Vojenské cintoríny v Poloninách upravia
Na vojenských cintorínoch z 1. a 2. svetovej vojny pribudnú nové náhrobné kríže a informačné tabule. Napriek ich umiestneniu v horskom, ťažko dostupnom teréne, stále priťahujú hľadačov vojenských artefaktov.
Karpatský oblúk mal počas 1. svetovej vojny strategicky významné postavenie. Až dodnes to dokazujú zachované zákopy a delostrelecké stanovištia. Po urputných bojoch tu navždy zostali padlí vojaci troch armád - ruskej, nemeckej a rakúsko-uhorskej.
Pribudnú kríže
V katastrálnom území obce sa nachádza 10 vojenských cintorínov. Až osem z nich je pri vysťahovaných obciach v okolí vodárenskej nádrže Starina. "V rámci medzinárodných dohovorov nám na ne prispieva štát a my ich udržiavame," povedal starosta obce Ján Kerekanič. Zub času, ale aj nepochopiteľný ľudský prístup spôsobili, že cintoríny potrebujú okamžité úpravy. Príkladom je vojenský cintorín z 1. svetovej vojny v samotnej obci: "Po revolúcii sa našli ľudia, čo ho zrovnali s buldozérom." Na cintoríne sme sa od sprievodcu dozvedeli, že dôvodom bolo údajné problémové kosenie. A tak miesto, na ktorom sú pochované stovky mŕtvych vojakov, naznačuje len jeden hrob vojaka, ktorý pochádzal zo Stakčína. Povyše je pamätník obetiam. Namieto hrobov je tu dnes len rovná zem a na nej tráva. Pokosená. "Tohto roku sme dostali 330-tisíc korún (11 000 €). Na cintorínoch chceme urobiť 110 malých náhrobných krížov, päť stredne veľkých a jeden centrálny kríž. Okrem cintorína v obci Dara osadíme na ostatných informačné tabule.
Zlá skúsenosť, väčšia ostraha
Kerekanič zdôvodňuje, že v Dare už informačná tabule je. Tá, rovnako ako aj ďalšie pripravované, návštevníkom približuje obete a vojnové operácie, pri ktorých zahynuli. "Upozorňujeme na nich, že sú na pietnych miestach, aby tomu prispôsobili aj svoje správanie," hovorí. V minulom roku totiž polícia vyšetrovala narušenie hrobov na cintoríne v Dare: "Niekto tu hľadal vojnové artefakty. Mínohľadačkou nemali asi taký dosah, tak odkopali hroby."
Kvôli tomu, aby hroby na nedostupných miestach neboli zhanobené, spolupracuje obec s poľovníkmi, lesníkmi a ochrancami národného parku: "Cintoríny monitorujeme častejšie."
Kvôli problémovej dostupnosti sa o ne starajú v rámci vzájomných dohôd hlavne miestni poľovníci. Starosta dodáva, že posielajú vždy nové aktuálne fotografie a údržbu cintorínov obec následne pravidelne skontroluje aj na mieste.
ANNA KORNAJOVÁ
Karpatský oblúk mal počas 1. svetovej vojny strategicky významné postavenie. Až dodnes to dokazujú zachované zákopy a delostrelecké stanovištia. Po urputných bojoch tu navždy zostali padlí vojaci troch armád - ruskej, nemeckej a rakúsko-uhorskej.
Pribudnú kríže
V katastrálnom území obce sa nachádza 10 vojenských cintorínov. Až osem z nich je pri vysťahovaných obciach v okolí vodárenskej nádrže Starina. "V rámci medzinárodných dohovorov nám na ne prispieva štát a my ich udržiavame," povedal starosta obce Ján Kerekanič. Zub času, ale aj nepochopiteľný ľudský prístup spôsobili, že cintoríny potrebujú okamžité úpravy. Príkladom je vojenský cintorín z 1. svetovej vojny v samotnej obci: "Po revolúcii sa našli ľudia, čo ho zrovnali s buldozérom." Na cintoríne sme sa od sprievodcu dozvedeli, že dôvodom bolo údajné problémové kosenie. A tak miesto, na ktorom sú pochované stovky mŕtvych vojakov, naznačuje len jeden hrob vojaka, ktorý pochádzal zo Stakčína. Povyše je pamätník obetiam. Namieto hrobov je tu dnes len rovná zem a na nej tráva. Pokosená. "Tohto roku sme dostali 330-tisíc korún (11 000 €). Na cintorínoch chceme urobiť 110 malých náhrobných krížov, päť stredne veľkých a jeden centrálny kríž. Okrem cintorína v obci Dara osadíme na ostatných informačné tabule.
Zlá skúsenosť, väčšia ostraha
Kerekanič zdôvodňuje, že v Dare už informačná tabule je. Tá, rovnako ako aj ďalšie pripravované, návštevníkom približuje obete a vojnové operácie, pri ktorých zahynuli. "Upozorňujeme na nich, že sú na pietnych miestach, aby tomu prispôsobili aj svoje správanie," hovorí. V minulom roku totiž polícia vyšetrovala narušenie hrobov na cintoríne v Dare: "Niekto tu hľadal vojnové artefakty. Mínohľadačkou nemali asi taký dosah, tak odkopali hroby."
Kvôli tomu, aby hroby na nedostupných miestach neboli zhanobené, spolupracuje obec s poľovníkmi, lesníkmi a ochrancami národného parku: "Cintoríny monitorujeme častejšie."
Kvôli problémovej dostupnosti sa o ne starajú v rámci vzájomných dohôd hlavne miestni poľovníci. Starosta dodáva, že posielajú vždy nové aktuálne fotografie a údržbu cintorínov obec následne pravidelne skontroluje aj na mieste.
ANNA KORNAJOVÁ
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Vasyľu, chto ťa zmušuje pyty každyj božyj deň?!
-Nychto, ja dobrovolnyk/dobrovolec...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať