Z nahodŷ 220-oj ričnici narodžiňa Duchnoviča vŷchodyť zbornyk joho tvoriv
24-ho apriľa 2023-ho roku prypomjanuly s’me sobi 220 rokiv od narodžiňa najvekšoho rusyňskoho budyteľa – Aleksandra Duchnoviča.
Z toj nahodŷ v tŷch dňach vŷchodyť zbornyk joho literaturnŷch tvoriv, kotrŷj distav nazvu Aleksander Duchnovyč – Moja lira y kymbal. Knyha, kotru ušoryv Valerij Paďak, znanŷj rusyňskŷj literaturoznateľ, obs’ahuje poeziju, prozu i dramaturgiju, kotru napysav budyteľ.
Vŷdaňa vďaka Rusynam v Maďar’sku i Rumuniji
Za vŷdaňa novoho zbornyka v redakciji Valerija Paďaka mož ďakovaty holovno Rusynam v Maďar’sku.
Vŷdavateľamy publikaciji suť Stolyčne rusyňske nacionalne samospravovaňa v Budapeštu, holova Marianna Ľavynec’, i Vsederžavne obščestvo rusyňskoj inteligenciji imeny Antonija Hodynkŷ, holova Štefan Ľavynec’ jake je členom Svitovoho kongresu Rusyniv za Maďar’sko.
Vŷdaňa toj ponad 260-storinkovoj knyhŷ pidporyly i dalšŷ mistnŷ rusyňskŷ samospravovaňa v Maďar’sku, dale Vsederžavne obščestvo zachoronŷ rusyňskŷch nacionalnŷch tradicij i kulturŷ imeny Aleksandra Duchnoviča, a i Kulturne obščestvo Rusyniv Rumuniji, kotre tak samo je členom Svitovoho kongresu Rusyniv.
Motivacija, čom vŷdaty takŷj zbornyk, bŷla barz prosta. „Čestovaty pamjať pysateľa – to značiť, u peršim r’adi, popularizovaty i perevŷdaty joho tvorŷ. Prychoďači pokoliňa Rusyniv majuť znaty za Aleksandra Duchnoviča čim vece, a holovno – maty možnosť vse dašto pročitaty iz joho tvoriv,“ pyše editor publikaciji u vstupnim slovi.
Poezija, proza i dramaturgija
Knyha prezentuje Duchnoviča jak pysateľa, jak poeta, prozaika i dramatika. V ramkach poeziji dominantnov je tvorčosť zriloho periodu, 50-ŷch až 60-ŷch rokiv XIX. stoliťa. Tematično dominuje hraždaňska i patriotična lirika, no prezentovanŷ v knyžci suť i inšŷ žanrŷ.
V ramkach prozŷ v publikaciji je lem jeden tvor, no velykoho rozs’ahu. Іde o sentimentalno-romantične povidaňa z nazvov Milen y Ľubyc’a, kotre avtor napysav kolo roku 1850 i dav ho opublikovaty do svoho vŷdaňa Pozdravlenie Rusynovъ na hodъ 1851. otъ Lyteraturnaho zavedenija Pr’ašovskaho.
Duchnovič napysav lem dvi teatralnŷ pjesŷ. V novim zbornyku distaly prostor obydvi. „Daly s’me naraz dvi dramatičnŷ štukŷ – socialno-bŷtovu dramu Dobroditeľ prevŷšajet bohatstvo (1850) i satiričnu komediju Holovnŷj tarabanščyk (1852). Jak znajeme, peršu pjesu A. Duchnovič napysav narodnŷm jazŷkom, opublikovav u 1850-im roci i ona dodnes’ je dosta popularnov na teatralnij sceni,“ pyše Valerij Paďak.
„Druha štuka bŷla napysana knyžnŷm jazŷkom. Vece jak sto rokiv tota pjesa obstavala u rukopysi. Jij doľa na sceni bŷla neuspišnov. A dnes’ stavyty jej na sceni tŷž dosta komplikovano – holovno zato, bo archaične jazŷčije pro sučasnoho zriteľa na sluch je dosta nezvŷčajne,“ prodovžuje Paďak u vstupnim slovi.
„Tot rik pr’ašivs’kŷj Teater Aleksandra Duchnoviča iniciovav aktualizaciju jazŷka toj pjesŷ. Kvalifikovanŷj pereklad Holovnoho tarabanščyka zrobyv (u pr’ašivs’kim varianti kodifikovanoho rusyns’koho jazŷka) poznatŷj rusyns’kŷj aktivista i redaktor novynkŷ NN info Rusyn Petro Medviď. Po dosta uspišnij premjeri u TAD-i (28-ho apriľa 2023-ho roku) tota komedija začala svoje nove teatralne žŷťa. Zato i mŷ rišŷly daty do našoj knyhŷ pjesu Holovnŷj tarabanščyk akurat u perekladi Petra Medviďa.“
Knyha je zbohačena fachovov staťov Valerija Paďaka z nazvov Je taka nacija – Rusynŷ! Na znamosť vsim y každomu pervŷj totŷ slova prorik Aleksander Duchnovyč, o žŷvoti rusyňskoho budyteľa. Na kinc’u publikaciji ne chŷbyť časť z ilustracijamy.
Petro Medviď
zdroj:
https://www.lem.fm/z-nahody-220-oj-richnitsi-narodzhinya-dukhnovicha-vykhodit-zbornik-joho-tvoriv/
Aktuality
Zobraziť všetky20.07.2024
Významná postava kultúrneho života Podkarpatskej Rusi
KAIGL Ladislav (*10. 12. 1885, Praha - †1. 1. 1939, Rakovník), český správny úradník, maliar a pedagóg. Tesne pred prvou svetovou vojnou odišiel za prácou do Ruska, kde učil na gymnáziách. Počas vojny sa prihlásil k československým légiám a s ni…
17.07.2024
V Užhorode vysvätili nového gréckokatolíckeho biskupa
Po štyroch rokoch a dvoch dňoch bez sídelného biskupa dostala Mukačevská gréckokatolícka eparchia na Ukrajine svojho nového pastiera. Stal sa ním otec Teodor Macapula IVE, člen rehoľného Inštitútu vteleného Slova. Biskupská chirotónia (vysviacka…
16.07.2024
Klidný, vyrovnaný, připravený šel před 75 lety generál Heliodor Píka na popravu
Syn Milan Píka strávil s otcem poslední noc před jeho popravou, byl oběšen ráno 21. června 1949. „Není ve mně zloby, studí mne však hořká lítost nad tím, že zmizela spravedlnost, pravda – snad jen dočasně – a šíří se nenávist, mstivost,“ napsal …
16.07.2024
Heliodor Píka – celý život ve službě vlasti
V úterý 21. června 1949, právě v den výročí staroměstské popravy sedmadvaceti českých pánů, vyhasl na šibenici postavené v areálu věznice v Plzni na Borech život hrdiny a vlastence generála Heliodora Píky. Muže, jenž se tak stal jednou z prvních o…
15.07.2024
Psychologický syndróm obete
V psychológii existuje pojem syndrómu obete – je to stav, pri ktorom človek považuje seba za obeť negatívnych činov iných ľudí alebo okolností. To sa prejavuje nielen v vnímaní sveta, ale aj v správaní. "Obeť" obviňuje z príčin svojich problémov…
15.07.2024
Rozhovor. Na Spiši bola v uhorských časoch taká chudoba, že Slováci chceli po príchode do USA zabudnúť na domov
Michael Kopanic Jr. sa narodil v americkom Youngstowne v roku 1954. Babka mu však inak ako „malý Michal“ nepovedala. Rozprávala totiž len po slovensky.
Kopanic je americký Slovák, potomok tých, ktorým sa na Slovensku hovorievalo „amerikánci“.…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vertať sja Vasyľ zo služobky.
-Parasko, ty najlipša zo všytkych...!
-Nelem ty tak hvaryš....!
![Náhľad publikácie](/assets/default/img/book.png)
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať