Vmerla Olga Glosikova, perša dyrektorka rusyňskoho muzeja
Jak informovala rodyna, v seredu 24-ho apriľa 2024-ho roku u vici 71 rokiv vmerla Olga Glosikova, perša dyrektorka Slovac’koho narodnoho muzeja – Muzeja rusyňskoj kulturŷ v Pr’ašovi.
Narodyla s’a PhDr. Olga Glosikova, dr. n., 24-ho marca 1953-ho roku. Bŷla rodačkov iz rusyňskoho sela Kamjunka, Staroľubovňaňskoho okresu. Vŷsokoškoľskŷ študiji absolvovala na Filozofičnij fakulti Univerzitŷ Pavla Jozefa Šafaryka v Pr’ašovi, v špecializaciji filozofija – istorija.
Po študijach začinala jak učiteľka na uščilyšču v misti Svit. Pak stala fachovŷm asistentom na Vŷsokij školi techničnij v Košŷc’ach iz rezidovaňom v Pr’ašovi, dnes’ Technična univerzita v Košŷc’ach.
U 1990-im roci kandidovala do slovac’koj časty Sejmovni narodiv Federalnoho zhromadžiňa (jedna iz dvoch palat čechoslovac’koho parlamentu), za Komunističnu partiju Slovakiji, kotra bŷla teritorialnov časťov Komunističnoj partiji Čechoslovakiji. Do parlamentu nastupyla až dodatočno, u oktobri 1991-ho roku. V parlamenti bŷla do juna 1992-ho roku, koly odbŷly s’a dalšŷ parlamentnŷ voľbŷ.
Po kurtij političnij kar’jeri dalše bŷla vŷsokoškoľskŷm pedagogom na Techničnij univerziti v Košŷc’ach z rezidovaňom v Pr’ašovi. U 2005-im roci zdobŷla titul doktora nauk na Filozofičnim inštituti Nacionalnoj akademiji nauk Bilorusy. Publikovala vŷsokoškoľskŷ učebnykŷ z filozofiji, religionistikŷ, psichologiji, sociologiji robotŷ i manažmentu, sociologiji i promŷslovoj psichologiji.
Ku 1-mu januaru 2007-ho roku oficialno vŷnyknuv Slovac’kŷj narodnŷj muzej – Muzej rusyňskoj kulturŷ. Na dyrektora toj inštituciji bŷv vŷpysanŷj konkurz, kotrŷj na kinc’u februara 2007-ho roku vŷhrala Olga Glosikova, i stala tak peršov dyrektorkov rusyňskoho muzeja. Na tij posadi bŷla do apriľa 2019-ho roku.
Glosikova musyla inštituciju počaty budovaty od fundamentu. Muzej ne mav any zbirkovŷ fondŷ, a any budovu. Muzej pid jij vedžiňom bŷv u arendovanŷch prostorach odkrŷtŷj pro ľudej u februaru 2008-ho roku.
U 2011-im roci podarylo s’a zdobŷty pro muzej budovu, de dakoly bŷly kasarni. Muzej pak bŷv, žebŷ s’a perebraty do novoj budovŷ, kotra potrebovala stavebno prysposobyty s’a cholem dakus, od apriľa 2012-ho roku zapertŷj, a to až do decembra 2013-ho roku, koly s’a otvoryv pro navščivnykiv.
Olga Glosikova vstupyla z muzejom u 2012-im roci do Okruhloho stola Rusyniv Slovakiji. Počas svoho dijaňa pa posadi dyrektorkŷ podarylo s’a jij vŷbudovaty peršŷ postojannŷ ekspoziciji muzeja i začaty povnyty zbirkovŷ fondŷ. Vičnaja pamjať!
Petro Medviď, avtor
žridlo:
https://www.lem.fm/vmerla-olga-glosikova-persha-direktorka-rusinskoho-muzeya/
foto:
autor Michal Frank / Korzár
Narodyla s’a PhDr. Olga Glosikova, dr. n., 24-ho marca 1953-ho roku. Bŷla rodačkov iz rusyňskoho sela Kamjunka, Staroľubovňaňskoho okresu. Vŷsokoškoľskŷ študiji absolvovala na Filozofičnij fakulti Univerzitŷ Pavla Jozefa Šafaryka v Pr’ašovi, v špecializaciji filozofija – istorija.
Po študijach začinala jak učiteľka na uščilyšču v misti Svit. Pak stala fachovŷm asistentom na Vŷsokij školi techničnij v Košŷc’ach iz rezidovaňom v Pr’ašovi, dnes’ Technična univerzita v Košŷc’ach.
U 1990-im roci kandidovala do slovac’koj časty Sejmovni narodiv Federalnoho zhromadžiňa (jedna iz dvoch palat čechoslovac’koho parlamentu), za Komunističnu partiju Slovakiji, kotra bŷla teritorialnov časťov Komunističnoj partiji Čechoslovakiji. Do parlamentu nastupyla až dodatočno, u oktobri 1991-ho roku. V parlamenti bŷla do juna 1992-ho roku, koly odbŷly s’a dalšŷ parlamentnŷ voľbŷ.
Po kurtij političnij kar’jeri dalše bŷla vŷsokoškoľskŷm pedagogom na Techničnij univerziti v Košŷc’ach z rezidovaňom v Pr’ašovi. U 2005-im roci zdobŷla titul doktora nauk na Filozofičnim inštituti Nacionalnoj akademiji nauk Bilorusy. Publikovala vŷsokoškoľskŷ učebnykŷ z filozofiji, religionistikŷ, psichologiji, sociologiji robotŷ i manažmentu, sociologiji i promŷslovoj psichologiji.
Ku 1-mu januaru 2007-ho roku oficialno vŷnyknuv Slovac’kŷj narodnŷj muzej – Muzej rusyňskoj kulturŷ. Na dyrektora toj inštituciji bŷv vŷpysanŷj konkurz, kotrŷj na kinc’u februara 2007-ho roku vŷhrala Olga Glosikova, i stala tak peršov dyrektorkov rusyňskoho muzeja. Na tij posadi bŷla do apriľa 2019-ho roku.
Glosikova musyla inštituciju počaty budovaty od fundamentu. Muzej ne mav any zbirkovŷ fondŷ, a any budovu. Muzej pid jij vedžiňom bŷv u arendovanŷch prostorach odkrŷtŷj pro ľudej u februaru 2008-ho roku.
U 2011-im roci podarylo s’a zdobŷty pro muzej budovu, de dakoly bŷly kasarni. Muzej pak bŷv, žebŷ s’a perebraty do novoj budovŷ, kotra potrebovala stavebno prysposobyty s’a cholem dakus, od apriľa 2012-ho roku zapertŷj, a to až do decembra 2013-ho roku, koly s’a otvoryv pro navščivnykiv.
Olga Glosikova vstupyla z muzejom u 2012-im roci do Okruhloho stola Rusyniv Slovakiji. Počas svoho dijaňa pa posadi dyrektorkŷ podarylo s’a jij vŷbudovaty peršŷ postojannŷ ekspoziciji muzeja i začaty povnyty zbirkovŷ fondŷ. Vičnaja pamjať!
Petro Medviď, avtor
žridlo:
https://www.lem.fm/vmerla-olga-glosikova-persha-direktorka-rusinskoho-muzeya/
foto:
autor Michal Frank / Korzár
Aktuality
Zobraziť všetky15.10.2024
Rusíni medzi dvomi mlynskými kameňmi
Ruská invázia na Ukrajinu pritiahla veľkú pozornosť sveta k regiónu, ktorý zažil viac než dosť z ľudského utrpenia. Jední z tých, ktorí by o tom mohli veľa povedať, sú Rusíni.
Cтаття українською мовою тут:
https://www.rusyn.sk/opynyvsys…
14.10.2024
Vytváranie maďarskej gréckokatolíckej identity
Diskusia o hraniciach: Vytváranie maďarskej gréckokatolíckej identity
Bertalan Pustai
Desaťtisíce rusínskych /16 a rumunských gréckokatolíkov na severovýchodných územiach Uhorského kráľovstva prešli v priebehu 18. a 19. storočia procesom…
09.10.2024
Premiéra inscenácie Peniaze je prvou v novej sezóne na javisku prešovského DAD
(Tlačová správa)
Prešov, 8. októbra – Peniaze je názov inscenácie, ktorú ako svoju prvú premiéru v novej sezóne uvedie činoherný súbor Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove. Naštudovanie dramatického textu Doda Gombára v interpretácii …
07.10.2024
Prezident Pellegrini: Karpatsko-duklianska operácia je príkladom hrdosti a odhodlania
VYŠNÝ KOMÁRNIK. Karpatsko-duklianska operácia je príkladom neoblomnej národnej hrdosti a odhodlania v boji proti nacistickému útlaku.
Prezident SR Peter Pellegrini to uviedol v príhovore k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie.
„No zá…
07.10.2024
Uplynulo 80 let od Karpatsko-dukelské operace
6. října 1944 čs. jednotky poprvé překročily hranice Československa
Nejvyšší představitelé resortu Ministerstva obrany ČR, ale především pamětník bojů u Dukly, generál Miloslav Masopust, si dnes v Národním památníku na Vítkově připomněli 80. …
06.10.2024
Karpatsko-duklianska operácia
Karpatsko-duklianska operácia bola útočná operácia sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi armádami. Bola jednou z najväčších horských bitiek druhej …
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska i Vasyľ. Stojiť zvada
-Perestaň ty mi dašto vytykaty. Však ty sama, jak ostatňa para bokanč v prodaji... Sto ľudi vyprobuvalo a ja durak vzav..
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať