Z nahodŷ 220-oj ričnici narodžiňa Duchnoviča vŷchodyť zbornyk joho tvoriv

09.08.2023


24-ho apriľa 2023-ho roku prypomjanuly s’me sobi 220 rokiv od narodžiňa najvekšoho rusyňskoho budyteľa – Aleksandra Duchnoviča.

Z toj nahodŷ v tŷch dňach vŷchodyť zbornyk joho literaturnŷch tvoriv, kotrŷj distav nazvu Aleksander Duchnovyč – Moja lira y kymbal. Knyha, kotru ušoryv Valerij Paďak, znanŷj rusyňskŷj literaturoznateľ, obs’ahuje poeziju, prozu i dramaturgiju, kotru napysav budyteľ.

Vŷdaňa vďaka Rusynam v Maďar’sku i Rumuniji
Za vŷdaňa novoho zbornyka v redakciji Valerija Paďaka mož ďakovaty holovno Rusynam v Maďar’sku.

Vŷdavateľamy publikaciji suť Stolyčne rusyňske nacionalne samospravovaňa v Budapeštu, holova Marianna Ľavynec’, i Vsederžavne obščestvo rusyňskoj inteligenciji imeny Antonija Hodynkŷ, holova Štefan Ľavynec’ jake je členom Svitovoho kongresu Rusyniv za Maďar’sko.

Vŷdaňa toj ponad 260-storinkovoj knyhŷ pidporyly i dalšŷ mistnŷ rusyňskŷ samospravovaňa v Maďar’sku, dale Vsederžavne obščestvo zachoronŷ rusyňskŷch nacionalnŷch tradicij i kulturŷ imeny Aleksandra Duchnoviča, a i Kulturne obščestvo Rusyniv Rumuniji, kotre tak samo je členom Svitovoho kongresu Rusyniv.

Motivacija, čom vŷdaty takŷj zbornyk, bŷla barz prosta. „Čestovaty pamjať pysateľa – to značiť, u peršim r’adi, popularizovaty i perevŷdaty joho tvorŷ. Prychoďači pokoliňa Rusyniv majuť znaty za Aleksandra Duchnoviča čim vece, a holovno – maty možnosť vse dašto pročitaty iz joho tvoriv,“ pyše editor publikaciji u vstupnim slovi.

Poezija, proza i dramaturgija
Knyha prezentuje Duchnoviča jak pysateľa, jak poeta, prozaika i dramatika. V ramkach poeziji dominantnov je tvorčosť zriloho periodu, 50-ŷch až 60-ŷch rokiv XIX. stoliťa. Tematično dominuje hraždaňska i patriotična lirika, no prezentovanŷ v knyžci suť i inšŷ žanrŷ.

V ramkach prozŷ v publikaciji je lem jeden tvor, no velykoho rozs’ahu. Іde o sentimentalno-romantične povidaňa z nazvov Milen y Ľubyc’a, kotre avtor napysav kolo roku 1850 i dav ho opublikovaty do svoho vŷdaňa Pozdravlenie Rusynovъ na hodъ 1851. otъ Lyteraturnaho zavedenija Pr’ašovskaho.

Duchnovič napysav lem dvi teatralnŷ pjesŷ. V novim zbornyku distaly prostor obydvi. „Daly s’me naraz dvi dramatičnŷ štukŷ – socialno-bŷtovu dramu Dobroditeľ prevŷšajet bohatstvo (1850) i satiričnu komediju Holovnŷj tarabanščyk (1852). Jak znajeme, peršu pjesu A. Duchnovič napysav narodnŷm jazŷkom, opublikovav u 1850-im roci i ona dodnes’ je dosta popularnov na teatralnij sceni,“ pyše Valerij Paďak.

„Druha štuka bŷla napysana knyžnŷm jazŷkom. Vece jak sto rokiv tota pjesa obstavala u rukopysi. Jij doľa na sceni bŷla neuspišnov. A dnes’ stavyty jej na sceni tŷž dosta komplikovano – holovno zato, bo archaične jazŷčije pro sučasnoho zriteľa na sluch je dosta nezvŷčajne,“ prodovžuje Paďak u vstupnim slovi.

„Tot rik pr’ašivs’kŷj Teater Aleksandra Duchnoviča iniciovav aktualizaciju jazŷka toj pjesŷ. Kvalifikovanŷj pereklad Holovnoho tarabanščyka zrobyv (u pr’ašivs’kim varianti kodifikovanoho rusyns’koho jazŷka) poznatŷj rusyns’kŷj aktivista i redaktor novynkŷ NN info Rusyn Petro Medviď. Po dosta uspišnij premjeri u TAD-i (28-ho apriľa 2023-ho roku) tota komedija začala svoje nove teatralne žŷťa. Zato i mŷ rišŷly daty do našoj knyhŷ pjesu Holovnŷj tarabanščyk akurat u perekladi Petra Medviďa.“

Knyha je zbohačena fachovov staťov Valerija Paďaka z nazvov Je taka nacija – Rusynŷ! Na znamosť vsim y každomu pervŷj totŷ slova prorik Aleksander Duchnovyč, o žŷvoti rusyňskoho budyteľa. Na kinc’u publikaciji ne chŷbyť časť z ilustracijamy.

Petro Medviď

zdroj:
https://www.lem.fm/z-nahody-220-oj-richnitsi-narodzhinya-dukhnovicha-vykhodit-zbornik-joho-tvoriv/

Aktuality

Zobraziť všetky
20.07.2024

Významná postava kultúrneho života Podkarpatskej Rusi

KAIGL Ladislav (*10. 12. 1885, Praha - †1. 1. 1939, Rakovník), český správny úradník, maliar a pedagóg. Tesne pred prvou svetovou vojnou odišiel za prácou do Ruska, kde učil na gymnáziách. Počas vojny sa prihlásil k československým légiám a s ni…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
17.07.2024

V Užhorode vysvätili nového gréckokatolíckeho biskupa

Po štyroch rokoch a dvoch dňoch bez sídelného biskupa dostala Mukačevská gréckokatolícka eparchia na Ukrajine svojho nového pastiera. Stal sa ním otec Teodor Macapula IVE, člen rehoľného Inštitútu vteleného Slova. Biskupská chirotónia (vysviacka…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2024

Klidný, vyrovnaný, připravený šel před 75 lety generál Heliodor Píka na popravu

Syn Milan Píka strávil s otcem poslední noc před jeho popravou, byl oběšen ráno 21. června 1949. „Není ve mně zloby, studí mne však hořká lítost nad tím, že zmizela spravedlnost, pravda – snad jen dočasně – a šíří se nenávist, mstivost,“ napsal …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2024

Heliodor Píka – celý život ve službě vlasti

V úterý 21. června 1949, právě v den výročí staroměstské popravy sedmadvaceti českých pánů, vyhasl na šibenici postavené v areálu věznice v Plzni na Borech život hrdiny a vlastence generála Heliodora Píky. Muže, jenž se tak stal jednou z prvních o…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Psychologický syndróm obete

V psychológii existuje pojem syndrómu obete – je to stav, pri ktorom človek považuje seba za obeť negatívnych činov iných ľudí alebo okolností. To sa prejavuje nielen v vnímaní sveta, ale aj v správaní. "Obeť" obviňuje z príčin svojich problémov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Rozhovor. Na Spiši bola v uhorských časoch taká chudoba, že Slováci chceli po príchode do USA zabudnúť na domov

Michael Kopanic Jr. sa narodil v americkom Youngstowne v roku 1954. Babka mu však inak ako „malý Michal“ nepovedala. Rozprávala totiž len po slovensky. Kopanic je americký Slovák, potomok tých, ktorým sa na Slovensku hovorievalo „amerikánci“.…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Vertať sja Vasyľ zo služobky.
-Parasko, ty najlipša zo všytkych...!
-Nelem ty tak hvaryš....!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať