ŠTEFAN B. ROMAN A JEHO NÁVŠTEVY ČESKOSLOVENSKA

29.11.2023


V ROKOCH 1966 A 1968 V DOKUMENTOCH ŠTÁTNEJ BEZPEČNOSTI
 
Záujem československej Štátnej bezpečnosti o osobnosti z radov slovenského politického exilu bol vzhľadom na krajne nepriateľský postoj režimu voči emigrácii ako takej pochopiteľný. Vyplýval nielen z povahy samotného režimu, pre ktorý predstavoval slovenský politický exil s radikálne antikomunistickým programom a požiadavkou na národné samourčenie nielen ideologickú, ale aj štátnopolitickú hrozbu centralisticky riadeného československého štátu. V prípade kanadsko-slovenského priemyselníka Štefana Boleslava Romana, vlastníka najväčších uránových baní v západnom svete, bol záujem umocnený jeho kanadským štátnym občianstvom, ako aj vysokým hospodársko-spoločenským postavením. Pozornosti Štátnej bezpečnosti preto neunikli Romanove dve návštevy socialistického Československa v druhej polovici šesťdesiatych rokov, ktoré sa považujú za obdobie čiastočnej liberalizácie spoločenského systému. Návštevy dopĺňajú nielen celkový obraz postoja režimu k exilu, ktorý prechádzal v období liberalizácie určitými zmenami. Sú sondou aj do oblasti hospodárskych vzťahov a v neposlednom rade dokresľujú celkovú atmosféru spoločenských zmien v období Dubčekovej jari.
 
Štefan Boleslav Roman (17. apríl 1921 – 23. marec 1988), rodák z  východoslovenskej obce Veľký Ruskov, priemyselný magnát, prezident spoločnosti vlastniacej najväčšie uránové bane v západnom svete, sa už počas svojho života zapísal do radov medzinárodne uznávaných hospodárskych, finančných a  v  neposlednom rade aj politických činiteľov. /1     Ako šestnásťročný chlapec emigroval v  roku 1937 do Kanady, kde začal postupne budovať na poli hospodárskom „Roman Empire“ /2 a  na poli národnom pracovať v  prospech rovnoprávnosti Slovákov nielen v  politických otázkach, ale – ako katolík východného obradu  – aj v  otázkach svojbytnosti slovenských gréckokatolíkov. /3   V  máji 1945 bol iniciátorom „Rezolúcie Kanaďanov slovenského pôvodu“, adresovanej kanadským delegátom na Konferencii vznikajúcej Organizácie Spojených národov (OSN) v San Franciscu, v  roku 1951 bol jedným z  iniciátorov zjednotenia Slovenského oslobodzovacieho výboru a Slovenskej národnej rady v zahraniční. V roku 1959 navštívil Moskvu, kde sa ako člen kanadskej delegácie stretol so sovietskym prvým tajomníkom Nikitom S. Chruščovom, ktorému sa predstavil ako Slovák. V  roku 1962 sa ako člen kanadskej vládnej delegácie zúčastnil konferencie NATO v Paríži. V júli 1963 zorganizoval veľkolepé oslavy 1 100. výročia príchodu solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a vyslúžil si tak obdiv a záujem Svätej stolice.
 
Keď ho pápež Pavol VI. v roku 1964 vymenoval za laického audítora Druhého vatikánskeho koncilu, Štefan B. Roman využil túto príležitosť na nadviazanie rozsiahlych kontaktov na vysokopostavených predstaviteľov katolíckej cirkvi a usporadúval vo Večnom meste bankety s  účasťou biskupov a  kardinálov. Zaslúžil sa o  obnovenie gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1968 a  podobne v  roku 1980 o  zriadenie slovenskej gréckokatolíckej eparchie v  Kanade. Na vlastnom pozemku v Unionville vybudoval Katedrálu Premenenia Pána, ktorej základný kameň prišiel 15. septembra 1984 posvätiť pápež Ján Pavol II. Ocenený tromi čestnými doktorátmi od troch kanadských univerzít, vysokým štátnym vyznamenaním kanadskej vlády, Cenou cisára Karola IV. udelenou sudetonemeckým krajanským spolkom v  Spolkovej republike Nemecko a  napokon nositeľ Rádu rytierov sv. Gregora Veľkého, vysokého vatikánskeho vyznamenania, bol predestinovaný viesť zápas za zmedzinárodnenie slovenskej otázky a v roku 1970 – dva roky po vojenskej intervencii do Československa – založil a doživotne viedol Svetový kongres Slovákov, ktorý združoval takmer všetkých Slovákov a slovenské organizácie vo vtedajšom slobodnom svete. /4 Štefan Roman navštívil socialistické Československo a  rodné Slovensko celkovo trikrát. Po prvýkrát v roku 1959, keď sa vracal z návštevy kanadskej vládnej delegácie v  Sovietskom zväze, navštívil v Ruskove svojho otca, ktorý onedlho na to v  roku 1960 zomrel. /5
 
Roman pochádzal zo siedmich súrodencov a na východnom Slovensku žili jeho dvaja bratia a jedna sestra. O Romanovej prvej ceste na Slovensko zatiaľ nie sú známe podrobnejšie informácie. Romanova druhá návšteva socialistického Československa v  septembri 1966 sa uskutočnila v  kontexte tzv.  predjaria, všeobecne charakterizovaného ako obdobie liberalizácie spoločenského života, čiastočnej liberalizácie komunistického režimu, pokusu o politické a hospodárske reformy, oživenia slovenskej kultúry a jej otvorenie sa svetu a napokon snáh o riešenie národnej otázky Slovákov a  nerovnoprávneho postavenia Slovenska v rámci centralisticky riadeného štátu./6
 
V medzinárodnopolitickom kontexte sa šesťdesiate roky považujú za obdobie uvoľňovania medzinárodného napätia bipolárneho sveta, známeho pod francúzskym pojmom détente, politiky dialógu medzi Západom a Východom, počiatkom západonemeckej ostpolitiky a napokon aj vatikánskej východnej politiky, ktorá cestou diplomacie hľadala spôsoby ako zabezpečiť práva katolíckej cirkvi v komunistických štátoch. /7
 
V  poradí druhá návšteva Romana v  socialistickom Československu sa uskutočnila v polovici septembra 1966. Hlavným dôvodom krátkej, päťdňovej návštevy, ktorú kanadsko-slovenský priemyselník absolvoval vlastným prúdovým lietadlom, /8  bolo konanie medzinárodného strojárskeho veľtrhu v  Brne, na ktorom Roman mienil zakúpiť stroje potrebné pre vlastnú podnikateľskú činnosť. V  širšom zmysle mal v úmysle okrem návštevy rodného Ruskova a svojich príbuzných nadviazať obchodné vzťahy so závodmi, ktoré na Slovensku vyrábali ťažobné stroje do uránových baní a iné komodity. Okrem Brna navštívil Prahu, Bratislavu, rodnú obec a  Košice, kde si v  prítomnosti 
riaditeľa Východoslovenských železiarní, Jaroslava Knížka /9 prezrel výrobne vtedy najmladšieho hutníckeho kombinátu v  Československu. /10
 
Počas návštevy brnenského veľtrhu rokoval s  ministrom zahraničného obchodu Františkom Hamouzom /11 a v rozhovoroch mal pokračovať aj v  Prahe pred návratom do Kanady. /12
 
Oficiálne bol Roman hosťom Strojexportu – podniku zahraničného obchodu, s  ktorým viedol obchodné rokovania, a  bol aj hosťom tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) pre medzinárodné styky Vladimíra Kouckého /13.
 
Dobová komunistická tlač, ktorá o Romanovom pobyte na Slovensku pomerne podrobne informovala, ho titulovala ako „uránový kráľ“ a v denníkoch Pravda, orgáne ÚV Komunistickej strany Slovenska (KSS) a  Smena, ktorý vydával Československý zväz mládeže, uverejnila kratšie rozhovory. /14 Vnímanie osobnosti Romana v  komunistickej tlači nemožno označiť za negatívne, preto je možné sa domnievať, že liberalizačné tendencie sa dotkli čiastočne aj postoja režimu k slovenskému exilu a emigrácii ako takej, čo ale neplatí o prístupe Štátnej bezpečnosti k exilu, ktorá svoj radikálne nepriateľský postoj nezmenila ani v druhej polovici 60. rokov. Návštevu významného zahraničného hosťa podrobne monitorovala československá Štátna bezpečnosť, konkrétne II. Správa ministerstva vnútra (kontrarozviedka). Doteraz sa v súvislosti s Romanovou návštevou Československa v  septembri 1966 podarilo nájsť len jednu agentúrnu správu, ktorá dopĺňa niektoré málo známe skutočnosti. Dáva tušiť, že o osobnosť „uránového kráľa“ bol vo vedení ŠtB veľký záujem, okrem iného aj preto, že Roman bol kanadským štátnym príslušníkom. Správu pre 8. odbor II. Správy ministerstva vnútra  vypracoval agent pod krycím menom „KAREL“, v  skutočnosti Karel Heinz Münz, židovského pôvodu, narodený v roku 1921 v Brne, syn bývalého honorárneho konzula Perzského kráľovstva v  medzivojnovom Československu. Brat Münza bol odsúdený v  prípade pražského dopisovateľa tlačovej agentúry USA Associated Press Williama N. Oatisa v júli 1951 a samotný Münz bol naverbovaný počas výkonu trestu v Nápravno-pracovnom tábore v Plzni v roku 1960 a nasadený ako bývalý dôstojník československej exilovej armády na bývalých dôstojníkov a  podnikateľov, čiže na tzv. bývalých ľudí. /15
 
Po odpykaní trestu sa presťahoval do Žiliny, kde sa zamestnal ako vedúci oddelenia pre vedecko-technické informácie podniku vyrábajúceho valivé ložiská. „KAREL“ spolupracoval s ŠtB v prípadoch, ktoré súviseli s činnosťou britskej zahraničnej špionáže, bol nasadený na bývalého generála Jozefa Marka, ktorého ŠtB podozrievala z  kontaktov na emigráciu z radov bývalých vojenských dôstojníkov a podobne sa jeho agentúrna činnosť týkala napríklad aj iránskeho veľvyslanca v Československu. /16
 
Jeho spolupráca so Štátnou bezpečnosťou trvala až do jeho smrti v roku 1978. Do okruhu osôb, na ktoré agent „KAREL“ donášal pre Krajskú správu ŠtB v Banskej Bystrici, patril aj jeho dobrý známy Jozef Zelina, rodák z Vrútok, narodený v roku 1922, právnik a brat známej spisovateľky Hany Zelinovej. Zelina v šesťdesiatych rokoch pôsobil ako vedúci Domu kultúry v Bratislave. /17 
 
Bol bývalým spolužiakom Jozefa Kirschbauma, generálneho tajomníka Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a  slovenského diplomata, ktorý po roku 1945 zostal v  exile a  patril medzi zakladateľov Slovenskej národnej rady v  zahraničí a  bol tiež blízkym spolupracovníkom Štefana Romana. Nie je známe, či Jozef Zelina s Kirschbaumom udržiaval písomný kontakt po roku 1945, faktom však je, že samotný Roman – ako je viditeľné z  publikovaných dokumentov – si s Jozefom Zelinom vybudoval priateľský vzťah. /18
 
Počas svetovej výstavy Expo 67 v  kanadskom Montreale, ktorá sa konala od apríla do októbra 1967 a  patrila z  hľadiska účasti Československa medzi najúspešnejšie v histórii svetových výstav, /19 bol Zelina zástupcom československého komisára a  neskoršieho ministra kultúry, Miroslava Galušku, /20 keďže viedol jeho sekretariát. Zelinov pobyt v Kanade počas konania Expa 67 podrobne monitorovala I. Správa ministerstva vnútra (rozviedka), ktorá ho už vtedy podozrievala z  „nepriateľskej činnosti“. /21 Rozviedka Zelinu upodozrievala z  prenášania a  rozširovania „závadného materiálu“, za aký sa vo všeobecnosti označovala exilová tlač. Podobne rozviedka vyšetrovala aj „program emigrace na uspořádaní poměrů v  ČSSR po zvratu soc. zřízení“, ktorý mal navrhovať obnovenie štátnej samostatnosti Slovenska. /22
 
Po prehliadke Zelinovej batožiny, ktorá síce obsahovala materiál k  činnosti krajanských spolkov v  Kanade, ako aj Romanove listy, sa žiadny dokument podobného charakteru nenašiel, /23 je preto možné, že rozviedka si existenciu dokumentu vymyslela s cieľom diskreditácie Romana. V súvislosti s konaním svetovej výstavy bola v Montreale zriadená rezidentúra rozviedky s  rovnomenným názvom Expo 67, ktorá všetky „úkoly“ ohľadom monitorovania Zelinu vykonávala – podľa slovníka ŠtB išlo o „agentúrne obsadenie“ Zelinu. /24 Rezidentúra dostala priame pokyny schválené vedením ministerstva vnútra, aby sa utajeným spôsobom snažila dostať do Zelinovho bytu v čase jeho pobytu v  Montreale a  odcudziť mu materiál, ktorý by sa mohol klasifikovať ako nepriateľský a  súvisiaci so „separatistickou“ činnosťou slovenského exilu. /25 V  súvislosti s  monitorovacou činnosťou kanadskej rezidentúry máme čiastočne zdokumentované stretnutia medzi Romanom, Zelinom, československým komisárom Expa 67 Galuškom a tajomníkom ÚV KSČ Kouckým, ku ktorému došlo v Romanovom sídle v  Toronte v  júli 1967. Prvotným dôvodom stretnutí bol záujem Romana o  zakúpenie obrazov slovenských maliarov, ktoré delegácia Expa 67 priviezla ako súčasť výstavy. Počas rozhovorov Roman vyjadril svoj záujem o  ekonomickú expanziu na Slovensko, o pomoc pri výstavbe diaľnic, budovaní cestovného ruchu, ako aj celkovú pomoc pre rozvoj Slovenska. /26 Počas rokovaní s Galuškom a  Kouckým sa mal zmieniť aj o jeho podpore gréckokatolíckej cirkvi. /27 Reakcie československej strany na Romanove návrhy ohľadom rozsiahlych investícií zatiaľ nie sú známe, nie je ale vylúčené, že československá vláda mohla na jeho ponuku reagovať pozitívne. Agentúrna správa z konca septembra 1966 (Dokument č. 1) zachytáva pozadie Romanovho príchodu na Slovensko a točí sa predovšetkým okolo rozhovorov s už spomínaným Jozefom Zelinom, ktorý ho počas pobytu na Slovensku sprevádzal. Rozhovory sa týkali zväčša obchodno-investičných zámerov. Odrážal sa v nich ale aj postoj Romana k niektorým dôležitým otázkam, akou bol napríklad vzťah medzi Slovákmi a Čechmi, zastúpenie Slovákov v zahraničnom obchode, podiel slovenských študentov v zahraničí, /28 hospodárska úroveň Československa v  porovnaní so Západom. Časť rozhovoru sa týkala aj participácie Slovákov na výstave Expo 67, pričom Roman sa angažoval v  prospech účasti Zelinu v  československej delegácii. Spomenul aj snahy o odstránenie Jozefa Kirschbauma z pozície jeho blízkeho spolupracovníka. Kirschbaum – vtedy už univerzitný profesor slavistiky na Univerzite v Toronte – sa stal v prvej polovici šesťdesiatych rokov obeťou rozsiahlej diskreditačnej kampane komunistického vedenia v  spolupráci s  bezpečnostnými zložkami, československým vyslanectvom v Kanade, Židovskou obcou v  Prahe a  Slovenskou akadémiou vied, cieľom ktorej bolo uverejnenie niekoľkých diskreditačných článkov /29 v prorežimnej kanadskej krajanskej tlači a jeho vyradenie z politického a spoločenského života, čo by napokon vrhlo negatívne svetlo aj na samotného Romana. Kampaň sa pre československú stranu skončila neúspechom, mimo iné aj kvôli podpore, ktorú Roman a niektorí kanadskí vládni činitelia Kirschbaumovi verejne poskytli. /30 Tretia Romanova návšteva Československa sa uskutočnila za dramatických okolností „horúceho“ leta v roku 1968. Opäť mala – okrem návštevy príbuzných – najmä obchodný zámer, keďže Roman viedol rokovania o výstavbe turistických zariadení v Tatrách, či podpore slovenského kúpeľníctva. Sprevádzala ho manželka Betty Romanová, dvaja synovia a osobný tajomník, kanadský právnik slovenského pôvodu John C. Puhky. V Bratislave sa stretol s  predsedom Slovenskej národnej rady Ondrejom Klokočom, /31 námestníkom Slovenskej plánovacej komisie J. Gregorom a  v  Košiciach s  predsedom Východoslovenského Krajského národného výboru Jozefom Gabriškom. /32 Poskytol rozhovor pre Východoslovenské noviny, v  ktorom spomenul svoje podnikateľské zámery a vyjadril sa aj k aktuálnemu spoločenskému vývoju poznačenému Dubčekovým reformným kurzom. Spomenul aj povolenie činnosti gréckokatolíckej cirkvi, pričom vyjadril ľútosť, že došlo len k povoleniu, a nie celkovému obnoveniu. /33 Druhoradým zámerom Romanovej návštevy bol nepochybne aj jeho eminentný záujem na obnovení gréckokatolíckej cirkvi, násilne zrušenej a zakázanej komunistickým režimom v roku 1950 v rámci tzv. Akcie P. Romanovi ako katolíkovi byzantského obradu veľmi záležalo na pomoci slovenským gréckokatolíkom a je známe, že svojimi kontaktmi na Svätú stolicu dosiahol vymenovanie prvého apoštolského vizitátora a  neskôr biskupa pre slovenských gréckokatolíkov v  Kanade, Michala Rusnáka. Rusnák hneď po svojom vymenovaní napísal pápežovi Pavlovi VI. list, v  ktorom prosil, aby Svätá stolica pri rokovaniach s  československou vládou žiadala aj obnovenie gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Roman tiež ponúkol Svätej stolici svoje dobré služby pri sprostredkúvaní kontaktov s gréckokatolíkmi na Slovensku. /34 Počas návštevy Košíc sa zasadil o to, aby sa pôvodne gréckokatolícky chrám v Košiciach vrátil späť do užívania gréckokatolíkom. /35 Jeho významná úloha pri obnove gréckokatolíckej cirkvi v Československu v  roku 1968 je nespochybniteľná, čo sa napokon odrazilo aj v  predkladanej agentúrnej správe (Dokument č. 2). Autorom druhej správy adresovanej československej kontrarozviedke v Prahe z konca júla 1968 bol agent s  krycím menom „KOULA“. V  skutočnosti šlo o  Josefa Kellera, českého komunistu (do KSČ vstúpil v  roku 1945), narodeného v roku 1924 vo Věži v okrese Havlíčkov Brod. Po vojne Keller pôsobil v  zahraničnom obchode a  I. Správa ministerstva vnútra ho získala k spolupráci už v  roku 1955 v  súvislosti s jeho vyslaním na post obchodného pridelenca československého zastupiteľstva v  hlavnom meste Dánska Kodani, kde zároveň spolupracoval s  miestnou rezidentúrou československej rozviedky. /36 Po návrate z Kodane v roku 1961 ho prevzala kontrarozviedka, /37 ako agent pôsobil naďalej v  prostredí zahraničného obchodu. Oficiálne bol zamestnaný na ministerstve zahraničného obchodu a  jednou z  jeho úloh bolo monitorovanie zahraničných delegácií počas konania Brnenských veľtrhov. V roku 1966 sa dostal v  súvislosti s  účasťou kanadskej delegácie na Brnenskom veľtrhu do priameho kontaktu aj so Štefanom Romanom. /38 V správe agent „KOULA“ opisuje usporiadanie recepcie Československou obchodnou komorou na počesť Romana, na ktorej za zúčastnili zástupcovia podniku zahraničného obchodu Strojexport, ministerstva zahraničných vecí a ministerstva zahraničného obchodu. Otvorene sa v  nej píše o Romanovej podpore gréckokatolíckej cirkvi, z čoho vyplýva, že Romanove snahy v prospech jej obnovy boli všeobecne známe. V  rozhovore s  Václavom Pleskotom z  pražského ministerstva zahraničných vecí sa spomenul nový československý veľvyslanec v Kanade Ivan Rohaľ-Iľkiv, komunista ukrajinskej národnosti, hlavný iniciátor vzniku Ukrajinskej národnej rady Prjaševčiny, ktorá presadzovala politickú autonómiu pre Ukrajincov na východnom Slovensku. Rohaľ-Iľkiv sa navyše aktívne podieľal aj na likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v  roku 1950. /39  Na kanadskom diplomatickom poste zotrval necelé dva roky, keďže už v  roku 1969 bol menovaný veľvyslancom v USA. Táto skutočnosť môže byť dôkazom, že Rohaľ-Iľkiv bol pre väčšinovú slovenskú diaspóru v Kanade neprijateľný, čo sa mohlo odraziť aj na postoji kanadskej vlády a jeho rýchleho odchodu. Obe správy sa nachádzajú v  historickom fonde študijného ústavu ministerstva vnútra (neskôr federálneho ministerstva vnútra) v  Archíve bezpečnostných zložiek v Prahe pod signatúrou H-696 pod názvom „Slovenští separatisté na Západě“
 
 
 
***********
 
DOKUMENT Č. 1
 
1966, 27. septembra, Praha. Agentúrna správa č. 57 o pozadí príchodu Štefana B. Romana na Slovensko, originál. ABS Praha, f. Historický fond študijného ústavu, signatúra H-696, zväzok 1 („Slovenští separatisté na Západě“).
 
II. Správa MV
Odbor:8
Oddělení: 82
Říd. orgán: mjr. Hrnčárek
Funkce: náč. oddělení
 
 
Krycí jméno agenta: KAREL40
Číslo ag. svazku: 11 293
Zpráva předána dne: 27. 9. 1966 
 
 
Agenturní zpráva č. 57.
Štefan Roman, kanadský Slovák – návštěva v ČSSR Pramen4 /1 navštívil dne 26. září 1966 ve večerních hodinách dr. J. ZELINU a dozvěděl se od tohoto následující o návštěvě Štefana ROMANA na Slovensku: ROMAN byl na Slovensku oficiálním hostem STROJEXPORTU /42 a s. KAUCKÉHO, /43 tajemníka ÚV KSČ, uspořádáním programu však byl pověřen dr. ZELINA. Štefan ROMAN přiletěl do ČSSR svým osobním letadlem. Ještě před příjezdem ROMANA připravoval ZELINA krátký film o návštěvě ROMANA na Slovensku, který hodlal ROMANOVI dát jako dar. Za tímto účelem odcestoval ZELINA na filmování rodiště ROMANA na východní Slovensko, kde se s ROMANEM sešel a seznámil. ZELINA ROMANA oficiálně vítal na letišti v Bratislavě, kde mimo ZELINU byl přítomný také jeden zástupce STROJEXPORTU z Prahy. Přílet ROMANA byl také filmován televizí a ihned po přistání interviewoval ROMANA redaktor STEHLÍK z Bratislavské televize. Dr. ZELINA popsal pramenu ROMANA následovně: ROMAN je narozený roku 1922, /44 vystěhoval se do Kanady v roce 1937, kam šel za svým starším bratrem, který v Kanadě byl farmářem. /45 ROMAN dnes je jedním z nejbohatších lidí v Kanadě, většina pozemku, na kterých se našel uran je jeho majetkem. Je velmi pobožným římským katolíkem /46, který byl několikráte již přijat papežem a politicky je v Kanadě dnes příslušníkem pravého křídla. Je velikým Slovenským národovcem, dalo by se dokonce tvrdit, že i šovinistou, i když pokládá dnes již Kanadu za svoji vlast a nikoliv Slovensko. ROMAN je vysoce inteligentní člověk, který snad určité nedostatky vzdělání /školského/ nahrazuje pílí, všeobecnou informovaností a rozhledem. Je presidentem organisace všech přistěhovalců a utečenců v Kanadě /47, ne pouze vystěhovalců z ČSSR a mimo toho je osobním a důvěrným přítelem Kanadského předsedy vlády. Sám o sobě tvrdí, že se o politiku nestará, že jeho zajímá pouze obchod a na otázku, zda zase přijede na Slovensko, odpovídal: Jen když tu budu mít nějaké obchody.
 
ZELINA s ROMANEM byl velmi málo sám, jelikož ROMANA doprovázeli stále jednak zástupci STROJEXPORTU a SNR48 a jednak jeho doprovod z Kanady – zmocněnec Kanadské vlády pro uran a ROMANUV tajemník. ZELINA ukázal ROMANOVI Kolibu na Zochově chatě, kde se dlouho do noci bavili a pouze zde měl ZELINA možnost par minut se s ROMANEM bavit soukromě bez svědků./49 V tu dobu se ROMAN ptal ZELINY na jeho soukromý názor, kdy bude naše republika v stavu dohonit hospodářský a životní úrovní „volný svět“. Ptal se dále, jaký je osobní názor ZELINY na opatření našeho nového modelu řízení národního hospodářství a v čem vlastně toho nové řízení pozůstává. /50 ZELINA na to odpověděl, že je jeho osobním názorem, že ČSSR během 5 roků se dostane na úroveň hospodářského rozvoje, na kterém byla v roce 1938 a že hlavní novinkou nového způsobu řízení je osobní materiální zainteresovanost pracovníků, která ovšem předpokládá vysokou odbornost vedoucích pracovníků. ROMAN se na to ptal, zda tato odbornost nyní u těchto pracovníku je a ZELINA na to odpovídá, že se snaží, aby byla, že mnoho pracovníků již bylo vyměněno, a ještě mnoho bude vyměněných. ROMAN na to prý odpovídal dosti skepticky. ROMAN dále říkal ZELINOVI, že v Praze na něj vyvinutý dosti značný nátlak, aby se zřekl služeb svého poradce dr. KIRSCHBAUMA, který je na listině válečných zločinců51 u nás a že ROMAN na to odpověděl, že u nich nehraje úlohu, co člověk byl dříve, ale to, co je nyní a především jak pracuje. /52 ROMAN se dále velmi zajímal o participaci Slovenska na EXPO 67, /53 vyptával se ZELINY, zda budou na expozici i slovenské věci a upozorňoval ZELINU, aby se postaral, aby zastoupení Slovenska bylo paritní, jelikož v Kanadě a USA je mnohem více Slováků než Čechů a chce-li naše vláda, aby EXPO 67 byla úspěšná, musí být zastoupení minimálně paritní, v opačném případě že by EXPO 67 bylo fiaskem a že by z toho mohly vzniknout u nepříjemnosti.
 
ROMAN slíbil ZELINOVI, že v záležitostech EXPA se bude snažit všechno s čím se vedení EXPO na něho obrátí na Kanadské straně vyřídit ve prospěch EXPA. /54 Kladl ZELINOVI na srdce, aby se postaral o to, aby do Kanady přijel on, ZELINA, jako zástupce Slovenska a aby on nebyl jediným Slovákem. Prohlásil údajně dále, že podminuje svoji pomoc EXPU tím, že tam skutečně ZELINA přijede a aby ZELINA vyřídil GALUŠKOVI, že by nemělo smysl se na ROMANA obracet s jakoukoliv prosbou, ať už písemně nebo osobně v Kanadě, pokud dopis nenapíše ZELINA nebo prosbu osobně nepřednese. /55 V této souvislosti údajně se pozastavoval nad tím, že ze Slovenska – jmenovitě ZELINA – ještě nikdo nebyl v Kanadě a jak to tedy je s tím paritním zastoupením, když v celé kanceláři komisariátu EXPA je jen jeden Slovák, ZELINA na to údajně odpověděl, že někdy stačí i jeden representant. ROMAN ZELINU vyzval, aby se u něj po příjezdu do Kanady ihned ohlásil, dal příkaz svému tajemníkovi, aby se postaral o to, aby ZELINA byl ihned ohlášen, kdyby přijel a pozval ZELINU k sobě na víkend až přijde do Kanady. ZELINA mluvil s ROMANEM také o ostatních emigrantech v Kanadě. ROMAN na to prohlásil, že FRAŠTADSKÝ,  /56 který mimochodem řečeno byl také již zvolený senátorem, stoji v čele tzv. „česko-slovenské skupiny“ emigrantů, kdežto ROMAN patří k čisté slovenské skupině a ZELINA tvrdil, že se ROMAN vyjádřil asi v tom smyslu, že FRAŠTADSKÉHO /57 nemá rád a že nesouhlasí s jeho názory. /58 Při loučení s ROMANEM na letišti v Bratislavě se prý ROMAN pozastavil nad tím, že tam již nebyl nikdo z NSR /59 a že tam již také nebyl zástupce STROJEXPORTU. Znova opakoval velmi srdečně pozvání ZELINOVI. ZELINA tvrdí, že o obsahu své debaty s ROMANEM informoval GALUŠKU. Hodnocení: AZ /60 podává prověřený spolupracovník. Opatření: AZ bude předána I. správě MV a 2. odboru II. Správy HS-Stb. Úkol: Bude provedeno dotěžení dr. ZELINY k jeho jednání s ROMANEM.
 
Mjr. HRNČÁREK Ludvík

 
 
************
 
 
DOKUMENT Č. 2
 
1968, 25. júla, Praha. Agentúrna správa o konaní recepcie Československou obchodnou komorou na počesť Štefana B. Romana, originál. ABS Praha, f. Historický fond študijného ústavu, signatúra H-696, zväzok 1 („Slovenští separatisté na Západě“)
 
Součást: II. Správa HS - Stb
Odbor: 11, odd. 3 
styk Operat. pracovník: mjr. MIKEŠ Stanislav
Získal: *resident, agent, informátor, důvěrník, kandidát,  oper. prac.,
**cizinec 
Č. svazku: 11905,
kr. jméno: KOULA61
Číslo jednací: OS-0519/112-68 (Pouze při odeslaní mimo odbor)
 
Popis: Událost se stala dne 17. 7. 68 Místo schůzky: KB, /65 PB, /66 služební místnost, veřejná místnost, terén Spoluprac. zprávu získal: po úkolování, z vlastní iniciativy, náhodně Serióznost spolupracovníka: prověřený, je prověřován, neprověř., podezřelý z neserióznosti Zpráva se vztahuje: k rozprac. v operat. svazku, k problematice, mimo problematiku, k ohlasům Pramen zprávy: Získal spoluprac. (pracovník) a) rozhovorem s osobou, která - se popis. události zúčastnila - se o události doslechla b) přečtením dokumentu c) byl u popisované události d) popis. Události se aktivně účastnil e) náhodně vyslechl 1. Text 2. Operativní význam 3. Dokumentováno 4. Opatření 5. Data osob uvedených v záznamu 6. Názor operativního pracovníka na zjištěný poznatek67 1./ Dne 19. 7. 1968 byla ČOK (Čs. obchodní komora) pořádána recepce v hotelu HUBERTUS na počest kanadského průmyslníka Štefana ROMANA, který byl v ČSSR za obchodním jednáním. Recepce se též zúčastnili někteří pracovníci PZO /68 STROJEXPORT, ČOK, /69 ŠKODAEXPORT, Čs. obchodní banky, MZV /70 a MZO. /71 Dr. KAUTSKÝ z ČOK sdělil spolupracovníkovi, že ROMAN patří k významným kanadským osobnostem vzhledem ke svému značnému bohatství, které získal z kanadských uranových dolů. Jeho zájem na cestě do ČSSR byl tentokráte motivován především podporou snah na rehabilitaci řecko-katolické církve. Zájem ROMANA vyplývá také z toho, že má styky s Vatikánem, je přijímán papežem a disponuje také s penězi Vatikánu. /72
 
V rozhovoru s pracovníkem MZV PLESKOTEM /73 bylo hovořeno o novém čs. velvyslanci v Kanadě ILKIV-ROHÁĽOVI, který má vystřídat dosavadního velvyslance Dr. ŽEMLU. /74 Jakmile ROMAN zaslechl jméno ILKIV-ROHÁĽ – řekl, to je Ukrajinec a z tohoto důvodu nebude v Kanadě příliš vítán. Navíc prý ROHÁĽ má v Kanadě bratra, který je údajně aktivně činný v ukrajinském hnutí, které snad usiluje o připojení východního Slovenska k Ukrajině (?)
 
Operativní význam spatřuji v tom, že ROMAN přijel do ČSSR v období obrodného procesu se speciálním posláním podpory řecko-katolické církvi. Dále v tom, že již předem zná snahu nastávajícího velvyslance ČSSR v Kanadě.
Zprávou spolupracovníka
Bude použito k ohlasům a k informaci 8. odboru
ROMAN Štefan, nar. 17. 4. 1921, slovenské národnosti, kanadské st. příslušnosti, president fy. DENISON Mines Limited, bytem Kanada, R.R. Unionville, Ontario
 
 Mjr. Stanislav MIKEŠ


**********
 
 
BEÁTA KATREBOVÁ BLEHOVÁ

 
Dr. phil. Beáta Katrebová Blehová (1973) Vyštudovala históriu a politológiu na Univerzite Viedeň, absolvovala doktorandské štúdium na Inštitúte pre východoeurópske dejiny, Univerzita Viedeň, dizertačná práca s názvom Der Fall des Kommunismus in der Tschechoslowakei vyšla v roku 2006 knižne. V rokoch 2000 – 2005 pracovala v Rakúskom inštitúte pre východnú a juhovýchodnú Európu a v rokoch 2004 – 2009 ako univerzitná asistentka v Inštitúte pre východoeurópske dejiny na Viedenskej univerzite. Od júla 2018 pracuje v Ústave pamäti národa. Je členkou viacerých redakčných rád vedeckých časopisov, členkou vedeckej rady Inštitútu Ludwiga Boltzmanna so sídlom v Grazi. V roku 2019 jej vyšla v Slovenskom historickom ústave v Ríme monografia pod názvom Slovenská emigrácia v Taliansku v rokoch 1945 – 1950. Je autorkou vyše 30 vedeckých štúdií v piatich jazykoch, v ktorých sa zameriava na slovenské a medzinárodné dejiny v 20. storočí, slovensko-sovietske vzťahy, slovensko-talianske vzťahy, slovenský politický exil, protikomunistický odboj a pád komunizmu v medzinárodnom kontexte.
 
 
Poznámky:

1  KIRSCHBAUM, Jozef M. Uránový cár a rodoľub. K nedožitým 79. narodeninám Štefana B. Romana. Kultúra. Dvojtýždenník závislý od etiky, roč. 3, 2000, č. 13, s. 14.
2  Tzv. Roman Empire predstavovalo Romanom založenú spoločnosť Denison Mines Limited – priemyselnú firmu obchodujúcu po celom svete s uránom, naftou, plynom a ďalšími banskými a priemyselnými investíciami. Súčasne bola spoločnosť vlastníkom najväčších uránových baní na svete. Bližšie pozri ROMAN, Štefan B., LÖBL, Eugen. Zodpovedná spoločnosť. Toronto: Americká základina Svetového kongresu Slovákov, 1983, s. 247.
3  KIRSCHBAUM, Jozef M. Slovenský národ stratil veľkého syna a symbol slobody. Bulletin. Dvojmesačník Svetového kongresu Slovákov, roč. 17, jún 1988, s. 2.
4  KIRSCHBAUM, J. M. Uránový cár a rodoľub, s. 14 – 15; Pope John Paul II to concecrate slovak cathedral in Toronto, september 15, 1984. Bulletin. Dvojmesačník Svetového kongresu Slovákov, roč. 13, jún 1984, s. 12. K Svetovému kongresu Slovákov pozri KATREBOVÁ BLEHOVÁ, Beáta, zost. Svetový kongres Slovákov v dokumentech. 1. časť: Generálne zhromaždenia. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2021.
5  JASAŇ, V. Uránový kráľ vo VSŽ. Rozhovor s pánom Stephanom Romanom z Kanady. Pravda, roč. 47, č. 254, 14. 9. 1966, s. 1.
6  Bližšie pozri LONDÁK, Miroslav, SIKORA, Stanislav, LONDÁKOVÁ, Elena. Predjarie. Politický, ekonomický a kultúrny vývoj na Slovensku v rokoch 1960 – 1967. Bratislava: Veda, 2002.
7  K politike détente ako aj západonemeckej ostpolitik bližšie pozri BORCHARD, Michael et alii. Entspannung im Kalten Krieg. Der Weg zum Moskauer Vertrag und zur KSZE. Graz, Wien: Leykam, 2020. K vatikánskej východnej politike pozri HRABOVEC, Emília. Slovensko a Svätá stolica v kontexte vatikánskej východnej politiky 1962 – 1989. Bratislava: Lúč, 2017.
8  „Uránový kráľ“ vo VSŽ. Smena, roč. 19, č. 221, 14. 9. 1966, s. 2.
9  Jaroslav Knížka (1916, Stehelčeves – 1990, Praha) – inžinier, člen KSČ, v 60. rokoch poslanec Slovenskej národnej rady a riaditeľ Východoslovenských železiarní.
10 JASAŇ, V. Uránový kráľ vo VSŽ. Rozhovor s pánom Stephenom Romanom z Kanady, s. 1 – 2.
11  František Hamouz (1919, Brná nad Labem – 1985, Praha) český komunistický politik, poslanec Národného zhromaždenia, minister zahraničného obchodu.
12 JASAŇ, V. Uránový kráľ vo VSŽ. Rozhovor s pánom Stephenom Romanom z Kanady, s. 2.
13  Vladimír Koucký (1920, Vladivostok – 1979, Rím), v rokoch 1958 – 1968 tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa pre medzinárodné styky. V rokoch 1963 – 1965 viedol ideologickú komisiu ÚV KSČ. V 70. rokoch pôsobil ako československý vyslanec v Sovietskom zväze, Belgicku, Luxembursku a Taliansku.
14 JASAŇ, V. Uránový kráľ vo VSŽ. Rozhovor s pánom Stephenom Romanom z Kanady, s. 1 – 2; KUČEK, Martin. Hovoríme s „uránovým kráľom“. Smena, roč. 19, č. 223, 16. 9. 1966, s. 2. 
15  Archív Ústavu pamäti národa (ďalej A ÚPN) Bratislava, fond (ďalej f.) Krajská správa Zboru národnej bezpečnosti Správa Štátnej bezpečnosti Banská Bystrica, Agentúrne zväzky (ďalej KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, BB-A), archívne číslo (ďalej a. č.) 10 618. Rozhodnutí o zavedení agentúrního – operativního svazku na Karel Hans Münz z 21. 4. 1960; KS MV Nápravně pracovní tábor č. 1 Plzeň, 6. 10. 1958; Návrh na verbovku agenta Münz Karel Heinz z 30. 3. 1960. Komunistami ovládaný bezpečnostný aparát začal už po roku 1945 zostavovať kartotéky osôb, spätých s bývalými režimami do roku 1945. Podľa rozkazu ministra vnútra Rudolfa Baráka z roku 1959 charakteristiku „bývalí ľudia“ tvorilo až 16 rôznych kategórií: bývalí kapitalisti, bývalí riaditelia, bývalí prisluhovači buržoázie, atď. CHURAŇ, Milan a kol. Encyklopedie špionáže ze zákulisí tajných služeb, zejména Státní bezpečnosti. Praha: Nakladatelství Libri 2000, s. 71 – 72.
16  A ÚPN Bratislava, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, BB-A, a. č. 10 618. Záverečná správa Okresnej správy ZNB oddelenie ŠtB Žilina zo 4. 12. 1978, s. 2.
17  A ÚPN Bratislava, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, BB-A, a. č. 10 618. Agenturní správa č. 1, Věc: styk agenta „Karla“ zo 16. 3. 1960, s. 2.
18  Zelina bol 25. 3. 1966 zaregistrovaný KS ZNB S ŠtB Bratislava ako tajný spolupracovník s krycím menom „TURČAN“. Spolupráca medzi ním a ŠtB bola však už začiatkom roka 1968 ukončená a 16. 1. 1968 bol na neho zavedený osobný zväzok z dôvodu podozrenia z trestnej činnosti „rozvracania republiky“. Osobný zväzok, v ktorom sa nachádzali aj správy o Romanovi, bol počas tzv. divokých skartácií v decembri 1989 zničený. A ÚPN Bratislava, f. registračné knihy, KS ZNB S ŠtB Bratislava, registračné číslo (ďalej reg. č.) 10 050, „TURČAN“, registračný zápis z 25. 3. 1966; A ÚPN Bratislava, f. Krajská správa Zboru národnej bezpečnosti Správa Štátnej bezpečnosti Bratislava, Zväzky kontrarozviedneho rozpracovania (ďalej KS ZNB S ŠtB Bratislava, BA-SR), a. č. 34 846. Rozhodnutí o zavedení osobného svazku na Dr. Jozef Zelina z 16. 1. 1968.
19 Pozri poznámku pod čiarou č. 47.
20 Miroslav Galuška (1922, Praha – 2007, Praha) – český novinár, diplomat, v rokoch 1968 – 1969 minister kultúry československej vlády. V období normalizácie perzekvovaný.
21 A ÚPN Bratislava, f. I. Správa Zboru nírodnej bezpečnosti (ďalej I. S ZNB), mikrofiš č. 12 284/347, objektový zväzok Světová výstava v Kanadě Expo 67, 1967 – 1968. 22 A ÚPN Bratislava, f. I. S ZNB, mikrofiš č. 12 284/347, objektový zväzok Světová výstava v Kanadě Expo 67, 1967 – 1968. Spolupracovník „TURČAN“ – poznatky zo 17. 4 1967, vo zväzku s. 2 – 3.
23 A ÚPN Bratislava, f. I. S ZNB, mikrofiš č. 12 284/347, objektový zväzok Světová výstava v Kanadě Expo 67, 1967 – 1968. Výpis z KC pro rezid. Expo 67 z 22. 4. 1967, vo zväzku s. 5.
24 A ÚPN Bratislava, f. I. S ZNB, mikrofiš č. 12 284/347, objektový zväzok Světová výstava v Kanadě Expo 67, 1967 – 1968. Akce „TURČAN“ – správa z 25. 4. 1967, vo zväzku s. 9.
25 Prevažná časť objektového zväzku založeného československou rozviedkou v súvislosti s Expom 67, resp. jeho podzväzok dokumentujúci „nepriateľskú činnost“ J. Zelinu, sa zaoberá práve úlohou tajného vniknutia do Zelinovho montrealského bytu a odcudzenia určitých dokumentov. Akcia sa napokon nevydarila z jednoduchého dôvodu: Zelina, ktorý zjavne niečo tušil, dal tesne pred vniknutím rozviedčikov do bytu vymeniť zámok. A ÚPN Bratislava, f. I. S ZNB, mikrofiš č. 12 284/347, objektový zväzok Světová výstava v Kanadě Expo 67, 1967 – 1968. Návšteva bytu objektem – „TURČAN“ – záznam zo 6. 5. 1967, vo zväzku s. 20 – 22, 31 – 33, 35 – 38, 42 – 56, 64 – 65 a 69.
26 A ÚPN Bratislava, f. I. S ZNB, mikrofiš č. 12 284/347, objektový zväzok Světová výstava v Kanadě Expo 67, 1967 – 1968. Akce TURČAN – poznatky z 26. 6. 1967, vo zväzku s. 29 – 30.
27 Správa vyhotovená v súvislosti s Romanovým stretnutím s Galuškom a Kouckým koncom júla 1967 v Romanovom firemnom sídle v Toronte je veľmi stručná a neobsahuje žiadne zaujímavé poznatky. A ÚPN Bratislava, f. I. S ZNB, mikrofiš č. 12 284/347, objektový zväzok Světová výstava v Kanadě Expo 67, 1967 – 1968. Akce TURČAN – správa z 23. 7. 197, vo zväzku s. 39; Akce TURČAN – správa z 11. 9. 1967, vo zväzku s. 57 – 59.
28 V roku 1946 bolo napríklad do Kanady vyslaných 146 univerzitných študentov z Československa, z toho boli len štyria Slováci. Roman to otvorene kritizoval. „Chcem vám pomôcť“… Desať minút s kanadským milionárom Stephenom Romanom. Východoslovenské noviny, roč. 17, č. 167, 14. 7. 1968, s. 1.
29 Kampaň proti Kirschbaumovi bola zameraná proti jeho pôsobeniu vo funkcii generálneho tajomníka HSĽS v rokoch 1939 – 1940 a jeho spolupráci na protižidovských opatreniach v danom období. V kampani bol zaangažovaný aj slovenský historik Ľubomír Lipták.
30 Bližšie pozri KUBÍK, Petr. Slovak Émigrés in the Reports of the Czechoslovak Ministry of Foreign Affairs – actions against F. Ďurčanský and J. Kirschbaum (1961 – 1966/68). Slovakia, č. 82 – 83, 2019, s. 72 – 82. Štúdia bola napísaná na základe správ československého zastupiteľstva v Kanade a pokynov pražského ministerstva zahraničných vecí. Pozri tiež KUBÍK, Petr. Slovenský exil v správach československých vyslanectviev – aktivity proti Ďurčanskému a Kirschbaumovi (1961 – 1966/68). Historický zborník, roč. 25, 2015, č. 2, s. 118 – 122.
31 Ondrej Klokoč (1911, Hnúšťa-Hačava – 1975, Bratislava) – slovenský komunistický politik, v rokoch 1968 – 1975 predseda Slovenskej národnej rady.
32 „Uránový kráľ“ hoteliérom? Smena, roč. 21, č. 192, 13. 7. 1968, s. 1.
33 „Chcem vám pomôcť“… Desať minút s kanadským milionárom Stephenom Romanom, s. 1 – 2.
34 HRABOVEC, E. Svätá stolica a Slovensko, s. 102 – 103.
35 Podľa záznamu v kronike gréckokatolíckej farnosti sa tak malo stať 14. 7. 1968 priamo na podnet Š. Romana, ktorý oslovil podpredsedu KNV Kubašovského. Pozri ČERNÝ, Daniel. Štefan B. Roman a košická farská kronika. Kanadský Slovák, roč. 79, č. 22, 13. 11. 2021, s. 7. 
36 Archiv bezpečnostních složek (ABS) Praha, f. I. S ZNB, a. č. 9 910 (mikrofiš). Návrh na vázání zo 7. 1. 1955, vo zväzku s. 21.
37 V registračných protokoloch registrovaný 9. 2. 1961 ako agent pod krycím menom „KOULA“, reg. č. 11905. Spolupráca ŠtB s agentom Kellerom bola ukončená v roku 1977.
38 ABS Praha, f. I. S ZNB, a. č. 9 910 (mikrofiš). Účast kanadské delegace na BV-66 (Záznam ze schůzky s A-KOULOU) zo 17. 8. 1966, vo zväzku s. 68. Bližšie informácie k Romanovej návšteve Československa v júli 1968 sa vo zväzku nenachádzajú.
39 HRABOVEC, E. Slovensko a Svätá stolica, s. 177 – 178.
40 V skutočnosti Karel Heinz Münz, naverbovaný 21. 4. 1960 III. Správou ministerstva vnútra. A ÚPN Bratislava, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, BB-A, a. č. 10 618. Rozhodnutí o zavedení agentúrního – operativního svazku na Karel Hans Münz z 21. 4. 1960. 41 Pod týmto pojmom sa v spravodajskej terminológii označuje utajovaný zdroj informácií. 42 Československá obchodná spoločnosť bola založená v roku 1953 ako jedna zo socialistických podnikov zahraničného obchodu v oblasti strojárenstva. 43 V skutočnosti Vladimír Koucký (1920 – 1979), v rokoch 1958 – 1968 tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa pre medzinárodné styky. V rokoch 1963 – 1965 viedol ideologickú komisiu ÚV KSČ. V 70. rokoch pôsobil ako československý vyslanec v Sovietskom zväze, Belgicku, Luxembursku a Taliansku.
44 Štefan B. Roman sa narodil 17. 4. 1921.
45 Celá veta v origináli dokumentu je podčiarknutá červenou ceruzkou.
46 Roman bol gréckokatolík.
47 Táto časť vety v origináli dokumentu je podčiarknutá červenou ceruzkou.
48 Slovenská národná rada.
49 O stretnutí Romana so Zelinom na Zochovej chate v blízkosti Bratislavy v septembri 1966 existuje ďalší dokument z proveniencie ŠtB. Ide o správu kontrarozviedky, ktorá v apríli 1967 vykonala v utajení previerku Zelinovej batožiny. Súčasťou batožiny bol aj list Zelinu Romanovi, v ktorom obsah ich rozhovoru na Zochovej chate spomenul. Počas rozhovoru sa malo diskutovať najmä o vzťahu medzi Slovákmi a Čechmi, pričom Roman konštatoval, že účasť Slovákov na zahraničnom obchode bola nepostačujúca a nedostatky videl aj v nedostatočnom uplatnení slovenskej hospodárskej inteligencie. A ÚPN Bratislava, f. I. S ZNB, mikrofiš č. 12 284/347, objektový zväzok Světová výstava v Kanadě Expo 67, 1967 – 1968. Akce „TURČAN“ – zpráva, z 25. 4. 1967, Příloha č. 1, vo zväzku s. 11.
50 Táto časť textu je v origináli podčiarknutá perom.
51 Jozef Kirschbaum nikdy nebol zapísaný na tzv. zoznam vojnových zločincov.
52 Táto časť textu je v origináli podčiarknutá perom.
53 Svetová výstava Expo 67 sa pod názvom „Človek a jeho svet“ konala v dňoch 21. 4. – 17. 10. 1967 v kanadskom Montreale. Podľa celkového počtu návštevníkov (50 miliónov) patrila medzi najúspešnejšie svetové výstavy v dejinách. Československý pavilón patril s počtom 8 miliónov návštevníkov k piatim najnavštevovanejším. Na jeho umeleckej výzdobe sa zúčastnili aj slovenskí umelci ako Albín Brunovský, Ladislav Guderna a Vladimír Kompánek. Československým generálnym komisárom Expa 67 bol český novinár a diplomat Miroslav Galuška, v rokoch 1968 – 1969 český minister kultúry, v roku 1970 vylúčený z KSČ. Jeho zástupcom bol Jozef Zelina. Československá rozviedka disponovala počas trvania výstavy vlastnou rezidentúrou, ktorá v rámci Akcie „TURČAN“ podrobne monitorovala Zelinove aktivity počas jeho kanadského pobytu. Bližšie pozri A ÚPN Bratislava, f. I. S ZNB, mikrofiš č. 12 284/347, objektový zväzok Světová výstava v Kanadě Expo 67, 1967 – 1968.
54 Táto časť textu je v origináli podčiarknutá perom.
55 Táto časť textu je v origináli podčiarknutá perom.
56 Správne: Fraštacký. Rudolf Fraštacký (1912, Mošovce – 1988, Toronto), čelný predstaviteľ Demokratickej strany na Slovensku, povojnový povereník pre výživu a zásobovanie, po februári 1948 odišiel do exilu, trvalo sa usadil v Kanade, bol členom Rady slobodného Československa a patril medzi predstaviteľov československého exilu.
57 Správne Fraštackého.
58 Táto časť textu je v origináli podčiarknutá perom.
59 Nemecká spolková republika.
60 Agentúrna správa.
61 V skutočnosti Josef Keller, naverbovaný rozviedkou 7. 1. 1955. ABS Praha, f. I. S ZNB, a. č. 9 910 (mikrofiš). Návrh na vázání zo 7. 1. 1955, vo zväzku s. 21. Dňa 9. 2. 1961 ho prevzala II. Správa MV pod reg. č. 11 905 („KOULA“). Spolupráca ŠtB s agentom Kellerom bola ukončená v roku 1977.
62 Na tomto mieste sa v origináli dokumentu nachádza nečitateľný podpis s dátumom 26. 7. 1968.
63 Na pečiatke je uvedený dátum prijatia pošty: 29. 7. 1968 spolu s číslom spisu.
64 Ivan Rohaľ-Iľkiv (1917, Lukov – 2002, Bratislava) – komunistický politik ukrajinskej národnosti, poslanec Slovenskej národnej rady v rokoch 1946 – 1954, hlavný iniciátor vzniku Ukrajinskej národnej rady Prjaševčiny a v rokoch 1945 – 1950 jej generálny tajomník. Prjaševčina presadzovala politickú autonómiu pre Ukrajincov na východnom Slovensku a podporovala ukrajinizáciu východného Slovenska. Podieľal sa na likvidácii gréckokatolíckej cirkvi. V rokoch 1968 – 1969 veľvyslanec v Kanade, neskôr v USA a v Taliansku. Roman sa s Rohaľom-Iľkivom stretol 23. 9. 1968 a požiadal ho, aby o najnovšom vývoji v otázke cirkevnej provincie informoval Gustáva Husáka. Pozri bližšie HRABOVEC, E. Slovensko a Svätá stolica, s. 177 – 178.
65 Konšpiračný byt.
66 Prepožičaný byt. /
67Táto časť textu je súčasťou tlačiva. Je návodom na rozdelenie správy do šiestich bodov, ktoré sú súčasťou aj tohto agentúrneho záznamu.
68 Podnik zahraničného obchodu.
69 Československá obchodná komora. /
70 Ministerstvo zahraničných vecí. /
71 Ministerstvo zahraničného obchodu. /
72 Štefan B. Roman nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami Svätej stolice. Naopak, sám poskytoval finančnú pomoc na podporu slovenského katolíckeho exilu v Ríme 
73 Václav Pleskot (1921, Milostín u Rakovníka – 2012, Praha) – československý komunistický politik, pracoval na ministerstve zahraničných vecí, okrem iného ako námestník ministra Václava Davida, v rokoch 1960 – 1966 pôsobil ako veľvyslanec vo Francúzsku.
74 Miroslav Žemla (1925, Veľké Krškany) – československý diplomat slovenského pôvodu, československý veľvyslanec v Kanade (1964 – 1968), vo Veľkej Británii (1971 – 1974) a v Barme (1978 – 1981).

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Ruský zlatý poklad a čs. legionáři

Pár slov úvodem V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, které jsou buď přímým obviněním, nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto rů…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
12.04.2024

150 slovenských osobností sa prihlásilo k odkazu Wetzlera a Vrbu

Signatári poukazujú na úlohu nacistickej propagandy v čase druhej svetovej vojny. Znenie vyzvy: My, občania Slovenskej republiky, vyzdvihujeme výnimočnú odvahu Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu a hlásime sa k nadčasovému odkazu ich úteku z k…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


-Vasyľu, jak sja ty chočeś dostaty do raja, kiď 5 zo 7 smerteľnŷch hrichiv to tvoje hobby...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať