú špeciálne potreby. Ide o rôzne stupne variácie znevýhodnenia,“ opísal Tomko.
Pojednávanie v apríli
Poradňa pre občianske a ľudské práva žiadala, aby súd zaviazal žalované strany spoločne vypracovať do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku takzvaný desegregačný plán.
Následne by mali byť žalovaní povinní do troch rokov tento plán zrealizovať. Najvyšší súd SR v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom ten je povinný po zistení aktuálneho skutkového stavu vo veci rozhodnúť aj s prihliadnutím na vykonateľnosť rozsudku.
Okresný súd bude v tejto veci pojednávať v apríli.
SITA
Tlačová agentúra
zdroj:
https://spis.korzar.sme.sk/c/23134083/stara-lubovna-verdikt-najvyssieho-sudu-respektuje-ale-tvrdenie-o-segregacii-odmieta.html
foto:
Modulová škola v Podsadku. (Zdroj: TASR)
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Hvaryť kamarat Vasyľovi:
-Moja žena akuratnyj intelektual - hraje na harfi, bisiduje pjaťoma jazykamy, bars je dobra u istoriji i geografiji, provodyť jadrovyj vyskum u CERNi...
-Všytko jem porozumyl, moja Paraska tyž ne šumna...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať