V Novim Sadi počav XVII. Svitovŷj kongres Rusyniv

18.08.2023


U stolyci Vojvodynŷ zŷšly s’a delegaciji z čleňskŷch deržav SKR.

V pjatnic’u 18-ho avgusta 2023-ho roku oficialno počav u stolyci serbskoj Vojvodynŷ – v Novim Sadi, XVII. Svitovŷj kongres Rusyniv (SKR). Delegatŷ i hosti z čleňskŷch deržav schodyly s’a vže v četver’, koly pro nych bŷv pryhotovlenŷj kulturnŷj program v Kocuri, a tak samo v Novim Sadi.

Zasidaňa tohoričnoho kongresu prochodyť v prostorach Filozofičnoj fakultŷ Univerzitŷ v Novim Sadi. Kongres, po tim, što zazvučaly serbska i rusyňska himna, oficialno odkrŷv Mychajlo Fejsa, predseda obščestva Ruska matka, kotra je tot rik organizatorom.

Kongres pryvitav čestnŷch hostiv
Na oficialnim odkrŷťu XVII. Svitovoho kongresu bralo učasť dakiľko čestnŷch hostiv z deržavnoj urovny, urovny Avtonomnoj pokrajinŷ (oblasty) Vojvodyna, z univerzitŷ, i z rusyňskŷch inštitucij v Serbiji.

Na kongresi učastnŷ pryvitaly Ninoslava Jovanoviča – deržavnoho sekretar’a Ministerstva pro ľuďskŷ i menšŷnovŷ prava a socialnŷj dialog, radnyka ministra toho samoho rezortu Mareka Piukoviča, pokrajiňsku ombudsmanku Draganu Čorič, Adrijana Borka z Pokrajiňskoho sekretarijatu pro osvitu, prypysŷ, spravu i narodnostnŷ menšŷnŷ, Іgora Crnobaraca – viceprimatora mista Novŷj Sad, i narodnoho deputata Milana Glušaca.

Tak samo na odkrŷťu SKR vz’av učasť predseda Nacionalnoho sovitu Rusyniv Joakim Rac, dyrektor Zavodu pro kulturu vojvodyňskŷch Rusyniv Saša Sabadoš i Milivoj Alanovič – prodekan Univerzitŷ v Novim Sadi.

Svjatočnŷ pryhovorŷ vz’aly Ninoslav Jovanovič, Marek Piukovič, Dragana Čorič, jaka paru slovamy pryhovoryla s’a učastnykam kongresu i po rusyňskŷ, a Adrijan Borka. Pak vže slovo perevz’av predseda Svitovoho kongresu Rusyniv Štefan Ľavynec’.

Tot u vstupnim pryhovori predstavyv čestnŷch hostiv, kotrŷch jak predseda zaprosyv. Medži nyma suť napryklad poslankŷňa za Rusyniv u Parlamenti Maďar’ska Vira Giric, predseda Vsederžavnoho rusyňskoho samospravovaňa v Maďar’sku Viktor Kramarenko, rusyňskŷj literaturoznateľ i učenŷj Valerij Paďak, dyrektorka Slovac’koho narodnoho muzeja – Muzeja rusyňskoj kulturŷ Ľuba Kraľova, vŷznačnŷj rusyňskŷj umelec’ Mychail Beleň ci rusyňskŷj mecenat z Rumuniji Valentin Popesku.

Po pryhovori predsedŷ pozdorovyly kongres išči viceprimator Novoho Sadu Іgor Crnobarac, narodnŷj deputat Miloš Glušac i prodekan Univerzitŷ v Novim Sadi Milivoj Alanovič.

Lavreatam peredaly s’a premiji
Po pryhovorach prodovžovala svjatočna časť programu peredaňom Premiji Vasyľa Turoka-Heteša i Nacionalnoj premiji za rusyňske umeňa imeny Іvana Manajla Pro Arte Ruthenorum 2023.

Lavreatom Premiji Vasyľa Turoka-Heteša za 2023-ij rik za vŷznačnŷ rezultatŷ v rozvytku rusyňskoj kulturŷ stav Volodymir Protyvňak iz Slovakiji. Nacionalna premija za rusyňske umeňa imeny Іvana Manajla Pro Arte Ruthenorum 2023 maje tot rik dvoch lavreativ. Peršŷm je umelec’ z Vojvodynŷ Silvester Makaji. Druhŷm stav Petro Feldeši, kotrŷj pochodyť z Pidkarpaťa, no žŷje v Maďar’sku.

Chto suť lavreatŷ tohoričnŷch premij
Volodymir Protyvňak (1952 r., Vŷdraň, Čechoslovakija) – dovhoričnŷj aktivnŷj dijateľ rusyňskoho ruchu na Slovakiji. V rusyňskim rusi dije dvi des’atkŷ rokiv. Od 2006-ho do 2013-ho roku bŷv predsedom Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku.

V organizaciji dije doteper’ jak člen Vŷkonnoho vŷboru i predseda mistnoj organizaciji v Medžilabirc’ach. V ramkach Svitovoho kongresu Rusyniv robyť sekretar’a. Protyvňak bŷv tak samo jednŷm iz spivosnovateliv Muzeja modernoho umeňa Endi Varhola v Medžilabirc’ach.

Za svoju aktivnu robotu na nyvi kulturŷ v mnohŷch selach i v misti Medžilabirci bŷv vece raz nahorodženŷj, napryklad pamjatnov plaketov ROS pry nahodi 20-ho jubileja osnovaňa organizaciji, počestnŷma hramotamy mista Medžilabirci, ROS i predsedŷ Svitovoho kongresu Rusyniv. Na Premiju Vasyľa Turoka-Heteša bŷv nominovanŷj Rusyňskov obrodov na Sloveňsku.

Silvester Makaji (1941 r., Kocur, Juhoslavija) – rusyňskŷj skulptor, maľar’ i grafik. Na svojim konti maje ponad 35 avtor’skŷch i kolo 500 grupovŷch vŷstav. Tvoryty počav u 1956-im roci, tvoryť dodnes’. Zdobŷv dakiľko nahorod, napryklad od Opštynŷ Verbas ci Združiňa maľar’skŷch umelciv Vojvodynŷ.

Medži joho tvoramy najdeme bustŷ rusyňskŷch osobnostej – Havryjila Kosteľnyka i Petra Kuzmjaka, portretŷ grekokatolyc’kŷch svjaščenykiv i ďakiv, ale i sakralnŷ maľbŷ. Dijav i jak vŷtvarnŷj pedagog. Na premiju ho nominovala organizacija Ruska matka.

Petro Feldeši (1944 r., Mukačovo, Pidkarpaťa) – pidkarpaťskŷj maľar’ žŷjučij v Maďar’sku. Je absolvenstom Užhoroďskoho učilyšča užŷtkovoho umeňa, de joho učiteľamy bŷly takŷ osobnosty jak Nykolaj Medvec’kŷj, Ernest Kontratovič ci Anton Šepa.

V rokach 1982 až 1984 bŷv predsedom Sojuza molodŷch chudožnykiv Zakarpaťa. Od 1963-ho roku dodnes zrobyv ponad sto monumentalnŷch fresok. Organizovav medžinarodnŷ plenerŷ na Pidkarpaťu i v zahraniču. V roci 1992 osnovav i odkrŷv u Mukačovi Galeriju imeny Mihaja Munkači, kotra fungovala do 1996-ho roku. V Maďar’sku žŷje od 1999-ho roku. Je regularnŷm učastnykom rusyňskŷch pleneriv i vŷstav. U svojij tvorčosty zobražuje rusyňskŷ zvŷčaji i folklor. Maľuje i na duchovnu tematiku.

Joho tvorčosť znajuť v mnohŷch krajinach Evropŷ, ale i v Kanadi, Avstraliji, SŠA a dalšŷch deržavach. Od 1978-ho roku doteper’ mav 37 avtor’skŷch vŷstav. U 2006-im roci bŷv udostojenŷj zvaňom Zasluženŷj chudožnyk Ukrajinŷ. Na premiju Petra Feldešija nominovav Andrij Manajlo. Na peredaňu z važnŷch pryčin ne bŷv učastnŷj.

Kongres prodovžuje robočov časťov
Po svjatočnij časty zasidaňa kongresu prodovžuje robočov časťov. Delegatŷ odkrŷly І. plenarne zasidaňa. Schvalyly program XVII. Svitovoho kongresu Rusyniv i členiv okremŷch kongresovŷch komisij.

Za tŷm naslidovala Sprava predsedŷ SKR o dijateľnosty za medžikongresovŷj period rokiv 2021 – 2023. Predseda Ľavynec’ prypomjanuv, že počas medžikongresovoho periodu počala vojna na Ukrajini, i Svitova rada Rusyniv takoj reagovala na rosijsku agresiju, kotru odsudyla. No tak samo zvernuv uvahu i na to, že dalše ne je vŷrišenŷj vopros pryznaňa Rusyniv na Ukrajini.

„Bŷlo pro nas duže nebezpečne, že ukrajiňskŷ deržavnŷ organŷ začaly putaty našŷ simbolŷ z rosijskŷma,“ poviv predseda Ľavynec’. Prypomjanuv tŷm raziju Službŷ bezpekŷ Ukrajinŷ v Chrestovozdvyžeňskim pravoslavnim katedralnim sobori v Užhorodi z decembra 2022-ho roku, koly rusyňskŷ simbolŷ i materialŷ bŷly označenŷ za „separatističnŷj“ material.

Jak dalše prodovžovav, toto vŷklykalo dalšŷ potribnŷ krokŷ z boku Svitovoj radŷ Rusyniv, žebŷ sochranyty našu identičnosť, našŷ simbolŷ i samobŷtnosť.

Zrekapitulovav, že od počatku 2023-ho roku komunikovav z predstavyteľamy Slovac’koj republikŷ, z Venecijskov komisijov, z predsydateľkov Evropskoj komisiji Ursulov fon der Lejen, vŷsokŷm komisar’om Organizaciji pro bezpečnosť i spivpracu v Evropi pro narodnostnŷ menšŷnŷ Kairatom Abdrachmanovom, jak i z Dyrektorijatom pro vŷchodnu Evropu i centralnu Aziju, holovov Ukrajiňskoj diviziji Petrov Gombalovov. Gombalovu komunikacijov z predsedom SKR poviryv holova Evropskoj radŷ Šarls Mišel. Tak samo predseda Ľavynec’ prypomjanuv, že maje rekomendaciju od Venecijskoj komisiji pr’amo komunikovaty z Radov Evropŷ u spravi vŷznaňa prav Rusyniv na Ukrajini.

„Mam velyku nadiju, že mŷ možeme teper’ dobyty s’a realnoho dialogu čerez evropskŷ inštituciji o našŷch pravach, jich zdobŷťu na Ukrajini,“ zakinčiv predseda svoju ocinku.

Bohatŷj robočij program
Program prodovžuje spravamy o dijateľnosty v medžikongresovim periodi predstavyteliv okremŷch čleňskŷch organizacij. Po zakinčiňu І. plenarnoho zasidaňa v popolidňajšŷch hodynach bude prodovžovaty robota po okremŷch kongresovŷch komisijach.

Poobidi odbude s’a i zasidaňa XI. Svitovoho forumu rusyňskoj molodežy, a tak samo naučna konferencija z nazvov Svitova rusynistika dnes’ i v budučnosty. Večur maje odbŷty s’a dalše zasidaňa Svitovoj radŷ Rusyniv.

Petro Medviď

žridlo: 
https://www.lem.fm/v-novim-sadi-pochav-xvii-svitovyj-kongres-rusiniv/

Aktuality

Zobraziť všetky
14.06.2024

Recenzia: (Ne)zabudnutá história Rusínov

Malé dejiny Rusínov (Ivan Pop, 2020, vydávateľ: o.z. ZIRS) Ivan Pop je uznávaným historikom, politológom, kulturológom, ale hlavne rusínistom, ktorý sa roky venuje problematike rusínskeho národa. Na konte má už viacero knižných publikácií či …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.06.2024

Kardiológ Janko mal rovnaké ochorenie ako Heriban

Zachránilo ho, že včas rozpoznal diagnózu.  Ako poslanec zažil piatich primátorov. Patrí medzi slovenskú kardiologickú špičku. Má šikovné ruky a sluch, vďaka čomu dokáže u detí diagnostikovať problémy so srdcom. Pred rokmi visel jeho život n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.06.2024

Prof. Peter Švorc: MOJA CESTA KU KRAJINSKEJ HRANICI

Medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou Je to už viac ako 30 rokov, keď som sa prvýkrát pustil do poznávania dejín Podkarpatskej Rusi, o ktorej sme sa na vysokej škole počas štúdia na odbore dejepis v 70. a 80. rokoch minulého storočia v podstat…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.06.2024

Rozhovor. Europoslankyňa Yar: Bratislavu východ nezaujíma

Pe RTVS dvíhajú obočie aj v zahraničí Budujú ekocentrum, nemajú kanalizáciu Pochádza zo Sniny, žila v Turecku a ide do Bruselu. V europarlamente bude Slovensko zastupovať aj LUCIA YAR z Progresívneho Slovenska. Bývalá editorka portálu o dian…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.06.2024

Ódor mal v Prešovskom kraji viac krúžkov ako Blaha

Smer si svoje tradičné bašty udržal Uspeli aj Lexmann a Mazurek. PREŠOVSKÝ KRAJ. Voľby do Európskeho parlamentu vyhral v Prešovskom kraji Smer. Darilo sa aj progresívcom, kresťanským demokratom a Republike. Päťpercentný prah by prekročil a…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
08.06.2024

Tomáš Forró a jeho ukrajinský Spev sirén

Veľa hrdinstva, utrpenia, maskulinity, zlyhaní a najmä zemitej reality Reportér Tomáš Forró je podivuhodný zjav v slovenskom novinárskom svete.  So svojimi dvoma metrami, pánskymi trakmi a košeľou nekompromisne zapnutou až ku krku je solit…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Kiď mala Marčika 3 roky, bihala hola po plaži. Teper mať 30, dvi fľašky šampanskoho pomahajuť ji vernuty sja do ďitynstva...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať