Zemplínski pravoslávni neslávia Veľkú noc jednotne

Roman ROKYTKA

Zemplín - Pravoslávni veriaci v Zemplíne sú rozdelení v otázke dátumu slávenia Veľkej noci na dva tábory. Väčšina veriacich michalovskej pravoslávnej eparchie má veľkonočné sviatky v týchto dňoch spoločne s ostatnými kresťanmi. Pridržiavajú sa tohoto dátumu, hoci pravoslávna cirkev oficiálne uznáva juliánsky kalendár, podľa ktorého je Veľká noc o niekoľko dní neskôr. Tohto roku pripadne až na prvého mája. Vtedy si vzkriesenie Ježiša Krista pripomenú pravoslávni v prešovskej eparchii.

Tajomník pre pastoráciu a katechizáciu Úradu michalovskej pravoslávnej eparchie Vasil Bardzák odhaduje, že z celkového počtu asi 13-tisíc jej veriacich až dvanásťtisíc oslavuje Veľkú noc podľa gregoriánskeho kalendára. Verní pôvodným sviatkom zostali len v piatich farnostiach Sobranského okresu - v Ruskom Hrabovci, Dúbrave, Inovci, Koňuši a Beňatine.

Bardzák vysvetľuje, že príklon pravoslávnych veriacich ku gregoriánskemu kalendáru je pozostatkom z obdobia spred roka 1950, kedy mala na východnom Slovensku silné pozície gréckokatolícka cirkev. „Tento stav sme zdedili," hovorí. Po roku 1950 bola gréckokatolícka cirkev štátnou mocou zakázaná a jej miesto v mnohých farnostiach zaujalo pravoslávie. Návrat k pôvodnému sviatkovému kalendáru sa však pravoslávnym nepodarilo obnoviť vo všetkých farnostiach.

Bardzák dodáva, že po roku 1990 pravoslávna cirkev prišla o väčšinu chrámov a preto museli riešiť predovšetkým tieto existenčné otázky. Až na svojom poslednom sneme sa jej predstavitelia zaoberali aj problémami vierouky, v ktorých má sviatok Veľkej noci ústredné postavenie. Definovali prechodné obdobie, počas ktorého by malo dôjsť v cirkevných obciach k postupnému prechodu na juliánsky kalendár. Podľa Bardzáka teraz cirkev „citlivo zavažuje, akými krokmi bude pritom postupovať, pričom sa budú rešpektovať špecifiká každej farnosti". On sám verí, že najlepšie predpoklady k návratu k pôvodnému kalendáru sú v niektorých farnostiach sobranského arcidekanátu. Priznáva, že určite nepôjde o jednorazový proces. „Všade sa to zrejme podarí v inom čase," povedal.

Odlišná je situácia na území prešovskej pravoslávnej eparchie, ktorá združuje asi 40-tisíc veriacich východného obradu. Tradícia pravoslávnej Veľkej noci - východnej paschálie sa tu zachovala. Silnými farnosťami v Zemplíne sú z tohto pohľadu podľa tajomníka pre katechizáciu a pastoráciu prešovského eparchiálneho úradu Jána Kuzana najmä Medzilaborce, Snina, Stakčín. Kuzan vysvetľuje tento rozdiel medzi prešovskou a michalovskou eparchiou silnejším vplyvom únie gréckokatolíkov na juhu Zemplína pred rokom 1950.

Aj v prešovskej eparchii sa časť veriacich prispôsobila katolíckej náboženskej väčšine, Kuzan hovorí, že „ide o malé percento, iba niekoľko stoviek ľudí." Ku gregoriánskemu kalendáru sa priklonili napríklad veriaci v Humennom. Podľa Kuzana preto cirkev „dlhodobo vyvíja nenásilnú snahu, aby veriaci slávili sviatky jednotne".

V niektorých rusínskych obciach zase dodržiavajú pravoslávny sviatkový kalendár aj gréckokatolíci. Ten im bol vnútený v čase minulého režimu a po roku 1990 už neboli ľudia ochotní meniť tieto zvyky. Veľkonočné sviatky budú mať v prvý májový deň gréckokatolíci v obci Pčoliné v okrese Snina. Veriaci o tom rozhodli začiatkom minulého roka v miestnom referende.

Dátum pravoslávnej Veľkej noci sa každý rok mení. Závisí totiž od jarnej rovnodennosti a splnu mesiaca, ktoré v skutočnosti každoročne pripadajú na iný deň. Zatiaľ, čo rímski katolíci sa držia kalendárneho dátumu rovnodennosti, kánony východnej cirkvi prikazujú zohľadňovať skutočné (astronomické) dátumy.