Zachránili jediný pôvodný hraničný stĺp na Slovensku!

Repliku osadia na hranici v sobotu 21. mája

 

Na hraničnom priechode Vyšný Komárnik - Barwinek osadia repliku hraničného stĺpu z obdobia Československa. Stane sa tak v sobotu 21. mája v rámci podujatia Noc múzeí a galérií.
 

Na celom území bývalého Československa sa zachovali iba štyri pôvodné hraničného stĺpy - tri v Česku a jeden na Slovensku. Z nich iba dva sa zachovali na pôvodnom mieste - jeden v Česku a ten druhý na Slovensku, práve na už spomínanom hraničnom priechode Vyšný Komárnik - Barwinek. Členovia Spolku histórie colníctva a finančnej správy z Bratislavy ho odtiaľ v roku 2012 zobrali. Umiestnili ho do skladu prešovského Colného úradu v Zborove. Originál stĺpu je však už vo svidníckom Múzejnom oddelení Vojenského historického múzea Piešťany patriacom pod Vojenský historický ústav v Bratislave. Znamená to, že originálny hraničný stĺp z regiónu nikto nevzal, vďaka spolupráci Spolku histórie colníctva a finančnej správy v Bratislave s Občianskym združením Chránime kraj pod Duklou a už spomínaným Vojenským historickým ústavom ho môžu vidieť návštevníci svidníckeho múzea. Stĺp zrekonštruovali členovia Spolku histórie colníctva a finančnej správy z Bratislavy v júli minulého roku a do Svidníka ho previezli vlani v decembri. Podpredseda Spolku histórie colníctva a finančnej správy v Bratislave Juraj Ščerbík v rozhovore pre Podduklianske novinky pripomenul, že ide o veľmi vzácny hraničný stĺp. „Stĺp pri Vyšnom Komárniku bol expedovaný zo železiarní  v Podbrezovej 25.9.1925, osadený bol až koncom roku 1927. Prežil rozpad Československa, boje Karpatsko-duklianskej operácie, budovanie socializmu a ako jediný na Slovensku vydržal až do súčasnosti. Jeho replika bola vyrobená po 90 rokoch v Železiarňach Podbrezová a rekonštrukcia stĺpu prebehla vďaka finančnej pomoci Prvej stavebnej sporiteľne,“ vysvetlil Juraj Ščerbík.

 

Vráťme sa však desiatky rokov späť. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bolo potrebné čo najskôr vytýčiť štátne hranice. Základom sa stala hranica historických Českých zemí s Nemeckom, postupne sa ku nej pripojili Morava, Sliezko a Horné Uhorsko, neskôr aj Zakarpatská Ukrajina. Okrem hranice s Nemeckom v roku 1918 neexistovala žiadna, preto boli hranice určované a vytyčované niekoľko rokov, pričom výmena častí území prebiehala až do roku 1924. Značné problémy boli najmä so severnou hranicou Slovenska v oblasti Oravy a Spiša, ale aj na južnej hranici na Gemeri a Novohrade. Podľa zákona č. 245/1921 Zb. o štátnych hraniciach sa predpokladalo, že hranice budú v teréne vyznačené prostredníctvom hraničných medzníkov a značiek a najmä na hraničných priechodoch bude jasné, že cestujúci prekračuje štátnu hranicu a vstupuje na územie suverénneho štátu. Toto však nebolo dodržané a na niektorých hraniciach to bolo jednoznačne vidieť, preto bola zriadená zvláštna medziministerská komisia, ktorá už v roku 1922 navrhovala „aby všetky priechody colných ciest cez hranice boli vybavené primeraným stĺpom so štátnym znakom, ktorý by dobre viditeľným spôsobom naznačoval, kde začína, prípadne končí štátna zvrchovanosť ČSR.“

 

Padlo preto rozhodnutie o výrobe stĺpov v Štátnych železiarňach Podbrezová a znakov v zlievarňach v Hronci. Stĺpy boli dopravované na hranice po železnici do najbližšej stanice určenia a ich osadenie a konečný náter zabezpečili miestne štátne a technické orgány. „Hraničné stĺpy boli hodnotené veľmi priaznivo. Vo svojej dobe predstavovali symbol samostatnej československej štátnosti, fascinovali svojou vecnosťou, plnili funkciu hraničného značenia a súčasne odrážali vkusnosť prvorepublikovej architektúry. Stali sa symbolmi Československa tak, ako to chceli ich tvorcovia. Vo svojej dobe odolávali všetkým rozmarom divej prírody, bez ohľadu na klimatické pomery sa pyšne týčili k nebesám, no doba, v ktorej plnili svoju úlohu, bola príliš krátka a príliš neúprosná. Mnohí ich majú v pamäti v súvislosti s Mníchovským diktátom a Viedenskou arbitrážou, keď sa ako prvé stali nemými svedkami obsadzovania pohraničia. Na obsadených územiach boli systematicky ničené a tak sa ich do konca II. svetovej vojny zachovalo len málo. Po vojne už k osadzovaniu hraničných stĺpov nedošlo,“ podotkol podpredseda Spolku histórie colníctva a finančnej správy v Bratislave Juraj Ščerbík.

 

Hraničné stĺpy boli podľa jeho informácií z výroby dodávané so základným míniovým náterom, znútra asfaltované a na emblémoch boli smaltované malé štátne znaky. „Natierané boli priamo na mieste farbou Malva tak, že pri pohľade spredu bola červená farba vľavo. Emblémy boli montované na mieste priamo na stĺpy. Každý stĺp bol označený výrobným číslom vyrazeným v jeho strede,“ dodal Juraj Ščerbík.

Slávnostné odhalenie repliky pôvodného hraničného stĺpu bude na hraničnom priechode Vyšný Komárnik - Barwinek v sobotu 21. mája o 15. hodine. Potom už vo veľkom pokračuje program Noci múzeí a galérií, o ktorom píšeme aj na inom mieste dnešných novín.

(pn)

 

FOTO: Archív Petra Voborníka a Spolok histórie colníctva s finančnej správy