Zbojníci mali v minulosti postarané o slávu

Povedali by ste, že zbojníci svojimi ostrými valaškami či pištoľou zbíjali v Zemplíne i v okolí mesta Michalovce a Trebišov?  Priblížime vám zaujímavý príbeh zbojníkov a ich družiny,  kedysi žijúcich v týchto končinách.

 

MICHALOVCE, TREBIŠOV. Bohu dušu a mne dukáty. Takto zbíjavali v minulosti nielen zlí,  ale i dobrí  zbojníci. Aké boli ich osudy?

 

Poddaní prešli k zbojníkom

Strach naháňali hlavne panstvu či kupcom urastení, hrdí a nebojácni zbojníci s valaškami v rukách i pištoľou.

 

„Kým bosorky horeli na hraniciach, pre zbojníkov mala vrchnosť pripravené niečo iné. V očiach pánov bola rozšírená mienka, že aj oni sa zaoberajú čarovaním, jednak ich upodozrievali, že podporujú zbojníkov,“ povedal Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea a kronikár mesta Michalovce.

 

Zbojníci boli vykresľovaní ako hrdinovia, ktorí bojovali proti panstvu, bezpráviu a chudobe. Dobrí bohatým brali a chudobným dávali. Skutočnosť až taká idylická nebola.

 

V Zemplíne malo zbojníctvo dlhú tradíciu. Prvú zbojnícku skupinu v tejto oblasti vytvoril koncom 15. storočia Fedor Hlavatý pochádzajúci z Ruskej Volovej. V družine  boli aj ďalší Zemplínčania. „Zbojníci z bandy Fedora Hlavatého ulúpené poklady skrývali v dedinách Zemplína. Počas prenasledovania ozbrojenými skupinami sa zbojníci presunuli do Poľska, kde sa banda definitívne rozpadla. Samotného Fedora Hlavatého vraj chytili a popravili v Trebišove,“ poznamenal Molnár.

 

Jeden z kapitánov zbojníkov menom Hacalaca bol podľa legendy pôvodne kurucom. Podľa faktov po skončení povstania Františka II. Rákociho v roku 1711 sa spolu so svojou bandou skrýval v lesoch Vihorlatu.

 

Bolo to v okolí dnes už zaniknutej obce Valaškovce.

 

„Z Valaškoviec vraj Hacalaca podnikal svoje nájazdy do širokého okolia. Zaujímavosťou je, že členovia tohto zbojníckeho tovarišstva si za manželky údajne brali najmä dedinčanky z Jovsy,“ spomenul Molnár.

 

Začiatkom 17. storočia sa viacerí poddaní z okolia Michaloviec rozhodli ísť k zbojníkom, kvôli vtedajšej životnej situácii.

„Úteky ľudí, ich prenasledovanie či povstania najchudobnejších vrstiev boli na každodennom poriadku,“ povedal.

 

„Vojtecha Gergiela  z Michaloviec – poddaného Jána z Michaloviec spolu s ostatnými poddanými sa v dnešnom čase môže nad tým len uvažovať. V roku 1614 viedli jeho kroky i kroky ďalších 97 členov zbojníckeho tovarišstva do dediny Smerekovce, kde lúpili a vraždili.“

 

Údajne práve tento prepad v zaniknutej obci Smerek pri Runine, bola majetkom Vojtecha Romera, sa považuje za najmasovejší známy zbojnícky čin v tejto oblasti.

 

Mediálne známy zbojník

V dnešnom Malom Kamenci, okres Trebišov sa približne v roku 1886 narodil chlapec Andrej Ivan, z ktorého časom vyrástol zbojník. Nikto vtedy nemal tušenia, že sa ho bude báť celý Zemplín.

 

„Zločiny páchal zbojník Andrej sám, alebo so svojimi kumpánmi. Mal tiež bohatý zbrojný arzenál, ktorý tvorili dva revolvery, vojenská puška, niekoľko vojenských granátov a dve  pištole,“ povedal o zbojníkovi.

 

Podľa informácií ho v roku 1938 v istej krčme v Michalovciach zadržali vojaci a odovzdali príslušným úradom. Tie ho umiestnili vo väznici michalovského okresného súdu.

 

Zbojník Andrej odtiaľto ušiel, ale žandári ho znovu chytili, ale až po niekoľkých mesiacoch.

 

„Proces so zbojníkom Ivanom a jeho družinou začal na michalovskom krajskom súde v utorok, 1. októbra 1940. Išlo zároveň o prvé súdne vyšetrovanie vo veľkej zasadacej sieni Okresného úradu v Michalovciach, kde sa krajský súd presťahoval,“ spresnil údaje Molnár.

 

O spomínaný proces prejavili záujem občania, ale i médiá a advokáti. Andreja v médiách uvádzali menami, ako Zemplínsky Rinaldo Rinaldini, podľa slávneho talianskeho zbojníka, Postrah Zemplín a Verejný nepriateľ Zemplína.

 

„Zemplínsky Rinaldo Rinaldini sa pri výsluchu priznal k všetkým zločinom. Bolo ich vyše dvesto. Mrzela ho však iba jedna jediná vec, že ho zlapali tak lacno. Rozsudok sa nám, žiaľ do dnešných dní nájsť nepodarilo. O závere procesu mlčia i dobové noviny,“ povedal o ňom Molnár.

 

Stihol ich najdrastickejší trest

Blízka obec Topoľany, v súčasnosti je už Topolianskou ulicou mesta Michalovce. Tá mala taktiež svojho topolianskeho zbojníka. V roku 1614 súdili trinásťčlennú skupinu ľudí, nazývaných lotri.

 

„Žalobu na lotrov podal dedič poľskej obce Smerek, Vojtech Romer, so všetkými svojimi poddanými. Medzi obžalovanými boli napríklad Vojtech Gergiel z Michaloviec, Ján Polák zo Zalužíc či Andrej z obce Vyšné Remety. K tejto bande patril tiež Sebastián Hančarov z Topolian, poddaný pánov z Michaloviec,“ spresnil Molnár.

 

V tejto obžalobe bolo uvedené, že všetci boli členmi zbojníckeho tovarišstva. Dokopy malo 98 ľudí. Členovia tejto skupiny pred sviatkom svätého Vavrinca prepadli a vylúpili obec Smerek.

 

„Pri rabovaní obce Smerek zabili i niekoľko ľudí. Jeden z obžalovaných Marton sa bránil tým, že ich Petro, starosta tejto obce nahovoril, aby mu pomohli zohnať a predať jeho dobytok. Výhovorky nepomohli, a tak boli všetci trinásti zbojníci odsúdení na smrť rozštvrtením. Išlo o jeden z najdrastickejších trestov v stredovekej i novovekej justícii. To sa malo vykonať na poli,“ doplnil skutočné údaje.

 

Mnohí chytení zbojníci prišli o to najcennejšie, čo mali a tým bol ich život.

 

Autor: lita

 

Foto: www.holosy.sk

 

Zdroj: Zbojníci mali v minulosti postarané o slávu

 

Povedali by ste, že zbojníci svojimi ostrými valaškami či pištoľou zbíjali v Zemplíne i v okolí mesta Michalovce a Trebišov?  Priblížime vám zaujímavý príbeh zbojníkov a ich družiny,  kedysi žijúcich v týchto končinách.

 

MICHALOVCE, TREBIŠOV. Bohu dušu a mne dukáty. Takto zbíjavali v minulosti nielen zlí,  ale i dobrí  zbojníci. Aké boli ich osudy?

 

Poddaní prešli k zbojníkom

Strach naháňali hlavne panstvu či kupcom urastení, hrdí a nebojácni zbojníci s valaškami v rukách i pištoľou.

 

„Kým bosorky horeli na hraniciach, pre zbojníkov mala vrchnosť pripravené niečo iné. V očiach pánov bola rozšírená mienka, že aj oni sa zaoberajú čarovaním, jednak ich upodozrievali, že podporujú zbojníkov,“ povedal Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea a kronikár mesta Michalovce.

 

Zbojníci boli vykresľovaní ako hrdinovia, ktorí bojovali proti panstvu, bezpráviu a chudobe. Dobrí bohatým brali a chudobným dávali. Skutočnosť až taká idylická nebola.

 

V Zemplíne malo zbojníctvo dlhú tradíciu. Prvú zbojnícku skupinu v tejto oblasti vytvoril koncom 15. storočia Fedor Hlavatý pochádzajúci z Ruskej Volovej. V družine  boli aj ďalší Zemplínčania. „Zbojníci z bandy Fedora Hlavatého ulúpené poklady skrývali v dedinách Zemplína. Počas prenasledovania ozbrojenými skupinami sa zbojníci presunuli do Poľska, kde sa banda definitívne rozpadla. Samotného Fedora Hlavatého vraj chytili a popravili v Trebišove,“ poznamenal Molnár.

 

Jeden z kapitánov zbojníkov menom Hacalaca bol podľa legendy pôvodne kurucom. Podľa faktov po skončení povstania Františka II. Rákociho v roku 1711 sa spolu so svojou bandou skrýval v lesoch Vihorlatu.

 

Bolo to v okolí dnes už zaniknutej obce Valaškovce.

 

„Z Valaškoviec vraj Hacalaca podnikal svoje nájazdy do širokého okolia. Zaujímavosťou je, že členovia tohto zbojníckeho tovarišstva si za manželky údajne brali najmä dedinčanky z Jovsy,“ spomenul Molnár.

 

Začiatkom 17. storočia sa viacerí poddaní z okolia Michaloviec rozhodli ísť k zbojníkom, kvôli vtedajšej životnej situácii.

„Úteky ľudí, ich prenasledovanie či povstania najchudobnejších vrstiev boli na každodennom poriadku,“ povedal.

 

„Vojtecha Gergiela  z Michaloviec – poddaného Jána z Michaloviec spolu s ostatnými poddanými sa v dnešnom čase môže nad tým len uvažovať. V roku 1614 viedli jeho kroky i kroky ďalších 97 členov zbojníckeho tovarišstva do dediny Smerekovce, kde lúpili a vraždili.“

 

Údajne práve tento prepad v zaniknutej obci Smerek pri Runine, bola majetkom Vojtecha Romera, sa považuje za najmasovejší známy zbojnícky čin v tejto oblasti.

 

Mediálne známy zbojník

V dnešnom Malom Kamenci, okres Trebišov sa približne v roku 1886 narodil chlapec Andrej Ivan, z ktorého časom vyrástol zbojník. Nikto vtedy nemal tušenia, že sa ho bude báť celý Zemplín.

 

„Zločiny páchal zbojník Andrej sám, alebo so svojimi kumpánmi. Mal tiež bohatý zbrojný arzenál, ktorý tvorili dva revolvery, vojenská puška, niekoľko vojenských granátov a dve  pištole,“ povedal o zbojníkovi.

 

Podľa informácií ho v roku 1938 v istej krčme v Michalovciach zadržali vojaci a odovzdali príslušným úradom. Tie ho umiestnili vo väznici michalovského okresného súdu.

 

Zbojník Andrej odtiaľto ušiel, ale žandári ho znovu chytili, ale až po niekoľkých mesiacoch.

 

„Proces so zbojníkom Ivanom a jeho družinou začal na michalovskom krajskom súde v utorok, 1. októbra 1940. Išlo zároveň o prvé súdne vyšetrovanie vo veľkej zasadacej sieni Okresného úradu v Michalovciach, kde sa krajský súd presťahoval,“ spresnil údaje Molnár.

 

O spomínaný proces prejavili záujem občania, ale i médiá a advokáti. Andreja v médiách uvádzali menami, ako Zemplínsky Rinaldo Rinaldini, podľa slávneho talianskeho zbojníka, Postrah Zemplín a Verejný nepriateľ Zemplína.

 

„Zemplínsky Rinaldo Rinaldini sa pri výsluchu priznal k všetkým zločinom. Bolo ich vyše dvesto. Mrzela ho však iba jedna jediná vec, že ho zlapali tak lacno. Rozsudok sa nám, žiaľ do dnešných dní nájsť nepodarilo. O závere procesu mlčia i dobové noviny,“ povedal o ňom Molnár.

 

Stihol ich najdrastickejší trest

Blízka obec Topoľany, v súčasnosti je už Topolianskou ulicou mesta Michalovce. Tá mala taktiež svojho topolianskeho zbojníka. V roku 1614 súdili trinásťčlennú skupinu ľudí, nazývaných lotri.

 

„Žalobu na lotrov podal dedič poľskej obce Smerek, Vojtech Romer, so všetkými svojimi poddanými. Medzi obžalovanými boli napríklad Vojtech Gergiel z Michaloviec, Ján Polák zo Zalužíc či Andrej z obce Vyšné Remety. K tejto bande patril tiež Sebastián Hančarov z Topolian, poddaný pánov z Michaloviec,“ spresnil Molnár.

 

V tejto obžalobe bolo uvedené, že všetci boli členmi zbojníckeho tovarišstva. Dokopy malo 98 ľudí. Členovia tejto skupiny pred sviatkom svätého Vavrinca prepadli a vylúpili obec Smerek.

 

„Pri rabovaní obce Smerek zabili i niekoľko ľudí. Jeden z obžalovaných Marton sa bránil tým, že ich Petro, starosta tejto obce nahovoril, aby mu pomohli zohnať a predať jeho dobytok. Výhovorky nepomohli, a tak boli všetci trinásti zbojníci odsúdení na smrť rozštvrtením. Išlo o jeden z najdrastickejších trestov v stredovekej i novovekej justícii. To sa malo vykonať na poli,“ doplnil skutočné údaje.

 

Mnohí chytení zbojníci prišli o to najcennejšie, čo mali a tým bol ich život.

 

Autor: lita

 

Foto: www.holosy.sk

 

Zdroj: http://michalovce.korzar.sme.sk/c/8002684/zbojnici-mali-v-minulosti-postarane-o-slavu.html