Veci migrantov i pohľad na pašerácky tunel. Najstráženejšia hranica získa múzeum
Otvoriť ho majú v lete na budúci rok.
LEKÁROVCE. Obec v Sobraneckom okrese susedí s Ukrajinou.
Lekárovce rozdeľuje rieka Uh, ich východná časť vedie v línii najstráženejšej hranice v schengenskom priestore. V dedine by malo vzniknúť „Múzeum na čiare“. Vykresľovať má život v pohraničí a vypovedať o pašovaní a prevádzačstve, ktoré sú v tejto oblasti stále živé. Výber lokality pre múzeum ovplyvnilo viacero faktorov – priamy dotyk s hranicou bol jedným z nich. Rozhodla aj 12-kilometrová vzdialenosť obce od najväčšieho hraničného slovensko-ukrajinského priechodu Vyšné Nemecké. Obcou tiež prešli v auguste 1968 okupačné vojská. V extraviláne dediny dodnes existuje brána, cez ktorú išli sovietske tanky.
Správna strana hranice
„Chceme ľuďom ukázať, aké je dôležité narodiť sa na správnej strane hranice, a tiež to, že cesta za slobodou je tŕnistá. Sloboda totiž pre mnohých nie je samozrejmosťou, ako ju vnímame my,“ ozrejmuje hlavnú myšlienku projektu Rudolf Felšӧci, viceprezident občianskeho združenia Na čiare. Občianske združenie už má v obci zakúpený vlastný pozemok, na ktorom chce čo najskôr stavať, aby lokálne múzeum mohlo prvých návštevníkov privítať na budúci rok v lete. Pôjde o modernú budovu s rozlohou 150 štvorcových metrov, postavenú z kontajnerov. Artefakty by mali byť vystavené v interiéri aj exteriéri.
Zvyšky vrtuľníka
V interaktívnom múzeu budú návštevníci vidieť a zároveň sa dotýkať konkrétnych predmetov súvisiacich s hranicou. Expozícia by mala dokumentovať históriu schengenskej hranice, ukázať životné príbehy ľudí, ktorí na pohraničí žijú a čo to pre nich znamená. Nebudú chýbať ani informácie o migrantoch, ktorí sa pokúšajú nelegálne prekĺznuť na Slovensko.
„V múzeu budú vystavené konkrétne artefakty ľudí, ktorí sa pokúšali prejsť do Európskej únie, napríklad osobné veci ako vetrovka alebo čiapka. Súčasťou expozície by mali byť aj ostatky havarovaného vrtuľníka pri Stretave, v ktorom zahynuli migranti, alebo konkrétne zaistené predmety, ktoré sa snažili pašeráci preniesť cez túto hranicu na Slovensko. Nevyhneme sa tak ani téme pašovania, keďže to taktiež k hranici patrí, aj keď v negatívnom zmysle slova.“
Záznamy z tunela
Občianske združenie chce napríklad získať od ministerstva financií záznamy z tunela vedúceho popod schengenskú hranicu, kadiaľ Ukrajinci pašovali cigarety na slovenskú stranu.
Prípad 700 metrov dlhej nelegálnej pašeráckej cesty odhalila slovenská polícia v roku 2012. Hovorilo sa o tom, že tadiaľ pašeráci prevážali cigarety asi rok. Vstup bol v novostavbe rodinného domu priamo v Užhorode, zhruba 220 metrov od hranice. Tunel sa končil v ohradenom priemyselnom objekte medzi obcami Vyšné a Nižné Nemecké. „Návštevníci budú mať možnosť vidieť vnútro tunela, tak ako to zachytila kamera zasahujúcich príslušníkov, keď ho objavili, a to priamo vo vybudovanom podzemí.“
Útrapy migrantov
Doteraz nie je jasné, či sa tunel využíval len na prevoz cigariet. Neskôr sa totiž ukázalo, že sa v ňom našli aj cudzinecké pasy, preto nie je vylúčené, že takýmto spôsobom prešli nelegálne do Európskej únie aj nejakí migranti. „Radi by sme ukázali aj to, v akých podmienkach možno museli migranti prežívať, aká to pre nich bola strastiplná cesta. Zároveň chceme poukázať aj na pozitívny odkaz práce colníkov a policajtov.“
Odkaz Malej vojny
Múzeum by tiež malo odkazovať na násilné odčlenenie rodín do dvoch republík. Do histórie pohraničia totiž zasiahla aj takzvaná Malá vojna z marca 1939. Vtedy 40-tisícová maďarská armáda po predchádzajúcej okupácii Podkarpatskej Rusi obsadila aj územie dvoch najvýchodnejších okresov Slovenského štátu - Sobrance a Snina.
"Aj tento medzník histórie má miesto v našom múzeu." Vznik múzea podporila vláda na svojom októbrovom výjazdovom rokovaní v Sobranciach sumou 45-tisíc eur.
Dodajú veci
Spoluprácu s občianskym združením pre Korzár potvrdila i Finančná správa Slovenskej republiky.
„So združením komunikujeme. Prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy mu poskytneme viaceré technické vybavenie a predmety do expozície múzea. Rovnako tak sme občianskemu združeniu poskytli rôzne zaujímavé fotografie,“ informovala hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR Ivana Skokanová.
Občianske združenie rozbehlo spoluprácu aj so starostami obcí pri hranici. Chce od nich získať informácie od miestnych ľudí o histórii, ale taktiež konkrétne predmety.
KATARÍNA GÉCZIOVÁ
Zdroj:
https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22271949/veci-migrantov-i-pohlad-na-paseracky-tunel-najstrazenejsia-hranica-ziska-muzeum.html
Foto:
Tadiaľ prešli v ´68. roku tanky okupačných vojsk.
(Zdroj: Archív)
Aktuality
Zobraziť všetky31.05.2023
Zomrela herečka a režisérka Milka Zimková, preslávili ju najmä Kone na betóne
Skonala v nemocnici, mala 71 rokov.
OKRUŽNÁ. Herečka a režisérka Milka Zimková zomrela v utorok 30. mája po ťažkej chorobe, skonala v nemocnici v Bratislave. Mala 71 rokov.
Informáciu o úmrtí pre RTVS potvrdil bývalý manžel herečky Ondrej …
31.05.2023
Vo veku 71 rokov zomrela herečka Milka Zimková
Zimková bola jednou z najvýraznejších postáv strednej hereckej generácie.
BRATISLAVA. Vo veku 71 rokov zomrela v utorok 30. mája po ťažkej chorobe herečka Milka Zimková. Na svojej stránke o tom informoval RTVS. Zimková bola jednou z najvýrazn…
30.05.2023
Ako peňažná reforma ožobráčila obyvateľstvo
Čo také sa mohlo stať, že československí komunisti museli pristúpiť k menovej reforme.
V našich povojnových hospodárskych dejinách nie je veľa takých medzníkov, ktoré by uznávali nielen historici a zároveň by natrvalo zostali v pamäti širokýc…
30.05.2023
Pred 70 rokmi bola vyhlásená menová reforma
Doplatili na ňu takmer všetci.
Československú menovú reformu z roku 1953 predstavitelia vládnuceho komunistického režimu prezentovali ako opatrenie proti bohatým. V skutočnosti na ňu doplatil každý, kto mal aspoň nejaké úspory. Po prijatí zák…
29.05.2023
Významná rusínska rodina - DUBAYOVCI
Pohnuté osudy jednej rusínskej rodiny, rodiny DUBAYOVCOV, založenej Annou a Deziderom Dubayovými v roku 1909 ich sobášom v gréckokatolíckom chráme vo Vyšnom Mirošove budem popisovať na základe rozhovorov s vnukmi a vnučkami Anny a Dezidera Dubao…
26.05.2023
Prof. Ivan Pop sa dožíva 85 rokov
POP, Ivan (*26.05.1938, Strabičovo, Podkarpatská Rus), historik, rusínista, bohemista, kulturológ, politológ. Študoval na Historickej fakulte Užhorodskej univerzity. V súvislosti s vykonštruovaným procesom v r. 1960 vylúčený z univerzity, označe…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Marčiko, čom vy ďivky, lem šumnych paribkiv ľubyte...?
-Što mame robyty, kiď bohaty sja už mynuly...
-Što mame robyty, kiď bohaty sja už mynuly...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať