Vmerla Olga Glosikova, perša dyrektorka rusyňskoho muzeja
Jak informovala rodyna, v seredu 24-ho apriľa 2024-ho roku u vici 71 rokiv vmerla Olga Glosikova, perša dyrektorka Slovac’koho narodnoho muzeja – Muzeja rusyňskoj kulturŷ v Pr’ašovi.
Narodyla s’a PhDr. Olga Glosikova, dr. n., 24-ho marca 1953-ho roku. Bŷla rodačkov iz rusyňskoho sela Kamjunka, Staroľubovňaňskoho okresu. Vŷsokoškoľskŷ študiji absolvovala na Filozofičnij fakulti Univerzitŷ Pavla Jozefa Šafaryka v Pr’ašovi, v špecializaciji filozofija – istorija.
Po študijach začinala jak učiteľka na uščilyšču v misti Svit. Pak stala fachovŷm asistentom na Vŷsokij školi techničnij v Košŷc’ach iz rezidovaňom v Pr’ašovi, dnes’ Technična univerzita v Košŷc’ach.
U 1990-im roci kandidovala do slovac’koj časty Sejmovni narodiv Federalnoho zhromadžiňa (jedna iz dvoch palat čechoslovac’koho parlamentu), za Komunističnu partiju Slovakiji, kotra bŷla teritorialnov časťov Komunističnoj partiji Čechoslovakiji. Do parlamentu nastupyla až dodatočno, u oktobri 1991-ho roku. V parlamenti bŷla do juna 1992-ho roku, koly odbŷly s’a dalšŷ parlamentnŷ voľbŷ.
Po kurtij političnij kar’jeri dalše bŷla vŷsokoškoľskŷm pedagogom na Techničnij univerziti v Košŷc’ach z rezidovaňom v Pr’ašovi. U 2005-im roci zdobŷla titul doktora nauk na Filozofičnim inštituti Nacionalnoj akademiji nauk Bilorusy. Publikovala vŷsokoškoľskŷ učebnykŷ z filozofiji, religionistikŷ, psichologiji, sociologiji robotŷ i manažmentu, sociologiji i promŷslovoj psichologiji.
Ku 1-mu januaru 2007-ho roku oficialno vŷnyknuv Slovac’kŷj narodnŷj muzej – Muzej rusyňskoj kulturŷ. Na dyrektora toj inštituciji bŷv vŷpysanŷj konkurz, kotrŷj na kinc’u februara 2007-ho roku vŷhrala Olga Glosikova, i stala tak peršov dyrektorkov rusyňskoho muzeja. Na tij posadi bŷla do apriľa 2019-ho roku.
Glosikova musyla inštituciju počaty budovaty od fundamentu. Muzej ne mav any zbirkovŷ fondŷ, a any budovu. Muzej pid jij vedžiňom bŷv u arendovanŷch prostorach odkrŷtŷj pro ľudej u februaru 2008-ho roku.
U 2011-im roci podarylo s’a zdobŷty pro muzej budovu, de dakoly bŷly kasarni. Muzej pak bŷv, žebŷ s’a perebraty do novoj budovŷ, kotra potrebovala stavebno prysposobyty s’a cholem dakus, od apriľa 2012-ho roku zapertŷj, a to až do decembra 2013-ho roku, koly s’a otvoryv pro navščivnykiv.
Olga Glosikova vstupyla z muzejom u 2012-im roci do Okruhloho stola Rusyniv Slovakiji. Počas svoho dijaňa pa posadi dyrektorkŷ podarylo s’a jij vŷbudovaty peršŷ postojannŷ ekspoziciji muzeja i začaty povnyty zbirkovŷ fondŷ. Vičnaja pamjať!
Petro Medviď, avtor
žridlo:
https://www.lem.fm/vmerla-olga-glosikova-persha-direktorka-rusinskoho-muzeya/
foto:
autor Michal Frank / Korzár
Narodyla s’a PhDr. Olga Glosikova, dr. n., 24-ho marca 1953-ho roku. Bŷla rodačkov iz rusyňskoho sela Kamjunka, Staroľubovňaňskoho okresu. Vŷsokoškoľskŷ študiji absolvovala na Filozofičnij fakulti Univerzitŷ Pavla Jozefa Šafaryka v Pr’ašovi, v špecializaciji filozofija – istorija.
Po študijach začinala jak učiteľka na uščilyšču v misti Svit. Pak stala fachovŷm asistentom na Vŷsokij školi techničnij v Košŷc’ach iz rezidovaňom v Pr’ašovi, dnes’ Technična univerzita v Košŷc’ach.
U 1990-im roci kandidovala do slovac’koj časty Sejmovni narodiv Federalnoho zhromadžiňa (jedna iz dvoch palat čechoslovac’koho parlamentu), za Komunističnu partiju Slovakiji, kotra bŷla teritorialnov časťov Komunističnoj partiji Čechoslovakiji. Do parlamentu nastupyla až dodatočno, u oktobri 1991-ho roku. V parlamenti bŷla do juna 1992-ho roku, koly odbŷly s’a dalšŷ parlamentnŷ voľbŷ.
Po kurtij političnij kar’jeri dalše bŷla vŷsokoškoľskŷm pedagogom na Techničnij univerziti v Košŷc’ach z rezidovaňom v Pr’ašovi. U 2005-im roci zdobŷla titul doktora nauk na Filozofičnim inštituti Nacionalnoj akademiji nauk Bilorusy. Publikovala vŷsokoškoľskŷ učebnykŷ z filozofiji, religionistikŷ, psichologiji, sociologiji robotŷ i manažmentu, sociologiji i promŷslovoj psichologiji.
Ku 1-mu januaru 2007-ho roku oficialno vŷnyknuv Slovac’kŷj narodnŷj muzej – Muzej rusyňskoj kulturŷ. Na dyrektora toj inštituciji bŷv vŷpysanŷj konkurz, kotrŷj na kinc’u februara 2007-ho roku vŷhrala Olga Glosikova, i stala tak peršov dyrektorkov rusyňskoho muzeja. Na tij posadi bŷla do apriľa 2019-ho roku.
Glosikova musyla inštituciju počaty budovaty od fundamentu. Muzej ne mav any zbirkovŷ fondŷ, a any budovu. Muzej pid jij vedžiňom bŷv u arendovanŷch prostorach odkrŷtŷj pro ľudej u februaru 2008-ho roku.
U 2011-im roci podarylo s’a zdobŷty pro muzej budovu, de dakoly bŷly kasarni. Muzej pak bŷv, žebŷ s’a perebraty do novoj budovŷ, kotra potrebovala stavebno prysposobyty s’a cholem dakus, od apriľa 2012-ho roku zapertŷj, a to až do decembra 2013-ho roku, koly s’a otvoryv pro navščivnykiv.
Olga Glosikova vstupyla z muzejom u 2012-im roci do Okruhloho stola Rusyniv Slovakiji. Počas svoho dijaňa pa posadi dyrektorkŷ podarylo s’a jij vŷbudovaty peršŷ postojannŷ ekspoziciji muzeja i začaty povnyty zbirkovŷ fondŷ. Vičnaja pamjať!
Petro Medviď, avtor
žridlo:
https://www.lem.fm/vmerla-olga-glosikova-persha-direktorka-rusinskoho-muzeya/
foto:
autor Michal Frank / Korzár
Aktuality
Zobraziť všetky20.05.2024
V Starij Ľubovni odbŷv s’a jubilejnŷj 15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku
Na posadi predsedŷ bŷv potverdženŷj Martin Karaš.
V Starij Ľubovni odbŷv s’a jubilejnŷj 15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku
V nediľu 19-ho maja 2024-ho roku zŷšly s’a v Starij Ľubovni delegatŷ i hosti na jubilejnim 15-im Sejmi Rusyňskoj…
20.05.2024
„Jenom deset dní nepil, a ejhle! Umřel.“
K alkoholismu na Podkarpatské Rusi
V 19. století se začaly objevovat spolky propagující střídmost a abstinenci a došlo také k lékařskému popsání následků popíjení alkoholu. Nepřekvapí, že mnohé oblasti a společenské skupiny byly k těmto názo…
19.05.2024
Vychvaľovaný aj kritizovaný Edvard Beneš
Aký bol politik, ktorý doplatil na krutosť dejín
V máji pred 140 rokmi sa narodil druhý československý prezident Edvard Beneš. Čo v skutočnosti „napáchal“, čo ho k tomu viedlo a v čom mu jeho vášniví kritici krivdia?
V českom Senáte sa bud…
19.05.2024
Beneš sa Mussoliniho neobával. Pred 100 rokmi s ním vyjednal medzištátnu zmluvu
V polovici mája 1924 rokoval československý minister zahraničných vecí Edvard Beneš v Ríme s talianskym premiérom Benitom Mussolinim. Výsledkom rokovaní bola československo-talianska zmluva o srdečnej spolupráci.
Československý minister zahrani…
18.05.2024
Rozhovor. Veľa závisí aj od toho, v akej rodine človek vyrastá
Ocenený Marián Marko: Zbožňoval matematiku, páčilo sa mu povolanie rušňovodiča, je z neho herec
Už takmer 25 rokov šéfuje jedinému rusínskemu divadlu na Slovensku so sídlom v Prešove. S úsmevom konštatuje, že hercom sa stal vlastne vďaka svoj…
16.05.2024
Atentáty v našich dejinách
O život išlo Masarykovi, Hlinkovi, Tisovi a ďalším
Ani medzivojnová československá demokracia sa nevyhla atentátom či aspoň neúspešným pokusom.
Po atentáte na Roberta Fica sa začali objavovať varovania, že prudká polarizácia slovenskej spolo…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Halooó...! To je linka pomoči alkoholykom?
-Hej...
-Povičte, a jak sja robyť mochito...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať