Z nahodŷ 220-oj ričnici narodžiňa Duchnoviča vŷchodyť zbornyk joho tvoriv

09.08.2023


24-ho apriľa 2023-ho roku prypomjanuly s’me sobi 220 rokiv od narodžiňa najvekšoho rusyňskoho budyteľa – Aleksandra Duchnoviča.

Z toj nahodŷ v tŷch dňach vŷchodyť zbornyk joho literaturnŷch tvoriv, kotrŷj distav nazvu Aleksander Duchnovyč – Moja lira y kymbal. Knyha, kotru ušoryv Valerij Paďak, znanŷj rusyňskŷj literaturoznateľ, obs’ahuje poeziju, prozu i dramaturgiju, kotru napysav budyteľ.

Vŷdaňa vďaka Rusynam v Maďar’sku i Rumuniji
Za vŷdaňa novoho zbornyka v redakciji Valerija Paďaka mož ďakovaty holovno Rusynam v Maďar’sku.

Vŷdavateľamy publikaciji suť Stolyčne rusyňske nacionalne samospravovaňa v Budapeštu, holova Marianna Ľavynec’, i Vsederžavne obščestvo rusyňskoj inteligenciji imeny Antonija Hodynkŷ, holova Štefan Ľavynec’ jake je členom Svitovoho kongresu Rusyniv za Maďar’sko.

Vŷdaňa toj ponad 260-storinkovoj knyhŷ pidporyly i dalšŷ mistnŷ rusyňskŷ samospravovaňa v Maďar’sku, dale Vsederžavne obščestvo zachoronŷ rusyňskŷch nacionalnŷch tradicij i kulturŷ imeny Aleksandra Duchnoviča, a i Kulturne obščestvo Rusyniv Rumuniji, kotre tak samo je členom Svitovoho kongresu Rusyniv.

Motivacija, čom vŷdaty takŷj zbornyk, bŷla barz prosta. „Čestovaty pamjať pysateľa – to značiť, u peršim r’adi, popularizovaty i perevŷdaty joho tvorŷ. Prychoďači pokoliňa Rusyniv majuť znaty za Aleksandra Duchnoviča čim vece, a holovno – maty možnosť vse dašto pročitaty iz joho tvoriv,“ pyše editor publikaciji u vstupnim slovi.

Poezija, proza i dramaturgija
Knyha prezentuje Duchnoviča jak pysateľa, jak poeta, prozaika i dramatika. V ramkach poeziji dominantnov je tvorčosť zriloho periodu, 50-ŷch až 60-ŷch rokiv XIX. stoliťa. Tematično dominuje hraždaňska i patriotična lirika, no prezentovanŷ v knyžci suť i inšŷ žanrŷ.

V ramkach prozŷ v publikaciji je lem jeden tvor, no velykoho rozs’ahu. Іde o sentimentalno-romantične povidaňa z nazvov Milen y Ľubyc’a, kotre avtor napysav kolo roku 1850 i dav ho opublikovaty do svoho vŷdaňa Pozdravlenie Rusynovъ na hodъ 1851. otъ Lyteraturnaho zavedenija Pr’ašovskaho.

Duchnovič napysav lem dvi teatralnŷ pjesŷ. V novim zbornyku distaly prostor obydvi. „Daly s’me naraz dvi dramatičnŷ štukŷ – socialno-bŷtovu dramu Dobroditeľ prevŷšajet bohatstvo (1850) i satiričnu komediju Holovnŷj tarabanščyk (1852). Jak znajeme, peršu pjesu A. Duchnovič napysav narodnŷm jazŷkom, opublikovav u 1850-im roci i ona dodnes’ je dosta popularnov na teatralnij sceni,“ pyše Valerij Paďak.

„Druha štuka bŷla napysana knyžnŷm jazŷkom. Vece jak sto rokiv tota pjesa obstavala u rukopysi. Jij doľa na sceni bŷla neuspišnov. A dnes’ stavyty jej na sceni tŷž dosta komplikovano – holovno zato, bo archaične jazŷčije pro sučasnoho zriteľa na sluch je dosta nezvŷčajne,“ prodovžuje Paďak u vstupnim slovi.

„Tot rik pr’ašivs’kŷj Teater Aleksandra Duchnoviča iniciovav aktualizaciju jazŷka toj pjesŷ. Kvalifikovanŷj pereklad Holovnoho tarabanščyka zrobyv (u pr’ašivs’kim varianti kodifikovanoho rusyns’koho jazŷka) poznatŷj rusyns’kŷj aktivista i redaktor novynkŷ NN info Rusyn Petro Medviď. Po dosta uspišnij premjeri u TAD-i (28-ho apriľa 2023-ho roku) tota komedija začala svoje nove teatralne žŷťa. Zato i mŷ rišŷly daty do našoj knyhŷ pjesu Holovnŷj tarabanščyk akurat u perekladi Petra Medviďa.“

Knyha je zbohačena fachovov staťov Valerija Paďaka z nazvov Je taka nacija – Rusynŷ! Na znamosť vsim y každomu pervŷj totŷ slova prorik Aleksander Duchnovyč, o žŷvoti rusyňskoho budyteľa. Na kinc’u publikaciji ne chŷbyť časť z ilustracijamy.

Petro Medviď

zdroj:
https://www.lem.fm/z-nahody-220-oj-richnitsi-narodzhinya-dukhnovicha-vykhodit-zbornik-joho-tvoriv/

Aktuality

Zobraziť všetky
14.06.2024

Recenzia: (Ne)zabudnutá história Rusínov

Malé dejiny Rusínov (Ivan Pop, 2020, vydávateľ: o.z. ZIRS) Ivan Pop je uznávaným historikom, politológom, kulturológom, ale hlavne rusínistom, ktorý sa roky venuje problematike rusínskeho národa. Na konte má už viacero knižných publikácií či …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.06.2024

Kardiológ Janko mal rovnaké ochorenie ako Heriban

Zachránilo ho, že včas rozpoznal diagnózu.  Ako poslanec zažil piatich primátorov. Patrí medzi slovenskú kardiologickú špičku. Má šikovné ruky a sluch, vďaka čomu dokáže u detí diagnostikovať problémy so srdcom. Pred rokmi visel jeho život n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.06.2024

Prof. Peter Švorc: MOJA CESTA KU KRAJINSKEJ HRANICI

Medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou Je to už viac ako 30 rokov, keď som sa prvýkrát pustil do poznávania dejín Podkarpatskej Rusi, o ktorej sme sa na vysokej škole počas štúdia na odbore dejepis v 70. a 80. rokoch minulého storočia v podstat…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.06.2024

Rozhovor. Europoslankyňa Yar: Bratislavu východ nezaujíma

Pe RTVS dvíhajú obočie aj v zahraničí Budujú ekocentrum, nemajú kanalizáciu Pochádza zo Sniny, žila v Turecku a ide do Bruselu. V europarlamente bude Slovensko zastupovať aj LUCIA YAR z Progresívneho Slovenska. Bývalá editorka portálu o dian…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.06.2024

Ódor mal v Prešovskom kraji viac krúžkov ako Blaha

Smer si svoje tradičné bašty udržal Uspeli aj Lexmann a Mazurek. PREŠOVSKÝ KRAJ. Voľby do Európskeho parlamentu vyhral v Prešovskom kraji Smer. Darilo sa aj progresívcom, kresťanským demokratom a Republike. Päťpercentný prah by prekročil a…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
08.06.2024

Tomáš Forró a jeho ukrajinský Spev sirén

Veľa hrdinstva, utrpenia, maskulinity, zlyhaní a najmä zemitej reality Reportér Tomáš Forró je podivuhodný zjav v slovenskom novinárskom svete.  So svojimi dvoma metrami, pánskymi trakmi a košeľou nekompromisne zapnutou až ku krku je solit…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Na rekreacyji sja zviduje Paraska vedučoho:
-Ne znate, de sja stratyla toto moloda servirka, što tu roznošala zakusky...?
-Chočete zakusok?
-Ňi, hledam muža...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať