Valentina Tereškovová vzlietla pred 60 rokmi ako prvá žena do vesmíru

02.07.2023

Dva roky po Jurijovi Gagarinovi, prvom človeku vo vesmíre, vzlietla do kozmu aj prvá žena. Valentina Tereškovová bola prvou ženou na svete, ktorá videla modrú planétu z výšky obežnej dráhy. Gagarin v sukni, aj tak ju nazývajú, strávila v kozme takmer tri dni. A nielen to, ani jedna z doterajších žien, ktoré vzlietli do vesmíru nesedela v kozmickej lodi sama, tak ako Tereškovová. V roku 2000 jej v Londýne udelili titul Žena 20. storočia.

Od historického letu Valentiny Tereškovovej do vesmíru uplynulo 16. júna 60 rokov.

Valentina Vladimirovna Tereškovová sa narodila 6. marca 1937 v dedine Maslennikovo ležiacej približne 250 kilometrov od Moskvy v Jaroslavľskej oblasti. Jej otec, traktorista, zomrel o dva roky neskôr vo vojne s Fínskom. Matka robila najskôr v kolchoze a po skončení druhej svetovej vojny ako krajčírka v textilnom kombináte.

Valentina Tereškovová pracovala od 17-tich rokov ako tkáčka. Popri zamestnaní diaľkovo študovala na strednej priemyselnej škole textilnej v meste Jaroslavľ. V tomto období sa začala intenzívne zaujímať o parašutizmus. Práve nová záľuba predznamenala jej profesionálny osud.

Koncom roku 1961 padlo v Moskve rozhodnutie, že do vesmíru poletia aj ženy. Zo stoviek kandidátok sa sformovala napokon päťčlenná skupina. Pôvodne sa totiž predpokladalo, že do kozmu poletia súčasne dve ženské posádky, ale v marci 1963 sa od týchto plánov upustilo. Z piatich kandidátok na let do vesmíru napokon vybrali tri. Všetky museli spĺňať kritériá: vek do 30 rokov, výška do 170 centimetrov a hmotnosť do 70 kilogramov.

V konečnom výbere o miesto prvej ženy smerujúcej do kozmu sa Valentína Tereškovová stretla s Valentínou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju pravdepodobne favorizoval jej robotnícky pôvod. O jej nominácii definitívne rozhodol najvyšší sovietsky stranícky vodca Nikita Sergejevič Chruščov.

Tereškovová vzlietla k oblohe 16. júna 1963 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Na obežnú dráhu Zeme ju vyniesla raketa Vostok 6. Neskôr do svojich pamätí napísala: „Raketa sa triasla ako tenký strom pod vetrom a rachotila ako hrom.“ V deň letu svojej rodine povedala, že odchádza na súťaž parašutistov, o jej lete sa dozvedeli najbližší až zo správ z rozhlasu.

Cesta, v tom čase 26-ročnej Tereškovovej do vesmíru neprebiehala hladko, aj jej štart museli kvôli technickým problémom preložiť. Riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k nehode pri pristávacom manévri.

Počas letu trápila Tereškovovú v kabíne Vostoku, ktorej sa hovorila konzerva, pretože sa v nej nedalo pohnúť, kozmická choroba a únava. Pobyt v beztiažovom stave vraj znášala Čajka, tak sa hlásila z vesmíru, zle. Samotná kozmonautka to však neskôr v rozhovore pre média poprela.

Napokon sa ale jej vesmírna misia skončila úspešne. Na pevnine pristála 19. júna 1963, teda po dvoch dňoch, 22 hodinách 50 minútach a 48 obletoch okolo Zeme. Tri mesiace po návrate z kozmu sa Tereškovová priamo v Kremli, za prítomnosti Chruščova, vydala za sovietskeho kozmonauta Andrijana Nikolajeva.

O rok neskôr sa im v júni 1964 narodila dcéra Jelena, ktorá sa stala prvým dieťaťom, ktorého obidvaja rodičia boli vo vesmíre. Ďalší let do kozmu Valentína Tereškovová už ale neabsolvovala. Po tragickej smrti Gagarina nechcel Kremeľ riskovať život ďalšej živej legendy.

Druhou ženou vo vesmíre sa o 20 rokov po Tereškovovej stala 19. augusta 1982 sovietska kozmonautka Svetlana Savická, ktorá ako prvá žena na svete vystúpila do voľného kozmického priestoru. Prvou Američankou a v poradí treťou ženou v kozme bola astronautka Sally Rideová, ktorá vzlietla do vesmíru na palube raketoplánu Challenger 18. júna 1983.

Valentina Tereškovová bola v rokoch 1966 – 1989 poslankyňou Najvyššieho sovietu Sovietskeho zväzu, v decembri 2011 ju zvolili za poslankyňu Štátnej dumy za vládnu stranu Jednotné Rusko, ktorou je aj v súčasnosti.

Prvá zahraničná cesta prvej kozmonautky sveta viedla v auguste 1963 do Československa, počas ktorej Valentinu Tereškovovú osobne sprevádzal Alexander Dubček. Hlavné mesto Slovenska navštívila 19. augusta 1963 – stala sa čestnou občiankou Bratislavy. Valentina Tereškovová je čestnou občiankou celkove 18 ruských a zahraničných miest.

TASR

zdroj:
https://vat.pravda.sk/vesmir/clanok/671511-valentina-tereskovova-vzlietla-pred-60-rokmi-ako-prva-zena-do-vesmiru/

foto:
Valentína Tereškovová, prvá žena-kozmonautka.
zdroj: Wikipédia


 

Aktuality

Zobraziť všetky
04.05.2025

Zabudnutý Cibere

Pozvánka Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Paraska:
-Bože, koly už i tu dozvoľať mnohoženstvo..! Jak možu ja, bidna žena,
každyj deň sama voločity pjanoho Vasyľa z korčmy do pjatoho etažu...!?
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať