Vmerla Olga Glosikova, perša dyrektorka rusyňskoho muzeja
Jak informovala rodyna, v seredu 24-ho apriľa 2024-ho roku u vici 71 rokiv vmerla Olga Glosikova, perša dyrektorka Slovac’koho narodnoho muzeja – Muzeja rusyňskoj kulturŷ v Pr’ašovi.
Narodyla s’a PhDr. Olga Glosikova, dr. n., 24-ho marca 1953-ho roku. Bŷla rodačkov iz rusyňskoho sela Kamjunka, Staroľubovňaňskoho okresu. Vŷsokoškoľskŷ študiji absolvovala na Filozofičnij fakulti Univerzitŷ Pavla Jozefa Šafaryka v Pr’ašovi, v špecializaciji filozofija – istorija.
Po študijach začinala jak učiteľka na uščilyšču v misti Svit. Pak stala fachovŷm asistentom na Vŷsokij školi techničnij v Košŷc’ach iz rezidovaňom v Pr’ašovi, dnes’ Technična univerzita v Košŷc’ach.
U 1990-im roci kandidovala do slovac’koj časty Sejmovni narodiv Federalnoho zhromadžiňa (jedna iz dvoch palat čechoslovac’koho parlamentu), za Komunističnu partiju Slovakiji, kotra bŷla teritorialnov časťov Komunističnoj partiji Čechoslovakiji. Do parlamentu nastupyla až dodatočno, u oktobri 1991-ho roku. V parlamenti bŷla do juna 1992-ho roku, koly odbŷly s’a dalšŷ parlamentnŷ voľbŷ.
Po kurtij političnij kar’jeri dalše bŷla vŷsokoškoľskŷm pedagogom na Techničnij univerziti v Košŷc’ach z rezidovaňom v Pr’ašovi. U 2005-im roci zdobŷla titul doktora nauk na Filozofičnim inštituti Nacionalnoj akademiji nauk Bilorusy. Publikovala vŷsokoškoľskŷ učebnykŷ z filozofiji, religionistikŷ, psichologiji, sociologiji robotŷ i manažmentu, sociologiji i promŷslovoj psichologiji.
Ku 1-mu januaru 2007-ho roku oficialno vŷnyknuv Slovac’kŷj narodnŷj muzej – Muzej rusyňskoj kulturŷ. Na dyrektora toj inštituciji bŷv vŷpysanŷj konkurz, kotrŷj na kinc’u februara 2007-ho roku vŷhrala Olga Glosikova, i stala tak peršov dyrektorkov rusyňskoho muzeja. Na tij posadi bŷla do apriľa 2019-ho roku.
Glosikova musyla inštituciju počaty budovaty od fundamentu. Muzej ne mav any zbirkovŷ fondŷ, a any budovu. Muzej pid jij vedžiňom bŷv u arendovanŷch prostorach odkrŷtŷj pro ľudej u februaru 2008-ho roku.
U 2011-im roci podarylo s’a zdobŷty pro muzej budovu, de dakoly bŷly kasarni. Muzej pak bŷv, žebŷ s’a perebraty do novoj budovŷ, kotra potrebovala stavebno prysposobyty s’a cholem dakus, od apriľa 2012-ho roku zapertŷj, a to až do decembra 2013-ho roku, koly s’a otvoryv pro navščivnykiv.
Olga Glosikova vstupyla z muzejom u 2012-im roci do Okruhloho stola Rusyniv Slovakiji. Počas svoho dijaňa pa posadi dyrektorkŷ podarylo s’a jij vŷbudovaty peršŷ postojannŷ ekspoziciji muzeja i začaty povnyty zbirkovŷ fondŷ. Vičnaja pamjať!
Petro Medviď, avtor
žridlo:
https://www.lem.fm/vmerla-olga-glosikova-persha-direktorka-rusinskoho-muzeya/
foto:
autor Michal Frank / Korzár
Narodyla s’a PhDr. Olga Glosikova, dr. n., 24-ho marca 1953-ho roku. Bŷla rodačkov iz rusyňskoho sela Kamjunka, Staroľubovňaňskoho okresu. Vŷsokoškoľskŷ študiji absolvovala na Filozofičnij fakulti Univerzitŷ Pavla Jozefa Šafaryka v Pr’ašovi, v špecializaciji filozofija – istorija.
Po študijach začinala jak učiteľka na uščilyšču v misti Svit. Pak stala fachovŷm asistentom na Vŷsokij školi techničnij v Košŷc’ach iz rezidovaňom v Pr’ašovi, dnes’ Technična univerzita v Košŷc’ach.
U 1990-im roci kandidovala do slovac’koj časty Sejmovni narodiv Federalnoho zhromadžiňa (jedna iz dvoch palat čechoslovac’koho parlamentu), za Komunističnu partiju Slovakiji, kotra bŷla teritorialnov časťov Komunističnoj partiji Čechoslovakiji. Do parlamentu nastupyla až dodatočno, u oktobri 1991-ho roku. V parlamenti bŷla do juna 1992-ho roku, koly odbŷly s’a dalšŷ parlamentnŷ voľbŷ.
Po kurtij političnij kar’jeri dalše bŷla vŷsokoškoľskŷm pedagogom na Techničnij univerziti v Košŷc’ach z rezidovaňom v Pr’ašovi. U 2005-im roci zdobŷla titul doktora nauk na Filozofičnim inštituti Nacionalnoj akademiji nauk Bilorusy. Publikovala vŷsokoškoľskŷ učebnykŷ z filozofiji, religionistikŷ, psichologiji, sociologiji robotŷ i manažmentu, sociologiji i promŷslovoj psichologiji.
Ku 1-mu januaru 2007-ho roku oficialno vŷnyknuv Slovac’kŷj narodnŷj muzej – Muzej rusyňskoj kulturŷ. Na dyrektora toj inštituciji bŷv vŷpysanŷj konkurz, kotrŷj na kinc’u februara 2007-ho roku vŷhrala Olga Glosikova, i stala tak peršov dyrektorkov rusyňskoho muzeja. Na tij posadi bŷla do apriľa 2019-ho roku.
Glosikova musyla inštituciju počaty budovaty od fundamentu. Muzej ne mav any zbirkovŷ fondŷ, a any budovu. Muzej pid jij vedžiňom bŷv u arendovanŷch prostorach odkrŷtŷj pro ľudej u februaru 2008-ho roku.
U 2011-im roci podarylo s’a zdobŷty pro muzej budovu, de dakoly bŷly kasarni. Muzej pak bŷv, žebŷ s’a perebraty do novoj budovŷ, kotra potrebovala stavebno prysposobyty s’a cholem dakus, od apriľa 2012-ho roku zapertŷj, a to až do decembra 2013-ho roku, koly s’a otvoryv pro navščivnykiv.
Olga Glosikova vstupyla z muzejom u 2012-im roci do Okruhloho stola Rusyniv Slovakiji. Počas svoho dijaňa pa posadi dyrektorkŷ podarylo s’a jij vŷbudovaty peršŷ postojannŷ ekspoziciji muzeja i začaty povnyty zbirkovŷ fondŷ. Vičnaja pamjať!
Petro Medviď, avtor
žridlo:
https://www.lem.fm/vmerla-olga-glosikova-persha-direktorka-rusinskoho-muzeya/
foto:
autor Michal Frank / Korzár
Aktuality
Zobraziť všetky10.09.2026
Pred 107 rokmi spojil Saint-Germain Podkarpatskú Rus s Československom
Sľúbená autonómia však zostala nenaplnená
Dňa 10. septembra 1919 bol položený medzinárodnoprávny základ začlenenia Podkarpatskej Rusi do Československej republiky. Nový štát sa zároveň zaviazal, že rusínskemu územiu južne od Karpát …
08.09.2026
Nestor Kukoľnik: syn karpatského Rusína, ktorý patril k hviezdam Puškinovej epochy
Bol básnikom, dramatikom, prozaikom, novinárom, vydavateľom, znalcom umenia, hudobníkom aj vysokým štátnym úradníkom. Nestor Kukoľnik sa narodil v Petrohrade, tvoril po rusky a svojím životom bol pevne spätý s Ruskou ríšou. Na karpatský pôvod sv…
07.09.2026
Malé obce môžu získať do 3 500 eur bez spolufinancovania
Najviac peňazí smeruje do Prešovského kraja
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo dotačnú výzvu Milión pre malé obce. Samosprávy s najviac 500 obyvateľmi môžu získať od 1 000 do 3 500 eur na nákup stavebnéh…
04.09.2026
Spadol na Medzilaborce Starlink? Nie to len Warhol je späť. Jeho múzeum otvorili vo veľkom štýle.
Rekonštrukcia stála takmer 16 miliónov eur.
Jana Otriová
redaktorka
Nedá sa len tak jednoducho opísať, čo všetko sa zmenilo. Musíte sa po múzeu prejsť, pobudnúť tam istý čas, navnímať celú atmosféru, vysvetlili z prešovskej župy, preč…
03.09.2026
Warholovo múzeum v Medzilaborciach sa po troch rokoch opäť otvorí verejnosti
Príde aj umelcov synovec Donald.
TASR
Medzinárodný nočný vlak z Prahy bude v piatok (4. 9.) mimoriadne pokračovať z Humenného až do Medzilaboriec. Mimoriadne spojenie súvisí so znovuotvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola, kt…
02.09.2026
ARCHÍV 1991: Keď osud Warholovho múzea visel na vlásku
Niekoľko mesiacov pred otvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nebolo vôbec isté, či sa celý projekt podarí zachrániť. Rekonštrukcia starej pošty viazla, termíny sa odsúvali a americká strana upozorňovala, že jej trpe…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ: Pravdyva istorija. Jurij Gagarin vo svoji molodosti bars žaždyl (tužyl) byty pervym u kozmi, no suky ho perebihly..."
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať