Vojenské cintoríny v Poloninách upravia
Na vojenských cintorínoch z 1. a 2. svetovej vojny pribudnú nové náhrobné kríže a informačné tabule. Napriek ich umiestneniu v horskom, ťažko dostupnom teréne, stále priťahujú hľadačov vojenských artefaktov.
Karpatský oblúk mal počas 1. svetovej vojny strategicky významné postavenie. Až dodnes to dokazujú zachované zákopy a delostrelecké stanovištia. Po urputných bojoch tu navždy zostali padlí vojaci troch armád - ruskej, nemeckej a rakúsko-uhorskej.
Pribudnú kríže
V katastrálnom území obce sa nachádza 10 vojenských cintorínov. Až osem z nich je pri vysťahovaných obciach v okolí vodárenskej nádrže Starina. "V rámci medzinárodných dohovorov nám na ne prispieva štát a my ich udržiavame," povedal starosta obce Ján Kerekanič. Zub času, ale aj nepochopiteľný ľudský prístup spôsobili, že cintoríny potrebujú okamžité úpravy. Príkladom je vojenský cintorín z 1. svetovej vojny v samotnej obci: "Po revolúcii sa našli ľudia, čo ho zrovnali s buldozérom." Na cintoríne sme sa od sprievodcu dozvedeli, že dôvodom bolo údajné problémové kosenie. A tak miesto, na ktorom sú pochované stovky mŕtvych vojakov, naznačuje len jeden hrob vojaka, ktorý pochádzal zo Stakčína. Povyše je pamätník obetiam. Namieto hrobov je tu dnes len rovná zem a na nej tráva. Pokosená. "Tohto roku sme dostali 330-tisíc korún (11 000 €). Na cintorínoch chceme urobiť 110 malých náhrobných krížov, päť stredne veľkých a jeden centrálny kríž. Okrem cintorína v obci Dara osadíme na ostatných informačné tabule.
Zlá skúsenosť, väčšia ostraha
Kerekanič zdôvodňuje, že v Dare už informačná tabule je. Tá, rovnako ako aj ďalšie pripravované, návštevníkom približuje obete a vojnové operácie, pri ktorých zahynuli. "Upozorňujeme na nich, že sú na pietnych miestach, aby tomu prispôsobili aj svoje správanie," hovorí. V minulom roku totiž polícia vyšetrovala narušenie hrobov na cintoríne v Dare: "Niekto tu hľadal vojnové artefakty. Mínohľadačkou nemali asi taký dosah, tak odkopali hroby."
Kvôli tomu, aby hroby na nedostupných miestach neboli zhanobené, spolupracuje obec s poľovníkmi, lesníkmi a ochrancami národného parku: "Cintoríny monitorujeme častejšie."
Kvôli problémovej dostupnosti sa o ne starajú v rámci vzájomných dohôd hlavne miestni poľovníci. Starosta dodáva, že posielajú vždy nové aktuálne fotografie a údržbu cintorínov obec následne pravidelne skontroluje aj na mieste.
ANNA KORNAJOVÁ
Karpatský oblúk mal počas 1. svetovej vojny strategicky významné postavenie. Až dodnes to dokazujú zachované zákopy a delostrelecké stanovištia. Po urputných bojoch tu navždy zostali padlí vojaci troch armád - ruskej, nemeckej a rakúsko-uhorskej.
Pribudnú kríže
V katastrálnom území obce sa nachádza 10 vojenských cintorínov. Až osem z nich je pri vysťahovaných obciach v okolí vodárenskej nádrže Starina. "V rámci medzinárodných dohovorov nám na ne prispieva štát a my ich udržiavame," povedal starosta obce Ján Kerekanič. Zub času, ale aj nepochopiteľný ľudský prístup spôsobili, že cintoríny potrebujú okamžité úpravy. Príkladom je vojenský cintorín z 1. svetovej vojny v samotnej obci: "Po revolúcii sa našli ľudia, čo ho zrovnali s buldozérom." Na cintoríne sme sa od sprievodcu dozvedeli, že dôvodom bolo údajné problémové kosenie. A tak miesto, na ktorom sú pochované stovky mŕtvych vojakov, naznačuje len jeden hrob vojaka, ktorý pochádzal zo Stakčína. Povyše je pamätník obetiam. Namieto hrobov je tu dnes len rovná zem a na nej tráva. Pokosená. "Tohto roku sme dostali 330-tisíc korún (11 000 €). Na cintorínoch chceme urobiť 110 malých náhrobných krížov, päť stredne veľkých a jeden centrálny kríž. Okrem cintorína v obci Dara osadíme na ostatných informačné tabule.
Zlá skúsenosť, väčšia ostraha
Kerekanič zdôvodňuje, že v Dare už informačná tabule je. Tá, rovnako ako aj ďalšie pripravované, návštevníkom približuje obete a vojnové operácie, pri ktorých zahynuli. "Upozorňujeme na nich, že sú na pietnych miestach, aby tomu prispôsobili aj svoje správanie," hovorí. V minulom roku totiž polícia vyšetrovala narušenie hrobov na cintoríne v Dare: "Niekto tu hľadal vojnové artefakty. Mínohľadačkou nemali asi taký dosah, tak odkopali hroby."
Kvôli tomu, aby hroby na nedostupných miestach neboli zhanobené, spolupracuje obec s poľovníkmi, lesníkmi a ochrancami národného parku: "Cintoríny monitorujeme častejšie."
Kvôli problémovej dostupnosti sa o ne starajú v rámci vzájomných dohôd hlavne miestni poľovníci. Starosta dodáva, že posielajú vždy nové aktuálne fotografie a údržbu cintorínov obec následne pravidelne skontroluje aj na mieste.
ANNA KORNAJOVÁ
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Inzerat u Labirskych novynkoch:
-Naša firma hledať novoho učtovnyka. Staroho tyž!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať