VRAŽDY ŽIDOV A KOMUNISTOV V OBCIACH NOVÁ SEDLICA, ULIČ A KOLBASOV V DECEMBRI 1945

Prenasledovanie Židov na území Slovenska sa neskončilo 8. či 9. mája 1945, teda kapituláciou Nemecka alebo pádom ľudáckeho režimu. Podobne ako v prípade iných skupín obyvateľstva alebo jednotlivcov, i ďalšie roky boli sprevádzané rasovými a nacionalistickými prejavmi. Mnohé z nich končili rôznymi bitkami, ba dokonca vraždami, odôvodnené rôznymi motívmi. /1 Pravdepodobne majetok bol dôvodom vraždy 15 Židov v obciach Ulič a Kolbasov v severovýchodnom cípe Slovenska v noci zo 6. na 7. decembra 1945.

Prejavy antisemitizmu tesne po 2. svetovej vojne nie sú špecifikom Slovenska, ale vyskytovali sa i  v  ďalších krajinách strednej a  východnej Európy (Poľsko, Maďarsko, Ukrajina). V  každej z  nich je možné samozrejme nájsť určité osobitosti v priestorovom a časovom vývoji. Nielen tragické udalosti, odohravajúce sa v najvýchodnejšom cípe Slovenska pri hraniciach s  Poľskom a  Ukrajinou na začiatku decembra 1945, boli dôsledkom rôznych faktorov, ktoré sa pokúsime načrtnúť aspoň v skratke. Základným východiskom bola dlhodobá protižidovská politika riadená najvyššími predstaviteľmi štátu v  rokoch 1939 – 1945. Tá sa opierala o  silnú propagandu, pôsobiacu na celú spoločnosť. Súčasťou spomínanej politiky bola majetková otázka, ktorú štát riešil tzv. arizáciou, teda masovou krádežou pôvodného židovského majetku a jeho prevodom väčšinou do privilegovaných rúk previazaných so štátnym aparátom. Po oslobodení tzv. táborov smrti, kam boli slovenskí Židia /2  deportovaní, prechode frontu a  nastolení nového režimu sa títo vracali do svojich domovov a nárokovali si späť svoj pôvodný majetok od „nových vlastníkov“. Spomínané obce ležia v  horskej oblasti Polonín. Nová Sedlica je v  súčasnosti najvýchodnejšou obcou nachádzajúcou sa na území Slovenskej republiky a  súčasne najsevernejšou obcou v  údolí Zbojského potoka. Kolbasov sa nachádza v susednej Uličskej doline, do ktorej na juhovýchode ústi Zbojský potok, a práve na sútoku s  riekou Ulička leží obec Ulič. Obce boli v  rokoch 1918 – 1938 i po vojne súčasťou okresu Snina. V Novej Sedlici bývalo v  roku 1930 spolu 772 obyvateľov, z  toho 701 priznávalo rusínsky materinský jazyk, rusínsku a  ruskú národnosť. Počet osôb izraelitského vierovyznania a  židovskej národnosti sa tu zhoduje na počte 23 osôb.
 
V obci Ulič žilo podľa sčítania obyvateľstva z roku 1930 celkovo 1 141 obyvateľov, z toho 976 sa hlásilo k rusínskemu materinskému jazyku, rusínskej a  ruskej národnosti. 74 osôb v Uliči sa hlásilo k  izraelitskému vierovyznaniu a  57 k  židovskej národnosti. V  Kolbasove žilo v roku 1930 celkovo 398 obyvateľov, z toho 368 sa hlásilo k rusínskemu materinskému jazyku, rusínskej a ruskej národnosti. 16 obyvateľov vyznávalo izraelitské vierovyznanie a 15 sa hlásilo k židovskej národnosti./3  Na konci tzv. Malej vojny prišiel novovzniknutý Slovenský štát  4. apríla 1939 na úkor Maďarska o ďalších 74 obcí na východe krajiny, medzi nimi i o spomínané obce. Tento stav trval až do prechodu frontu a Červenej armády (ďalej ČA) smerom na západ dňa 26. októbra 1944, kedy boli tieto obce navrátené územiu Slovenska v rámci povojnového Československa (ďalej ČSR).  /4  
 
Chaotickú situáciu po 8. máji 1945 spôsobovali i ďalšie faktory. Zo situačnej správy z územia celého Slovenska z leta 1945 Hlavného veliteľstva národnej bezpečnosti (ďalej HVNB) sa napr. dozvedáme, že do politických pomerov stále zasahovali príslušníci HSĽS, HG a takí, ktorí pokladali „fašistickú ideológiu za najlepšiu“. V  samosprávnych orgánoch sa nachádzali ešte osoby, ktoré boli lojálne „fašistickému režimu“ a  na čele národných výborov boli „ľudia trestaní pre trestné činy podľa obč. tr. zákonníkov ako napríklad krádeže, podvody, sprenevery a podobne“. Konflikty medzi vtedy jedinými existujúcimi politickými stranami – komunistickou (ďalej KSS) a demokratickou stranou (DS) boli „zapríčinené poväčšine tým, že do oboch strán sú prijímaní ľudia s závadnou politickou minulosťou a mravnou zachovalosťou“. HVNB hlásilo i  problémy s  nemeckou a maďarskou národnostnou menšinou, ktorých mnohí príslušníci „sa snažia kryť svoju minulosť a predstierajú vo väčšine prípadov lojalitu k ČSR“.
 
Pomerne často sú v správe o bezpečnostnej situácii na Slovensku uvádzané tiež sťažnosti na správanie príslušníkov ČA k domácemu obyvateľstvu, ako napr. vraždy, násilnosti, znásilnenia, krádeže a  pod. Problémy boli hlásené tiež v oblasti nedostatočného zásobovania obyvateľstva potravinami i  pri množstve zbraní, ku ktorým mali ľudia stále prístup. V tomto čase boli v  krajine tiež distribuované rôzne letáky šíriace dezinformácie rôzneho typu, medzi mnohými napr. namierené proti Židom.
 
Z východného Slovenska sú hlásené protižidovské demonštrácie, a  to napríklad v Bardejove a Prešove. V Košiciach mali Židia údajne provokovať domáce obyvateľstvo tým, že rozprávajú nemecky a maďarsky, na čo orgány NB reagovali „radikálne proti všetkým, ktorí používajú fašistické teórie ešte i dnes“. Obyvatelia na východe krajiny boli tiež znepokojení správami o pripojení východných území k Sovietskemu zväzu (ďalej ZSSR), napr. „v okrese Snina je vyvíjaná agitácia za pripojenie okresu sninského k ZSSR. O  celkovej situácii a o všetkých udalostiach má veľmi dobré informácie ukrajinské veliteľstvo v Užhorode. Tieto informácie ukrajinskému veliteľstvu dodávajú pravdepodobne naši ľudia“. /5  Uvedené skutočnosti aspoň v  skratke ilustrujú situáciu, v  akej sa spoločnosť v roku 1945 nielen na východe Slovenska nachádzala. V okrese Snina boli v správe z 23. júla 1945 o  politických pomeroch hlásené najmä snahy o  pripojenie východných území Slovenska k  Podkarpatskej Rusi, ktorá už bola súčasťou ZSSR. Podobne ako v skôr citovanej situačnej správe sa i  z  tejto dozvedáme, že predstavitelia okresnej samosprávy a  ich „priatelia“ „sú neobmedzenými pánmi v sninskom okrese“. Ďalej sa uvádza, že ilegálne prevádzkujú vlastnú milíciu, často chodia na Zakarpatskú Ukrajinu (ďalej ZU), /6 ľudia v okrese sú nútení podpisovať petície za pripojenie k  ZU, neprávom zadržiavajú všetkých, ktorí sa tu pokúšajú založiť DS a i. /7 
 
Povojnový chaos  v najvýchodnejšom cípe Slovenska vyvrcholil vraždami ktoré sa pokúsime priblížiť prostredníctvom vybraných dokumentov zo Slovenského národného archívu a Vojenského historického archívu v Bratislave. Už spomenuté situačné správy z územia celého Slovenska z leta 1945 vyplýva, že sa vo všeobecnosti v horských oblastiach "vyskytovali ozbrojené tlupy teroristov, ktorí zatiaľ ešte nevyvíjali pozoruhodnú činnosť.  Tlupy tvoja utečenci - fašisti Slováci, rozptýlené hlúčky nemeckej armády, zvlášť SS, maďarské bandy a na naše územie prichádzajúce z času na čas aj jednotky v Armiji krajowej ba i banderovci" /8. Podľa historika Michala Šmigeľa sa prvý "banderovský rejd"  uskutočnil na severovýchode Slovenska v mesiacoch august a september 1945. Hlavnými aktivitami tejto skupiny mala byť "prieskumná činnosť, propagácia vlastného hnutia, objasňovaní cieľov a predovšetkým aktívna antisovietska a antikomunistická propaganda." /9  
 
Z toho obdobia nemáme správy o nejakých násilných činov banderovcov na území Slovenska stretávame sa len s prípadmi rekvirovania potravín a šatstva /10 domácemu obyvateľstvu, hoci za ne niekedy aj zaplatili/11.
 
O zmene situácie sa dozvedáme zo Správy za dobu 22. novembra - 22. decembra 1945 vo veci: Banderovci na Slovensku, kedy prvý uvedený dátum rabovali údajní banderovci v Novej Sedlici O deň neskôr prepadli asi o 3 km juhozápadne susediacu obec Zboj. /12  V susednej obci Nová Sedlica mali zastreliť člena komunistickej strany Slovenska KSS Ivana Šiškana a pri ňom nechali výrazný nápis. Ešte v rovnaký deň vzali predsedovi KSS Mikulášovi Kirešovi zoznam členov KSS a tiež ho zastrelili,  zanechajúc podobný odkaz ako pri Šiškanovi.
 
Dňa 24. novembra 1945 vyrabovali Davida Gelba – židovského pôvodu, a  uniesli ho. /13    V  dňoch 4. a 5. decembra rabovali banderovci opäť v Novej Sedlici, resp. Zboji. /14 

Na 6. decembra 1945 si banderovci pripravili väčšiu akciu, pričom na saniach prišli do obce Ulič. Zaujali palebné postavenie, 50 osôb prišlo do domu Viktora Vinera, ktorý im mal pod vyhrážkami ukázať domy Židov a  komunistov. Následne vošli k  Alexandrovi Steinovi, kde sa nachádzala aj jeho manželka Ružena, jej sestra Lenka Schonbergerová a  Ester Hlöhrová. Všetky tieto 4 osoby židovského pôvodu postrieľali a  byt vyrabovali. /15
 
„Ozbrojení muži im kázali poumývať sa, vyobliekať sa, pomodliť a A. Stein si musel sadnúť na diván […] A. Steinovi údajne rozbili o tvár portrét Stalina (bol zavesený na stene) a ten mu nechali na prsiach.“ /16 Okolo polnoci na 7. decembra 1945 vošla časť tejto skupiny banderovcov do asi 6 kilometrov vzdialenej obce Kolbasov, kde sa odohrala najväčšia tragédia. Vošli do domu Žida Samuela Poláka, kde sa nachádzali ďalšie osoby židovského pôvodu  – Ester Jakubčanová, jej sestra Šárika Jakubčanová, Gizela Grünbergerová, Jozef Polák, Mendel Polák, Saša Bergerová, Šalamún Roth, Ján Lachter,  17-­ročná Etelka neznámeho priezviska a Helena Jakubovičová.
 
Všetkých mali týrať, no posledná menovaná bola skrytá v perinách, teda sa vyhla, na rozdiel od ostatných menovaných, masovej vražde. /17 Dôvodom týchto vrážd mal byť podľa náčelníka štábu 4. oblasti a zároveň autora správy pplk. gšt. /18 Elemíra Polka program Banderovcov: „[…] vyničiť všetkých židov a komunistov“. /19
 
Masaker na východe Slovenska šokoval nielen domácich obyvateľov z blízkeho okolia, ale upútal pozornosť celej republiky. Kritika padla najmä na Národnú bezpečnosť (ďalej NB) na tomto území. Protiopatrenia okamžite po obdržaní správy navrhovali HVNB nadriadené orgány. /20 Podľa rozkazu HVNB v Bratislave zo dňa 10. decembra 1945 sa mal oblastný veliteľ NB Košice škpt. /21 Emil Krokavec odobrať do Humenného, odkiaľ mal riadiť všetky bezpečnostné opatrenia pre okresy Humenné, Snina, Medzilaborce, Stropkov, Svidník, Bardejov a Sobrance. K dispozícii mu boli aj pohotovostné oddiely v  Bardejove, Snine a  Michalovciach. Pozornosť mala byť venovaná aj miestnemu obyvateľstvu, či nie je v  spojení s banderovcami. /22   
 
V  tomto smere boli vykonané i  ďalšie protiopatrenia, no v noci z 21. na 22. decembra 1945 došlo znovu k vyrabovaniu Novej Sedlice./23  Všetky uvedené dokumenty poukazujú na „prácu“ banderovcov, ktorí mali vraždiť Židov a komunistov na východnom Slovensku. Podľa niektorých poľských a  ukrajinských historikov to tak nemuselo byť. Osoby „v uniformách ruských, maďarských, poľských a nemeckých SS-oddielov… hovorili nárečím ukrajinským, poľským a  tiež českým, z  čoho sa dá usúdiť, že išlo o sudetských Nemcov“, /24 nemožno jednoznačne identifkovať ako banderovcov. /25
 
Historik Lev Šankovský tvrdí, „že na jeseň roku 1945 bol v  okrese Snina organizovaný špeciálny oddiel na spôsob agentúrno-provokačnej jednotky NKVD /26 “. Malo ísť o  pseudobanderovský oddiel a  pod názvom UPA uskutočňoval prepady civilného obyvateľstva na Slovensku, pričom prítomnosť príslušníkov NKVD je v tomto čase a  miestach potvrdená. Podľa poľského historika Grzegorza Motyku by vraždy v Uliči a Kolbasove mohol mať na svedomí aj oddiel vnútornej Služby bezpečnosti, ktorý nebol „kontrolovaný“ veliteľstvom UPA. Nemožno tiež vylúčiť, že to bola poľsko-­slovenská kriminálna banda. /27
 
Podozrenie z uvedených kriminálnych zločinov nepadá iba na ozbrojené skupiny, akými boli napr. banderovci. Pri pozornom skúmaní viacerých dokumentov je zarážajúce zistenie, že lúpiace a vraždiace bandy v sninskom okrese veľmi dobre poznali lokálne pomery a  disponovali informáciami, akými boli napr. presné miesta a  čas prídelu potravín miestnemu obyvateľstvu postihnutému vojnou a  chudobou. Z  dokumentov možno vyčítať aj ich znalosti o  tom, kde ktorá osoba presne žije, prípadne jej politickú a náboženskú príslušnosť. Tieň podozrenia minimálne so spolupráce, tak padá na miestnych obyvateľov, ba dokonca na osoby zastávajúce v týchto obciach verejné a bezpečnostné funkcie. Na zasadnutí vojenské a bezpečnostnej komisie ČSR v novembri 1947 uviedol generál Boček, že boli zistené oddiely zložené z československých občanov, lesných poľovníkov, pašerákov a ďalších kriminálnikov, ktorí konali rôzne zločiny pripisované banderovcom. /28   Aj Michal Šmigel, ktorý sa dlhodobo venuje problematike banderovcom na území Slovenska /29 konštatuje že najpravdepodobnejšou zo všetkých možných alternatív sa javí verzia, že vraždy (v obciach Kolbásov a Ulič - poznámka P.M.) boli vykonané tak povediac na objednávku, za súčinnosti niektorých miestnych obyvateľov,  z dôvodu odstránenia pre niekoho zreteľne nepohodlných osôb.  Primárne dôvody sa ukazuje skôr ekonomicky motivované alebo ako pomsta,  nie však rasová nenávisť. Zavraždení neboli iba Židia, ale jej osoby nežidovského pôvodu členovia KSS. /30 
 
Údaj, že v najvýhodnejšom cípe Slovenska vraždili na konci roku 1945 banderovci, nie je možné zatiaľ presvedčivo overiť ani vyvrátiť. Prešovská štátna bezpečnosť však v roku 1952 obvinila v jednom z dokumentov funkcionára ONV Snina,  ktorý mal záujem na odstránenie Židov, pretože chcel vlastniť pílu v Kolbasove, ktorá bola pôvodne židovským majetkom. /31   
 
V súčasnosti nie je možné sa dopátrať k úplným informáciám, kto skutočne na prelome novembra a decembra 1945 vraždil v podhorských obce a východného Slovenska. Faktom zostáva že uvedené udalosti si vyžiadali množstvo nevinných obeti, ktorých vrahovia a prípadní objednávatelia boli ekonomicky a ideologický motivovaní a  využívali chaotické povojnové obdobie.
 
  *******  
 
DOKUMENT Č. 1
1945, 23. júl, Košice. Politické pomery v sninskom okrese – hlásenie.
SNA, f. PV, šk. č. 1, č. 132/1945. Politické pomery v sninskom okrese – hlásenie 
Košice, 23. júla 1945
Čís.: 50. 106 /Taj. zprav. 1945.
 
 
Veliteľstvo 4. oblasti, B r a t i s l a v a.
 
 
Vec: Politické pomery v sninskom okrese – hlásenie.
 
 
Predkladám súhrnnú situačnú zprávu o politickej situácii v sninskom okrese. Od oslobodenia okresu sninského ČA dochádza tu k zámernej a organizovanej agitácii za pripojenie tohto okresu k ZU. Propaganda táto bola veľmi silná ešte pred určením hraníc a vyvrchoľuje teraz, keď majú byť smiešanou komisiou určené už definitívne hranice. Túto akciu prevádzajú v prvom rade predseda ONV /33 Hákoš, ďalej polit. ref. ONV Pitel /34, ďalej Dr. Hoffmann a okrem týchto v Papíne notár Šmiga a vo Zvalej les. hájnik Senko.

Predseda ONV a jeho verní pomocníci sú neobmedzenými pánmi v sninskom okrese. Pre ich osobnú bezpečnosť majú k dispozícii im úplne verné a naklonené NB /35 a t. zv. mestskú milíciu, alebo políciu. Táto mestská polícia bola zriadená z vlastného popudu ONV údajne na stráženie politických väzňov, ktorí sú tu v počte asi 25 ľudí zaistení. Táto polícia je úplne vyzbrojená. Neviem aké oprávnenie a kto dal, keďže sám ONV musí dobre vedieť, že milícia bola zrušená a príslušníci bývalej milície si majú dať žiadosť o prijatie k NB. Toto nariadenie však zdá sa ONV nerešpektuje. Tiež u civilného obyvateľstva nachádza sa mnoho zbraní a tieto im boli údajne ponechané na ochranu pred banderovskými a poľskými bandami. Predseda ONV a jeho pomocníci konali a ešte konajú veľmi časté cesty na ZU hlavne do Užhorodu a z Perečína podľa výpovede predsedu ONV dostávajú aj benzín. Presný účel ciest nebolo možné zistiť je však pravdepodobné z výpovedí nášho obyvateľstva a z oprávnených dohadov, že tam cestujú za účelom, aby si tu vynútili pripojenie celého sninského okresu k ZU (predtým a aj teraz sa ešte stále hovorí o pripojení až po Poprad). Tento dohad ba skoro istota je podložený viacerými výpoveďami samotných vedúcich sninských osobností. Už hore spomenutý notár Šmiga z Papína sa vyslovil správcovi oddelenia fin. stráže z Telepoviec, že je všetko pripravené a že pôjde okres po okrese k Rusku. /36 Že tu ide o zámernú propagandu za pripojenie niektorých okresov k ZU vidieť aj z toho, že po dedinách sa robí súpis, resp. podpisová akcia za pripojenie k ZU. Tak v obci Vyšná Jablonka prevádza MNV37 schôdze, na ktorých sa reční za pripojenie k ZU a okrem toho podpisová akcia. Ľudia sú nútení k podpisovaniu vyhrážkami ako, že keď sa nepodpíšu, že im Rusi dajú, keď toto územie bude pripojené k ZU. V dôsledku týchto hrozieb ľud sa obáva prípadných následkov a pospisuje sa. Stávajú sa však aj prípady ako na ZU, že sa ľudu povie, že sa podpisujú na to, aby dostali vyživovací príspevok, ide však v skutočnosti o akciu za pripojenie k ZU. Samotný predseda ONV opýtal sa nášho zprav. orgána, že ako by to mal urobiť, aby sa v Bratislave dozvedeli, že sninský okres je za pripojenie k ZU, že vraj začali s podpisovou akciou ale potom že prestali (menovaný zprav. orgán ppor. Tupý sa vydával za Ukrajinca). V okrese sninskom funguje len komunistická strana. Vykonalo sa už viac pokusov založiť demokratickú stranu v sninskom okrese dosiaľ však bez úspechu, lebo ktorý z občanov zo Sninej sa pokúsil len agitovať bol hneď zavrený. Na otázku ppor. Mráza, že prečo sú týto ľudia zatváraní, lebo veď naša republika je ľudovo-demokratická, kde má každý právo organizovať sa v ktorej strane chce, odpovedal polit. ref. Pitel, že tu zakladajú dem. stranu len ľudia s fašistickou minulosťou a takých on hneď zavre. Pri prudkej výmene názorov sa menovaný v zlosti vyslovil, že „on zatkne každého, kto sám príde zakladať dem. stranu“. Na otázku prečo už pred tým nezatkol tých ľudí, ktorých zatkol až potom, čo sa pokúsili zakladať dem. stranu a proti ktorým až potom sháňal materiál a obviňoval ich z fašistického zmýšľania ev. spolupráce s fašizmom, nevedel odpovedať a odpovedal za neho Dr. Hoffman, ktorý uviedol, že „tých ľudí,  ktorí sa tak veľmi neprevinili počas okupácie zatiaľ nechali na pokoji, ale teraz vraj keď si dovolia ešte sa ohlásať, provokovať hoci majú maslo na hlave, že tí patria do väzenia“. Asi pred týždňom došla do Sninej pohraničná čata v sile 30 mužov od peš. pl. 25. /38    týto boli spomínanými ukrajinskými exponentmi nevľúdne prijatý slovami „Čo tu chcete? Teraz prichádzate, keď si dávame všetko do poriadku?“ Menovaným robia tiež určité ťažkosti pri zásobovaní mäsom. U civilného obyvateľstva boli príslušníci veľmi radostne prijatí, ale civili obávajú sa i armáde otvorene sa priateľsky chovať nakoľko sa obávajú prípadných perzekúcii, ak by skutočne niekedy došlo k pripojeniu k ZU. Príslušníci tejto čaty priniesli so sebou do Sninej tiež plakáty, ktoré dostali od svojho osvetového dôstojníka a okrem toho aj 5 plakátov demokratickej strany. Tieto plakáty boli Pitelom strhnuté a veliteľ čaty bol zavolaný na ONV, kde mu bolo vytknuté, že prečo vyvesuje plakáty demokratické (v tomto prípade mal ONV výbor pravdu, lebo plakáty boli vyvesené bez predbežného súhlasu ONV). Pitel vytýkal vojakom, že prečo politizujú. Náš orgán ho upozornil, že podľa vládneho programu bolo s nepolitickosťou armády raz navždy skoncované a každý vojak má právo sa podľa tohto programu organizovať. Veliteľ čaty oznámil orgánovi OBZ, že Pitel ho chcel pre túto maličkosť (vylepenie plakátov bez predbežného súhlasu ONV) zaistiť a mal údajne večer k dispozícii 40 plus ozbrojených chlapov, v prípade žeby vojaci boli niečo robili.Pitel a celý ONV má vo väzení zaistených ľudí, ktorí ešte neboli vôbec vyšetrovaní, ale o ich majetok sa už medzi sebou rozdelili. Toto je predbežné hlásenie o situácii v sninskom okrese. Hlásenie bude doplnené neskoršie ďalšími výsledkami šetrenia, nakoľko celá záležitosť sa ďalej našimi orgánmi vyšetruje. Je isté, že menovaní ľudia a ktorým pomáhajú tiež učitelia po dedinách skoro otvorene agitujú za pripojenie k ZU. Je tiež veľmi pravdepodobné, že na ich „žobranie“ a prosenie obsadili ruské pohr. /39 jednotky niektoré čiastky nášho územia. Je ďalej pravdepodobné, že ich agitácia je inšpirovaná asi aj z Užhorodu. Bolo by v záujme celonárodnom a celoštátnom, aby sa týmto jednotlivcom zamedzilo v ich ďalšej činnosti, lebo by mohlo skutočne dôjsť k tomu, že na podklade ich žiadosti by ev. toto územie mohlo byť pripojené k ZU, čo však samotný ľud si v celku nepraje. Keď už však títo jednotlivci chcú ísť na ZU, predpokladajúc, že im tam bude lepšie, nech sa im dá možnosť, alebo nech sa prinútia, aby optovali na ZU. Na samotnej ZU máme mnoho Slovákov, ktorí chcú optovať na Slovensku a pri prípadnom riešení optácie mohlo by sa pamätať aj na presídlenie (obojstranné) vo väčšom merítku. Prosím, aby p. Náčelník dal sa do styku s p. plk. /40 Perkom, ktorý odchádza do Bratislavy a mieni celú záležitosť predložiť SNB /41. Výsledok ďalšieho šetrenia bude hlásený. Prednosta oddelenia OBZ, (nečitateľný podpis)
 
 
 ******* 

DOKUMENT Č. 2
1946, 3. január, Bratislava. Benderovci na Slovensku – správa za dobu 22. 11. – 22. 12. 1945. VHA, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, šk. 50, inv. č. 175.
 
Benderovci na Slovensku – správa za dobu 22. 11. – 22. 12. 1945.
Veliteľstvo 4. oblasti Bratislava ,
3. januára 1946. Číslo: 4501/Dôv. 1. odd. 1946 
 
Vec: Benderovci na Slovensku - zpráva za dobu 22. XI. - 22. XII. 1945
 
Velit. skupiny ZPÚ 42  H u m e n n é.
Zasielam na vedomosť zprávy o činnosti Benderovcov za dobu od 22. XI. - 22. XII. 1945 v okrese Snina:
 
 
„Hoci sa činnosť Benderovcov obmedzovala doteraz väčšinou len na lúpežné rekvirovanie potravín a šatstva, prešli títo do konca minulého mesiaca k zvýšenej aktivite ba aj k politickým vraždám: Dňa 22. novembra 1945 prepadla skupina 70 Benderovcov, ktorá bola jednotne oblečená v rovnošatách býv. nemeckej armády a vyzbrojená automatmi, strojnými puškami a ručnými granátmi, obce Novú Sedlicu, okres Snina, kde rabovali potraviny. Dňa 23. novembra 1945 prepadla skupina 150 - 200 týchto Benderovcov obec Zboj, okres Snina. Zatiaľ čo asi 50držali v šachu finančnú stráž, ostatní rabovali potraviny a zbili predsedu KSS Pernicu a občana Fedora Dodu. O polnoci vyrabovali člena KSS Ivana Šiškoniča, ktorého zastrelili. Pri mŕtvole zanechali lístok s textom:, Zahynul za Stalina. Takýchto komunistov čaká smrť v Slovenskom štáte. - Ukrajinská armáda„. Nato odišli k predsedovi KSS v Novej Sedlici Mikulášovi Kirešovi, ktorému vzali zoznam členov KSS a dobytok, načo ho tiež zastrelili. Pri jeho mŕtvole zanechali lístok s tým istým textom ako pri mŕtvole Šiskoniča. Pri odchode 24. novembra 1945 vyrabovali žid. občana Davida Gelba, ktorý bol unesený a dosiaľ sa nevrátil. Dňa 1. decembra 1945 narazila menšia tlupa ozbrojených Benderovcov na ruskú pohraničnú hliadku v obvode obce Husák, okres Sobrance. Nato ihneď začala akciu proti banditom, načo sa jeden Benderovec nezisteného mena sám zastrelil. Ostatní ušli. Dňa 4. decembra 1945 obsadili Benderovci obec Nová Sedlica, kde vyrabovali občanov. Dňa 5. decembra 1945 vyrabovali obec Zboj a ohlásili svoju návštevu aj druhým dedinám. Dňa 6. decembra 1945 večer prišli Benderovci na 8 saniach do obce Ulič, okres Snina. Táto akcia bola väčšieho štýlu a pripravovaná. Celú obec obsadili, najmä stanicu NB a fin. stráže a zaujali palebné postavenia. Skupina 50 mužov vošla do bytu Viktora Vinera, ktorý bol donútený ukázať domy židov a komunistov. Nato ihneď začali akciu proti terajším žid. občanom; vošli do bytu Alexandra Steina, kde boli prítomné jeho manželka Ružena, rod. Schonbergerová, sestra tejto Lenka Schonbergerova a Ester Hlöhrová. Všetky tieto osoby odstrelili. Byt vyrabovali a hľadali ukrytých židov, hlavne istého Teichmanna. Po tomto čine vyrabovali aj iné byty a zvl. Potravné družstvo. Potom sa zdržovali dlhšie na stanici NB, kde debatovali o politike. Boli v uniformách ruských, maďarských, poľských a nemeckých SS-oddielov. Hovorili nárečím ukrajinským, poľským a tiež českým, z čoho sa dá usúdiť, že išlo o sudetských Nemcov. Benderovci boli dobre informovaní o pomeroch v ČSSR a o sile stanice NB a fin. stráže, ba aj to vedeli, že na oddelení fin. stráže má byť nejaký inšpektor Otčenáš z Bratislavy. So sebou viedli čierneho vlčiaka. Na otázky jedného člena fin. stráže, že čo je ich programom, odpovedali, že bojujú za oslobodenie Ukrajiny a odstránenie Židov, komunistov a kolchozov. Dňa 7. decembra 1945 1 hodine došla jedna časť skupiny z Uliča do obce Kolbasov, okres Snina. Tam vošli do domu Samuela Poláka, kde boli prítomní títo občania: Ester Jakubčanová, jej sestra Šárika Jakubčanová, Gizela Grünbergerová, Jozef Polák, Mendel Polák, Saša Bergerová, Šalamún Roth, Ján Lachter a 17 ročné dievča menom Etelka z obce Ubľa, zatiaľ nezisteného priezviska. Menovaných najprv týrali, potom ich nechali nastúpiť všetkých rad radom odstrelili. Pri tom bola prítomná v izbe Helena Jakubovičová, ktorú nenašli, lebo bola skrytá v perinách. Benderovci hovorili po slovensky a ukrajinsky. Spomenuli, že ešte musia urobiť poriadok s komunistami v Snine a že obec Nová Sedlica a Ulič sú s nimi v najlepšom kontakte. Potom ešte hľadali židov po ostatných domoch, ktorých mená presne vedeli. U občanov sa vypytovali na židov v okolitých obciach. Zo zavraždených boli Alexander Stein a Ján Lechter členmi KSS, ostatní neboli politicky organizovaní. Dôvod tohto činu treba hľadať v spomenutom programe Benderovcov, vyničiť všetkých židov a komunistov. Dňa 1. decembra 1945 zisťovali Benderovci v obci Ulič, či sú tam židia, avšak vyhli sa srážke s naším vojskom útekom. Dňa 16. decembra bola zistená skupina asi 40 Benderovcov v michalovskom okrese /43, ktorá sa pohybovala severným smerom od obce Miková do obce Čertižné. Proti banditom bolo ihneď nasadené vojsko. Podrobné správy však ešte nedošli. Od 17. decembra 1945 podnes sú zprávy o Benderovcoch negatívne.“
 
Z rozkazu:
Náčelník štábu 4.oblasti pplk. gšt. ELEMÍR POLK
 
 ******* 
 
DOKUMENT Č. 3
Bez roku, bez dátumu, Humenné.
Úradný záznam.
SNA, f. PV, šk. č. 76, č. 966/240­46. Úradný záznam. 
 
Hlásim, že o výčinoch Banderovcoch má VI. odbor za posledný čas tieto zprávy. P. povereník pre veci vnútorné dostal dňa 8. decembra 1945 telegram tohto znenia: „Máme 21 mŕtvych zavraždených – okamžitá silná vojenská pomoc potrebná -, Hakoš /44, predseda ONV Sninná“. Tunajší odbor dostal dňa 8. decembra 1945 rádiogram z Košíc tohto znenia: „Hlásim, že oblastný veliteľ NB Humenné hlásil dňa 8. decembra 1945 o 7.50 hodine toto: V noci na 7. decembra 1945 obsadili Banderovci obec Kolbasov, okres Sninná. Zastrelili 15 Židov. Zpráva nasleduje“. Na to som sa ihneď spojil telegraficky s veliteľstvom 4. vojenskej oblasti s predsedom operačného oddelenia škpt. Kubastom a oznámil som mu vec, aby zariadil ihneď potrebné protiopatrenia. Poslal som tiež telegram do Prahy Min. vnútra odboru polit. spravodajstva s tým, aby gen. /45 Bartík upovedomil ihneď ministra národnej obrany gen. Svobodu. Oblastnému bezpečnostnému referátu Košice som telegraficky nariadil, aby vošiel do styku s veliteľom alebo náčelníkom 10. divízie a títo aby urobili potrebné protiopatrenia. OBR /46 Košice rádiotelegraficky hlásil, že náčelník 10. divízie v Košiciach mjr. /47 Cisárik udal: „Až po obec Zboj je umiestnených 1. prápor vojska v počte asi 500 mužov. (Sú to 3 roty o 12 čatách) Vojsko je umiestnené v jednotlivých obciach – priemerne 1. čata v jednej obci. Naše vojsko zaujalo obsadenie obcí podľa plánu dňa 7. decembra 1945. Do obce Kolbasov, kde bola vykonaná vražda, neboli dislokovaní vojaci pre nedostatok. Vojsko neprevádza čistku, lebo malý stav vojska na to nestačí. Banderovci sú usadení aj na území Poľska a ZU kam naše vojsko nemôže ísť. Na zneškodnenie Banderovcov je potrebné dohody medzi nami, Rusmi a Poliakmi a je treba previesť spoločné akcie s väčším počtom vojska“. Dňa 9. 12. 1945 o 11. hod. som telefonicky zavolal pplk. Polka, náčelníka VO 448. a škpt. Kubastu, prednostu operačného oddelenia VO 4. a oznámil som mu nové zprávy a žiadal som zosilnenie našich jednotiek na východnom Slovensku. Pplk. Polk mi oznámil, že terajší stav je taký, že po prepustení ročníkov 1941 a 1942 do pomeru mimočinnej služby je vylúčené, aby mohli dať ďalšie vojsko na vých. Slovensko a že t. č. /49 je tam už dislokovaný jeden prápor. Ďalej mi pplk. Polk oznámil, že dňa 7.12. 1945 na porade veliteľov v Bratislave plk. Perko, veliteľ 10. divízie prehlásil, že v poslednom čase na východnom Slovensku nebolo vidieť žiadnych banderovcov. Na porade veliteľov sa údajne uvažovalo o tom, že VO-4 požiada MNO  /50, aby z Čiech bol daný 1. prápor na východné Slovensko, ktorý by tam prípadne zostal cez celú zimu. Dosiaľ to však nebolo realizované. Do ohrozeného priestoru na východné Slovensko bol rozkazom VO 4. čís. 52087 Dôv.1.odd.1945 zo dňa 3. decembra 1945 presunutý z Popradu I/14 prápor, ktorý je dislokovaný v priestore Humenné – Snina – Stakčín – Medzilaborce – Telepovce – Ruský Potok. Toto umiestnenie bolo ukončené dňa 7.12.1945. „Dňa 6. t. m. /51 prišli na 8 saniach do obce Ulič. Zastrelili 4 občanov – Židov. Obyvateľstvo vyrabovali. Potom na jedných saniach odišli do obce Kolbasov. V jednom dome zastrelili 11 ľudí, všetko rozbili a obyvateľstvo vyrabovali. Posila vojska nutná ihneď. Medzi obyvateľstvom panika. Obyvateľstvo z pohraničia uteká. NB a fin. stráž je bezradná a tiež ohrožená a chce sa vzdialiť. Potrebné vyhlásiť v pohraničí stanné právo. 18 obcí v Poľsku majú obsadené. Bývalý učiteľ z Husného Šenkerich je veliteľom Banderovcov“.
 
OBR Humenné
 
 ******* 
 
DOKUMENT Č. 4
1945, 10. december, Bratislava. Benderovci, bezpečnostné opatrenia. SNA, f. PV, šk. č. 76, č. 966/240­46.
Rozkaz HVNB č. 320. dôv. zprav./1945.
Hlavné veliteľstvo národnej bezpečnosti.
Bratislava 10. december 1945
Číslo: 320 dôv. zprav./1945.
 
Vec: Benderovci, bezpečnostné opatrenie. 
Udalosti z posledných dní na vých. Slovensku potvrdzujú, že bezpečnostné pomery sú tam ešte stále neutešené, ba priamo kritické. Znovu sa tam objavujú skupiny Benderovcov, ktoré olupujú, ba dokonca vraždia civilné obyvateľstvo, ktoré je výčinmi natoľko znepokojené, že dobrovoľne opúšťa svoje príbytky, a to hlavne z územia v pohraničí. Tomuto stavu treba urobiť raz radikálny koniec a preto v dohode VO-4 nariaďujem: Škpt. Emil Krokavec, oblastný veliteľ NB Košice II., odoberie sa ihneď do Humenného, odkiaľ až do odvolania bude riadiť všetky bezpečnostné opatrenia, týkajúce sa bezpečnosti občanov a ich majetku v okresoch Humenné, Snina, Medzilaborce, Stropkov, Vyšný Svidník, Bardejov a Sobrance. Dotyčný naviaže ihneď spojenie s terajším veliteľom a v budúcnosti s najvyšším veliteľom vojenských jednotiek do ohrozeného priestoru dislokovaných, ktorému bude odborným poradcom vo veciach bezpečnostných. Škpt. Krokavec po príchode do Humenného ihneď zistí a sem rádiotelegraficky hlási: 1/ ktoré stanice NB bolo by treba ešte zosiliť a koľkými príslušníkmi NB, 2/ kde by bolo treba v ohrozenom priestore zriadiť dočasné stanice NB, 3/ kam môžu byť dirigované prípadné ďalšie pohotovostné oddiely NB, 4/ všetky poznatky a potreby, ktoré sám nadobudnúl a získal. Pre informáciu uvádzam, že v najbližšej dobe budú všetky pohraničné stanice NB a finančné stráže zosilnené určitou vojenskou jednotkou, ktoré budú tvoriť prvé pásmo bezpečnostných opatrení v pohraničí. Bližšie podrobnosti o ďalších opatreniach sa dozviete priamo od príslušného voj. veliteľa. VO-4 sa zaručilo, že urobí všetky, aby ohrozený priestor bol vojensky náležite zaistený a od ilegálnych skupín vyčistený. Veliteľ bezpečnostných opatrení má už dnes k dispozícii pohotovostné oddiely v Bardejove, Snine a Michalovciach. Zariaďte ihneď, aby bola venovaná zvýšená pozornosť tiež miestnemu obyvateľstvu, či nie je vo spojení s Benderovcami, organizujte dokonalú spravodajskú službu, kontrolu cudzincov a prevádzkujte pátranie po zbraniach a pod. Postarajte sa, aby bolo udržiavané čo najlepšie spojenie s vojskom, ktoré v jeho činnosti musí byť účinne a všestranne podporované. Veliteľa bezpečnostných opatrení splnomocňujem ku všetkým úkonom, ktoré uzná v záujme bezpečnosti za potrebné. Očakávam však plnú iniciatívnosť a príkladnú rozhodnosť v každom smere. Vaše komandovanie je dočasné, cestovný rozkaz pripojený. Dostane: Oblastný veliteľ NB Košice II na vykonanie, Povereníctvo pre veci vnútorné III. a VI. odbor ako hlásenie, VO-4, obl. veliteľstvá NB Humenné, Michalovce a Prešov na vedomie.
 
Hlavný veliteľ NB
(podpis)
 
 
Mgr. Pavol Makyna, PhD. (1987)
autor

Históriu vyštudoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v súčasnosti pracuje ako odborný asistent. Aktuálne pôsobí ako vedecký pracovník Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa, kde sa zaoberá židovským holokaustom. Vo svojej činnosti sa venuje i regionálnym dejinám mesta Púchov a historickým otázkam vzájomného pôsobenia človeka a životného prostredia. Publikoval viacero vedeckých štúdií, odborných a popularizačných článkov. Je autorom niekoľkých výstav zameraných na regionálne dejiny a spoluautorom expozície Púchovského múzea.
 
zdroj:
Pamäť národa č. 4/2018, str.44-55

foto: Ilustračné
zdroj: yandex.ru
 
POZNÁMKY
1 V časopise Pamäť národa pozri napr. BUMOVÁ, Ivica. Protižidovské výtržnosti v Bratislave v historickom kontexte (august 1946). Pamäť národa, roč. 3, 2007, č. 3, s. 14 – 29; KLUBERT, Tomáš. Situačná správa o protižidovských násilnostiach v Topoľčanoch. Pamäť národa, roč. 6, 2010, č. 3, s. 53 – 56; MAKYNA, Pavol. Protižidovské násilnosti v Nových Zámkoch dňa 4. augusta 1946. Pamäť národa, roč. 13, 2017, č. 4, s. 32 – 46.
2 Židia z obcí Ulič a Kolbasov boli deportovaní do táborov smrti spolu so Židmi z Podkarpatskej Rusi v roku 1944, teda potom, čo územie Maďarska okupovala nemecká armáda.
3 ŠPROCHA, Branislav, TIŠLIAR, Pavol a kol. Vybrané populačné štruktúry obcí na Slovensku (18. – 1. pol. 20. storočia). Bratislava: Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z. v spolupráci s Centrom pre historickú demografiu a populačný vývoj Slovenska Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 2016, s. 447, 449, 1245, 1246, 2255, 2256, 2393, 2394.
4 Obec Ulič. História [online]. [cit. 2018-07-16]. Dostupné na: http://www.obeculic.sk/-historia
5 Slovenský národný archív (ďalej SNA) v Bratislave, fond (ďalej f.) Povereníctvo vnútra (ďalej PV), škatuľa číslo (ďalej šk. č.) 1, Situačná správa z územia Slovenska za dobu od 1. 7. do 15. 8. 1945, s. 1 – 9.
6 Názov Podkarpatská Rus označuje historické územie rozkladajúce sa v súčasnosti na území dnešnejzápadnej Ukrajiny, ktoré bolo pod týmto názvom súčasťou ČSR medzi rokmi 1919 – 1939. Od 18. marca 1939 bolo uvedené územie tiež obsadené maďarskou armádou. 29. júna 1945 uzavreli predstavitelia ČSR so ZSSR dohodu o odstúpení tohto územia Sovietskemu zväzu. ČSR zakázala vtedy zákonom používať termín Podkarpatská Rus a používal sa termín Zakarpatská Ukrajina (ďalej ZU). Následne (do apríla 1946) boli ešte upresňované hranice medzi ČSR a ZSSR v tejto oblasti.
7 SNA, f. PV, šk. č. 1, č. 132/1945, Politické pomery v sninskom okrese – hlásenie č. 1231/ Taj. zprav. 1945.
8 Ukrajinská povstalecká armáda (UPA), v Československu známa tiež pod menom „banderovci“ (niekedy „benderovci“), operovala v rokoch 1942 – 1953 na území juhovýchodného Poľska a západnej Ukrajiny a prenikala v rokoch 1945 – 1947 aj na územie Slovenska.
9 ŠMIGEĽ, Michal. Vraždy Židov a komunistov na severovýchodnom Slovensku v roku 1945 – Kolbasovská tragédia. Acta historica Neosoliensia, roč. 10, 2007, č. 1, s. 218. Bližšie pozri KMEŤ, Miroslav. Vecná a umelecká literatúra o problematike Ukrajinskej povstaleckej armády v Československu pred rokom 1990. Acta historica Neosoliensia, roč. 8, 2005, č. 1, s. 163 – 176.
10 Vojenský historický ústav (VHA) v Bratislave, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, šk. 50, inventárne číslo (ďalej inv. č.) 175. Benderovci na Slovensku – správa za dobu 22. 11.–22. 12. 1945.
11 ŠMIGEĽ, Michal. Banderovci na Slovensku (1945 – 1946): K problematike činnosti a propagačných antikomunistických aktivít oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády. In: ŠMIGEĽ, Michal. a kol. Radikálny socializmus a komunizmus na Slovensku (1918 – 1989). Banská Bystrica: Katedra histórie FHV UMB v Banskej Bystrici a Historický ústav SAV v Bratislave, 2007, s. 137 – 177.
12 Hoci sa v dokumente dňa 22. 11. 1945 v Novej Sedlici uvádza počet Banderovcov 70 a o deň neskôr v Zboji až 150 – 200 lúpiacich osôb, pravdepodobne ide o tú istú skupinu, ktorej počet osôb bol v druhom prípade značne nadhodnotený.
13 Podľa Bohuša Chňoupka musel D. Gelba pred ich táborom „tancovať nahý, až dotancoval s guľkou v hlave“. Bližšie pozri CHŇOUPEK, Bohuš. Banderovci. Praha: Futura, 2015, 512 s.
14 VHA, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, šk. 50, inv. č. 175. Benderovci na Slovensku – správa za dobu 22. 11. – 22. 12. 1945.
15 VHA, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, šk. 50, inv. č. 175. Benderovci na Slovensku – správa za dobu 22. 11. – 22. 12. 1945.
16 ŠMIGEĽ, M. Vraždy Židov a komunistov na severovýchodnom Slovensku v roku 1945 – Kolbasovská tragédia, s. 220.
17 VHA, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, šk. 50, inv. č. 175. Benderovci na Slovensku – správa za dobu 22. 11. – 22. 12. 1945. M. Šmigeľ uvádza vo svojej štúdii niektoré úplne odlišné mená obetí: Mendel Pollák (39) – krajčír z Kolbasova; Adolf Schöchter (22) – krajčír z Kolbasova; Šalomun Roth (36) – obchodník z Kolbasova; Jozef Lieber (43) – obchodník z Uble; Helena Polláková (32); Gizela Lieberová (21); Estera Farkovičová (22); Gizela Grummerová (20); Šarlota Bergindová (17); Estera Jakubičová (23) a Jan Laichter (člen KSS). Bližšie pozri ŠMIGEĽ, M. Vraždy Židov a komunistov na severovýchodnom Slovensku v roku 1945 – Kolbasovská tragédia, s. 220.
18 Podplukovník generálneho štábu.
19 VHA, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, šk. 50, inv. č. 175. Benderovci na Slovensku – správa za dobu 22. 11. – 22. 12. 1945.
20 SNA, f. PV, šk. č. 76, č. 966/240-46. Úradný záznam.
21 Štábny kapitán.
22 SNA, f. PV, šk. č. 76, č. 966/240-46. Rozkaz HVNB č. 320. dôv. zprav./1945.
23 VHA, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, šk. č. 50, inv. č. 175, Hlásenie 41. pešieho práporu z 23. decembra 1945.
24 VHA, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, šk. 50, inv. č. 175. Benderovci na Slovensku – správa za dobu 22. 11. – 22. 12. 1945.
25 ŠMIGEĽ, M. Vraždy Židov a komunistov na severovýchodnom Slovensku v roku 1945 – Kolbasovská tragédia, s. 221.
26 NKVD možno voľne preložiť do slovenčiny ako „Národný komisariát vnútorných diel (záležitostí)“ – bol to centrálny štátny orgán ZSSR, ktorý mal oficiálne na starosti vnútornú bezpečnosť, stráženie hraníc, bezpečnosť obyvateľstva, slúžil tiež ako rozviedka a kontrarozviedka.
27 ŠMIGEĽ, M. Vraždy Židov a komunistov na severovýchodnom Slovensku v roku 1945 – Kolbasovská tragédia, s. 221; MOTYKA, Grzegorz. Ukraińska partyzantka 1942 – 1960, Varšava: Oficyna Wydawnicza RYTM, 2008, 720 s.
28 KRČMÁRIK, Radovan. Treba opäť prepisovať históriu? Pravda o masakre v Kolbasove [online]. [cit. 2018-07-16]. Dostupné na: https://aktualne.centrum.sk/slovensko/spolocnost/treba-opat-prepisovat-historiu-pravda-masakre-kolbasove.html
29 ŠMIGEĽ, Michal. Banderovci na Slovensku (1945 – 1947). Banská Bystrica: FHM Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2007, 196 s.
30 ŠMIGEĽ, M. Vraždy Židov a komunistov na severovýchodnom Slovensku v roku 1945 – Kolbasovská tragédia, s. 222.
31 KRČMÁRIK, R. Treba opäť prepisovať históriu? Pravda o masakre v Kolbasove.
32 Obranné spravodajstvo.
33 Okresný národný výbor.
34 Ide o Michala Pyteľa – bezpečnostného referenta ONV v Snine. 
35 Národná bezpečnosť.
36 Podobné snahy, aké prebiehali na Podkarpatskej Rusi (Zakarpatská Ukrajina – sovietske pomenovanie) pre pripojenie tohto regiónu k Sovietskemu zväzu a vyvrcholili tzv. moskovskou arbitrážou, teda postúpením ČSR spomínanej oblasti ZSSR dňa 29. 6. 1945, prebiehali aj v severovýchodnej časti Slovenska. Obavy vedúcich politikov ČSR,že štát môže prísť o ďalšie územia na úkor ZSSR alebo ďalších susedov, boli opodstatnené. Už 29. 11. 1944 prijal v Užhorode rezolúciu Dočasný národný výbor prjaševských (rusínsky výraz pre „prešovských“) a ruských Ukrajincov, v ktorejžiadal o pripojenie celej tzv. prešovskej Ukrajiny (Prjaševščiny – rozumej Prešovsko) a haličskej Lemkovščiny (juhovýchodné územie Poľska – Lemkovina) k Zakarpatskej Ukrajine. Na severovýchode Slovenska pôsobilirôzne skupiny agitátorov s podporou sovietskych bezpečnostných zložiek, aby vyvolali medzi obyvateľstvom hnutie za pripojenie k ZU. Takmerrovnaký proces prebiehalsúčasne i v severozápadnom Rumunsku – hnutie za pripojenie Marmašsko-sigetského regiónu k ZU, a to všetko pravdepodobne pod koordináciou vojenských predstaviteľov ČA. Na Slovensku sa zbierali podpisy pod akúsi petíciu za pripojenie k ZSSR, často formou vyhrážok a rôzneho nátlaku. Medzitaké osoby,žiadajúce pripojenie severovýchodného Slovenska k ZSSR až po Poprad, patrili najmä členovia komunistickejstrany. Ukrajinská národná rada Prjaševščiny (UNRP), ktorá vznikla na konciroka 1944, označila miestnych Rusínov za Ukrajincov,resp. ukrajinskú národnostnú menšinu. Sovietska vláda nejavila záujem o túto časť Slovenska. Uvedené snahy boli Moskvou nakoniec použité „len“ na vydieranie, aby bola Podkarpatská Rus čím skôr postúpená ZSSR. Pre východnú veľmoc bolo v tom čase dôležitejšie získať vplyv v celom štáte, ako pripojenie ďalšieho relatívne bezvýznamného územia. Viac o tejto problematike pozri ŠMIGEĽ, Michal. Ukrajinská národná rada Prjaševščiny a hnutie za pričlenenie severovýchodného Slovenska k sovietskej Ukrajine (1945). In: GAJDOŠ, Marián, KONEČNÝ, Stanislav, ŠMIGEĽ, Michal. Národné rady v regióne Karpát na sklonku druhej svetovej vojny. Krakov: Spolok Slovákov v Poľsku, 2013,s. 102 – 121; GAJDOŠ, Marián. Pripojenie Zakarpatskej Ukrajiny k ZSSR a Ukrajinská národná rada Prjaševščiny. In: BARNA, Fedor, ed. Rusíni: otázky dejín a kultúry. Prešov: Rusínska obroda, 1994,s. 105 – 116. 37 Miestny národný výbor.
38 Peší pluk.
39 Pohraničné.
40 Pán plukovník.
41 Skratka Sboru národní bezpečnosti resp. Zboru národnej bezpečnosti.
42 Zabezpečenie pohraničného územia.
43 V dokumente sa chybne uvádza michalovský okres. Správne by v tom čase mal byť okres Medzilaborce.
44 Ivan Hakoš.
45 Generál.
46 Oblastný bezpečnostný referát.
47 Major.
48 Vojenská oblasť č. 4 (tiež VO-4).
49 Toho času.
50 Ministerstvo národnej obrany.
51 Toho mesiaca.