Stolyc’a Maďar’ska bŷla centrom rusynistikŷ 

Rusynŷ zasidaly v Parlamenti Maďar’ska.

Od 15-ho do 18-ho septembra 2022-ho roku v Budapešti prochodyla medžinarodna naučna konferencija pid nazvov Svitova rusynistika dnes’: voprosŷ teoriji i praktikŷ. Stolyc’a Maďar’ska tak na paru dniv stala centrom svitovoj rusynistikŷ.

Konferenciju organizovav Rusyňskŷj naučnŷj inštitut imeny akademika Antonija Hodynkŷ, i bŷla pidtrymana Pravyteľstvom Maďar’ska, Vsederžavnŷm rusyňskŷm samospravovaňom, i Virov Giric, poslankŷňov za Rusyniv u Parlamenti Maďar’ska.

Rusynŷ zasidaly v parlamenti
Konferencija mala dva plenarnŷ zasidaňa. Perše, pjatnic’ove, prochodylo v prostorach maďar’skoho parlamentu, v Sali Kalmana Sella.

Mož skonštatovaty, že to istorična dija. Peršŷj raz v našij novodobij, ale i istoriji obšče možeme povisty, že Rusyniv, jich učenŷch i učastnykiv konferenciji pryvitav najvŷsšŷj zakonodavčij organ dakotroj deržavŷ. Po pryvitaňu na konferenciji Virov Giric slovo distav Іštvan Šimičko, predseda parlamentnoj frakciji Christiaňsko-demokratičnoj narodnoj partiji, kotrŷj bŷv u mynulosty i ministrom oboronŷ.

Šimičko sam maje rusyňske pochodžiňa, i jak u svojim pryhovori poviv, pozad svoho pochodžiňa iz velykov radosťov bere učasť na rusyňskŷch podijach. Jak dalše poviv, pro každoho čolovika je duže važnŷm formovaňa identičnosty, zato treba hluboko znaty svoje koriňa.

Predseda parlamentnoj frakciji zadumav s’a i nad tŷm, jak s’a podarylo sochranyty rusynstvo, i keď Rusynŷ na majuť spoločnu deržavu. Za dumkamy Šimička v tim, okrim inšoho, mala svoju roľ cer’kov, svjaščenycy, ale i totŷ obščestva, kotrŷ do dnešnich dniv sochraňajuť rusyňskŷj jazŷk i kulturu.

Prypomjanuv i slova Ferenca Rakocija II., vŷznačnoj istoričnoj osobnosty spoločnoj uhor’skoj istoriji, kotrŷj o Rusynach poviv, že suť gens fidelissima – najvirnišŷj narod.

Peršŷj deň zasidaňa
Po pryhovori predstavyteľa maďar’skoho parlamentu pryhovoryv s’a učastnŷm i Viktor Kramarenko, predseda Vsederžavnoho rusyňskhoho samospravovaňa.

Pak vže slovo perevz’av profesor Mychail Kapraľ, dyrektor Rusyňskoho naučnoho inštitutu imeny akademika Antonija Hodynkŷ, kotrŷj kurto pryvitav učastnykiv i poviv, jakŷj je ciľ i zadači konferenciji, a jednočasno perevjazv moderovaňa robočoho dňa.

Pak vže slidovalo perše plenardne zasidaňa z referatamy. Peršŷj deň svoji referatŷ pročitaly Kvetoslava Koporova (Slovakija), Valerij Paďak (Ukrajina i Slovakija), Mychal Pavlič (Slovakija), Jurij Šypovič (Ukrajina), Mychajlo Fejsa (Serbija), Julija Dudašova (Slovakija), Kaname Okano (Japonija), Zdenka Citr’akova (Slovakija) i Tomaš Kalynyč (Ukrajina, Čes’ka republika, Škotlandija).

Po referatach slidovala diskusija, po nij učastnŷ konferenciji maly zabezpečenu ekskurziju po budovi Parlamentu Maďar’ska.

Druhŷj deň zasidalo s’a v budovi samospravovaňa
Druhe plenarne zasidaňa, kotre prochodylo v subotu, odbŷlo s’a v budovi Vsederžavnoho rusyňskoho samospravovaňa.

Pered začatkom robočoj časty učastnŷm domašni vkazaly novozrekonštruovanŷ prostorŷ, v kotrŷch tot organ dije. Okrim kancelar’skŷch prostoriv, kotrŷ suť potribnŷ pro fungovaňa samospravovaňa, v rusyňskim budynku majuť i inštitut, kotrŷj organizovav konferenciju, rusyňsku biblioteku, ale i maleňkŷj muzej.

Po ekskurziji začala roboča časť druhoho dňa. Іz referatamy predstavyly s’a Marianna Ľavynec’-Ugryn (Maďar’sko), Eržejbet Baraňny Komari (Ukrajina), Kira Zadoja (Nimec’ko), kotra zastupala Jelenu Budovskuju iz SŠA, Mychala Holubkova (Slovakija) i Іrina S’uč-Vorinka (Maďar’sko). Referatŷ svojim praktičnŷm dokladom i po diskusiji zaper Mychail Kapraľ.

Pak vže slidovav lem pryhovor Virŷ Giric, kotra poďakovala učastnŷm za učasť na konferenciji i vŷslovyla radosť, že tak dostojnu podiju podarylo s’a zorganizovaty Rusynam v Maďar’sku.

Učastnŷ mohly vŷsluchaty dovjedna pjatnadc’ať referativ, kotrŷ perevažno dotuľatly s’a jazŷka i istoriji jazŷka, ci badaňa dialektiv, od predstavyteliv staršoj i molodšoj generaciji rusynistiv. Referatŷ vŷzvučaly v rusyňskim, ale i v slovac’kim, rosijskim a ukrajiňskim jazŷku.

Prochodyly i neformalnŷ diskusiji
Jak samŷ organizatorŷ oholosyly, konferencija ne mala lem naučnŷj charakter, ale mala bŷty i platformov, žebŷ strityly s’a predstavyteli Rusyniv z okremŷch deržav, žebŷ obhovoryty svoje položiňa i problemŷ, kotrŷ majuť, a tak samo narysovaly viziji dalšoj možlyvoj spivpraci.

І zato na konferenciju bŷly zaprošenŷ hosti z rusyňskoho seredovyska, kotrŷ dijuť v ramkach obščestvenno-kulturnoj abo političnoj oblasty u svojich deržavach.

Učasť, okrim inšŷch, vz’aly predseda Svitovoho Kongresu Rusyniv Štefan Ľavynec’, kotrŷj je i deputatom Vsederžavnoho rusyňskoho samospravovaňa v Maďar’sku, deržavnŷj sekretar’ Ministerstva pro ľuds’kŷ i menšŷnovŷ prava a socialnŷj dialog Serbiji Olena Papuga, veduča Stovaryšŷňa Ruska Bursa z poľskŷch Gorlyc’ Natalija Malec’ka-Novak vjedno iz vicešefom organizaciji Damijanom Trochanovskŷm, predseda Okruhloho stola Rusyniv Slovakiji i jednočasno zastupnyk člena Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ za rusyňsku narodnostnu menšŷnu Petro Štefaňak, člen Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ za rusyňsku narodnostnu menšŷnu i jednočasno člen poradnoho organu prezidentkŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ za Rusyniv Petro Medviď, jak i dalšŷ hosti.

V neformalnŷch diskusijach, kotrŷ prochodyly popry konferenciji, jasno pryklonylo s’a ku zakľučiňu, že takŷ i podobnŷ iniciativŷ jak tota konferencija suť potribnŷ, žebŷ dalše rozvyvaty rusyňskŷj ruch v ramkach Evropŷ, i žebŷ schosnovaty naš spoločnŷj potencial v okremŷch deržavach vďaka našij medžideržavnij spivpraci.

Petro Medviď, avtor

foto:
Učastnŷ konferenciji v prostorach Parlamentu Maďar’ska
avtor: P.M.