Z nahodŷ 220-oj ričnici narodžiňa Duchnoviča vŷchodyť zbornyk joho tvoriv
24-ho apriľa 2023-ho roku prypomjanuly s’me sobi 220 rokiv od narodžiňa najvekšoho rusyňskoho budyteľa – Aleksandra Duchnoviča.
Z toj nahodŷ v tŷch dňach vŷchodyť zbornyk joho literaturnŷch tvoriv, kotrŷj distav nazvu Aleksander Duchnovyč – Moja lira y kymbal. Knyha, kotru ušoryv Valerij Paďak, znanŷj rusyňskŷj literaturoznateľ, obs’ahuje poeziju, prozu i dramaturgiju, kotru napysav budyteľ.
Vŷdaňa vďaka Rusynam v Maďar’sku i Rumuniji
Za vŷdaňa novoho zbornyka v redakciji Valerija Paďaka mož ďakovaty holovno Rusynam v Maďar’sku.
Vŷdavateľamy publikaciji suť Stolyčne rusyňske nacionalne samospravovaňa v Budapeštu, holova Marianna Ľavynec’, i Vsederžavne obščestvo rusyňskoj inteligenciji imeny Antonija Hodynkŷ, holova Štefan Ľavynec’ jake je členom Svitovoho kongresu Rusyniv za Maďar’sko.
Vŷdaňa toj ponad 260-storinkovoj knyhŷ pidporyly i dalšŷ mistnŷ rusyňskŷ samospravovaňa v Maďar’sku, dale Vsederžavne obščestvo zachoronŷ rusyňskŷch nacionalnŷch tradicij i kulturŷ imeny Aleksandra Duchnoviča, a i Kulturne obščestvo Rusyniv Rumuniji, kotre tak samo je členom Svitovoho kongresu Rusyniv.
Motivacija, čom vŷdaty takŷj zbornyk, bŷla barz prosta. „Čestovaty pamjať pysateľa – to značiť, u peršim r’adi, popularizovaty i perevŷdaty joho tvorŷ. Prychoďači pokoliňa Rusyniv majuť znaty za Aleksandra Duchnoviča čim vece, a holovno – maty možnosť vse dašto pročitaty iz joho tvoriv,“ pyše editor publikaciji u vstupnim slovi.
Poezija, proza i dramaturgija
Knyha prezentuje Duchnoviča jak pysateľa, jak poeta, prozaika i dramatika. V ramkach poeziji dominantnov je tvorčosť zriloho periodu, 50-ŷch až 60-ŷch rokiv XIX. stoliťa. Tematično dominuje hraždaňska i patriotična lirika, no prezentovanŷ v knyžci suť i inšŷ žanrŷ.
V ramkach prozŷ v publikaciji je lem jeden tvor, no velykoho rozs’ahu. Іde o sentimentalno-romantične povidaňa z nazvov Milen y Ľubyc’a, kotre avtor napysav kolo roku 1850 i dav ho opublikovaty do svoho vŷdaňa Pozdravlenie Rusynovъ na hodъ 1851. otъ Lyteraturnaho zavedenija Pr’ašovskaho.
Duchnovič napysav lem dvi teatralnŷ pjesŷ. V novim zbornyku distaly prostor obydvi. „Daly s’me naraz dvi dramatičnŷ štukŷ – socialno-bŷtovu dramu Dobroditeľ prevŷšajet bohatstvo (1850) i satiričnu komediju Holovnŷj tarabanščyk (1852). Jak znajeme, peršu pjesu A. Duchnovič napysav narodnŷm jazŷkom, opublikovav u 1850-im roci i ona dodnes’ je dosta popularnov na teatralnij sceni,“ pyše Valerij Paďak.
„Druha štuka bŷla napysana knyžnŷm jazŷkom. Vece jak sto rokiv tota pjesa obstavala u rukopysi. Jij doľa na sceni bŷla neuspišnov. A dnes’ stavyty jej na sceni tŷž dosta komplikovano – holovno zato, bo archaične jazŷčije pro sučasnoho zriteľa na sluch je dosta nezvŷčajne,“ prodovžuje Paďak u vstupnim slovi.
„Tot rik pr’ašivs’kŷj Teater Aleksandra Duchnoviča iniciovav aktualizaciju jazŷka toj pjesŷ. Kvalifikovanŷj pereklad Holovnoho tarabanščyka zrobyv (u pr’ašivs’kim varianti kodifikovanoho rusyns’koho jazŷka) poznatŷj rusyns’kŷj aktivista i redaktor novynkŷ NN info Rusyn Petro Medviď. Po dosta uspišnij premjeri u TAD-i (28-ho apriľa 2023-ho roku) tota komedija začala svoje nove teatralne žŷťa. Zato i mŷ rišŷly daty do našoj knyhŷ pjesu Holovnŷj tarabanščyk akurat u perekladi Petra Medviďa.“
Knyha je zbohačena fachovov staťov Valerija Paďaka z nazvov Je taka nacija – Rusynŷ! Na znamosť vsim y každomu pervŷj totŷ slova prorik Aleksander Duchnovyč, o žŷvoti rusyňskoho budyteľa. Na kinc’u publikaciji ne chŷbyť časť z ilustracijamy.
Petro Medviď
zdroj:
https://www.lem.fm/z-nahody-220-oj-richnitsi-narodzhinya-dukhnovicha-vykhodit-zbornik-joho-tvoriv/
Aktuality
Zobraziť všetky10.11.2024
Najstarší slovenský partizán žije v Írsku. Pomohol väzňovi po slávnom úteku z tábora smrti
A za čo sú mu vďační írski športovci?
Narodil sa v období, keď Československo ešte neexistovalo. Pochádza z Trnavy, prežil holokaust, bojoval v Povstaní. V Írsku, kde sa presadil nielen v biznise i športe, býva už 75 rokov, ale slovenčinu ovl…
09.11.2024
Před 35 lety padla Berlínská zeď
Konec betonové bariéry, Berlínské zdi, byl tehdy – 9. listopadu 1989 ve večerních hodinách – nečekaný. Stačilo nepřesné vyjádření člena politbyra tehdejší NDR (Německé demokratické republiky). A pomohla také atmosféra změn toho roku ve střední E…
09.11.2024
Karikaturista Fedor Vico oslavuje 80. narodeniny
Majster kresleného humoru a neúnavný propagátor rusínskej kultúry
Fedor Vico, narodený 9. novembra 1944 v Šapinci, ktorý je dnes súčasťou obce Okrúhle ( okr. Svidník ), patrí medzi najznámejších slovenských karikaturistov. Tento významný umel…
08.11.2024
Fedor Vico oslavuje: Mojimi vzormi boli chlap, hrdina, dub a stroj
Karikaturista a rusínsky patriot oslavuje 80 rokov.
Šapinec/Bratislava 9. novembra (TASR) - Karikatúry či kreslené vtipy začal v Roháči uverejňovať už koncom 50. rokov minulého storočia. Spoločenské dianie glosoval cez obľúbenú postavičku Ján…
03.11.2024
Prícestný kríž už potreboval zachrániť. Je najstarší v Poloninách, váži tony
Zasponzoroval ho miestny duchovný.
PRÍSLOP. Má 136 rokov a je najstarší v Uličskej doline. Prícestný kríž pred obcou Príslop v Sninskom okrese obnovujú tradičným spôsobom.
Väčšina krížov v Národnom parku Poloniny je historicky hodnotných a z…
02.11.2024
Putovná Cer’kov z molodŷma pokračuje aj v zimnom semestri
Košice 1. november (TSKE) Podujatia projektu Cer’kov z molodŷma, ktoré usporadúva O.Z. molodŷ.Rusynŷ už od roku 2017, majú tento rok putovný charakter.
Organizátori sa tak snažia prilbížiť nielen k študentom na vysokoškolských internátoch v K…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ:
-Včera jem viďiv najskorišyj/najrichlišyj datovyj kanal u mojim žyvoťi - 128GB/za sekundu. Paraska vysavačom "vcucla" moju flešku...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať