Vojenské cintoríny v Poloninách upravia

09.08.2008

Na vojenských cintorínoch z 1. a 2. svetovej vojny pribudnú nové náhrobné kríže a informačné tabule. Napriek ich umiestneniu v horskom, ťažko dostupnom teréne, stále priťahujú hľadačov vojenských artefaktov.

Karpatský oblúk mal počas 1. svetovej vojny strategicky významné postavenie. Až dodnes to dokazujú zachované zákopy a delostrelecké stanovištia. Po urputných bojoch tu navždy zostali padlí vojaci troch armád - ruskej, nemeckej a rakúsko-uhorskej.

Pribudnú kríže
V katastrálnom území obce sa nachádza 10 vojenských cintorínov. Až osem z nich je pri vysťahovaných obciach v okolí vodárenskej nádrže Starina. "V rámci medzinárodných dohovorov nám na ne prispieva štát a my ich udržiavame," povedal starosta obce Ján Kerekanič. Zub času, ale aj nepochopiteľný ľudský prístup spôsobili, že cintoríny potrebujú okamžité úpravy. Príkladom je vojenský cintorín z 1. svetovej vojny v samotnej obci: "Po revolúcii sa našli ľudia, čo ho zrovnali s buldozérom." Na cintoríne sme sa od sprievodcu dozvedeli, že dôvodom bolo údajné problémové kosenie. A tak miesto, na ktorom sú pochované stovky mŕtvych vojakov, naznačuje len jeden hrob vojaka, ktorý pochádzal zo Stakčína. Povyše je pamätník obetiam. Namieto hrobov je tu dnes len rovná zem a na nej tráva. Pokosená. "Tohto roku sme dostali 330-tisíc korún (11 000 €). Na cintorínoch chceme urobiť 110 malých náhrobných krížov, päť stredne veľkých a jeden centrálny kríž. Okrem cintorína v obci Dara osadíme na ostatných informačné tabule.

Zlá skúsenosť, väčšia ostraha
Kerekanič zdôvodňuje, že v Dare už informačná tabule je. Tá, rovnako ako aj ďalšie pripravované, návštevníkom približuje obete a vojnové operácie, pri ktorých zahynuli. "Upozorňujeme na nich, že sú na pietnych miestach, aby tomu prispôsobili aj svoje správanie," hovorí. V minulom roku totiž polícia vyšetrovala narušenie hrobov na cintoríne v Dare: "Niekto tu hľadal vojnové artefakty. Mínohľadačkou nemali asi taký dosah, tak odkopali hroby."

Kvôli tomu, aby hroby na nedostupných miestach neboli zhanobené, spolupracuje obec s poľovníkmi, lesníkmi a ochrancami národného parku: "Cintoríny monitorujeme častejšie."

Kvôli problémovej dostupnosti sa o ne starajú v rámci vzájomných dohôd hlavne miestni poľovníci. Starosta dodáva, že posielajú vždy nové aktuálne fotografie a údržbu cintorínov obec následne pravidelne skontroluje aj na mieste.

ANNA KORNAJOVÁ

Aktuality

Zobraziť všetky
04.05.2025

Zabudnutý Cibere

Pozvánka Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Inzerat u Labirskych novynkoch:
-Naša firma hledať novoho učtovnyka. Staroho tyž!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať