Udreli na nesprávnu strunu

 

Čo to tí poslanci zase spotvorili? ‑ do mysle sa mi vryla táto otázka, keď som si prečítal tzv. otvorený list prezidentovi slovenskej republiky. strana náš kraj v Prešove (podpísaný podpredseda Ján Lipinský) v ňom verejne vyzýva Ivana Gašparoviča, aby nepodpísal novelu zákona Č. 184/1999 z. z. o používaní jazykov národnostných menšín a vrátil ju národnej rade na prepracovanie. keď som si preštudoval starý zákon i jeho novelu, pre mňa je výsledok jasný: prezident z hľadiska námietok strany Náš kraj nemá žiaden právny dôvod nepodpísať novelu. Kraj totiž udrel na nesprávnu strunu...

Prezident nie je všemohúci...
V otvorenom  liste  sa  píše,  že  slovenská  legislatíva  ignoruje  výsledky  sčítania  obyvateľstva,  domov  a bytov  z 26.  mája  2001.  Stále  je  platný  a účinný  zoznam  obcí,  ktorých  obyvatelia  môžu  vo  verejnom  styku  používať  menšinový  jazyk,  uvedený  v prílohe  k nariadeniu  vlády  SR  č.  221/1999  Z.  z.  Tento  zoznam  bol  vypracovaný  na  základe  výsledkov  sčítania  ľudu  ešte  v roku  1991.  "Považujeme za dôležité, aby pred novelizáciou jazykového zákona bolo prijaté nové nariadenie vlády SR, ktoré zruší nariadenie vlády č. 221/1999 z. a  ktoré zohľadní aktuálne výsledky obyvateľstva, domov a  bytov z  roku 2011," uvádza  sa  v liste.  Na  margo  tohto  vyjadrenia  treba  poznamenať,  že  prezident  môže  konať  iba  v zmysle  svojich  kompetencií,  ktoré  mu  dáva  Ústava  SR.  A také  kompetencie  nemá,  aby  mohol  nariaďovať  vláde  SR,  čo  má  robiť.

Slovenský  parlament   25.  mája  2011   v schválenej  novele  upravil  základnú  podmienku  používania  jazyka  menšiny  v úradnom  styku.  Kým doteraz mohli v  obci využiť možnosť používať v  úradnom styku jazyk menšiny vtedy, ak v  nej podľa posledného sčítania národnostnú menšinu tvorilo najmenej 20 % obyvateľstva, teraz sa základná podmienka zmenila: majú právo, ak k  menšine sa bude hlásiť v  dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov najmenej 15 % obyvateľov obce. Zoznam  takýchto  obcí  "ustanoví  nariadenie  vlády  Slovenskej  republiky"  ‑  platilo  to  predtým  a platí  to  aj  teraz.   V týchto  dvoch  odsekoch,  ktoré  majú  súvislosť  s otvoreným  listom,  nie  je  podľa  mňa  žiaden  právny  problém.  Prezident,  právnik  Ivan  Gašparovič  nemá  teda  ani  najmenší  dôvod  k nepodpísaniu  novely.  Ak  by  predsa  novelu,  ale  z iných  dôvodov  nepodpísal,  podľa  mňa  zasiahne  pragmatická  politika:  poslanci  vládnej  koalície  aj  tak  veto  prezidenta  prelomia.
 

Na ťahu Radičovej kabinet
Otvorený  list  strany  Náš  kraj  sa  obrátil  na  nesprávneho  adresáta,  ale  pritom  správne  analyzoval  problém.  Ak  sa  pozrieme  na  doterajší  zákon  o používaní  jazykov  národnostných  menšín  z 10.  júla  1999,  odsek  1  paragrafu  2  hovorí  jasne:  menšina  môže  používať  v úradnom  styku  svoj  jazyk,  ak  ju  tvorí  v obci  podľa posledného sčítania najmenej  20  %  obyvateľov.  Odsek  2  prikazuje  vláde  SR  vypracovať  zoznam  takýchto  obcí.  Samozrejme,  zoznam  musí  vláda  aktualizovať  po  každom  sčítaní  obyvateľstva  (táto  povinnosť  jej  vyplýva   z   odseku  1).   "Na Slovensku sa už takmer 10 rokov nerešpektujú práva občanov hlásiacich  sa k národnostným menšinám používať vlastný jazyk  v tých obciach,   ktoré pribudli do zoznamu v roku 2001, pretože vláda nezmenila zoznam obcí uvedený v prílohe k vlastnému nariadeniu z roku 1999. Nedávno  prijatá  novela zákona tento problém nielenže nevyriešila, ale problém "konzervuje" minimálne do roku 2021, čo v praxi znamená, že ani v obciach, ktoré splnia zákonné podmienky po tohtoročnom  sčítaní  obyvateľstva, si občania nebudú môcť uplatňovať svoje menšinové práva. Sme presvedčení, že Slovenská republika takýmto postupom  flagrantne  porušuje svoje medzinárodné záväzky (Rámcový dohovor na ochranu národnostných práv, Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a pod.)," vyjadril  sa  pre  Večerník  v piatok  podpredseda  strany  Náš  kraj  Ján  Lipinský  (býva  v Bratislave).  

Vo  svojom  e‑maile  ďalej  argumentoval:  "Pán prezident je jeden z pilierov demokratických princípov v našej spoločnosti, svojím podpisom  pod novelu zákona by  prispel k pokračovaniu porušovania práv občanov hlásiacich sa k národnostným menšinám  v tých obciach, ktoré splnili podmienky pri sčítaní v roku 2001, ale aj v roku 2011. Považujeme to za silný, ba až zásadný dôvod na nepodpísanie novely zákona." Ako  som  už  analyzoval,  tento  argument  obsahuje  v sebe  síce  správny  problém,  ale  ten  s právnou  podstatou  novely  nemá  nič  spoločné.  Prezidenta  do  porušovania  práv  národnostných  menšín  nemožno  zaťahovať.  To  spôsobil  niekto  iný...
 

"V rokoch 2002 ‑ 2003 sme opakovane vyzvali podpredsedu vlády SR Pála Csákyho a ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, aby boli garantmi Charty menšinových alebo regionálnych jazykov, aby iniciovali novelizáciu nariadenia vlády so zoznamom obcí (Rusíni jediní v  roku 2001 zaznamenali nárast obcí, ale aj absolútny počet príslušníkov menšiny). Vtedajší minister kultúry Rudolf Chmel v  roku 2003 nachystal nové nariadenie, ale to nebolo prijaté. Takže ani prvá ani druhá Dzurindova vláda problém nevyriešila, nechcela riešiť," vysvetlil  genézu  snáh  o  nápravu  Ján  Lipinský. Z týchto  slov  som  prekvapený,  že  problém  menšín  sa  takto  neefektívne  riešil  iba  po  štátnej  línii.  Totiž žiadna vláda SR nemôže zobrať práva menšinám, ktoré im dáva zákon.
 

Doteraz  platný  zákon  je  nad  slnko  jasnejší:  úradný  jazyk  menšiny  sa  môže  používať  v úradnom  styku  v obci,  v ktorej  menšinu  tvorí  najmenej  20  %  obyvateľstva.  Vypracovanie  zoznamu  obcí  s používaním  jazyka  menšiny  v úradnom  styku  je  pre  vládu  iba  formálnou,  úradníckou  záležitosťou  a  pre  poriadok  s prihliadnutím  na  ďalšie  právne  akty  vychádza  v Zbierke  zákonov.  Nariadenie vlády SR č. 221/1999 Zz. .., ktoré nadobudlo účinnosť 1. septembra 1999, už v  zmysle zákona stratilo po ďalšom sčítaní ľudí svoju platnosť. Zákon  totiž  stanovuje  povinnosť  vláde  SR  vypracovať  zoznam  vždy  podľa  posledného  sčítania  ľudí.   Ako  ďalej?  Litera  novely  sa  naplní  až  po  ďalšom  sčítaní  obyvateľstva  v roku  2021.  Dovtedy  bude  platiť  pôvodná  20‑percentná  hranica.  Logicky  z toho  vyplýva,  že  Radičovej  kabinet  by  mal  chyby  svojich  predchodcov  hneď  napraviť  vydaním  zoznamu  obcí  na  základe  najnovšieho  sčítania  ľudí  v máji  2011.  V tých  obciach,  ktoré  spĺňajú  zákonom  stanovenú  hranicu  a  samospráva  chcela  túto  možnosť  (zákon  jej  to  neukladá  za  povinnosť!)  využiť  už  skôr,  mohla  požiadať  Ústavný  súd  SR  o  výklad  zákona.  Som prekvapený, že už po sčítaní ľudu v  roku 2001 tak neurobila ani jedna obec.  Bolo  by  to  aj  po  právnej  stránke  oficiálne  známe,  čo  s  "lenivosťou"  tej‑ktorej  slovenskej  vlády.