SVIDNÍK, 660 ROKOV OD PRVEJ PÍSOMNEJ ZMIENKY

Pripomíname si 660. výročie prvej písomnej zmienky o Svidníku

Tak ako si ľudia pripomínajú svoje životné výročia, tak si obyvatelia miest a obcí pripomínajú výročia založenia, resp. prvej písomnej zmienky svojho mesta či obce.

 

Tento rok je rokom, keď si pripomíname 660 rokov od prvej písomnej zmienky o Svidníku z 28. júna 1355, keď bol uvedený v listine Jágerskej kapituly ako „Scyuidnyk“. Obec patrila k panstvu Makovica so sídlom na Zborovskom hrade. Mnohí z nás majú ešte v živej pamäti oslavy 650. výročia spred desiatich rokov. I keď tohtoročné sú menej „okrúhle“, prajeme si, aby sa tento rok niesol v duchu osláv tohto výročia.

 

NAJDÔLEŽITEJŠIE MEDZNÍKY V HISTÓRII

Výročie prvej písomnej zmienky o Svidníku je, samozrejme, príležitosťou k tomu, aby sme aspoň letmo „prešli“ jeho históriou a zastavili sa pri jej najdôležitejších medzníkoch. Obec vznikla roku 1944 zlúčením dvoch obcí - Nižný Svidník a Vyšný Svidník. Názov mesta je odvodený od slova „svida“, v dnešnom znení svíb, svíbový porast. Roku 1964 dostal Svidník štatút mesta. 27. februára 1987 mesto prijalo terajší erb. Stopy o osídlení Svidníka a jeho okolia sú už z praveku. Sú to nálezy mamutích klov a zubov a kamenného sekeromlatu z mladšej doby kamennej. Nájdený strieborný denár z čias Marca Aurélia (161-180) dokazuje existenciu starovekej jantárovej cesty prechádzajúcej cez Svidník. Výhodná poloha a postavenie Svidníka vo včasnom stredoveku a prvé správy o okolitých dedinách v povodí hornej Ondavy, existencia stredovekého hradiska na blízkom vrchu Kaštielik (328 m.n.m.) znamenajú, že proces trvalého osídlenia regiónu a samotného Svidníka sa začal už pred 13. storočím. Sútok Ladomírky a Ondavy geograficky a hydrologicky podmienil vznik dvoch dedín - Nižný Svidník a Vyšný Svidník. Dvaja šoltýsi tu priviedli pôvodných, vtedy nových obyvateľov do dvoch dedín, ktorí užívali zákupné právo. Na začiatku 15. storočia tu už existovali dve sídliská. Obyvateľstvo bolo väčšinou rusínskej (ruskej) národnosti a východného cirkevného obradu. Bola tu aj farnosť. Hoci región mal tradične vidiecky charakter, už v stredoveku tu boli cirkevné školy. Vo Svidníku existovala škola už roku 1611. Začiatkom 20. storočia v regióne pôsobil učiteľ a ľudovýchovný pracovník Ivan Polyvka. Vo Svidníku po dlhé roky až do smrti roku 1900 pôsobil gréckokatolícky kňaz, národný buditeľ Alexander I. Pavlovič, čestný občan Svidníka. Roku 1932 bola vo Vyšnom Svidníku otvorená meštianska škola, aktivitu vyvíjal spolok Alexandra Duchnoviča. V polovici 18. storočia význam Svidníka vzrastá, pretože sa stáva sídlom tretieho okresu Makovického panstva. Jeho majetky vlastnili Erdodyovci a Szirmaiovci. Svidník bol neskôr aj sídlom slúžnovského okresu. Zemepisná poloha Svidníka a jeho okolia v pohraničnom pásme bola príčinou, že jeho obyvateľstvo sa neraz ocitlo vo víre zlomových udalostí.

 

DUKLIANSKY PRIESMYK UKÁZAL AJ ODVRÁTENÚ TVÁR

Väčšinou pokojný Dukliansky priesmyk, slúžiaci ako obchodný tranzit, ukázal občas aj odvrátenú tvár. Po jeho cestách prechádzali vojenské vozy so zbraňami a vojskom. Na jar 1799 prechádzali cez Svidník do severného Talianska ruské vojská pod velením generála G.L.Rebindera. V marci 1800 to boli kozáci Suvorovovho vojska. V roku 1806 pobudli v obci vojská generála Kutuzova. Veľmi kruté voči miestnemu obyvateľstvu bolo devätnáste storočie. Po neúrodných rokoch vypukla cholera. Nepriaznivé hospodárske pomery a bieda boli v poslednej tretine 19. storočia hlavnými príčinami hromadného vysťahovalectva na Dolnú zem i do zámoria. V takejto biede žili naši predkovia až do skončenia II. svetovej vojny i niekoľko rokov po nej. Máloktorú dedinu či mesto postihlo toľko vojnových hrôz, a to tak v prvej, ako aj druhej svetovej vojne, ako Svidník. Historické boje z konca druhej svetovej vojny tu pripomínajú pamätníky a vojenské cintoríny.

 

 

POVOJNOVÉ OBDOBIE PRIALO ROZVOJU

Povojnové obdobie bolo v znamení intenzívneho rozvoja Svidníka i celého regiónu. Výstavba odevných závodov, strojárskych závodov potravinárskeho priemyslu, viacerých podnikov miestneho významu a zariadení služieb prispeli k rastu mesta. Vybudovali sa nové školy a moderná nemocnica, nesúca meno čestného občana Svidníka arm. gen. Ludvíka Svobodu, ktorý ako veliteľ I. čsl. armádneho zboru oslobodzoval Svidník a poskytol nezištnú pomoc pri jeho povojnovej obnove. Život obyvateľov Svidníka bol po skončení II. svetovej vojny nesmierne ťažký. Nebola tu zabezpečená takmer žiadna zdravotná starostlivosť, smrť tu prichádzala častejšie ako inde, mnoho ľudí zomrelo na infekčné ochorenia a v dôsledku epidémií. Lekárska starostlivosť sa začala rozvíjať až v máji 1945 príchodom mladého lekára MUDr. Mirona Pribulu, rodáka z Vyšného Orlíka. V tomto, pre Svidník veľmi ťažkom čase, poskytol Svidníku nezištnú pomoc vtedajší minister obrany arm. gen. Ludvík Svoboda, ktorý tu dal postaviť veľmi potrebnú barakovú nemocnicu.

 

Moja úprimná vďaka patrí všetkým jednoduchým a obyčajným ľuďom, ktorí sa v minulosti hrdo hlásili k svidníckemu pôvodu. Uznanie patrí i tým, ktorí ich viedli v zápasoch za dôstojný život. Môj obdiv patrí i všetkým rodákom, ktorí museli z rodného hniezda odísť, lebo ich osud často zavial do cudziny. Cítili sa stále Svidníčanmi, Svidníku priali a prežívali s ním ťažké i príjemné chvíle. Slova nesmiernej vďaky si právom zaslúžia všetci, ktorí stáli na čele Svidníka, predstavitelia Nižného Svidníka, Vyšného Svidníka, Svidníka ako dediny, či mesta. Pri stručnom exkurze dejinami Svidníka sa určite mnohých z nás zmocnil pocit vďaky a úcty. Vďaka a úcta patrí všetkým, ktorí sa tu na svidníckej hrude narodili a boli hrdí na to, že sú Svidníčania. Život skromných, poctivých, pracovitých ale pritom aj pohostinných a štedrých našich predkov veru nebol nikdy ľahký. A žiaľ, nie je pre väčšinu spoluobčanov ľahký ani dnes. Naši predchodcovia boli v dôsledku ekonomických, sociálnych, národnostných a náboženských útlakov často ponižovaní a zbedačovaní. Dokázali však zdvihnúť hlavu a postaviť sa za svoje práva.

 

SVIDNÍK CENTROM OKRESU

Dnes je Svidník prirodzeným administratívnym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom okresu. V súčasnosti sa neustále rekonštruuje a zveľaďuje. Rozvíja sa súkromné podnikanie a cestovný ruch. Strategicky významná je medzinárodná cesta smerujúca do Poľska. Významné bude je dobudovanie na rýchlostnú komunikáciu ako jedna z podmienok pre získanie strategického investora do nášho mesta, čo súvisí so vznikom pracovných príležitostí. Mesto sa stalo významným obchodným centrom. Tešíme sa z úspechov, ktoré dosahujú naši spoluobčania a rodáci na Slovensku i v zahraničí v rôznych oblastiach spoločenského života. Príkladom sú napr. svidnícki volejbalisti vo všetkých kategóriách, dosahujúci v rámci Slovenska vynikajúce výsledky. Hrdí sme na nášho rodáka, majstra sveta a viacnásobného majstra Európy v kulturistike Ľuboša Maliňáka. V zahraničí nám veľmi dobré meno robí folklórny súbor Makovica. Pyšní sme na populárnu speváčku Kristínu. Z úrovne mesta sa snažíme vytvárať občanom stále lepšie životné podmienky. Som rád, že naše milé mestečko je vždy čisté, s množstvom zelene a možnosťami na oddych a relax. Teší ma, že Svidník a okolie navštevuje množstvo turistov pre ktorých najväčším „tahákom“ sú drevené chrámy, skvosty ľudovej architektúry, múzeá, skanzen a kúpalisko. V ostatných rokoch venujeme veľkú pozornosť cezhraničnej spolupráci a spolupráci s partnerskými mestami. Som veľmi rád, že výsledkom týchto aktivít sú konkrétne a pre naše meste veľmi potrebné investície v podobe rozsiahlych rekonštrukcií domu kultúry a ľadovej plochy, výstavba detských ihrísk, zdokonalenie separovaného zberu, vydávanie propagačných a informačných materiálov a pod.

 

SLOVÁ NA ZÁVER

Vážení spoluobčania, generácie, ktoré tu boli, usilovne budovali svoju existenciu a zveľaďovali prostredie, v ktorom žili. Vyjadrujem vďaku všetkým tým, ktorí prispeli k tomu, že mesto kde žijeme v súčasnosti máme radi a že sme na neho hrdí. Aj naša generácia zdedila tento krásny kus zeme nielen preto, aby tu žila, ale aj preto, aby ho chránila a zveľaďovala. Mesto sa však nemôže rozvíjať len tak, samo od seba. Jeho rozvoj je vecou občanov, cestou spolupráce, spoločného záujmu, vzájomnej pomoci a solidarity. Naše problémy a starosti musíme riešiť len my. Sme odkázaní na vlastné sily a schopnosti, na potenciál našich ľudí, na ich nadšenie a ochotu priložiť ruku k spoločnému dielu. Učí nás to história a sme povinní učiť to aj naše deti. Prispejme všetci spoločne každý svojim dielom k tomu, aby i naši nástupcovia mohli byť hrdí na to, čo im tu zanecháme. Vážení spoluobčania, dovoľte, aby som mestu Svidník k jeho jubileu zaželal do ďalšej budúcnosti všetko najlepšie. Želám mu, nech ho obchádzajú vojny, choroby, prírodné katastrofy a iné nešťastia. Želám mu, nech sa stále rozvíja a napreduje. Želám mu pozitívnou energiou nabitých a usmiatych občanov. Želám mu, nech je tým najlepším miestom pre život, ktoré s radosťou považujeme za svoj domov.

 

Ján Holodňák,

primátor mesta Svidník