Užhorod: Tri návštevy Edvarda Beneša

Beneš bol veľmi výraznou politickou osobnosťou v dejinách Československa. Spolu s Tomášom Garrigom Masarykom a generálom Milanom Štefánikom bol označovaný za jedného zo zakladateľov československej štátnosti, bol dlhoročným ministrom zahraničných vecí Československa a v roku 1935 sa stal jeho druhým prezidentom. Dnes si povieme o troch návštevách Edwarda Beneša v Užhorode a ukážeme vám, ako mesto privítalo tohto váženého štátnika.

Edvard Beneš prvýkrát prišiel do Užhorodu ako predseda vlády Československa 30. decembra 1921. Žiaľ, fotky z tejto akcie sa nám nepodarilo nájsť, o tom, akým transportom sa sem Beneš dostal, sa v miestnej tlači nepísalo. Účelom jeho návštevy bolo zrejme zoznámenie sa s politickou elitou Podkarpatskej Rusi, pretože celé dva dni strávil rozhovormi s politikmi, duchovnými a kultúrnymi osobnosťami. Beneš 30. decembra 1921 usporiadal recepciu vo Veľkej sieni župného domu, stretol sa s predstaviteľmi kultúrnych organizácií, duchovenstvom, rozprával sa s nimi o ich problémoch a potrebách. A v sobotu 31. decembra celý deň prijímal lídrov všetkých miestnych politických strán. Noviny písali, že ide o ťažké rokovania, pretože každá strana od premiéra niečo požadovala: niektorá – autonómia, iná – širšie práva pre národnostné menšiny. najviac požiadaviek predložili predstavitelia promaďarskýćh politických strán, domáhali sa viac práv pri vyučovaní detí v maďarskom jazyku a vydávanie novín v maďarskom jazyku bez zásahu cenzúry.

Ľudí želajúcich si rozprávať sa s predsedom vlády bolo toľko, že novinári pozvaní o 17. hodine museli čakať ďalšie dve hodiny, kým sa recepcia skončila. Potom sa podával čaj pre novinárou, zástupcovia maďarských novín sa sťažovali, že Beneš hovoril len po česky bez tlmočníka, takže ničomu nerozumeli. Samozrejme, novinári sa Beneša pýtali aj na to, kedy Podkarpatská Rus dostane sľúbenú autonómiu, kedy budú voľby, kto bude novým lídrom Podkarpatskej Rusi po Žatkovičovi, aký bude úradný jazyk regiónu a podobne. Boli by sa pýtali viac, ale Beneš ukončil tlačovú konferenciu oznámením, že mešká na banket na jeho počesť v reštaurácii hotela Koruna. Podľa rôznych novín bolo na tento banket pozvaných buď 57 alebo 80 hostí. Práve s nimi Edward Beneš v Užhorode privítal Nový rok.

Ráno 1. januára 1922 bol už predseda vlády na ceste do Mukačeva, kde sa stretol s politikmi. Premiéra pozvali na obed do reštaurácie Peruzzia, kde vypukol malý škandál. Všetci zamestnanci reštaurácie sa venovali obsluhe Beneša a jeho sprievodu, ostatní návštevníci zostali bez servisu. Keď sa nedočkali podávania obeda, jeden z nich, Juhoslovan Bratvan Bratanič, spustil škandál, keď začal vykrikovať a dožadoval sa jedla, dokonca rozhorčene vyliezol na stôl. Muža okamžite zatkla polícia. A tak prvý deň roku 1922 strávil za mrežami.
Z Mukačeva Beneš cestoval autom do Berehova. Chcel sa stretnúť s politikmi z rôznych kútov krajiny, vypočuť si ich, pochopiť, či Podkarpatská Rus zvládne autonómiu, či sa politickí oponenti vedia dohodnúť alebo sa zlikvidujú navzájom. Večer toho istého dňa sa predseda vlády vrátil do Užhorodu, prijal gréckokatolíckeho biskupa Antala Pappa a opäť do neskorých nočných hodín konzultoval s vedením kraja a mesta. 2. januára odišiel v sprievode viceguvernéra PR Ehrenfelda z Užhorodu do Košíc.

Po druhýkrát pricestoval Edward Beneš do Užhorodu 12. februára 1926 ako minister zahraničných vecí Československa. Pri tejto príležitosti bolo mesto vyzdobené zástavami, po uliciach, kadiaľ mal ísť konvoj ministra, sa zoradili vojaci a vedenie mesta a kraja sa sústredilo na stretnutie na železničnej stanici. Vlak so špeciálnym salónnym vozňom ministra prišiel o 15.30 hod. Beneš vystúpil unavený, bol už niekoľko dní na cestách, lebo k nám prichádzal z konferencie Malej dohody z Rumunska, ale napriek tomu v dobrej nálade. Zdvihol ruku na pozdrav, keď sa početné publikum začalo skandovať gratulácie.

Ako prvý k ministrovi pristupil policajný prezident Vohlídal, ktorý podal krátke situačné hlásenie. Následne ho privítal vicežupan Antonín Rozsypal, ktorý ministra zaviedol do slávnostne vyzdobenej hlavnej sály stanice, kde ho čakalo vedenie župy a mesta, zástupcovia legionárov a Sokola. Potom všetci nasadli do áut a kolóna zamierila do hotela Koruna. Miestna tlač neskôr organizáciu návštevy kritizovala, pretože dôležitá Radvanská ulica (dnes Mukačevská) bola na niekoľko hodín uzavretá.

Po krátkej prestávke sa Edvard Beneš stretol s miestnymi novinármi. Opäť dostal otázku, prečo Podkarpatská Rus ešte nezískala autonómiu, na čo Beneš povedal, že dôvody treba hľadať tu a nie v Prahe. A príčiny sú vraj vo všeobecnej negramotnosti obyvateľstva, v sympatiách k populistom z komunistických kruhov, v nedostatku miestnej inteligencie, ktorá by mohla tvoriť kostru autonómie atď. „Autonómia bude, je to len otázka času,“ povedal minister.

Potom Beneša odviedli do mestského divadla, dnes budovy bábkového divadla, kde mal prednášku o svetovej vojne a vzniku ČSR. Na javisku divadla bol pripravený dlhý zelený stôl, za ktorým predniesol svoj referát Noviny napísali, že prezentácia bola veľmi zaujímavá, pretože samotný Beneś bol priamym účastníkom udalostí, ktoré opísal. Po prejave sa minister vrátil do svojej izby v hoteli Koruna, objednal si tam večeru a potom zišiel do veľkej sály reštaurácie, kde sa srdečne stretol s bývalými československými legionármi. Jedny noviny napísali, že v tom čase ministrovi priniesli čerstvú pražskú tlač, ktoré obsahovali správy o vykradnutí jeho vily. Hovorílo sa, že Beneš nedal na sebe znať žiadne emócie, keď o čítal tomto incidente, zrejme mal veľmi pevné nervy. Už o polnoci sa však Beneš vrátil na železničnú stanicu a o 3-tej hodine po polnoci vyrazil jeho vlak smerom do Prahy.

Tretia návšteva Edwarda Beneša v Užhorode sa uskutočnila 3. mája 1934. V tom čase bol ešte ministrom zahraničných vecí ČSR a tento termín návštevy si vybral, pretože v máji 1934 Podkarpatská Rus práve oslavovala 15. výročie zjednotenia s Československom. Výročie sa počítalo od 8. mája 1919, keď delegácia Rusínov informovala prezidenta Masaryka o rozhodnutí Ústrednej ruskej národnej rady v Užhorode o dobrovoľnom pripojení sa k Československu.

Minister Beneš pricestoval do Užhorodu v sprievode manželky Hany, troch sekretárok a dvoch pražských detektívov vlakom na poludnie. Pre jeho kolóna opäť zablokovala cesty a školáci a vojaci čakali hodinu a pol, kým prejde minister. Auto priviezlo Beneša do hotela Koruna. Tam pozdravil publikum mávnutím ruky.

Večer mal prednášku v mestskom kine. Povedal, že jeho návšteva Podkarpatskej Rusi je zameraná na štúdium rozvoja regiónu. „Táto časť republiky je a zostane naša,“ povedal. - a zároveň je vaša a taká aj zostane a nikto vám ju nemôže vziať. A ak by sa niekto pokúsil dotknúť tejto oblasti, znamenalo by to boj do poslednej kvapky krvi." Ako vieme, len o 4 roky sa však všetko vyvinulo inak, ako vravel minister. Ale vtedy jeho príhovor vyvolal v hľadisku búrlivý potlesk. Potom ešte Edward Benesh dodal, že autonómia prisľúbená Podkarpatskej Rusi by sa mohla stať realitou už o rok, spomenul úspechy v rozvoji regiónu za 15 rokov, hlavne v školstve a zdravotníctve.

Po prednáške sa vrátil do Koruny, prezliekol si šaty a šiel s manželkou na predstavenie do Maďarského divadla. V budove divadla bola pre hostí pripravená lóža vyzdobená československými vlajkami, kde si vypočuli árie známej budapeštianskej opernej speváčky Iboje Dorvoš, po ktorých opustili divadla, aby stihli hostinu v Korune. Počas slávnostnej večere nastal zaujímavý trapas: pri prednese prejavu šéfa kultúrneho spolku M. Brodyho, v reštaurácii zrazu zhaslo svetlo. Brody nebol zmätený, pokračoval vo svojom prejave v úplnej tme a tichu. Až keď skončil, v sále sa opäť objavilo svetlo. Po bankete odišiel Edvard Beneš aj s manželkou do svojej izby, kde strávili noc. Na druhý deň minister prijal novinárov a na poludnie sa odviezol do Mukačeva, kde pokračoval v pracovnej návšteve. Z tohto výletu Edwarda Beneša sa zachovala najviac fotiek.

Zaujímavosťou je, že Beneš už ako prezident Československa Užhorod nenavštívil, hoci sa niekoľkokrát chystal. V roku 1936 plánoval prísť do Užhorodu nie na pracovnú návštevu, ale dokonca na dovolenku. Pre dlhý pobyt prezidenta začali v predstihu hľadať slušné letné sídlo. Noviny písali, že hrad Beregvar (dnes sanatórium Karpaty) je na to najlepším miestom, no vtedajší majitelia za to chceli veľmi vysokú cenu. Uvažovalo sa aj o možnosti odkúpenia paláca rodiny Ploteniovcov či prenájmu panstva guvernéra Grabara v Čerteži na obdobie prezidentovej dovolenky. Potom bolo povedané, že pre potreby Edwarda Beneša je pripravený byt v budove zemskej vlády, teda v súčasnej budove regionálnej štátnej správy. Koniec leta 1936 však Edvard Beneš nestrávil tu, ale v Topoľčiankach. Miestna tlač to vysvetľovala tak, že prezident nechce prísť do Užhorodu „s prázdnymi rukami“, teda opäť bez správ o autonómii. Hovorilo sa, že príde, ak bude môcť priniesť štatút autonómie.

Na jeseň roku 1937 bolo pripravovaná ďalšia návšteva Edvarda Beneša na Podkarpatskej Rusi. Plánovalo sa, že zostane v byte vo vládnej budove zemského úradu, navštívi guvernéra Grabara na jeden deň v jeho rodinnom sídle v Čerteži a potom sa odvezie do Rachova a po ceste bude mať niekoľko krátkych zastavení v obývaných častiach. Užhorod sa na túto návštevu začal s predstihom pripravovať, mesto vyčlenilo na nákup vlajok a výzdoby ulíc 30 tis. korún.

V septembri 1937 náhle zomiera prvý prezident Masaryk. Benešova návšteva Podkarpatskej Rusi bola kvôli tomu zrušená, respektíve odložená na máj 1938. V roku 1938 však Edward Beneš už región nenavštívil. Začal sa sled udalosti, ktoré si vyžadovali jeho neustály pobyt v Prahe a rýchlu reakciu na politické zmeny. Po prijatí Mníchovskeho diktátu z 30. septembra 1938 politik  5. októbra abdikoval na funkciu československého prezidenta a 22. októbra odletel pravidelnou linkou do Londýna.

Edward Beneš už v našich končinách nikdy viacej nebol.

Tatiana LItterati, Pro zachid

Zdroj:
https://prozahid.com/vtrachenyj-uzhhorod-try-vizyty-edvarda-benesha-foto/?

Preklad: Google translaste

foto: 
Edvard Beneš, Antonín Rozsypal a Konštantín Hrabar na balkóne županátu v Užhorode, rok 1934
zdroj: Fond ZOM T. Lehockého v Užhorode