V Novim Sadi počav XVII. Svitovŷj kongres Rusyniv
U stolyci Vojvodynŷ zŷšly s’a delegaciji z čleňskŷch deržav SKR.
V pjatnic’u 18-ho avgusta 2023-ho roku oficialno počav u stolyci serbskoj Vojvodynŷ – v Novim Sadi, XVII. Svitovŷj kongres Rusyniv (SKR). Delegatŷ i hosti z čleňskŷch deržav schodyly s’a vže v četver’, koly pro nych bŷv pryhotovlenŷj kulturnŷj program v Kocuri, a tak samo v Novim Sadi.
Zasidaňa tohoričnoho kongresu prochodyť v prostorach Filozofičnoj fakultŷ Univerzitŷ v Novim Sadi. Kongres, po tim, što zazvučaly serbska i rusyňska himna, oficialno odkrŷv Mychajlo Fejsa, predseda obščestva Ruska matka, kotra je tot rik organizatorom.
Kongres pryvitav čestnŷch hostiv
Na oficialnim odkrŷťu XVII. Svitovoho kongresu bralo učasť dakiľko čestnŷch hostiv z deržavnoj urovny, urovny Avtonomnoj pokrajinŷ (oblasty) Vojvodyna, z univerzitŷ, i z rusyňskŷch inštitucij v Serbiji.
Na kongresi učastnŷ pryvitaly Ninoslava Jovanoviča – deržavnoho sekretar’a Ministerstva pro ľuďskŷ i menšŷnovŷ prava a socialnŷj dialog, radnyka ministra toho samoho rezortu Mareka Piukoviča, pokrajiňsku ombudsmanku Draganu Čorič, Adrijana Borka z Pokrajiňskoho sekretarijatu pro osvitu, prypysŷ, spravu i narodnostnŷ menšŷnŷ, Іgora Crnobaraca – viceprimatora mista Novŷj Sad, i narodnoho deputata Milana Glušaca.
Tak samo na odkrŷťu SKR vz’av učasť predseda Nacionalnoho sovitu Rusyniv Joakim Rac, dyrektor Zavodu pro kulturu vojvodyňskŷch Rusyniv Saša Sabadoš i Milivoj Alanovič – prodekan Univerzitŷ v Novim Sadi.
Svjatočnŷ pryhovorŷ vz’aly Ninoslav Jovanovič, Marek Piukovič, Dragana Čorič, jaka paru slovamy pryhovoryla s’a učastnykam kongresu i po rusyňskŷ, a Adrijan Borka. Pak vže slovo perevz’av predseda Svitovoho kongresu Rusyniv Štefan Ľavynec’.
Tot u vstupnim pryhovori predstavyv čestnŷch hostiv, kotrŷch jak predseda zaprosyv. Medži nyma suť napryklad poslankŷňa za Rusyniv u Parlamenti Maďar’ska Vira Giric, predseda Vsederžavnoho rusyňskoho samospravovaňa v Maďar’sku Viktor Kramarenko, rusyňskŷj literaturoznateľ i učenŷj Valerij Paďak, dyrektorka Slovac’koho narodnoho muzeja – Muzeja rusyňskoj kulturŷ Ľuba Kraľova, vŷznačnŷj rusyňskŷj umelec’ Mychail Beleň ci rusyňskŷj mecenat z Rumuniji Valentin Popesku.
Po pryhovori predsedŷ pozdorovyly kongres išči viceprimator Novoho Sadu Іgor Crnobarac, narodnŷj deputat Miloš Glušac i prodekan Univerzitŷ v Novim Sadi Milivoj Alanovič.
Lavreatam peredaly s’a premiji
Po pryhovorach prodovžovala svjatočna časť programu peredaňom Premiji Vasyľa Turoka-Heteša i Nacionalnoj premiji za rusyňske umeňa imeny Іvana Manajla Pro Arte Ruthenorum 2023.
Lavreatom Premiji Vasyľa Turoka-Heteša za 2023-ij rik za vŷznačnŷ rezultatŷ v rozvytku rusyňskoj kulturŷ stav Volodymir Protyvňak iz Slovakiji. Nacionalna premija za rusyňske umeňa imeny Іvana Manajla Pro Arte Ruthenorum 2023 maje tot rik dvoch lavreativ. Peršŷm je umelec’ z Vojvodynŷ Silvester Makaji. Druhŷm stav Petro Feldeši, kotrŷj pochodyť z Pidkarpaťa, no žŷje v Maďar’sku.
Chto suť lavreatŷ tohoričnŷch premij
Volodymir Protyvňak (1952 r., Vŷdraň, Čechoslovakija) – dovhoričnŷj aktivnŷj dijateľ rusyňskoho ruchu na Slovakiji. V rusyňskim rusi dije dvi des’atkŷ rokiv. Od 2006-ho do 2013-ho roku bŷv predsedom Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku.
V organizaciji dije doteper’ jak člen Vŷkonnoho vŷboru i predseda mistnoj organizaciji v Medžilabirc’ach. V ramkach Svitovoho kongresu Rusyniv robyť sekretar’a. Protyvňak bŷv tak samo jednŷm iz spivosnovateliv Muzeja modernoho umeňa Endi Varhola v Medžilabirc’ach.
Za svoju aktivnu robotu na nyvi kulturŷ v mnohŷch selach i v misti Medžilabirci bŷv vece raz nahorodženŷj, napryklad pamjatnov plaketov ROS pry nahodi 20-ho jubileja osnovaňa organizaciji, počestnŷma hramotamy mista Medžilabirci, ROS i predsedŷ Svitovoho kongresu Rusyniv. Na Premiju Vasyľa Turoka-Heteša bŷv nominovanŷj Rusyňskov obrodov na Sloveňsku.
Silvester Makaji (1941 r., Kocur, Juhoslavija) – rusyňskŷj skulptor, maľar’ i grafik. Na svojim konti maje ponad 35 avtor’skŷch i kolo 500 grupovŷch vŷstav. Tvoryty počav u 1956-im roci, tvoryť dodnes’. Zdobŷv dakiľko nahorod, napryklad od Opštynŷ Verbas ci Združiňa maľar’skŷch umelciv Vojvodynŷ.
Medži joho tvoramy najdeme bustŷ rusyňskŷch osobnostej – Havryjila Kosteľnyka i Petra Kuzmjaka, portretŷ grekokatolyc’kŷch svjaščenykiv i ďakiv, ale i sakralnŷ maľbŷ. Dijav i jak vŷtvarnŷj pedagog. Na premiju ho nominovala organizacija Ruska matka.
Petro Feldeši (1944 r., Mukačovo, Pidkarpaťa) – pidkarpaťskŷj maľar’ žŷjučij v Maďar’sku. Je absolvenstom Užhoroďskoho učilyšča užŷtkovoho umeňa, de joho učiteľamy bŷly takŷ osobnosty jak Nykolaj Medvec’kŷj, Ernest Kontratovič ci Anton Šepa.
V rokach 1982 až 1984 bŷv predsedom Sojuza molodŷch chudožnykiv Zakarpaťa. Od 1963-ho roku dodnes zrobyv ponad sto monumentalnŷch fresok. Organizovav medžinarodnŷ plenerŷ na Pidkarpaťu i v zahraniču. V roci 1992 osnovav i odkrŷv u Mukačovi Galeriju imeny Mihaja Munkači, kotra fungovala do 1996-ho roku. V Maďar’sku žŷje od 1999-ho roku. Je regularnŷm učastnykom rusyňskŷch pleneriv i vŷstav. U svojij tvorčosty zobražuje rusyňskŷ zvŷčaji i folklor. Maľuje i na duchovnu tematiku.
Joho tvorčosť znajuť v mnohŷch krajinach Evropŷ, ale i v Kanadi, Avstraliji, SŠA a dalšŷch deržavach. Od 1978-ho roku doteper’ mav 37 avtor’skŷch vŷstav. U 2006-im roci bŷv udostojenŷj zvaňom Zasluženŷj chudožnyk Ukrajinŷ. Na premiju Petra Feldešija nominovav Andrij Manajlo. Na peredaňu z važnŷch pryčin ne bŷv učastnŷj.
Kongres prodovžuje robočov časťov
Po svjatočnij časty zasidaňa kongresu prodovžuje robočov časťov. Delegatŷ odkrŷly І. plenarne zasidaňa. Schvalyly program XVII. Svitovoho kongresu Rusyniv i členiv okremŷch kongresovŷch komisij.
Za tŷm naslidovala Sprava predsedŷ SKR o dijateľnosty za medžikongresovŷj period rokiv 2021 – 2023. Predseda Ľavynec’ prypomjanuv, že počas medžikongresovoho periodu počala vojna na Ukrajini, i Svitova rada Rusyniv takoj reagovala na rosijsku agresiju, kotru odsudyla. No tak samo zvernuv uvahu i na to, že dalše ne je vŷrišenŷj vopros pryznaňa Rusyniv na Ukrajini.
„Bŷlo pro nas duže nebezpečne, že ukrajiňskŷ deržavnŷ organŷ začaly putaty našŷ simbolŷ z rosijskŷma,“ poviv predseda Ľavynec’. Prypomjanuv tŷm raziju Službŷ bezpekŷ Ukrajinŷ v Chrestovozdvyžeňskim pravoslavnim katedralnim sobori v Užhorodi z decembra 2022-ho roku, koly rusyňskŷ simbolŷ i materialŷ bŷly označenŷ za „separatističnŷj“ material.
Jak dalše prodovžovav, toto vŷklykalo dalšŷ potribnŷ krokŷ z boku Svitovoj radŷ Rusyniv, žebŷ sochranyty našu identičnosť, našŷ simbolŷ i samobŷtnosť.
Zrekapitulovav, že od počatku 2023-ho roku komunikovav z predstavyteľamy Slovac’koj republikŷ, z Venecijskov komisijov, z predsydateľkov Evropskoj komisiji Ursulov fon der Lejen, vŷsokŷm komisar’om Organizaciji pro bezpečnosť i spivpracu v Evropi pro narodnostnŷ menšŷnŷ Kairatom Abdrachmanovom, jak i z Dyrektorijatom pro vŷchodnu Evropu i centralnu Aziju, holovov Ukrajiňskoj diviziji Petrov Gombalovov. Gombalovu komunikacijov z predsedom SKR poviryv holova Evropskoj radŷ Šarls Mišel. Tak samo predseda Ľavynec’ prypomjanuv, že maje rekomendaciju od Venecijskoj komisiji pr’amo komunikovaty z Radov Evropŷ u spravi vŷznaňa prav Rusyniv na Ukrajini.
„Mam velyku nadiju, že mŷ možeme teper’ dobyty s’a realnoho dialogu čerez evropskŷ inštituciji o našŷch pravach, jich zdobŷťu na Ukrajini,“ zakinčiv predseda svoju ocinku.
Bohatŷj robočij program
Program prodovžuje spravamy o dijateľnosty v medžikongresovim periodi predstavyteliv okremŷch čleňskŷch organizacij. Po zakinčiňu І. plenarnoho zasidaňa v popolidňajšŷch hodynach bude prodovžovaty robota po okremŷch kongresovŷch komisijach.
Poobidi odbude s’a i zasidaňa XI. Svitovoho forumu rusyňskoj molodežy, a tak samo naučna konferencija z nazvov Svitova rusynistika dnes’ i v budučnosty. Večur maje odbŷty s’a dalše zasidaňa Svitovoj radŷ Rusyniv.
Petro Medviď
žridlo:
https://www.lem.fm/v-novim-sadi-pochav-xvii-svitovyj-kongres-rusiniv/
Aktuality
Zobraziť všetky20.07.2024
Významná postava kultúrneho života Podkarpatskej Rusi
KAIGL Ladislav (*10. 12. 1885, Praha - †1. 1. 1939, Rakovník), český správny úradník, maliar a pedagóg. Tesne pred prvou svetovou vojnou odišiel za prácou do Ruska, kde učil na gymnáziách. Počas vojny sa prihlásil k československým légiám a s ni…
17.07.2024
V Užhorode vysvätili nového gréckokatolíckeho biskupa
Po štyroch rokoch a dvoch dňoch bez sídelného biskupa dostala Mukačevská gréckokatolícka eparchia na Ukrajine svojho nového pastiera. Stal sa ním otec Teodor Macapula IVE, člen rehoľného Inštitútu vteleného Slova. Biskupská chirotónia (vysviacka…
16.07.2024
Klidný, vyrovnaný, připravený šel před 75 lety generál Heliodor Píka na popravu
Syn Milan Píka strávil s otcem poslední noc před jeho popravou, byl oběšen ráno 21. června 1949. „Není ve mně zloby, studí mne však hořká lítost nad tím, že zmizela spravedlnost, pravda – snad jen dočasně – a šíří se nenávist, mstivost,“ napsal …
16.07.2024
Heliodor Píka – celý život ve službě vlasti
V úterý 21. června 1949, právě v den výročí staroměstské popravy sedmadvaceti českých pánů, vyhasl na šibenici postavené v areálu věznice v Plzni na Borech život hrdiny a vlastence generála Heliodora Píky. Muže, jenž se tak stal jednou z prvních o…
15.07.2024
Psychologický syndróm obete
V psychológii existuje pojem syndrómu obete – je to stav, pri ktorom človek považuje seba za obeť negatívnych činov iných ľudí alebo okolností. To sa prejavuje nielen v vnímaní sveta, ale aj v správaní. "Obeť" obviňuje z príčin svojich problémov…
15.07.2024
Rozhovor. Na Spiši bola v uhorských časoch taká chudoba, že Slováci chceli po príchode do USA zabudnúť na domov
Michael Kopanic Jr. sa narodil v americkom Youngstowne v roku 1954. Babka mu však inak ako „malý Michal“ nepovedala. Rozprávala totiž len po slovensky.
Kopanic je americký Slovák, potomok tých, ktorým sa na Slovensku hovorievalo „amerikánci“.…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ i Paraska sja pobraly. I Vasyľ žeňi tak hvaryť:
-Tŷ teper moja žena, choču, žebŷ jes znala a holovńi rešpektuvala moji try pryvŷčkŷ (zvŷkŷ).
Perva - ja každu seredu hram z kamaratami fotbal... Sonce, dožď, burja, šňih, choc by ne znam, što sja ďijalo... ja hram FOT-BAL... Porozumila jes?
-Porozumila...
-Druha pryvŷčka - každu pjatňicu hram z kamaratami mariaš... Porozumila jes? Každu pjatňicu MA-RI-AŠ...
-Porozumila...
-I nakonec treťa pryvyčka - každu neďilu chodžu lovyty/chapaty rybŷ, idu na rŷbalku... Sonce, dožď, burja, sňih, svekrynŷ narodenynŷ, všytko jedno, ja idu na rŷbačku... Porozumila jes?
-Porozumila...
-Maš iši dajakŷ oprosŷ/žvidaňa...
-Ňi, všŷtko jem porozumila...!
-A može i tŷ maš dajakŷ pryvŷčkŷ...?
-Hej mam, jednu... Ja každyj večur o 10 hodyňi seksuju. Je muž doma, ne je muž doma, všytko jedno, ja mam SEKS... Porozumiv jes?!
-Tŷ teper moja žena, choču, žebŷ jes znala a holovńi rešpektuvala moji try pryvŷčkŷ (zvŷkŷ).
Perva - ja každu seredu hram z kamaratami fotbal... Sonce, dožď, burja, šňih, choc by ne znam, što sja ďijalo... ja hram FOT-BAL... Porozumila jes?
-Porozumila...
-Druha pryvŷčka - každu pjatňicu hram z kamaratami mariaš... Porozumila jes? Každu pjatňicu MA-RI-AŠ...
-Porozumila...
-I nakonec treťa pryvyčka - každu neďilu chodžu lovyty/chapaty rybŷ, idu na rŷbalku... Sonce, dožď, burja, sňih, svekrynŷ narodenynŷ, všytko jedno, ja idu na rŷbačku... Porozumila jes?
-Porozumila...
-Maš iši dajakŷ oprosŷ/žvidaňa...
-Ňi, všŷtko jem porozumila...!
-A može i tŷ maš dajakŷ pryvŷčkŷ...?
-Hej mam, jednu... Ja každyj večur o 10 hodyňi seksuju. Je muž doma, ne je muž doma, všytko jedno, ja mam SEKS... Porozumiv jes?!
![Náhľad publikácie](/assets/default/img/book.png)
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať