V Starij Ľubovni odbŷv s’a jubilejnŷj 15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku

20.05.2024


Na posadi predsedŷ bŷv potverdženŷj Martin Karaš.

V Starij Ľubovni odbŷv s’a jubilejnŷj 15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku
V nediľu 19-ho maja 2024-ho roku zŷšly s’a v Starij Ľubovni delegatŷ i hosti na jubilejnim 15-im Sejmi Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku (ROS), najstaršoj porevolučnoj organizaciji Rusyniv na teritoriji Slovac’koj republikŷ.

Organizacija volyla na sejmi svoji organŷ na dalšŷj funkčnŷj tryričnŷj period. Okrim toho rišŷly s’a i zminŷ a dopovniňa Stanov ROS, z tŷm ciľom, žebŷ oprganizacija mohla fleksibilniše fungovaty z ohľadom na novŷ usloviji, v kotrŷch žŷjeme.

Svjatočne odkrŷťa sejmu
Sejm svjatočno odkrŷv s’a slovac’kov i rusyňskov himnov, kotrŷ odspivav opernŷj spivak i pedagog Zdeno Visloc’kŷj iz Litmanovoj. Po nim rusyňskŷj folklor odprezentovaly spivačkŷ z Divoc’koj spivac’koj grupŷ Vinok iz Šarišskoho Jastrabja.

Po muzyčnim odkrŷťu vže slovo perevz’av predseda Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku – Martin Karaš, kotrŷj pryvitav delegativ sejmu, jak i čestnŷch hostiv, a tak samo do prezidiji zasidaňa poklykav vŷbratŷch členiv ROS.

Za stolom prezidiji sejmu okrim predsedŷ Karaša sydily členove Vŷkonnoho vŷboru Petro Mykula i Volodymir Protyvňak, dalše Petro Medviď za redakciju NN info Rusyn, oficialnoho presovoho organu ROS, Vjera Juričova i Miron Krajkovič za Dozornu radu.

Zaprošiňa na sejm jak čestnŷ hosti pryjaly prednostka Okresnoho ur’adu v Starij Ľubovni – Kataryna Tomkova, poslanec’ Narodnoj radŷ Slovac’koj republikŷ za partiju Smer-SD – Petro Sokol, dyrektorka Slovac’koho narodnoho muzeja – Muzeja rusyňskoj kulturŷ v Pr’ašovi – Ľuba Kraľova, dyrektorka Osnovnoj školŷ na Komeňskoho ulici v Starij Ľubovni – Alžbeta Chamilova, veduča Oddiliňa školstva, kulturŷ, športu i molodežy Misťskoho ur’adu v Starij Ľubovni – Eva Kollarova, za Obščestvo svjatoho Joana Krestyteľa – otec’ František Krajňak, predseda Okruhoho stola Rusyniv Slovakiji – Petro Štefaňak, predseda organizaciji molodŷ.Rusynŷ – Marek Hrebik, predseda Radŷ rusyňskŷch regioniv – Miroslav Bober, starosta sela Kamjunka – Jurij Jedynak,  ale i dalšŷ.

Kreovaňa organiv sejmu i rekapitulacija dijateľnosty
Po pryvitaňu učastnykiv 15-ho Sejmu Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku člen Vŷkonnoho vŷboru ROS Volodymir Protyvňak peredložŷv na schvaliňa program sejmu, a tak samo sobi delegatŷ zvolyly členiv okremŷch komisij – mandatovoj, propozicijnoj i volebonoj, jak i zapysovateľa a oviryteliv zapysu.

Do mandatovoj komisiji bŷly vŷbratŷ Mychal Drobňak, Miroslav Kerekanič i Vladymir Šandala. Volebna komisija robyla v skladi Vladymir Bejda, Jan Holodňak i Helena Dic’ova. V propozicijnij komisiji bŷly členamy Volodymir Protyvňak, Pavel Kovač i Milan Ščiguliňskŷj. Zapysovateľom bŷv vŷbratŷj Miron Krajkovič, i za oviryteliv delegatŷ schvalyly Štefana Šalapa i Mykolaja Konevala.

Pak vže predseda ROS pročitav Spravu Vŷkonnoho vŷboru o dijateľnosty organizaciji od poslidňoho Sejmu ROS. Spomjanuty bŷly všŷtkŷ aktivnosty, kotrŷ organizacija zrealizovala. Medži nyma mož vŷbraty velykŷ projektŷ, jakŷma suť vŷdavaňa gazetŷ NN info Rusyn, konkurz deklamaciji Duchnovičiv Pr’ašiv, obnovliňa muzyčnoho konkurzu Spivŷ moho rodu, štorične organizovaňa svjatkovaň Dňa Rusyniv Slovakiji, festivalu Na figľar’sku notu i dalšŷ.

Tak samo Karaš bisidovav o podijach, kotrŷ počaly s’a robyty jak novŷ v danim periodi, i našly sobi svoje misce v kalendari rusyňskŷch podij, i organizacija v tim choče prodovžaty. Medži takŷ aktivnosty naležŷť napryklad projekt MO ROS v Medžilabirc’ach z nazvov Stežkamy rusyňskŷch predkiv, kotrŷj je pro škoľariv, jakŷ choďať na rusyňskŷj jazŷk, abo Narodnŷj vŷstup na hrad Makovic’a.

Spomjanuly s’a tak samo knyžkŷ ci muzyčnŷ albumŷ, kotrŷ s’a ROS podarylo v danim periodi vŷdaty, ale i dalšŷ aktivnosty, kotrŷ organizacija robyla sama abo u spivporaci z dalšŷma organizacijamy, prypadno samospravamy.

Predseda Karaš jak jednu iz kľučovŷch aktivnostej v tim periodi označiv to, že ROS zalučila s’a do spivpraci z dalšŷma organizacijamy pid Okruhlŷm stolom Rusyniv Slovakiji, keď realizovala s’a kampaň ku Spysovaňu žŷteliv u 2021-im roci.

Pidkreslyla s’a i spivpraca z radiovŷm i televiznŷm vŷsŷlaňom v ramkach Radija i televiziji Slovakiji, radiom rusyn FM, i dalšŷma regionalnŷma a narodnostnŷma medijamy. Karaš prypomjanuv i to, že v danim periodi predstavyteli ROS maly kontakt i z političnŷma predstavyteľamy, absolvovaly z nyma striči, žebŷ rišŷty rusyňsku problematiku, abo že i predstavyteli ROS bŷly zaprošenŷ na takŷ podiji, jakov bŷlo napryklad pryvitaňa Papŷ rymskoho Franciska v Bratislavi.

V rekapitulaciji bŷlo skonštatovane i to, že period prochodyv častočno v časi pandemičnŷch obmedžiň, i tak s’a dakotrŷ aktivnosty ne podarylo zrealizovaty z objektivnŷch pryčin. ROS tak samo, jak osnovajučij člen Svitovoho kongresu Rusyniv, brala učasť v danim periodi na zasidaňach kongresu v Krynyci a Novim Sadi.

Medži aktivnosťamy, kotrŷ členove ROS v ostatnim periodi realizovaly, bŷla i humanitarna pomič pro biženciv iz Ukrajinŷ po začatku povnoformatovoj vojnŷ u 2022-im roci.

Predseda ROS v ramkach rekapitulaciji okremo poďakovav bŷvšomu upovnomočenomu vladŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ Laslovy Bukovskomu, z kotrŷm bŷla korektna spivpraca pry rišiňu narodnostnŷch, v tim čisli rusyňskŷch problem. Prypomjanuv, že v poslidnim periodi distaly s’me pidporu i od prezidentkŷ Slovac’koj republikŷ Zuzanŷ Čaputovoj, kotra, okrim inšoho, Rusyniv regularno pozdorovľala na Deň Rusyniv Slovakiji, ale i od inšŷch politikiv.

Na kinc’u Karaš poďakovav i partnerskŷm organizacijam v inšŷch deržavach jak Poľšča, Ukrajina, Maďar’sko, Rumunija, z kotrŷma tak samo realizovaly s’a v ostatnim časi mnohŷ podiji.

Pryhovoryly s’a hosti. ROS peredala pamjatnŷ plaketŷ
Pak vže naslidovaly pryhovorŷ hostiv. Jak peršŷj učastnykiv 15-ho sejmu Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku pozdorovyv poslanec’ parlamentu Petro Sokol, kotrŷj, na potišiňa učastnŷch, pryhovoryv s’a po rusyňskŷ.

Dale sejm pozdorovyly Petro Štefaňak, Ľuba Kraľova, otec’ František Krajňak, Jurij Jedynak, Eva Kollarova, kotra na sejmi bŷla a pozdorovliňa peredala i za primatora mista Stara Ľubovňa Ľuboša Tomka, jakŷj ne mih vjazty učasť, Marek Hrebik i Miroslav Bober.

U všŷtkŷch pryhovorach bŷlo čuty rešpekt ku roboti ROS, poďaku za všŷtko toto, što od svoho osnovaňa organizacija zrealizovala, i voľu dalše rozvyvaty spivpracu. Na tisnišu spivpracu vŷzvav i predseda Okruhloho stola Rusyniv Slovakiji Petro Štefaňak.

Po pryhovorach predseda Karaš na osnovi rišiňa Vŷkonnoho vŷboru ROS peredav pamjatnŷ plaketŷ – poďakovaňa za spivpracu. Plaketŷ peredavaly s’a z nahodŷ jubilejnoho sejmu, ale tak samo pry nahodi, že ROS počas pandemiji svjatkovala 30 rokiv svoho isnovaňa, i ne bŷla možnosť taku svjatočnu podiju vtohdŷ zorganizovaty.

Plaketŷ bŷly peredanŷ Ľubovňaňskomu muzeju v Starij Ľubovni, Mistu Stara Ľubovňa, televiznij redakciji Narodnostno-etničnoho vŷsŷlaňa Radija i televiziji Slovakiji, rusyňskij redakciji radiovoho Narodnostno-etničnoho vŷsŷlaňa Radija i televiziji Slovakiji, Osnovnij školi na Komeňskoho ulici v Starij Ľubovni, Okruhlomu stolu Rusyniv Slovakiji, Piddukľaňskij bibloteci u Svidnyku, selu Kamjunka, Radi rusyňskŷch regioniv, Šarišskomu muzeju v Bardejovi, Okresnij biblioteci Davida Gutgesela v Bardejovi, Fundaciji derevjana cer’kovc’a Habura, SNM – Muzeju rusyňskoj kulturŷ v Pr’ašovi, organizaciji Labir’skŷ Rusynŷ, Piddukľaňskomu osvitňomu centru u Svidnyku, Obščestvu svjatoho Joana Krestyteľa, radiju rusyn FM, selu Biloveža, organizaciji molodŷ.Rusynŷ, Folklornomu kolektivu Chemlon i Vihorlaťskomu muzeju v Humennim.

Іšlo o partnerskŷ organizaciji ci samospravŷ. Jak poviv predseda ROS Karaš, organizacija išči pry dalšŷch prynahodach bude plaketŷ peredavaty osobam, kotrŷ majuť zasluhŷ na roboti ROS i rusyňskoho ruchu.

Roboča časť sejmu
Po peršij časty i perervi naslidovala roboča časť sejmu, na kotrij braly učasť už lem delegatŷ. Totu časť viv Volodymir Protyvňak.

Peršŷm punktom toj časty bŷla Sprava Dozornoj radŷ ROS o hospodariňu ROS od poslidňoho sejmu. Spravu pročitala predsedkŷňa Dozornoj radŷ Vjera Juričova. ROS hospodaryť v plusovŷch čislach, a najvece financij na realizaciju svojich aktivnostej maje z Fondu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn.

Po ekonomičnij rekapitulaciji slovo distala mandatova komisija, kotra skonštatovala, že iz 34 zaprošenŷch delegativ je prysutnŷch 33, i tak je sejm uznesiňa sposobnŷj. Po tij informaciji delegatŷ maly možlyvosť diskutovaty.

V diskusiji vŷstupyly Volodymir Protyvňak, Miroslav Kerekanič, Martin Karaš, Petro Mykula, Jan Holodňak i Mykolaj Koneval. Delegatŷ v diskusiji prezentovaly robotu svojich mistnŷch organizacij, ale tak samo proponovaly, što bŷ v dalšim periodi mohla organizacija zlipšŷty abo vŷužŷty u svojich kontaktach.

Zminŷ i dopovniňa Stanov ROS
Po diskusiji predseda ROS Martin Karaš predstavyv propoziciji na zminu i dopovniňa Stanov ROS. Poslidňa technična zmina bŷla v roci 2016. Delegatŷ po vŷsluchaňu propozicij zminŷ i dopovniňa schvalyly.

Podľa novŷch stanov po Sejmi ROS, jak najvŷsšoho organu, nebude druhŷm najvŷsšim vŷkonnŷm organom Koordinačnŷj vŷbor ale Vŷkonnŷj vŷbor. Organizacija tŷm choče zabezpečity vekšu fleksibilitu r’adžiňa, keďže Koordinačnŷj vŷbor, de majuť predstavyteliv všŷtkŷ mistnŷ organizaciji, bŷlo problematične sklykovaty. Koordinačnomu vŷboru naperek tomu zistaly dakotrŷ važnŷ kompetenciji, kotrŷ mav i doteper’, a okrim toho maje služŷty jak platforma na komunikaciju, jidnaňa, prezentaciji.

Vŷkonnŷj vŷbor po novomu ne bude maty 8 členiv ale 17. Po dvoch členach z každoj oblasty. Z tŷm je povjazana i dalša zmina. Okrim toho, že osnovnov jedynic’ov zistavať mistna organizacija, novŷma stanovamy vŷnyknuť oblastnŷ organizaciji, kotrŷ možuť kapčaty vece okresiv, a tak samo vŷnyknuť oblastnŷ radŷ. To buduť osnovnŷ jedynici v ramkach regioniv – oblastej. Oblasť s’a administruje sama.

Novŷ stanovŷ zaprovadyly i funkciju sekretar’a ROS jak vŷkonnoho robitnyka organizaciji, a čestne členstvo v ROS.

Karaš znova potverdženŷj u funkciji
Po schvaliňu zmin Stanov ROS delegatam bŷly predsatavlenŷ kandidatŷ do organiv na dalšŷj tryričnŷj funkčnŷj period. Po tim naslidovalo holosovaňa.

Do novoho, posylnenoho kompetencijamy, Vŷkonnoho vŷboru ROS bŷly zvolenŷ totŷ členove: za oblasť Snyna – Sobranci Vlasta Ocetnykova i Beata Piteľova; za oblasť Medžilabirci Volodymir Protyvňak i Emilija Gubova; za oblasť Humenne Miroslav Kerekanič i Štefan Šalap; za oblasť Svidnyk Vladymir Šandala i Jan Holodňak, za oblasť Bardejov Petro Mykula i Martina Sterankova, za oblasť Stara Ľubovňa Martin Karaš i Mychal Drobňak, za oblasť Pr’ašiv – Sabiniv – Levoča Marijanna Železna i Іgor Latta, za oblasť Košŷci – Bratislava (Spišska Nova Ves, Rožňava) Vladymir Volčko i Petro Macko.

Sklad Dozornoj radŷ ROS v slidujučim periodi budť tvoryty Vjera Juričova, Helena Dic’ova, Mychal Tyč, Vladymir Bejda i Miron Krajkovič.

Na predsedu ROS kandidovav lem Martin Karaš, kotrŷj jednako jak i dalšŷ organŷ ROS bŷv zvolenŷj jednomŷseľno.

Programovŷ propoziciji
15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku zakinčiv s’a pryjaťom Programovŷch propozicij i ciliv ROS na rokŷ 2024 – 2034, a pryjaťom uznesiňa.

Do programovŷch propozicij i ciliv distaly s’a temŷ: problematika jazŷka – navčaňa jazŷka ale i istoriji a zvŷkŷv na školach; profesionalizacija robotŷ rusyňskoho ruchu; sistema pidporŷ deržavŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ; migracija do mist i rišiňa z tŷm povjazanŷch problem; rišiňa vse tŷrvajučoj problemŷ chosnovaňa terminu „Rusyn-Ukrajinec’“ i z tŷm povjazanŷch dil; rišiňa cer’kovnŷch voprosiv; medžinarodna spivpraca.

Totŷ temŷ maje dalše obrobyty Vŷkonnŷ vŷbor ROS z tŷm, že s’a buduť konzultovaty z fachovc’amy na danŷ oblasty.

Po pryjaťu uznesiňa išči raz vedučij robočoj časty Volodymir Protyvňak poďakovav predsedovy ROS, mistnŷm organizacijam, funkiconar’am, selam i mistam, delegatam i organizatoram sejmu za aktivnŷj prystup v roboti ROS i rusyňskoho ruchu obšče.

Petro Medviď, avtor 

žridlo:
https://www.lem.fm/v-starij-lyubovni-odbyv-sya-yubilejnyj-15-yj-sejm-rusinskoj-obrody-na-slovensku/

Aktuality

Zobraziť všetky
14.06.2024

Recenzia: (Ne)zabudnutá história Rusínov

Malé dejiny Rusínov (Ivan Pop, 2020, vydávateľ: o.z. ZIRS) Ivan Pop je uznávaným historikom, politológom, kulturológom, ale hlavne rusínistom, ktorý sa roky venuje problematike rusínskeho národa. Na konte má už viacero knižných publikácií či …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.06.2024

Kardiológ Janko mal rovnaké ochorenie ako Heriban

Zachránilo ho, že včas rozpoznal diagnózu.  Ako poslanec zažil piatich primátorov. Patrí medzi slovenskú kardiologickú špičku. Má šikovné ruky a sluch, vďaka čomu dokáže u detí diagnostikovať problémy so srdcom. Pred rokmi visel jeho život n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.06.2024

Prof. Peter Švorc: MOJA CESTA KU KRAJINSKEJ HRANICI

Medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou Je to už viac ako 30 rokov, keď som sa prvýkrát pustil do poznávania dejín Podkarpatskej Rusi, o ktorej sme sa na vysokej škole počas štúdia na odbore dejepis v 70. a 80. rokoch minulého storočia v podstat…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.06.2024

Rozhovor. Europoslankyňa Yar: Bratislavu východ nezaujíma

Pe RTVS dvíhajú obočie aj v zahraničí Budujú ekocentrum, nemajú kanalizáciu Pochádza zo Sniny, žila v Turecku a ide do Bruselu. V europarlamente bude Slovensko zastupovať aj LUCIA YAR z Progresívneho Slovenska. Bývalá editorka portálu o dian…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.06.2024

Ódor mal v Prešovskom kraji viac krúžkov ako Blaha

Smer si svoje tradičné bašty udržal Uspeli aj Lexmann a Mazurek. PREŠOVSKÝ KRAJ. Voľby do Európskeho parlamentu vyhral v Prešovskom kraji Smer. Darilo sa aj progresívcom, kresťanským demokratom a Republike. Päťpercentný prah by prekročil a…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
07.06.2024

Do nedožŷtŷch 90-ŷch narodenyn Іvana Banduriča

Keď majeme bisidovaty o najvŷznačnišŷch osobnosťach rusyňskoho ruchu na Slovakiji po 1989-im roci, pak ne mož vŷchabyty imja Іvana Banduriča. Ne bŷv to čolovik, kotrŷj bŷ mav jakus’ potrebu propagovaty samoho sebe, no za ňoho bisidovala robota, …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Zachrypnutyj, no odpovidnŷj kohut, meče rano cholem kamynykŷ do oblaka...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať