Z nahodŷ 220-oj ričnici narodžiňa Duchnoviča vŷchodyť zbornyk joho tvoriv

09.08.2023


24-ho apriľa 2023-ho roku prypomjanuly s’me sobi 220 rokiv od narodžiňa najvekšoho rusyňskoho budyteľa – Aleksandra Duchnoviča.

Z toj nahodŷ v tŷch dňach vŷchodyť zbornyk joho literaturnŷch tvoriv, kotrŷj distav nazvu Aleksander Duchnovyč – Moja lira y kymbal. Knyha, kotru ušoryv Valerij Paďak, znanŷj rusyňskŷj literaturoznateľ, obs’ahuje poeziju, prozu i dramaturgiju, kotru napysav budyteľ.

Vŷdaňa vďaka Rusynam v Maďar’sku i Rumuniji
Za vŷdaňa novoho zbornyka v redakciji Valerija Paďaka mož ďakovaty holovno Rusynam v Maďar’sku.

Vŷdavateľamy publikaciji suť Stolyčne rusyňske nacionalne samospravovaňa v Budapeštu, holova Marianna Ľavynec’, i Vsederžavne obščestvo rusyňskoj inteligenciji imeny Antonija Hodynkŷ, holova Štefan Ľavynec’ jake je členom Svitovoho kongresu Rusyniv za Maďar’sko.

Vŷdaňa toj ponad 260-storinkovoj knyhŷ pidporyly i dalšŷ mistnŷ rusyňskŷ samospravovaňa v Maďar’sku, dale Vsederžavne obščestvo zachoronŷ rusyňskŷch nacionalnŷch tradicij i kulturŷ imeny Aleksandra Duchnoviča, a i Kulturne obščestvo Rusyniv Rumuniji, kotre tak samo je členom Svitovoho kongresu Rusyniv.

Motivacija, čom vŷdaty takŷj zbornyk, bŷla barz prosta. „Čestovaty pamjať pysateľa – to značiť, u peršim r’adi, popularizovaty i perevŷdaty joho tvorŷ. Prychoďači pokoliňa Rusyniv majuť znaty za Aleksandra Duchnoviča čim vece, a holovno – maty možnosť vse dašto pročitaty iz joho tvoriv,“ pyše editor publikaciji u vstupnim slovi.

Poezija, proza i dramaturgija
Knyha prezentuje Duchnoviča jak pysateľa, jak poeta, prozaika i dramatika. V ramkach poeziji dominantnov je tvorčosť zriloho periodu, 50-ŷch až 60-ŷch rokiv XIX. stoliťa. Tematično dominuje hraždaňska i patriotična lirika, no prezentovanŷ v knyžci suť i inšŷ žanrŷ.

V ramkach prozŷ v publikaciji je lem jeden tvor, no velykoho rozs’ahu. Іde o sentimentalno-romantične povidaňa z nazvov Milen y Ľubyc’a, kotre avtor napysav kolo roku 1850 i dav ho opublikovaty do svoho vŷdaňa Pozdravlenie Rusynovъ na hodъ 1851. otъ Lyteraturnaho zavedenija Pr’ašovskaho.

Duchnovič napysav lem dvi teatralnŷ pjesŷ. V novim zbornyku distaly prostor obydvi. „Daly s’me naraz dvi dramatičnŷ štukŷ – socialno-bŷtovu dramu Dobroditeľ prevŷšajet bohatstvo (1850) i satiričnu komediju Holovnŷj tarabanščyk (1852). Jak znajeme, peršu pjesu A. Duchnovič napysav narodnŷm jazŷkom, opublikovav u 1850-im roci i ona dodnes’ je dosta popularnov na teatralnij sceni,“ pyše Valerij Paďak.

„Druha štuka bŷla napysana knyžnŷm jazŷkom. Vece jak sto rokiv tota pjesa obstavala u rukopysi. Jij doľa na sceni bŷla neuspišnov. A dnes’ stavyty jej na sceni tŷž dosta komplikovano – holovno zato, bo archaične jazŷčije pro sučasnoho zriteľa na sluch je dosta nezvŷčajne,“ prodovžuje Paďak u vstupnim slovi.

„Tot rik pr’ašivs’kŷj Teater Aleksandra Duchnoviča iniciovav aktualizaciju jazŷka toj pjesŷ. Kvalifikovanŷj pereklad Holovnoho tarabanščyka zrobyv (u pr’ašivs’kim varianti kodifikovanoho rusyns’koho jazŷka) poznatŷj rusyns’kŷj aktivista i redaktor novynkŷ NN info Rusyn Petro Medviď. Po dosta uspišnij premjeri u TAD-i (28-ho apriľa 2023-ho roku) tota komedija začala svoje nove teatralne žŷťa. Zato i mŷ rišŷly daty do našoj knyhŷ pjesu Holovnŷj tarabanščyk akurat u perekladi Petra Medviďa.“

Knyha je zbohačena fachovov staťov Valerija Paďaka z nazvov Je taka nacija – Rusynŷ! Na znamosť vsim y každomu pervŷj totŷ slova prorik Aleksander Duchnovyč, o žŷvoti rusyňskoho budyteľa. Na kinc’u publikaciji ne chŷbyť časť z ilustracijamy.

Petro Medviď

zdroj:
https://www.lem.fm/z-nahody-220-oj-richnitsi-narodzhinya-dukhnovicha-vykhodit-zbornik-joho-tvoriv/

Aktuality

Zobraziť všetky
30.05.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2024

Eugen Gindl: Československý svet v Karpatoch (recenzia)

Po každom veľkom dejinnom zlome sa učebnice dejepisu prepisujú. História etník, národov, štátov, ba i celých kontinentov sa rekonštruuje, dopĺňa, retušuje, ba v niektorých prípadoch (skoro vždy dočasne) sa niektoré kapitoly histórie aj gumujú. V…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2024

Stanislav Konečný: Začleňovanie územia Rusínov do rámca ČSR (1919 - 1920)

Od leta 1919 bolo evidentné, že vzhľadom na vývoj medzinárodnej situácie a stanoviská rusínskej reprezentácie doma i v Amerike stalo sa pripojenie územia juhokarpatských Rusínov k Československu jedinou alternatívou. Pravda, zostávalo ešte veľa …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik  s rusínskymi koreňmi

25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne. V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.04.2024

Vmerla Olga Glosikova, perša dyrektorka rusyňskoho muzeja

Jak informovala rodyna, v seredu 24-ho apriľa 2024-ho roku u vici 71 rokiv vmerla Olga Glosikova, perša dyrektorka Slovac’koho narodnoho muzeja – Muzeja rusyňskoj kulturŷ v Pr’ašovi. Narodyla s’a PhDr. Olga Glosikova, dr. n., 24-ho marca 1953-h…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marča trymala naraz šesťoch frajiriv. Babky "z lavočky" ju zvaly moderňi - torrent...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať